Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cb-5-2009.pdf
PDF · 114.94 KB
No categories available
42Cb/5/2009
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II., v právnej veci navrhovateľa: BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., Cabajská 4, Nitra 949 01, IČO: 31 396 054, zast.: AK Gavorová, Heinrich & Partneri, spol. s r.o., Lombardinihi 22/B, Bratislava 831 03, proti odporcovi: AES, spol. s r.o., Nové záhrady III/6, Bratislava 821 05, IČO: 17 320 241, o návrhu odporcu na obnovu konania Okresného súdu Bratislava II. 25 Cb 261/00, takto
rozhodol:
Súd návrh odporcu na povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25 Cb 261/00 z a m i e t a.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 221,15 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Odporca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.1.2009 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. Cb 261/00.
Návrh odôvodnil tým, že:
I. Rozsudkom č. k. 25 Cb 261/00-91 z 25.6.2002 Okresný súd Bratislava II vyhovel žalobe navrhovateľa BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. voči odporcovi AES, spol. s r.o. na určenie neplatnosti zmluvy z 26.7.2000 o postúpení tej pohľadávky spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. voči INA KYSUCE, a.s., ktorú postúpila v prospech AES, spol. s r.o. Tento rozsudok bol doplnený doplňujúcim rozsudkom č. k. 25 Cb 261/00-91 z 26.6.2002. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 14 Cob 262/2003-244, 14 Cob 263/2003, 14 Ncb 40/2003 z 8.9.2004 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudkom č. k. 4 Obdo 43/2004-289 z 6.4.2006 zrušil rozsudok odvolacieho súdu podľa dôkazu č. 3 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave podľa dôkazu č. 5 rozsudkom č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2003 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2 Obdo 41/2006 z 25.1.2007 odmietol jeho dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislava č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2006.
II. Podľa v súčasnosti platného právneho stavu je preto právoplatným rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k. 25 Cb 261/00-91 z 25.6.2002, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2006 určené, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. a AES, spol. s r.o. je absolútne neplatná podľa § 39 Obč. zák., pretože jej uzavretím konateľ BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. porušil zákaz konkurencie podľa § 136 a § 65 Obch. zák. Uvedené zdôvodnenie výroku rozsudku o neplatnosti postúpenia sa (okrem § 39 Obč. zák. bez poukazu na konkrétne zákonné ustanovenia) nachádza na str. 4 rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2006 v znení: „Po opätovnom prejednaní veci (pozn.
odvolací súd) dospel k záveru, že uvedená dohoda, ... , bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi hodnotí odvolací súd hlavne z toho dôvodu, že X.. F. Q.Í., ktorý dohodu podpísal ako konateľ žalobcu bol väčšinovým spoločníkom a tiež konateľom žalovaného. Jeho vzťahy a konanie v spoločnosti žalobcu vyústili do jeho odvolania z funkcie konateľa žalobcu dňa 28. júla 2008. Je možné, že takéto rozhodnutie očakával a preto sa rozhodol uzavrieť takúto dohodu o postúpení pre svoju spoločnosť, ktorá je však nevýhodná pre spoločnosť žalobcu, ktorému ostali len nevýhodné povinnosti z postúpenej pohľadávky.“ Tieto irelevantné skutkové zistenia o konateľovi žalobcu, ktorý nebol účastníkom konania, odvolací súd uviedol ako nové tvrdenia, ktoré nikdy neboli predmetom skúmania súdu prvého stupňa. Spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. od počiatku a opätovne vyzývali, aby žalovala svojho konateľa o náhradu škody, či o vydanie neoprávneného prospechu, pokiaľ má tú odvahu domnievať sa, že bude v takej žalobe úspešná a žalobca tak nikdy neurobil. Dôkazy, ktorými ich spoločnosť uvedené tvrdenia vyvrátila, odvolací súd nevykonal s odôvodnením, že ich mali predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa, kde však väčšina zmienených tvrdení ani len neodznela. Nové tvrdenia žalobcu odvolací súd v odvolaní pritom akceptoval a s odvolaním na ne rozhodol.
