Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-40C/252/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, proti odporcovi: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, T., zast. advokátom: JUDr. Róbert Dupkala, so sídlom Miletičova č. 23, Bratislava, v konaní o zaplatenie 643.350,- Sk (21.355,31 eur) s prísl. , takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.991,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 25.06.2008 až do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie čo do časti 140,53 eur z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na náhrade trov konania sumu 1.666,86 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa D.. S. C..

V. Súd navrhovateľovi v r a c i a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh preplatok vo výške 181,09 eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I..

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2008 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 643.350,- Sk (21.355,31 eur). Návrh bol odôvodnený tým, že odporca užíva pozemok vo vlastníctve navrhovateľa pod stánkom v jeho vlastníctve o výmere 35 m2 a pozemok pod prístupom k stánku o výmere 18 m2 bez právneho dôvodu, úhrady za užívanie pozemku neplatí, čím sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacuje. Žalovaná suma predstavuje sumu, ktorú by odporca zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 01.11.2005 za pozemok pod stánkom (20,- Sk/m2/ deň x 35 m2 x 912 dní) a za pozemok pod prístupom k stánku (110,- Sk/m2/rok x 18m2 x 30 mesiacov). Súčasne si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 8,5 % ročne zo sumy 441.960,- Sk (14.670,38 eur) od 29.12.2007 do zaplatenia, keďže na zaplatenie takejto sumy bol odporca vyzvaný listom, ktorý prevzal dňa 08.12.2007 a to v lehote 20 dní od jeho doručenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 301.390,- Sk od podania návrhu až do zaplatenia.

Proti platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný pod č. dňa 18.02.2009 podal odporca v zákonnej lehote včas odpor s odôvodnením, že požadovanú sumu považuje za neprimerane vysokú. Jedná sa totiž o pozemok, ktorý sa nachádza v štvrti, kde ak by predajný stánok neexistoval, nemal by žiadnu hodnotu. Nie je to lukratívna časť mesta. Pozemok sa nachádza pri hlavnej komunikácii. Vlastník nepreukázal, na základe čoho vyrubil tak neúmerne vysokú cenu za m2 pozemku. Odporca mal i v minulosti a má aj naďalej záujem vzťahy k pozemku s vlastníkom vysporiadať, na dôkaz čoho predložil aj viacero písomných dokladov a poukázal na množstvo osobných stretnutí a telefonických rozhovorov so zainteresovanými, ktoré však zostali bez výsledku. Mal záujem v prípade vyriešenia užívacích vzťahov k pozemku stánok skultúrniť a vytvoriť tak prostredie, kde by sa obyvatelia tejto časti mesta cítili dobre. Úrady, ktorý by mali občanovi pomôcť mu však kladú odpor. Vlastnícke právo k predajnému stánku na P. ulici nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15.05.2003. Záväzné súhlasné stanovisko k lokalizácii predajného stánku a napojeniu na inžinierske siete bolo vydané Mestskou časťou Bratislava - Petržalka dňa 07.09.1993 pod č. X-XXXX/XX/XX J O prenájom pozemku žiadal prvý krát v novembri r. 2003, pričom odpoveď od vlastníka pozemku nedostal. V r. 2005 a opakovane v r. 2007 požiadal Krajský úrad na Staromestskej v Bratislave o majetkovoprávne vysporiadanie pozemku, keďže mal za to, že vlastníkom môže byť práve tento úrad, avšak rovnako bez reakcie. Následne v júli r. 2007 požiadal o informáciu, resp. súčinnosť Magistrát hl. Mesta SR Bratislavy, ktorý mu listom zo dňa 12.06.2008 oznámil konečnú požadovanú sumu 20,- Sk/m2/deň pod stánkom od 01.11.2005 do 30.06.2008 a 110,- Sk ročne za prístupovú cestu k stánku, celkovo v žalovanej výške, s čím však nemohol súhlasiť. Od novembra 2008 po ústnej dohode so zamestnancom Magistrátu začal mesačne navrhovateľovi platiť 10.000,- Sk, t.j. 331,90 eur od januára 2009 s tým, že bol informovaný o pripravovaní nájomnej zmluvy.

