Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-106-2009.pdf
PDF · 103.93 KB
No categories available
5C/106/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: G. F., nar. XX.X.XXXX, štátny občan R., bytom P. XXX/XX, R., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Volochom, so sídlom Advokátskej kancelárie Čáčovská 305, Senica proti odporcovi: COMP - LET, s.r.o., so sídlom Letisko Senica, Hlboké 406, IČO: 36 218 022, zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Kováčom, so sídlom Advokátskej kancelárie Žilinská 8, Bratislava o zaplatenie 1.373,24 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 33,74 € zastavuje.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.339,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 7.5.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 499,43 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám Mgr. Petra Volocha.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.3.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.373,24 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že žalovaná suma predstavuje nárok navrhovateľa na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, resp. mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Okresný súd Senica vydal v predmetnej veci dňa 8.4.2009 pod č.k. 3Ro/45/2009-79 platobný rozkaz, ktorým odporcovi uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.373,24 € s príslušenstvom a náhradu trov konania v sume 238,64 € alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.
Odporca podal voči tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v odôvodnení ktorého uviedol, že popiera skutočnosť, že by si akýmkoľvek spôsobom neplnil povinnosti voči svojim zamestnancom. Nakoľko nie je ustálený dátum vzniku údajnej povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce a nie je preukázaný nárok navrhovateľa ako zamestnanca na takúto kompenzáciu, odporca sa nemohol dostať do omeškania s plnením žalovanej kompenzácie. Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne A. H., odpoveďou K. Ú. Y. B. R. R. Y. R. zo dňa 3.2.2009 adresovanou navrhovateľovi, žiadosťou navrhovateľa zo dňa 8.1.2009 o potvrdenie platnosti mzdového poriadku firmy, pracovnou zmluvou navrhovateľa zo dňa 2.9.2002, dohodami o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2003, zo dňa 30.3.2004, zo dňa 30.9.2004, zo dňa 31.3.2005, zo dňa 31.8.2005, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.1.2009, právami
a povinnosťami zamestnanca firmy COMP - LET, s.r.o. Senica vydanými dňa 8.7.2002, mzdovým poriadkom firmy COMP - LET, s.r.o. Senica zo dňa 1.1.2002, mzdovými listami odporcu za roky 2006, 2007 a 2008, správou K. Ú. Y. B.M. R. R. Y. R. zo dňa 7.1.2010, evidenčnými kartami organizácie č. 180, č. 228, č. 229, č. 230, č. 231 a č. 232, rozhodnutím K. Ú. Y. B. R. R. Y. R. zo dňa 14.3.2006 č. L..X, záznamom z výkonu štátneho zdravotného dozoru vykonaného u odporcu dňa 6.3.2006, faktúrou č. S7300516, zálohovým listom č. 200000488 a zistil tento stav veci:
Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2.9.2002, ktorá bola pôvodne uzavretá na dobu určitú do 30.9.2003, postupne bol pracovný pomer predlžovaný dohodami o zmene pracovnej zmluvy do 31.3.2004, do 30.9.2004, do 31.3.2005, do 31.8.2005, až nakoniec dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2005 bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.1.2009, a to ku dňu 31.1.2009 z organizačných dôvodov podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Po celý čas trvania pracovného pomeru pracoval navrhovateľ u odporcu v pracovnom zaradení laminovač.
Súd mal preukázané z rozhodnutia K. Ú. Y. B. so sídlom v R. č. L..X zo dňa 14.3.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2006, že právnemu subjektu COMP - LET, s.r.o., Letisko Senica, SK, Hlboké 406, IČO: 36 218 022, sa okrem iných určuje za práce spojené so zvýšeným ohrozením zdravia vyplývajúcim z pracovných podmienok na pracoviskách, kde sa zabezpečuje - Výroba laminátových komponentov pre ultraľahké lietadlá, profesia laminovač ako riziková z titulu epoxidových živíc v kategórii 3.
Odporca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia navrhovateľovi nevyplácal mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, napriek tomu, že po vydaní tohto rozhodnutia odporca prisľúbil túto kompenzáciu riešiť, čo však neurobil a nakoniec navrhovateľa i ďalších zamestnancom prepustil. Kompenzáciu za sťažený výkon práce odporca nevyplácal zamestnancom 5 rokov a neboli ani na rekonvalescenčnom pobyte, až na rok 2008 kedy laminovači išli na 2 týždne do kúpeľov, čo u odporcu presadila pracovníčka pani L. s tým, že laminovači majú na tento pobyt nárok. Navrhovateľ potvrdil, že odporca mu vyplácal prémie, čo však v žiadnom prípade nepovažuje za kompenzáciu za sťažený výkon práce, nakoľko prémie boli vyplácané všetkým zamestnancom odporcu. Tvrdenia navrhovateľa mal súd preukázané výsluchom svedkyne A. H..