III. Na konanie o žalobe odôvodnenej porušením zákazu konkurencie a dobrých mravov však nebola ich spoločnosť nikdy pasívne legitimovaná. Podľa Prof. JUDr. Oľgy Ovečkovej, DrSc. a kol., Komentár k Obchodnému zákonníku [513/1991 Zb., § 65] pre platný právny stav platí: V tejto súvislosti treba osobitne upozorniť na to, že konanie v rozpore so zákazom konkurencie nikdy nemá za následok neplatnosť právnych úkonov, pri ktorých k porušeniu uvedeného zákazu došlo. Napriek tomu, že tieto úkony boli vykonané v rozpore so zákonom (porušenie ustanovení o zákaze konkurencie je vo svojej podstate porušením zákona), spoločnosť sa nemôže dovolávať ani len relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov, pretože zákon pre uvedený prípad upravuje osobitné sankcie (sankcie upravené v odseku 2 tohto paragrafu, o ktorých sme sa už zmienili). Odsek 2 tohto paragrafu vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 39 Obč. zák. (ustanovenie o absolútnej neplatnosti právnych úkonov vykonaných contra legem, t.j. v rozpore so zákonom) treba chápať ako osobitné ustanovenie; z uvedeného dôvodu k aplikácii § 39 Obč. zák. v tomto prípade nedochádza (vzťah lex specialis k lex generalis, v zmysle ktorého vzťahy podliehajúce režimu Obchodného zákonníka sa spravujú Občianskym zákonníkom len v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje).
Nároky vyplývajúce z porušenia zákazu konkurencie uplatňuje spoločnosť priamo voči osobe, ktorá porušila zákaz konkurencie, a nie voči subjektom, s ktorými alebo v prospech ktorých uvedená osoba konala. Pritom platí, že na uplatnenie nárokov súvisiacich s porušením zákazu konkurencie vzniká spoločnosti právny nárok, spoločnosť však nie je povinná vymáhať ich, pokiaľ sama nemá záujem. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. platí: Právne
vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k. 25 Cb 261/00-91 z 25.6.2002, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2006 odporuje zákonu, pretože bol vynesený podľa Občianskeho zákonníka napriek tomu, že podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. je táto právna norma vylúčená na aplikáciu na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Dôvod porušenia zákazu konkurencie pri podpise zmluvy, ktorý BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. voči ich spoločnosti použil a kvôli ktorému Okresný súd Bratislava II. ako i Krajský súd Bratislava žalobe vyhoveli, nezakladá dôvod neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi ním a BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., pretože § 65 Och. zák. na tento dôvod predpisuje taxatívne vymenované sankcie. Takto súdy oboch stupňov prekročili svoju právomoc, keď odmietli rešpektovať § 136 Obch. zák. ako lex specialis, ktorý zakázal použitie lex generalis, ktorým je Občiansky zákonník. Okolnosť prekročenia právomoci súdov je zrejmá porovnaním právoplatných rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Cob 262/2003-244, 14 Cob 263/2003, 14 Ncb 40/2003 z 8.9.2004 s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave podľa dôkazu č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2006 so zohľadnením rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Obdo 43/2004-289 z 6.4.2006. Preto právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k. 25 Cb 261/00-91 z 25.6.2002 v znení rozsudku Krajského súdu v Bratislave podľa č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2006 odporuje zákonu a použitím právnej normy, ktorá na daný prípad nedopadá, zákon obchádza. Citované
zdôvodnenie nezákonnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2006 použili v ich dovolaní z 23.10.2006, toto dovolanie Najvyšší súd SR v senáte JUDr. Štefanka odmietol prejednať uznesením č. k. 2 Obdo 41/2006 z 25.1.2007.