Podaním zo dňa 27.10.2009 doručeným súdu pred otvorením prvého pojednávania vo veci dňa 29.10.2009 vzal navrhovateľ svoj návrh späť vo všetkých častiach týkajúcich sa užívania pozemku parc.č . XXXX/X o výmere 18 m2, t.j. v časti na zaplatenie 4.950,- Sk (146,31 eur) a tiež v časti zvyšku uplatneného nároku za zohľadnenia úhrad odporcu od podania návrhu v celkovej výške 2.988,- eur splátkami od 29.12.2008. Naďalej trval na tom, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.892,65 eur (629.050,46 Sk) a vyčíslenú časť úroku z omeškania vo výške 334,13 eur, keď výpočty dlžnej sumy prispôsobil po prešetrení odporcom oznámenej skutočnosti, že v čase od 12.10.2006 do 28.02.2007 a v čase od 01.01.2008 do 29.02.2008 stánok neprevádzkoval. V tejto súvislosti zmenili sadzbu dane v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2004 a 11/2007 a to tak, že v tomto čase sadzbu stanovenú uvedenými predpismi navrhovateľa znížil o 50%.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2009 zastavil konanie iba čo do časti 2.988,- eur ako aj v časti zodpovedajúceho príslušenstva k tejto sume a opomenul zastaviť konanie aj vo zvyšku späťvzatej časti. Keďže však navrhovateľ trval na návrhu iba v časti 17.892,65 a súčasne vyčíslil časť úroku z omeškania s prihliadnutím na odporcom uhradené splátky na sumu 334,13 eur a teda predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu zostalo zaplatenie sumy 18.226,78 eur (17.892,65 + 334,13 = 18.226,78 eur), bolo potrebné vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu rozhodnúť i o zastavení konania vo zvyšnej časti oproti pôvodne uplatnenému nároku (21.355,31 - 18.226,78 - 2.988 = 140,53 eur). Súd rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľa konanie aj v tejto časti 140,53 eur v súlade s ustanovením zastavil.

Podanie navrhovateľa zo dňa 27.10.2009 napriek jeho označeniu ako návrhu na zmenu petitu súd podľa jeho obsahu hodnotil iba ako späťvzatie návrhu, keď mal za to, že navrhovateľ zotrval na právnej kvalifikácii žalobného návrhu a nedošlo ani k rozšíreniu žaloby, pričom navrhovateľ iba požadoval menej než pôvodne za zohľadnenia neskorších výsledkov jeho interných šetrení, presnejších podkladov a tiež námietok odporcu a časť z uplatnenej sumy predstavovala vyčíslený úrok z omeškania uplatnený už pôvodným návrhom. Preto nebolo potrebné rozhodovať o pripustení zmeny petitu podľa

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľa a odporcu, svedkyne D.. T. F., geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa 01.08.2005, úradne overeným dňa 24.08.2005, geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa 11.03.2008, úradne overeným dňa 14.03.2008, žiadosťou o nájom pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú Petržalka - oznámenie zo dňa 30.10.2007, geometrickým plánom č. XXX/ XX zo dňa 10.07.2007, úradne overeným dňa 12.07.2007, žiadosťou o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 15.08.2007, Záväzným súhlasným stanoviskom Mestskej časti Bratislava

- Petržalka č. X-XXXX/XX/XXSTAXXXc zo dňa 07.09.1993, žiadosťou odporcu o prenájom pozemku zo dňa 24.11.2003, žiadosťou odporcu o majetkovoprávne usporiadanie pozemku zo dňa 07.09.2005, žiadosťou odporcu o majetkoprávne usporiadanie pozemku zo dňa 16.04.2007, žiadosťou odporcu o súčinnosť - informáciu zo dňa 27.07.2007, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. K. XXXXX-FXXX/XXXX,XXXX-Ze-X zo dňa 08.02.2005, rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/XXXX/XXXXX-HLR zo dňa 11.05.2005, listom odporcu primátorovi Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 02.10.2009, odpoveďou primátora zo dňa 21.10.2009, oznámením odporcu o neužívaní stánku zo dňa 20.07.2009, všeobecne záväznými nariadeniami hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2004 a č. 11/2007 o dani za užívanie verejného priestranstva, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Petržalka, uznesením mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 187/2007 zo dňa 04.07.2007, nájomnými zmluvami č. XX XX XXXX XX XX, č. XX XX XXXX XX XX a č. XX XX XXXX XX XX, Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 18.12.1996 v znení ich neskorších zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora a dodatkov č. 1-14, záznamom z porady riaditeľky štvrtej sekcie konanej dňa 07.02.2005 na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Navrhovateľ je vlastníkom pozemku v kat. úz. Petržalka, parc. č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Petržalka, z ktorého boli odčlenené geometrickým plánom č. XX/XX úradne overeným dňa 14.03.2008 časti označené ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 35m2, parc. č. 5830/8

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2. Na parc. č. XXXX/X je umiestnený predajný stánok R. T. M. (na P. ulici), ktorého majiteľom a prevádzkovateľom je odporca. Odporca užíva pozemok pod stánkom, pričom pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 18m2 slúži ako prístup k stánku.

