Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/169/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Poprade samosudcom JUDr. Štefanom Zoričákom, v právnej veci navrhovateľky: Milota Stanková, nar. 22.03.1951, bytom ul. Petržalská č. 6, Kežmarok, pr. zast. JUDr. Marošom Zimom, advokátom, AK Kežmarok, Hradné nám. č. 29 proti odporcovi: Mesto Poprad, Popradské nábrežie č. 2802/3, Poprad, v konaní o určenie prechodu nájmu bytu s prísl., takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že navrhovateľka Milota Stanková, nar. 22.03.1951 sa stala nájomcom dvojizbového mestského bytu v Poprade na ul. Murgašovej č. 86/1 z titulu prechodu nájmu z jej nebohého otca Ľudovíta Suranovského.

Odporca j e p o v i n n ý zabezpečiť navrhovateľke náhradný dvojizbový byt v Poprade, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zodpovedá dvojizbovému mestskému bytu na ul. Murgašovej č. 86/1 a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť z titulu súdneho poplatku sumu 99,50 eur na účet Okresného súdu Poprad č. účtu: 7000160815/8180 a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľke n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala dňa 4.8.2008 v spojení s doplneným návrhom zo dňa 13.07.2009 na tunajší súd návrh na začatie konania o určenie prechodu nájmu bytu. Návrh odôvodnila tým, že ako spoločná užívateľka 3 - izbového družstevného bytu nachádzajúceho sa v Poprade na ul. Tolstého č. 2912/8 bola nútená v septembri roku 1991 opustiť spoločnú domácnosť, a to z dôvodu pretrvávajúceho fyzického a psychického násilia zo strany svojho manžela Vladimíra Stanka. V júni 1992 si z vyššie uvedeného bytu vysťahovala všetky svoje osobné veci a bola nútená spolu so svojimi maloletými deťmi Vladimírom Stankom, nar. 15.9.1979 a Monikou Stankovou, nar. 4.6.1982 trvale sa presťahovať k svojmu otcovi Ľudovítovi Suranovskému, bývajúcemu v 2-izbovom mestskom byte v Poprade na ul. Murgašovej č. 86/1. So svojimi deťmi bývala v spoločnej domácnosti u svojho otca, ktorého zdravotný stav si vyžadoval opateru, nakoľko bol dlhodobo chorý. Otec navrhovateľky Ľudovít Suranovský dňa 21.1.1994 zomrel. V čase otcovej smrti navrhovateľka trvale opustila spoločnú domácnosť na ul. Tolstého č. 2912/8 v Poprade. Po otcovej smrti a následne rozvode manželstva s Vladimírom Stankom sa tento stal po vzájomnej dohode výlučným užívateľom družstevného bytu. Navrhovateľka má za to, že v deň smrti svojho otca žila s ním v spoločnej domácnosti a nemala svoj vlastný byt, preto boli splnené zákonné podmienky prechodu nájmu bytu. Byt na ul. Tolstého č. 2912/8 v Poprade bol vo vlastníctve Okresného stavebného bytového družstva Poprad a v čase smrti svojho