IV. Skutkovo analogickú a právne totožnú vec ale rozhodoval Okresný súd Bratislava II. i v konaní č. k. 26 Cb/8/03. Rozsudkom č. k. 26 Cb/8/03-247 z 26.1.2006 podľa dôkazu č. 1 Okresný súd Bratislava II. zamietol žalobu navrhovateľa BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. voči AES, spol. s r.o. na určenie neplatnosti tam uvedených zmlúv z 26. a 25.7.2000 o postúpení tých pohľadávok spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., voči 5 rôznym obchodným spoločnostiam, ktoré postúpila v prospech AES, spol. s r.o. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 3 Cob 148/2006-231 z 28.2.2007 podľa dôkazu č. 2 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že zmienené zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. Odvolací senát Krajského súdu v Bratislava v konaní podľa dôkazu č. 2 bol totožný s odvolacím senátom v odvolacom konaní č. k. 3 Cob/166/2006 k rozsudku Okrasného súdu Bratislava II. č. k. 25 Cb 261/00-91 z 25.6.2002. Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa podľa dôkazu č. 1 odvolací súd na str. 3 dôkazu č. 3 odôvodnil skutkovým zistením v znení: „ ... , konateľ žalobcu X.. F. Q., ktorý dohody podpísal bol väčšinovým spoločníkom a tiež konateľom žalovaného. Jeho vzťahy a konanie v spoločnosti žalobcu vyústili do jeho odvolania z funkcie konateľa žalobcu dňa 28. júla 2008. ... žalovaný pri uzatváraní dohôd o postúpení pohľadávky ťažil z existujúcich pomerov vo svoj prospech a situáciu využil k svojmu obohateniu, o čom svedčí skutočnosť, že spoločnosti žalobcu po uzavretí dohôd ostali povinnosti z postúpených pohľadávok. ... Takéto konanie podľa právneho názoru odvolacieho súdu je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi.“ Porovnaním citácií zdôvodnení tak ako sú uvedené v časti II. a časti IV. tohoto návrhu je preukázaná zhoda tak zdôvodnení výrokov rozsudkov Krajského súdu č. k. 3 Cob/166/2006-330
z 3.7.2006 a rozsudku podľa dôkazu č. 2, ako i dôkazového konania, ktorými boli citované skutkové zistenia pred odvolacím súdom preukázané.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudkom č. k. 4 Obdo 29/2007-366 z 23.9.2008 zrušil rozsudok odvolacieho súdu podľa dôkazu č. 2. Rozsudok podľa dôkazu č. 3 (str. 8 posl. ods. a str. 9 1. ods.) je dôkazom, že ich tvrdenie o nezákonnosti nahradenia lex specialis prostredníctvom lex generalis tak, ako ho uviedli v časti III. tohto návrhu a ako tvrdili od počiatku, je pravdivé. Rovnako je citovaným novým dôkazom č. 3 preukázané (str. 9, posl. ods.), že skutkové zistenia súd vyslovil nezákonným postupom a preto ich pravdivosť nemôže byť považovaná za preukázanú. Rozsudok podľa dôkazu č. 3 je dôkazom, že Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2 Obdo 41/2006 z 25.1.2007 porušil ich oprávnené očakávanie na spravodlivé konanie pred súdom a na prístup k súdu, keď odmietol ich dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Cob/166/2006-330 z 3.7.2006.
V. S odvolaním sa na nový dôkaz č. 3, ktorým je dokázaná nepravdivosť a nezákonnosť skutkových zistení právoplatného rozsudku, ako i zmätočnosť konania Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/166/2006-330 z 3.7.2006, v ktorom im súd odňal možnosť konať pred súdom navrhuje, aby Okresný súd Bratislava II povolil obnovu konania Okresného súdu Bratislava I. č. k. 25 Cb 261/00. Podmienky pre povolenie obnovy konania sú splnené, pretože ich návrh predkladajú skôr než uplynuli 3 roky od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k. 25 Cb 261/00-91 z 25.6.2002 a skôr, než uplynuli 3 mesiace od času, kedy obdržali nový dôkaz, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Obdo 29/2007-366 z 23.9.2008. Zároveň, po vyčerpaní všetkých zákonných opravných prostriedkov, nie je možné dosiahnuť nápravu vo veci inak, než obnovou konania.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že v analogickom súdnom konaní NS SR sp. zn. 4 Oddo 29/2007, v rozsudku zo dňa 28.9.2008 neuviedol ako dôvod zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob 148/2006 hmotno-právne dôvody (ani dôvod nesprávneho použitia právneho predpisu ako uvádza AES spol. s r.o.). Dôvodom zrušenia boli procesno-právne dôvody ako sú uvedené na 9. strane tohto rozsudku, a to že „viazanosť odvolacieho súdu sa vzťahuje ne skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu s tým, že odvolací súd ich môže zmeniť alebo doplniť, prípadne inak modifikovať, iba po vykonaní dokazovania, t.j. po opakovaní alebo doplnení dokazovania. Podanie správy o priebehu doterajšieho konania, oboznámenie sa s