Vlastnícke právo k predajnému stánku na Kopčianskej ulici odporca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15.05.2003. Záväzné súhlasné stanovisko k lokalizácii predajného stánku a napojeniu na inžinierske siete bolo vydané Mestskou časťou Bratislava - Petržalka dňa 07.09.1993 pod č. X-XXXX/XX/XX J

Nájomná zmluva, na základe by vzniklo odporcovi právo nájmu k pozemku na ktorom je umiestnený stánok nebola uzavretá. Za užívanie pozemku navrhovateľ jeho vlastníkovi neplatil. O prenájom pozemku žiadal prvý krát listom zo dňa 24.11.2003 adresovaným Magistrátu hlavného mesta Bratislavy, odd. Nájmov a predaja nehnuteľností, na ktorý nebolo zo strany adresáta reagované.

Listami zo dňa 07.09.2005 a 16.04.2007 adresovanými Krajskému úradu v Bratislave opakovane žiadal o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. Petržalka. Uvedenými listami žiadal o prenájom, resp. o odkúpenie predmetných pozemkov. V uvedenom čase bol Krajský úrad v Bratislave evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných pozemkov, ktorá skutočnosť vyplýva z geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 10.07.2007, úradne overeného dňa 12.07.2007. Navrhovateľ požiadal o zápis vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom príslušnú správu katastra až listom zo dňa 15.08.2007.

Keďže ani na ostatne uvedené listy odporcu adresát nereagoval, listom zo dňa 27.07.2007 požiadal o informáciu, resp. súčinnosť Magistrát hl. Mesta SR Bratislavy (ďalej len Magistrát), keďže mu úrady, na ktoré sa dovtedy obrátil nevedeli dať jasné stanovisko, kto by mal a mohol vyporiadať právne vzťahy k týmto pozemkom.

Listom zo dňa 30.10.2007 č. E. Z. XXXXX/XXXX/XXXXXX (jeho doručenie odporcovi nebolo preukázané) Magistrát odporcovi oznamoval, že pozemok, vlastníkom ktorého je hlavné mesto užíva bez právneho dôvodu a teda z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu na úkor vlastníka. Odporcu vyzvali, aby v lehote do 20 dní od doručenia tohto listu platil za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu nasledovne: za obdobie od 01.11.2005 do 31.07.2007 vo výške 20,- Sk (0,66 eur)/deň pod stánkom, 110,- Sk (3,65 eur)/rok pod prístupom k stánku, celkovo vo výške 441.960,- Sk a ďalej od 01.11.2007 mesačne uhrádzal na účet navrhovateľa sumu 18.415,- Sk vždy do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom pozemok užíval. Pri výpočte požadovaných súm navrhovateľ vychádzal zo staršieho geometrického plánu č. XX/XX, . pričom na základe neskorších meraní zaznamenaných do geometrického plánu č. XX/XX sa výmera parcely č. XXXX/X (pôvodne parc. č. XXXX/X) zmenila z 30 m2 na 35 m2.

V liste zo dňa 24.06.2008 adresovanom Magistrátu odporca potvrdil, že mu dňa 24.06.2008 bol doručený list magistrátu 12.06.2008 č. E. XXXXX/XXXX/XXXXXX, v ktorom bol vyzvaný na úhradu sumu 20,- Sk (0,66 eur)/m2/deň pod stánkom od 01.11.2005 do 30.06.2008 a 110,- Sk (3,65 eur) ročne za prístupovú cestu k stánku, celkovo v sume 686.613,- Sk (22.791,38 eur). V uvedenom liste vyjadril nesúhlas s takouto sumou z dôvodu, že ju považoval za neadekvátnu parcele, na ktorej je stánok s občerstvením postavený. Bol ochotný zaplatiť aj za obdobie dozadu, ale nie sumu, ktorú požadovali, pričom žiadal o osobné stretnutie a rokovanie o dohode.

Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia navrhovateľ vychádzal zo sadzby miestnej dane za užívanie verejného priestranstva ustanovenej Mestským zastupiteľstvom hlavného mesta SR Bratislavy o. i. podľa O miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady všeobecne záväznými nariadeniami hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2004 účinného od 01.01.2005 a č. 11/2007 účinného od 01.01.2008 (ďalej len VZN). Podľa VZN č. 14/2004 bola sadzba dane za osobitné užívanie verejného priestranstva za 1 m2 a deň stanovená na 20,- Sk (0, eur) za umiestnenie predajného zariadenia okrem predajných zariadení s drobnými umelecko-remeselnými výrobkami. Podľa VZN č. 11/2007 bola sadzba uvedenej dane za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva stanovená na 40,- Sk (1,33 eur) za umiestnenie predajného zariadenia, ktorým je predaj jedla a nápojov určených na priamu konzumáciu na mieste, predaj občerstvenia, nealkoholických nápojov, predaj sezónnych produktov, predaj potravín z chladničiek, balenej zmrzliny, potravinárskych výrobkov, ovocia a zeleniny

Od novembra 2008 po ústnej dohode so zamestnancom Magistrátu začal odporca mesačne na účet navrhovateľa platiť po 10.000,- Sk (331,94 eur) a to po dobu 9 mesiacov (11-12/08, ) pričom posledná úhrada bola poukázaná dňa 21.09.2009. Takto odporca na účet navrhovateľa uhradil spolu sumu 2.998,- eur.

Listom zo dňa 20.07.2009 odporca navrhovateľovi oznámil, že v čase od 12.10.2006 do konca februára 2007 a tiež v mesiacoch január a február r. 2008 nebol predajný stánok na P. v prevádzke.

Za zohľadnenia uvedených skutočností, si navrhovateľ voči odporcovi uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia vyčíslené nasledovne:

od 01.11.2005 - 11.10.2006 - 0,66 eur x 35 m2 x 345 dní,

od 12.10.2006 - 28.02.2007 - 0,33 eur x 35 m2 x 140 dní

od 01.03.2007 - 31.12.2007 - 0,66 eur x 35 m2 x 306 dní

od 01.01.2008 - 29.02.2008 - 0,66 eur x 35 m2 x 60 dní

od 01.03.2008 - 30.04.2008 - 1,33 eur x 35 m2 x 61 dní

t.j. 7.969,50 eur + 1.617 eur + 7.068,60 eur + 1.386,- eur + 2.839,55 eur = 20.880,65 - 2.988 = 17.892,65 eur (v čase, kedy navrhovateľ stánok neprevádzkoval navrhovateľ vychádzal zo zníženej sadzby dane o 50%).

Zástupkyňa navrhovateľa dôvodnosť uplatnenej výšky bezdôvodného obohacovania odvodzovala zo skutočnosti, že navrhovateľ pri nájmoch a užívaní verejných priestranstiev vždy vychádza z výšky dane stanovenej všeobecne záväznými nariadeniami mesta o dani za užívanie vereného priestranstva.