Súd mal preukázané výsluchom svedkyne A. H., že u odporcu pracovala od roku 1996 do 1.2.2009 v pracovnom zaradení mzdová účtovníčka. Dôvodom skončenia jej pracovného pomeru u odporcu bolo hromadné prepúšťanie. Svedkyňa spracovávala nielen mzdovú agendu navrhovateľa, ale i zamestnancov celej spoločnosti. Pôvodná normohodinová mzda bola rozčlenená na základnú zložku vo výške 80 % a pohyblivú vo výške 20 %, ktorá bola vyčlenená z pôvodnej základnej mzdy. Výška pohyblivej zložky závisela od kvality plnenia pracovných povinností toho ktorého zamestnanca. Táto zložka sa krátila napr. pri absenciách, pri nedodržiavaní pracovného poriadku, napr. pri neskorom príchode na pracovisko, alebo skoršom odchode alebo podobne. Zamestnancom boli vyplácané štvrťročné odmeny a záviseli od výkonnosti toho ktorého zamestnanca, pričom ich pridelenie a výšku navrhoval nadriadený pracovník. Zamestnancom boli vyplácané i mimoriadne odmeny, ktoré tiež ako štvrťročné odmeny boli prideľované na základe rozhodnutia alebo návrhu nadriadeného pracovníka. Svedkyňa ako zamestnankyňa odporcu a takisto i ostatní zamestnanci boli odporcom oboznámení so skutočnosťou, že K. Ú. Y. B. so sídlom v R. vydal rozhodnutie, ktorým určil odporcovi práce spojené so zvýšeným ohrozením zdravia vyplývajúcim z pracovných podmienok na pracoviskách, kde sa zabezpečuje výroba laminátových komponentov. Počas celej doby, čo bola svedkyňa u odporcu zamestnaná, odporca žiadnemu zo zamestnancov, ktorí pracovali pri výrobe laminátových komponentov nevyplácal príplatky za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Potvrdila, že niektorým zamestnancom boli vyplácané prémie a samozrejme boli vyplácané príplatky za prácu nadčas a za prácu v sobotu a v nedeľu, avšak žiadne iné príplatky vyplácané neboli. Odporca žiadnym iným spôsobom nekompenzoval pracovníkom prácu v sťažených podmienkach ani po tom, čo bolo vydané rozhodnutie K. Ú. Y. B.. V poslednom roku, v ktorom svedkyňa u odporcu pracovala išli 3 skupiny zamestnancov, cca. 30 pracovníkov do kúpeľov. Jednalo sa o laminovačov a ich kontrolórov z administratívy, ktorí sa v rámci výkonu práce tiež pohybovali v halách, v ktorých pracovali laminovači. Nevedela uviesť, či odporca týmto zamestnancom prezentoval, že idú do kúpeľov práve z toho dôvodu, že pracujú v sťažených podmienkach a zdraviu škodlivom prostredí. Po vydaní rozhodnutia K. Ú. Y. B. vedenie spoločnosti prisľúbilo riešenie príplatkov laminovačov za prácu v sťaženom prostredí s tým, že tento príplatok sa
bude vyplácať až sa prehodnotia normy. Do skončenia pracovného pomeru svedkyne však vedenie spoločnosti túto otázku nevyriešilo.
Odporca uviedol, že hrubá mesačná mzda navrhovateľa počas celého trvania pracovného pomeru výrazne presahovala dvojnásobok minimálneho mzdového nároku v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 Zákonníka práce. Napríklad v januári 2006 bola hodinová základná mzda navrhovateľa v sume XX,XX Sk (X,XX €). Mzda bola v pracovnej zmluve v spojení s mzdovým poriadkom dohodnutá ako úkolová mzda a závisela od percenta splneného úkolu zamestnanca. Odporca navrhovateľovi k základnej mzde vyplácal príplatky za nočnú prácu, za prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a deň pracovného pokoja, a tiež za prácu nadčas. Odporca teda poskytoval navrhovateľovi za celé obdobie, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, popri základnej mzde aj prémiu vo výške 25 % základnej mzdy a poskytoval navrhovateľovi príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie a odmeny - zaškolovacie, stáž, štvrťročné, „fasovačka“ a mimoriadne odmeny. Mzda navrhovateľa teda dosiahla v každom v návrhu zahrnutom kalendárnom mesiaci v prepočte na odpracovanú hodinu sumu minimálneho mzdového nároku podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 Zákonníka práce, dokonca ju nekoľkonásobne prevýšila. Odporca mal za to, že poskytoval navrhovateľovi počas celého trvania pracovného pomeru kompenzáciu za sťažený výkon práce, ktorá bola zahrnutá v dohodnutej mzde a vo všetkých jej zložkách (suma základnej mzdy + prémia + odmeny), aj bez existencie rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia a preto považoval konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 124 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.