odvolaním a vyjadrením k odvolaniu, nie je však možné považovať za doplnenie dokazovania tak, ako to predpokladá § 220 OSP“. Skutočnosti uvádzané AES spol. s r.o. sú v tejto časti absolútne nepravdivé. Rovnako je nutné uviesť, že rozhodnutie prvostupňového ani odvolacieho súdu v pôvodnom konaní nebolo založené na porušení zákazu konkurencie. V tomto sú tvrdenia navrhovateľa (správne odporcu, pozn. súdu) absolútne nepravdivé, zavádzajúce a absurdné. Obe rozhodnutia vo svojom odôvodnení uvádzajú rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi a preto určujú jeho neplatnosť. Ďalej je nutné poukázať, že v analogickom súdnom konaní rozhodol Krajský súd v Bratislave sp. zn. 3 Cob 343/2008 rozsudkom zo dňa 2.12.2009, po doplnenom dokazovaní opätovne tak, že mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 26 Cb 8/03 a určuje, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. Ako hlavný dôvod je poukázanie na § 39 Občianskeho zákonníka a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu. Dôvodom na preskúmanie právoplatného rozhodnutia pri obnove konania sú skutkové okolnosti, a to nové skutočnosti, nové
rozhodnutia alebo nové dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa v pôvodnom konaní vykonať nemohli, avšak len pokiaľ môžu tieto privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a) a b) OSP). Osobitným prípadom je trestný čin sudcu alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (§ 228 ods. 1 písm. c) a d) OSP), ktoré však v zmysle podania odporcu nie sú dôvodmi jeho návrhu na obnovu konania. Dôvodom obnovy konania však nie sú právne otázky, nie je ním nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodmi obnovy konania nie sú ani vady konania podľa § 237 OSP, ani odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Obnova konania nie je preto mimoriadnym opravným prostriedkom, pri ktorom sa posudzujú právne otázky, právne posúdenie veci, ale mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je založený na nových dôkazoch, ktoré sa v pôvodnom konaní nemohli vykonať. Odporca ako jediný dôvod návrhu na obnovu konania uvádza rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo 29/2007 zo dňa 28.9.2008 a právny názor, že súdy v pôvodnom konaní postupovali podľa nesprávneho právneho predpisu. Odporca sa teda výslovne domáha „správneho“ právneho posúdenia veci, čo je však právnym dôvodom pre mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie. Odporca pre pôvodné konanie už dovolanie podal, o ktorom už rozhodol NS SR uznesením zo dňa 25.1.2007. Odporca vo svojom návrhu neuvádza žiaden nový dôkaz, novú skutočnosť, na základe ktorých by mohlo dôjsť k novému ustáleniu skutkového stavu, ktorý by mohol privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nové rozhodnutie môže mať vplyv na pôvodné konanie a povolenie obnovy len v prípade, že ide o rozhodnutie iného orgánu, ktorým bol súd v pôvodnom konaní viazaný, a neskôr sa toto rozhodnutie zmenilo, alebo v prípade, že súd riešil predbežnú otázku patriacu pod právomoc iného orgánu sám (§ 135 ods. 2) a následne je zistené, že príslušný orgán o takejto otázke rozhodol odlišne. Samozrejme aj takéto rozhodnutie iného orgánu musí byť konečné, právoplatné a vykonateľné. V danom prípade nejde o žiadnu takúto situáciu, nejde o žiadne rozhodnutie, o ktoré by súdy v pôvodnom konaní opierali svoje rozhodnutie a preto nie je daný dôvod na obnovu konania.