Na preukázanie toho, že navrhovateľ v žalovanom období uzatváral nájomné zmluvy s výškou nájomného stanoveného podľa výšky sadzby dane za užívanie verejného priestranstva boli súdu predložené tri nájomné zmluvy uzavreté navrhovateľom na strane prenajímateľa v dotknutom období pre obdobný predmet nájmu a to zmluvu č. XX XX XXXX XX XX zo dňa 06.11.2006 s dohodnutou výškou nájmu 20,- Sk (0,33 eur)/m2 denne v období počas ktorého je stánok v prevádzke a 110,- Sk/m2 ročne, t.j. 0,30 Sk denne (0,01 eur) denne v období počas ktorého stánok nie je v prevádzke, zmluvu č. XX XX XXXX XX XX . zo dňa 01.06.2007 s dohodnutou výškou nájmu 20,- Sk (0,33 eur)/m2 denne a zmluvu č. XX XX XXXX XX 00 zo dňa 18.12.2008 s dohodnutou výškou nájmu 40,- Sk (1,33 eur)/m2 denne v období počas ktorého je stánok v prevádzke a 7.300,- Sk/m2 ročne, t.j. 20,- Sk (0,33 eur)/m2 denne v období počas ktorého stánok nie je v prevádzke.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že odkedy nadobudol predmetný stánok chcel užívanie pozemkov pod ním zlegalizovať. Až v r. 2007 sa mu podarilo definitívne zistiť vlastníka pozemku. Rozhodne sa na úkor navrhovateľa nechcel obohatiť a chcel sa od počiatku dohodnúť. Magistrát ho oslovil s tým, aby si určil výške nájmu, pričom za mesto neskôr navrhovali 20,- Sk/m2/deň, s čím však nesúhlasil a od novembra 2008 začal na účet navrhovateľa poukazovať mesačne čiastky vo výške 10.000,- Sk, ktorú sumu považoval za primeranú dočasne do uzavretia nájomnej zmluvy. Sám pôvodne navrhoval nižšiu sumu, s čím však nesúhlasil Magistrát. S platbami prestal po tom, čo bolo jeho právnej zástupkyni oznámené, že uzavretie nájomnej zmluvy podmieňuje vlastník uznaním dlhu vo výške 1.300.000,- Sk, čo on rozhodne nemieni akceptovať. Stánok, ktorý na pozemku prevádzkuje má výmeru 34m2, predáva v ňom pivo, cigarety a cukrovinky. To, že intenzívne s navrhovateľom rokovali o uzavretí nájomnej zmluvy preukazoval aj tým, že výmera pozemku pod stánkom bola dva krát premeraná a boli vypracované dva geometrické plány práve za účelom jej uzavretia.

Svedkyňa D.. T. F., zamestnankyňa navrhovateľa na oddelení nájmu nehnuteľností od 01.07.1996 vo svojej výpovedi uviedla, že má v kompetencii vypracovávanie nájomných zmlúv a to v závislosti od predchádzajúce procesu. Pri určovaní výšky nájmu postupujú na základe Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta v zmysle jeho dodatkov 1 - 14. V prípade stánkov ide o špecifickú situáciu, keďže niektoré sú umiestnené na komunikáciách a nie je k nim uzatváraná nájomná zmluva, ale príslušné oddelenie vydáva rozhodnutie o zvláštnom užívaní komunikácie - verejného priestranstva, za čo sú ich prevádzkovatelia spoplatňovaní podľa sadzby dane za užívanie verejného priestranstva. V záujme zosúladenia podmienok pre všetkých stánkarov na území hlavného mesta od r. 2006 aj v prípade nájomných zmlúv je výška stanovovaná analogicky podľa VZN 2/2006, resp. 5/2008. V dodatku č. 14 k Pravidlám je výslovný odkaz na to, že sadzba dane má byť zosúladená s výškou nájmu. Stánok odporcu sa podľa Pravidiel nachádza v lokalite III. Do r. 2002 sa nájomné zmluvy pre stánky zvyčajne uzatvárali na dobu neurčitú a naďalej existujú platne uzavreté dlhodobé nájomné zmluvy z tohto obdobia s výškou nájmu určeného podľa Pravidiel. Od r. 2006 však pri novouzatváraných zmluvách postupujú striktne analogicky podľa VZN o dani za užívanie verejného priestranstva, pričom je však vzhľadom na výšku nájmu takýchto zmlúv pomerne málo, možno dve - tri. Vlastne všetky zmluvy na pozemky pod stánkami, ktoré boli od r. 2006 až do súčasnosti uzavreté v Petržalke boli poskytnuté súdu v predmetnej veci. Najčastejšie stánkari nepristúpia k uzavretiu nájomných zmlúv, prípadne po vypršaní predchádzajúcich stánky vypracú. Stánky, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, sú zvyčajne užívané na základe nájomných zmlúv na dobu neurčitú uzavretých pred r. 2006.

Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia a . Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j., že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo a súčasne, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia ( ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

V danom prípade mal súd za preukázanú dôvodnosť žaloby čo do jej základu, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca, ktorý dlhodobo užíval pozemky vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu za ich užívanie neplatil, čím sa na úkor navrhovateľa obohacoval. Pri určovaní všetkého toho, čo v danom prípade odporca nadobudol bezdôvodným obohatením ( ) a čo má odporca vydať navrhovateľovi ( ) však súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z iných kritérií, než vychádzal navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku.