otca navrhovateľka trvale opustila spoločnú domácnosť a nemala vlastný byt. Z dôvodu, že býva iba v podnájme u svojej dcéry v Kežmarku na ul. Petržalskej č. 6 má naliehavý právny záujem na vyriešení svojej bytovej otázky.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti s nebohým manželom bývala od júna 1992 nepretržite v byte u svojho otca až do okamihu kým nebola zo strany exekútora dňa 18.6.1999 vyzvaná na dobrovoľné vypratanie predmetného bytu z titulu vykonateľnosti rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. a rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Počas užívania a bývania v predmetnom byte otec navrhovateľky zomrel dňa 21.1.1994. V čase smrti otca v byte na Tolstého ul. č. 2912/8, na sídlisku Juh III. v Poprade býval len nebohý manžel navrhovateľky Vladimír Stanko a navrhovateľka nemala vlastný byt. Ďalej uviedol, že podľa § 706 ods. 2 Obč. zák. , ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu podľa § 706 ods. 1 Obč. zák., môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa , keď sa o nich dozvedel, najneskôr však do troch rokov od smrti nájomcu domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Upresnil, že navrhovateľka sa po celú dobu od roku 1992 až doteraz domáhala právnej skutočnosti, že k prechodu nájmu bytu došlo a žalovaný z dôvodu, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu nedomáhal toho, aby vyvrátil opak. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. 13/00, kde sa navrhovateľka domáhala ochrany z dôvodu porušenia základných ústavných práv a v náleze bolo konštatované, že boli porušené jej základné práva zaručené v , a SR. Bolo konštatované, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. boli porušené základné práva navrhovateľky chránené v oblasti zabezpečenia bytovej náhrady a domového obydlia. Konštatoval, že došlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov v rozhodnutiach oboch súdov o vyprataní bez zabezpečenia bytovej náhrady.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že rozhodnutia, ktoré predchádzajú nálezu Ústavného súdu nemá kto zrušiť, žiadala všetky inštitúcie, Najvyšší súd SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak nedošlo k náprave v súvislosti s porušením jej práv, preto sa obrátila na Ústavný súd, ktorý uviedol, že boli porušené jej práva na ochranu obydlia. Uviedla, že v dôsledku výzvy exekútora odišla z bytu svojho otca, nie dobrovoľne, lebo exekútor jej povedal, že jej veci vyloží na ulicu. Odtiaľ odišla bývať do bytu k svojmu synovi Vladimírovi Stankovi, nar. 15.9.1979, ktorý zdedil jednoizbový byt po svojom otcovi Vladimírovi Stankovi na ul. Petržalskej č. 6, Kežmarok a v tomto byte býva doteraz. Domáha sa svojho práva, pretože nemá vlastný byt. Deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté a navrhovateľka býva s uvedeným synom v byte, ktorý je prepísaný na dcéru Moniku Stankovú, nar. 4.4.1982, ktorá býva v uvedenom byte a syn Vladimír má vlastné bývanie, pretože on sa majetkovo vysporiadal, keďže byt dedil spoločne so sestrou po otcovi. Navrhovateľka sa s bývalým manželom rozviedla v októbri roka 1994 na Okresnom súde Poprad. Je dôchodkyňa a pracuje v nemocnici v Poprade ako sanitárka, do práce dochádza z Kežmarku do Popradu.

Zástupkyňa odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Poukázala na zo, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. , ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad bolo jednoznačne konštatované, že nedošlo k prechodu nájmu bytu, pretože navrhovateľka bola v deň smrti otca spoločnou nájmokyňou bytu na ul. Tolstého v Poprade. Ďalej uviedla, že poukázanie pr. zast. navrhovateľa na § 706 ods. 2 Obč. zák. je zavádzajúca, nakoľko právna úprava nadobudla účinnosť dňa 1.9.2001, preto nesúvisí s prejednávanou vecou. Ďalej uviedla, že nález Ústavného súdu poukázaný právnym zástupcom navrhovateľky nevyhovel návrhu navrhovateľky na vyslovenie porušenia základných práv zaručených zo strany Mesta Poprad. Čo sa týka petitu návrhu uviedli, že prípadný výrok rozhodnutia by bol nevykonateľný, nakoľko v súčasnosti Mesto Poprad nie je vlastníkom predmetného bytu a druhá časť výroku o tom, aby mesto zabezpečilo užívanie predmetného bytu je podľa názoru odporcu zmätočná. Žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Poukázala na uplynutie premlčacích lehôt, nakoľko Ľudovít Suranovský zomrel v roku 1994. Má za to, že táto vec už bola právoplatne uvedenými rozsudkami rozhodnutá uvedených súdov a aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu, ktorým tieto rozhodnutia neboli zrušené.