Konateľ odporcu k veci uviedol, že ako nový dôkaz predložili rozsudok Najvyššieho súdu č. 4 Obdo 29/2007 zo dňa 23.9.2008, ktorý rozhodoval o dovolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.2.2007 č. 3 Cob/148/2006 ako súdu odvolacieho proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26.1.2006 č. 26 Cb/8/2003. V rozhodnutí Najvyššieho súdu je konštatované, že Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal bez toho, aby vykonal riadne dokazovanie. Uvedená skutočnosť vyplýva z porovnania odôvodnení jednotlivých rozhodnutí. Vo veci 25 Cb 261/2000 bolo podané dovolanie proti druhému rozhodnutiu odvolacieho, t.j. Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok, týmto dovolaním sa však Najvyšší súd v senáte JUDr. Štefanka odmietol zaoberať avšak má za to, že v konaní 25 Cb 261/2000 im bolo odňaté právo konať pred súdom a zároveň súd vo veci rozhodol podľa nepríslušnej normy v zmysle § 237 písm. a) a h) O.s.p. Rozsudok Najvyššieho súdu 4 Obdo 29/2007 považuje za dôvod na obnovu konania, z ktorého vyplýva nepredvídateľnosť rozhodnutí, keďže je v protiklade s iným rozsudkom Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval v senáte JUDr. Štefanka. Zo strany súdu im nebolo v podstate umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam, o ktoré oprel svoje rozhodnutie odvolací súd. Zo strany navrhovateľa nebudú ani tieto skutočnosti môcť byť preukázané, keďže sú nepravdivé. V návrhu na obnovu konania nenamietajú právne posúdenie veci, ale namietajú skutočnosť, že nebolo vykonané dôkazové konanie. Zároveň poukazuje na to, že porovnaním odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu v pôvodnom odvolacom konaní ako aj novom odvolacom konaní po podaní dovolania vyplýva, že predmetom dokazovania pred
odvolacím súdom nebolo dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred súdom prvého stupňa. Krajský súd sa teda zaoberal takými skutkovými zisteniami, ktoré pred súdom prvého stupňa prejednávané nebolo. V novom konaní po povolení obnovy sa chcú domáhať vykonania dôkazov o tom, že navrhovateľ písomne uznal záväzok, na základe ktorého došlo k postúpeniu pohľadávky, že tento záväzok uviedol v daňovom priznaní za rok 2000 a teda ho schválilo Valné zhromaždenie navrhovateľa, a tým chcú dokázať, že nebolo oprávnené použitie ustanovení o dobrých mravoch, že bolo neoprávnené opätovne prejednávať rozhodnutú vec o odvolaní konateľa z funkcie z dôvodu porušenia zákazu konkurencie, neoprávnenosť prejednávania veci týkajúcich sa osoby, ktorá nie je účastníkom konania a nesprávne určenie pasívnej legitimácie osoby zodpovednej za postúpenie pohľadávky.
Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že v konaní Najvyššieho súdu 4 Obdo 29/2007 nie je riešená hmotnoprávna otázka, ale iba otázky procesné, týkajúce sa vykonávania dôkazov v rámci odvolacieho konania po zrušení príslušného rozhodnutia odvolacieho súdu. Tento opätovne konal a po odstránení procesných vád, ktoré mu boli vytknuté , opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.12.2009 tak, že predmetné zmluvy vyhlásil za neplatné. Rozhodnutie Najvyššieho súdu 4 Obdo 29/2007 nie je rozhodnutím, ktoré by odôvodňovalo obnovu konania vedeného tunajším súdom pod č. 25 Cb/261/2000, nakoľko uvedený rozsudok Najvyššieho súdu nie je konečný a z toho dôvodu nemá význam pre konanie 25 Cb/261/2000. Dôvody v zmysle § 237 O.s.p., o ktoré odporca opiera svoje návrhy na obnovu konania, sú dôvody pre konanie dovolacie a nie na konanie o obnove. O dovolaní odporcu bolo rozhodnuté Najvyšším súdom s tým, že dovolanie odporcu bolo odmietnuté. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje návrh odporcu na obnovu konania za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 25.6.2002 č.k. 25 Cb 261/00-91, v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 20.5.2003 č.k. 25 Cb 261/00-107, právoplatným dňa 27.9.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Cob/166/2006-330 zo dňa 3. júla 2006 určil, že dohoda o postúpení pohľadávky uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26.7.2000 je neplatná a odporcu zaviazal na náhradu trov konania v sume 2.000,- Sk a trov právneho zastúpenia v sume 34.827,- Sk.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 234 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.
Podľa § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Prvým dôvodom obnovy (na ktorý v podstate poukazuje aj odporca ako navrhovateľ obnovy konania) sú nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Spoločným predpokladom ich uplatnenia je, že ich navrhovateľ (rozumej navrhovateľ obnovy, pozn. súdu) nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosťou v tomto zmysle môže byť akákoľvek skutočnosť právne spôsobilá privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pritom môže ísť o skutočnosť, ktorá sama osebe toto priaznivejšie rozhodnutie neprivodí, ale v spojení s ostatnými už známymi skutočnosťami je na to spôsobilá. Pokiaľ takáto skutočnosť nie je významná pre posúdenie veci, nie je daný dôvod obnovy. So zreteľom na ustanovenie § 154 ods. 1 (§ 211) musí ísť o skutočnosti, ktoré nastali do doby vyhlásenia rozsudku, pretože len k týmto okolnostiam súd mohol prihliadať.