Interný postup pri stanovovaní výšky nájmu podľa VZN o dani za užívanie verejného priestranstva navrhovateľ preukazoval okrem odkazu na svedeckú výpoveď D. predložením Záznamu z porady riaditeľky IV. sekcie konanej dňa 07.02.2007 na Magistráte v ktorom je ako úloha č. 7 v odseku 4 uvedené, že so spätnou platnosťou od 01.01.2005 bude IV. sekcia postupovať vo veciach uzatvárania nájomných zmlúv alebo vyrubovania miestnej dane tak, že výška nájomného pri uzatváraní nájomných zmlúv bude vypočítaná podľa výšky miestnej dane stanovenej vo VZN Hl. m. SR , t.j. 50,- Sk/m2/deň.

Podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä (medzi iným) aj postup prenechávania majetku do užívania.

S uvedeného vyplýva, že takéto zásady a teda aj postup pri uzatváraní nájomných zmlúv, ktorými sa prenecháva nájomcom do užívania obecný majetok musí byť schválený obecným zastupiteľstvom, v danom prípade Magistrátom ako zastupiteľským zborom obyvateľov hlavného mesta a orgánom samosprávy hlavného mesta, ktorý rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Preto nemôže požívať ochranu súdu postup stanovený v rámci úloh internej sekcie - oddelenia Magistrátu mesta, ktorý je výkonným aparátom, zabezpečujúcim odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh orgánov hlavného mesta. Súd teda nemohol pri stanovovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať zo Záznamu z porady riaditeľky IV. Sekcie zo dňa 07.02.2007, na ktorý poukazovala zástupkyňa navrhovateľa (údaje v ktorom sú navyše zmätočné, keď odkazuje na sumu 50,- Sk, ktorá suma predstavovala iba jednu z viacerých sadzieb dane stanovených príslušnými všeobecne záväznými nariadeniami). Rovnako súd nemohol prihliadať ani na obvyklý interne dohovorený postup príslušného oddelenia potvrdený výpoveďou svedkyne, keď mal za to, že v danom prípade je potrebné prioritne zohľadňovať všeobecne záväzné zásady hospodárenia s majetkom obcí. Preto súd ani nemohol pri určovaní bezdôvodného obohatenia vychádzať z navrhovateľom predložených nájomných zmlúv, keď tieto podľa názoru súdu s prihliadnutím na výpoveď svedkyne nepredstavovali etalón bežného nájomného, ktoré v danom čase mohol navrhovateľ za užívanie daného pozemku získať. Išlo o ojedinele uzavreté nájomné zmluvy (1 ročne), keď aj z výpovede svedkyne D.. F. vyplynulo, že iní potenciálni záujemcovia o nájom nepristúpili na takto stanovené podmienky navrhovateľa ako prenajímateľa, ktoré navyše v danom čase ani nemali oporu v jeho interných normatívnych aktoch, prijatých v zmysle platnej legislatívy.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť pripomienky odporcu, ktorý poukazoval na zistenú výšku nájmu za pozemky pod objektmi na služby v kat. úz. Rača určenú uznesením mestského zastupiteľstva č. 187/2007 a tiež na súkromné ponuky pozemkov na prenájom v iných lokalitách Bratislavy, ktoré sa pohybovali od 11,62 eur (350,06 Sk)/m2/rok cez 12,78 eur (385,- Sk)/m2/rok po 13,30 eur (401,- Sk)/m2/ rok. Hoci išlo o ponuky z rozdielneho časového obdobia a nie k pozemkom identického charakteru, už zo zbežného porovnania týchto ponúk s výškou nájomného požadovaného navrhovateľom /242,32 eur (7.300,- Sk)/m2/rok a neskôr dokonca 484,63 eur (14.600,- Sk)/ vyplýva neúmerná výška požadovaného nájomného zo strany navrhovateľa, pričom má súd za to, že priznanie bezdôvodného obohatenia v takto stanovenej výške by bolo v rozpore s ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Navyše je v súvislosti s nutnosťou rešpektovať dobré mravy v občianskoprávnych vzťahoch potrebné prihliadnuť aj k tomu, že odporca od nadobudnutia vlastníckeho práva k stánku v r. 2003 vyvíjal evidentnú snahu o vysporiadanie právnych vzťahov k predmetnému pozemku a o uzavretie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, pričom táto snaha spočiatku a priori zlyhala z dôvodov na strane potenciálneho prenajímateľa pre nevysporiadané majetkoprávne vzťahy k predmetným pozemkom. Súd má za to, že takýto dôvod mimo akýkoľvek vplyv odporcu, nemôže mať tak výrazne negatívny dopad na rozsah jeho povinností. V prípade úspešného uzavretia zmluvy v období r. 2003 - 2006 by totiž vychádzajúc z výpovede svedkyne JK.. F. s najväčšou pravdepodobnosťou bola výška nájomného k predmetnému pozemku určená podľa Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta v jeho znení do prijatia dodatku č. 14 a to bez ohľadu na osobu nájomcu. Navyše z výpovede svedkyne súčasne vyplynulo, že pozemky pod stánkami ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, t.z. aj ostatné stánky v Petržalke okrem troch, ktoré stoja na pozemkoch prenajatých na základe zmlúv založených v súdnom spise, sú užívané na základe nájomných zmlúv uzavretých na dobu neurčitú pred r. 2006.