Vykonaným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a to návrhom na začatie konania, pripojeným spisovým materiálom ,

, nálezom Ústavného súdu č. k. a celým spisovým materiálom súd zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka ako spoločná užívateľka 3 - izbového družstevného bytu nachádzajúceho sa v Poprade na ul. Tolstého č. 2912/8 bola nútená v septembri roku 1991 opustiť spoločnú domácnosť z dôvodu nezhôd a manželských problémov v spolužití s manželom Vladimírom Stankom. V júni 1992 si z uvedeného bytu vysťahovala osobné veci a bola nútená spolu so svojimi maloletými deťmi Vladimírom Stankom, nar. 15.9.1979 a Monikou Stankovou, nar. 4.6.1982 trvale sa presťahovať k svojmu otcovi Ľudovítovi Suranovskému, bývajúcemu v 2-izbovom mestskom byte v Poprade na ul. Murgašovej č. 86/1. So svojimi deťmi bývala v spoločnej domácnosti u svojho otca, ktorého pre zlý zdravotný stav opatrovala, nakoľko bol dlhodobo chorý. Otec navrhovateľky dňa 21.1.1994 zomrel. V čase otcovej smrti navrhovateľka trvale opustila spoločnú domácnosť na ul. Tolstého č. 2912/8 v Poprade. Po otcovej smrti a následne rozvode manželstva s Vladimírom Stankom sa tento stal po vzájomnej dohode výlučným užívateľom družstevného bytu. V deň smrti svojho otca navrhovateľka žila s ním v spoločnej domácnosti a nemala svoj vlastný byt. Byt na ul. Tolstého č. 2912/8 v Poprade bol vo vlastníctve Okresného stavebného bytového družstva Poprad a v čase smrti svojho otca navrhovateľka trvale opustila spoločnú domácnosť a nemala vlastný byt. Navrhovateľka sa s bývalým manželom rozviedla v októbri roka 1994 na Okresnom súde Poprad, v súčasnosti navrhovateľka býva u svojej dcéry v Kežmarku na ul. Petržalskej č. 6, je dôchodkyňa a pracuje v nemocnici v Poprade ako sanitárka, do práce dochádza z Kežmarku do Popradu.

Z obsahu nálezu Ústavného súdu č. k. súd zistil, že Krajský súd v Prešove rozsudkom , ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu Poprad v časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľky vypratať byt č. 4 nachádzajúci sa na ul. Murgašovej č. 86 v Poprade do 30 dní od právoplatnosti rozsudku porušil jej základné práva zaručené v čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 v spojení s a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel. V odôvodnení nálezu ústavný súd konštatoval, že byt na Murgašovej ul. č. 86 v Poprade bolo treba považovať za obydlie navrhovateľky v čase, keď o ňom rozhodovali všeobecné súdy, keďže navrhovateľka bola na tento byt odkázaná. Jeho nútené vypratanie, ktorému bola navrhovateľka podrobená spolu s jej maloletou dcérou, bez zabezpečenia bytovej náhrady predstavuje zásah do jej práv na ochranu súkromného a rodinného života a obydlia. Ďalej konštatoval, že s ohľadom na okolnosti, za ktorých sa navrhovateľka i s deťmi odsťahovala z družstevného bytu, v ktorom žila so svojím manželom, do obecného bytu svojho otca, toto jej konanie nemožno považovať za špekulatívne v snahe získať obecný byt. Je nepochybné, že tak urobila v situácii negatívneho dopadu prehlbujúceho sa rozvratu manželských vzťahov na ňu osobne, ako aj na maloleté deti, čoho dôkazom je aj to, že zhruba o dva roky neskôr jej manželstvo bolo skutočne rozvedené, pričom súd konštatoval, že okrem iného výčitky jej manžela presiahli primeranú, slušnú formu, boli hrubé, nezriedka manžel sa i agresívne správal voči navrhovateľke. Uvedené konštatovanie všeobecného súdu môže vysvetliť jej následné správanie, prečo po smrti otca sa neusilovala vrátiť k manželovi do spoločného bytu, ale snažila sa doriešiť ďalšie užívanie bytu, v ktorom so svojím otcom určitý čas viedla spoločnú domácnosť.

Podľa SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

Podľa SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Podľa , ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa § 706 ods. 2 Obč. zák. ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr

však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Podľa § 712 ods. 1 Obč. zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa § 712 ods. 2 Obč. zákonníka, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem v tejto veci, keďže návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľka v tomto konaní preukázala, že ako bývalý nájomca dvojizbového bytu má naliehavý právny záujem na tom, aby jej právne postavenie vo vzťahu k bytu, kde bola nájomcom bolo zabezpečené a bez takéhoto určenia by bolo neisté.