Novo uvádzaná skutočnosť musí byť spojená vždy s novým dôkazom, ktorý navrhovateľ navrhne. Pri posúdení toho, či ide o novú skutočnosť alebo dôkaz je rozhodujúce, že ich účastník nemohol včas uplatniť v pôvodnom konaní alebo aj v odvolaní, t. j. do okamžiku keď mu uplynula lehota na odvolanie, poprípade ešte aj v priebehu odvolacieho konania do vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom.
Dôkaz, ako prostriedok preukázania určitej skutočnosti bude spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak ním bude možno preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa.
Popri nových skutočnostiach a nových dôkazoch sú ako dôvody obnovy uvedené rozhodnutia, ktoré však svojou povahou sú tiež novými skutočnosťami. Povolenie obnovy z tohto dôvodu je odôvodnené potrebou vyjadriť tie prípady, keď dôvodom obnovy je vydanie rozhodnutia iného orgánu, a nie skutočnosť z tohto rozhodnutia vyplývajúca. Môže ísť o prípad, že súd bol pri pôvodnom vynesení rozsudku viazaný rozhodnutím iného orgánu (§ 135 ods. 1) a neskoršie túto otázku príslušný orgán riešil inak alebo súd posúdil otázku patriacu do právomoci iného orgánu sám (§ 135 ods. 2), pretože vychádzal z toho, že o tejto otázke nebolo rozhodnuté a potom zistil, že príslušný orgán kedykoľvek svojím rozhodnutím riešil príslušnú otázku odchylne. Spoločným znakom pre tieto rozhodnutia, ktoré môžu byť dôvodom obnovy konania a sú vydané neskoršie, než bol vynesený rozsudok je to, že o otázke, ktorú posúdil súd, alebo z riešenia iným orgánom súd vychádzal, príslušný orgán rozhodol rozhodnutím odlišne. (Andrej Bajcura a kolektív, Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár)
Súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.1.2001, sp. zn. 5 Cdo 4/01 (R 26/2002), z odôvodnenie ktorého vyberá:
Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci [§ 228 ods. 1 písm. a) O. s. p.].
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním nové ) a súčasne môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.
V prejednávanej veci odporca ako dôvody obnovy uviedol existenciu nového dôkazu - rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Obdo 29/2007-366 zo dňa 23.9.2008. Uvedené rozhodnutie nemôže byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, napriek tomu, že by riešilo skutkovo a právne totožnú vec. Právny názor, ktorý vyslovil súd vo svojom rozhodnutí v inom konaní, nie je právne záväzný pre konanie ktoré prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. 25 Cb 261/00 a následne na odvolacom súde a dovolacom súde.
V neposlednom rade nemožnosť použitia skutočností a dôkazov v pôvodnom konaní v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je daná vtedy, keď v dobe pôvodného konania existovali, ale účastník ich bez svojej viny nemohol použiť, pretože o nich nevedel až do vyhlásenia rozhodnutia, proti ktorému nemožno podať odvolanie, prípadne do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, proti ktorému odvolanie podať možno. Dôvodom obnovy teda nemôžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po skončení pôvodného konania.
Záverom súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.8.1997 sp. zn. 2 Cdo 185/96 (R 105/1998): Právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom (Ústavným súdom, ministerstvom a pod.) než procesným súdom. ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže neexistuje dôvod taxatívne uvedený v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p. na obnovu konania, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol.
Odporcom uvádzané dôvody, sú skôr dôvody pre dovolacie konanie, ako pre konanie o obnove, ako na to poukázal aj právny zástupca navrhovateľa.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 221,15 EUR (titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 4.11.2009 - á 53,49 EUR, 2 úkony právnej pomoci - účasť na pojednávaní dňa 2.3.2010 a 13.4.2010 - á 55,49 EUR, 1 krát režijný paušál v sume 6,95 EUR, 2 krát v sume 7,21 EUR, DPH zo sumy 185,84 EUR /53,49 + 2 x 55,49 + 6,95 + 2 x 7,21/ vo výške 19 % v sume 35,31 EUR).
Súd nepriznal náhradu za jeden úkon (písomné vyjadrenie z 26.2.2010), nakoľko ho právny zástupca navrhovateľa mohol predniesť v rámci pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.