Podľa § 124 ods. 2 Zákonníka práce, pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia a) chemické faktory, b) karcinogénne a mutagénne faktory, c) biologické faktory, d) prach, e) fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).
Podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2008, za sťažený výkon práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
Podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom od 1.1.2009, za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
Podľa § 124 ods. 5 Zákonníka práce, pri dohodnutí mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce podľa odseku 4 sa odsek 3 neuplatní.
Podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2008, sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v Sk na mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy, Stupeň Koeficient minimálnej mzdy 1 1, 0 2 1, 2 3 1, 4 4 1, 6 5 1, 8
6 2, 0
Hodinová minimálna mzda bola v príslušnom období od 5.4.2006 do 31.1.2009 určená právnymi predpismi nasledovne:
Podľa § 6a Zákona č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde v znení účinnom do 31.1.2008, výšku minimálnej mzdy podľa odsekov 2 a 4 ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Výšku minimálnej mzdy podľa odseku 5 ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky vždy k 1. októbru kalendárneho roka, ak vláda rozhodne o jej zvýšení.
Podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 428/2005 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, účinného od 1.10.2005 do 1.10.2006, výška minimálnej mzdy sa ustanovuje na 39,70 Sk za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 540/2006 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, účinného od 1.10.2006 do 1.10.2007, výška minimálnej mzdy sa ustanovuje na 43,70 Sk za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 450/2007 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, účinného od 1.10.2007 do 1.2.2008, výška minimálnej mzdy sa ustanovuje na 46,60 Sk za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení účinnom od 1.2.2008, sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením vlády.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení účinnom od 1.2.2008, sumy minimálnej mzdy podľa § 2 ods. 1 sa ustanovujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Nariadenie vlády sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr 1. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma minimálnej mzdy.
Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení účinnom od 1.2.2008, od 1. februára 2008 do ustanovenia sumy minimálnej mzdy podľa tohto zákona je suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46, 60 Sk.
Podľa § 1 písm. b) Nariadenia vlády SR č. 422/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, účinného od 1.1.2009 do 31.12.2009, výška minimálnej mzdy sa ustanovuje na 1, 698 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
S poukazom na zhora uvedené ustanovenia zákona o minimálnej mzde a nariadenia vlády SR, ktorými sa ustanovuje výška minimálnej mzdy vznikol navrhovateľovi nárok na kompenzáciu za sťažený výkon práce za obdobie od 5.4.2006 do 30.4.2006 za 128 pracovných hodín, pri sadzbe 7,94 Sk za hodinu v sume 1.016,32 Sk, máj 2006 za 168 pracovných hodín, pri sadzbe 7,94 Sk za hodinu v sume 1.333,92 Sk, jún 2006 za 168 pracovných hodín, pri sadzbe 7,94 Sk za hodinu v sume 1.333,92 Sk, júl 2006 za 104 pracovných hodín, pri sadzbe 7,94 Sk za hodinu v sume 825,76 Sk, august 2006 za 104 pracovných hodín, pri sadzbe 7,94 Sk za hodinu v sume 825,76 Sk, september 2006 za 144 pracovných hodín, pri sadzbe 7,94 Sk za hodinu v sume 1.143,36 Sk, október 2006 za 152 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.328,48 Sk, november 2006 za 160 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.398,40 Sk, december 2006 za 88 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 769,12 Sk, január 2007 za 136,50 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.193,01 Sk, február 2007 za 164,25 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.435,55 Sk, marec 2007 za 196,75 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.719,60 Sk,
apríl 2007 za 150,50 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.315,37 Sk, máj 2007 za 152 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.328,48 Sk, jún 2007 za 166,50 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.455,21 Sk, júl 2007 za 136 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.188,64 Sk, august 2007 za 112 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 978,88 Sk, september 2007 za 144 pracovných hodín, pri sadzbe 8,74 Sk za hodinu v sume 1.258,56 Sk, október 2007 za 176 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.640,32 Sk, november 2007 za 160 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.491,20 Sk, december 2007 za 112 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.043,84 Sk, január 2008 za 136 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.267,52 Sk, február 2008 za 160 