Súd na základe predložených listinných dôkazov, návrhu navrhovateľky vyhovel, nakoľko mal preukázané, že návrh je dôvodný. Navrhovateľka v deň smrti svojho otca žila s ním v spoločnej domácnosti, bola odkázaná na bývanie v byte u svojho otca a nemala svoj vlastný byt, preto boli splnené zákonné podmienky prechodu nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 Obč. zákonníka. Predchádzajúce bydlisko - byt na ul. Tolstého č. 2912/8 v Poprade v čase smrti svojho otca navrhovateľka trvale opustila, teda opustila spoločnú domácnosť a nemala vlastný byt. Z dôvodu, že navrhovateľka v súčasnosti nemá vlastný byt, pričom nepochybne bola nájomcom bytu podľa Obč. zák., pričom toho času býva u svojej dcéry v Kežmarku na ul. Petržalskej č. 6, má naliehavý právny záujem na vyriešení svojej bytovej otázky podľa . Aj keď s odstupom času je plnenie týkajúce sa pôvodného bytu ako náhrady nemožné a je vylúčený návrat do pôvodného stavu, lebo v súčasnosti Mesto Poprad nie je vlastníkom predmetného bytu a pôvodná právna vec je právoplatne skončená - podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove , súd musel prihliadať na dôvody návrhu preukázané v konaní a spravodlivé usporiadanie pomerov medzi účastníkmi, s prihliadnutím na to, že boli porušené ústavné práva navrhovateľky zakotvené v čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 v spojení s SR, dospel k záveru, že navrhovateľka spĺňa hmotnoprávne podmienky odôvodňujúce prechod nájmu bytu a preto určil, že navrhovateľka sa stala nájomcom dvojizbového bytu v Poprade na ul. Murgašovej č. 86/1 z titulu prechodu nájmu z jej nebohého otca Ľudovíta Suranovského. V čase rozhodovania súdov boli porušené hmotnoprávne predpisy o bytovej náhrade, čím navrhovateľka utrpela ujmu, čo bolo konštatované v náleze ústavného súdu. Nastala situácia, že navrhovateľka nemá zabezpečené bývanie po vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá skutočnosť nastala až po vyprataní z bytu otca. Vychádzajúc z uvedených zistení a z nálezu Ústavného súdu č.k. zo dňa 10.07.2001, ktorý konštatoval porušenie ústavných práv navrhovateľky, súd má za to, že riešenie daného problému je možné iba pridelením náhradného bytu v obvode Mesta Poprad porovnateľnej úrovne ako pôvodný byt, s ohľadom na viacnásobné zmeny vlastníckych vzťahov i napriek tomu, že nie je možné prideliť pôvodný byt. To, že navrhovateľka byt svojho otca vypratala neznamená, že tu nebol nárok na bytovú náhradu, napokon právo na bytovú náhradu je možné odvodiť aj z nálezu ústavného súdu a vyslovenia porušeného ústavného práva na náhradný byt. Súd preto vyhovel navrhovateľke aj v časti požadovanej bytovej náhrady a podľa Obč. zák. a zaviazal odporcu zabezpečiť jej náhradný dvojizbový byt v Poprade, ktorý svojou veľkosťou a vybavením bude zodpovedať dvojizbovému mestskému bytu na ul. Murgašovej č. 86/1.

Čo sa týka ďalších skutočností, najmä požadovaného odškodnenia za porušenie práv, za psychickú traumu navrhovateľky a jej detí uvedených v návrhu zo dňa 21.07.2008, súd návrh v tejto časti zamietol z dôvodu nepreukázania tvrdených skutočností a neunesenia dôkazného bremena v konaní.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods. 2 cit. ust., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , podľa ktorého priznal náhradu trov úspešnej navrhovateľke a na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal neúspešného odporcu podľa zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Nakoľko ustanovený právny zástupca navrhovateľky si trovy právneho zastúpenia neuplatnil a nežiadal v zmysle , preto súd nebol viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania, ktorý bol urobený na pojednávaní pri vynesení rozhodnutia a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi nepriznal podľa .

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Poprad, písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinnosť uvedená vo výroku tohoto rozsudku nebude splnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.