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.491,20 Sk, marec 2008 za 144 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.342,08 Sk, apríl 2008 za 168 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.565,76 Sk, máj 2008 za 144 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.342,08 Sk, jún 2008 za 168 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.565,76 Sk, júl 2008 za 64 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 596,48 Sk, august 2008 za 144 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.342,08 Sk, september 2008 za 112 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.043,84 Sk, október 2008 za 64 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 596,48 Sk, november 2008 za 144 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 1.342,08 Sk, december 2008 za 72 pracovných hodín, pri sadzbe 9,32 Sk za hodinu v sume 671,04 Sk, január 2009 za 16 pracovných hodín, pri sadzbe 0,34 € za hodinu v sume 5,44 €.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Navrhovateľ si kompenzáciu za sťažený výkon práce uplatnil pôvodne za obdobie od 14.3.2006 do 31.1.2009 v sume 1.373,24 €. Navrhovateľ po prvom pojednávaní dňa 4.2.2010 vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 33,74 € späť z toho dôvodu, že až nahliadnutím do predmetného spisu zistil, že rozhodnutie K. Ú. Y.P. B. so sídlom v R. č. L..X zo dňa 14.3.2006 nadobudlo právoplatnosť až dňa 5.4.2006, a preto navrhovateľovi nepatrí kompenzácia za sťažený výkon práce za obdobie od 14.3.2006 do 31.1.2009, ale za obdobie od 5.4.2006 do 31.1.2009, kedy prišlo ku skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu. Navrhovateľ si teda nedopatrením uplatnil nárok navyše za obdobie od 14.3.2006 do 4.4.2006 v sume 33,74 €.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ po prvom pojednávaní vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 33,74 € účinne späť, súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 33,74 € zastavil.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že profesia laminovač v spoločnosti odporcu, v ktorej profesii navrhovateľ počas celého trvania pracovného pomeru pracoval, bola právoplatne vyhlásená ako riziková z titulu epoxidových živíc v kategórii 3. Navrhovateľ mal teda v zmysle ustanovenia § 124 ods. 1 Zákonníka práce nárok na kompenzáciu za sťažený výkon práce, ktorú mu však odporca napriek viacerým prísľubom nevyplatil. Obranu odporcu, že navrhovateľovi vyplácal okrem základnej mzdy i prémie a odmeny, ktoré mali pokryť mzdové zvýhodnenie odporcu, považoval súd za účelové, nakoľko tieto zložky mzdy nemožno v žiadnom prípade považovať za kompenzáciu za sťažený výkon práce a nemožno prémie a odmeny jednoducho stotožniť s kompenzáciu za sťažený výkon práce. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 124 ods. 1 Zákonníka práce kompenzáciu za sťažený výkon práce za obdobie od 5.4.2006 do 31.1.2009 v sume 1.339,50 € s poukazom na výpočet uvedený na strane 6 tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ žiadal oprávnene aj úrok z omeškania a preto navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne, čo zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby NBS (Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) platnej ku dňu 7.5.2009, a to od 7.5.2009, nakoľko odporca sa prvý krát o povinnosti plniť navrhovateľovi dozvedel až dňa 6.5.2009, kedy mu bol doručený platobný rozkaz s návrhom navrhovateľa, dovtedy ho navrhovateľ k splneniu si povinnosti nevyzval.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania v sume 499,43 € pozostávajúcej zo sumy 82,- € zaplatenej na súdnom poplatku z predmetu konania a z trov právneho zastúpenia v sume 417,43 €.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v sume 499,43 €, pozostávajúcu zo sumy 82,- € zaplatenej na súdnom poplatku z predmetu konania a z trov právneho zastúpenia v sume 417,43 €.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 417,43 € pozostávajú z tarifnej odmeny v sume 356,85 € za 5 úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (5 úkonov á 71,37 € - prevzatie veci a prvá porada s klientom dňa 8.3.2009, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 16.3.2009, účasť na pojednávaní dňa 12.4.2010, dňa 10.5.2010 a dňa 7.6.2010, zo sumy 17,84 € za 1/4 úkonu právnej služby v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko pojednávanie dňa 13.1.2010 bolo odročené bez prejednania veci, zo sumy 42,74 € predstavujúcej 6 krát režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (2 úkony v roku 2009 á 6,95 € a 4 úkony v roku 2010 á 7,21 €).
Vzhľadom k tomu, že nároky navrhovateľa vznikli v mene slovenská koruna, ponechal súd v časti odôvodnenia tohto rozsudku aj menu slovenská koruna podľa pôvodného uplatnenia nárokov. Súd však vyhlásil rozsudok po 1.1.2009, teda v čase, keď menou Slovenskej republiky je euro, preto prepočítal prísudok zo slovenských korún na eurá, a to vo všetkých prípadoch konverzným kurzom 30,126 za jedno euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).