Súd sa oboznámil s obsahom Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení jeho neskorších zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora (ďalej len Pravidlá) zo dňa 18.12.1996, v znení ich zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora zo dňa 22.02.1999 v znení ich dodatkov 1 - 14. Tieto pravidlá upravujú postup navrhovateľa pri realizácii a evidencii záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta, pod čím sa rozumie okrem iného postupnosť činností, ktoré zabezpečia riadnu evidenciu a sledovanie záväzkových vzťahov pri dlhodobých nájmoch pozemkov v jeho vlastníctve. Preto ich súd považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci, keďže ide o platné zásady hospodárenia s majetkom obce v súlade s ust. V zmysle ich a sa cena za prenájom určuje podľa lokalizácie a účelu nájmu, pričom ceny za prenájom sú uvedené v tabuľkách č. 100, 00 a 300 ktoré tvoria ich prílohu. V zmysle týchto pravidiel sa realizujú záväzkové vzťahy k nehnuteľnostiam od 01.02.2001.

Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na to, že v zmysle dodatku č. 14 k pravidlám sa pre výpočet nájomného pre položky č. 13,14 (prenosné stánky, dočasné stavby) a 18 v tabuľke č. 100 analogicky použijú ustanovenia VZN hl. m. SR Bratislavy č. 5/2008. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že uvedený dodatok nadobudol účinnosť až ku dňu 01.01.2009 a teda ho nemožno aplikovať na obdobie, za ktoré si navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia.

Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2009 vzniesol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania uplatneného bezdôvodného obohatenia a to za obdobie od jeho uplatnenia, t.j. od 01.11.2005 do 19.05.2006, t.j. za žalované obdobie predchádzajúce časovému obdobiu dvoch rokov pred dňom podania návrhu.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

S prihliadnutím na uznanie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania a ku späťvzatiu návrhu v časti nároku vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/X pre kat. úz. Petržalka o výmere 18 m2, súd dospel k záveru, že odporca sa na úkor navrhovateľa obohatil celkovo o sumu 4.991 eur, keď za primeranú výšku nájmu, ktorý mohol navrhovateľ za predpokladu uzavretia riadnej nájomnej zmluvy k predmetnému pozemku v období od 19.05.2006 do 30.04.2008 (713 dní) za porovnateľne využívaný pozemok obdobnej výmery dosiahnuť v súlade so záväznými Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, považoval sumu 0,20 eur/m2/ deň, t.j. za obdobie 713 dní 0,20 x 35 x 713 = 4.991 eur. V danom prípade súd vychádzal z Pravidiel v znení ich dodatku č. 11 platného od 01.05.2006. Podľa tabuľky č. 100 - t.j. tabuľky cien prenájmov nehnuteľného majetku bola výška nájmu pozemkov v lokalite III, pod ktorú spadá územie Petržalky, stanovená zhodne pre prenosné stánky ako aj ambulantný predaj potravín na sumu 2.200,- Sk (73,03 eur)/m2/rok, t.j. 6,- Sk (0,20 eur)/m2/deň, pričom nebolo preukázané, že by sa táto výška menila do 31.12.2008, t.j. za celé žalované obdobie. Súd vychádzal z celej žalovanej doby užívania pozemku odporcom bez právneho dôvodu, bez ohľadu na dni, počas ktorých bol predajný stánok mimo prevádzky, keďže pravidlá nerozlišovali výšku nájmu v závislosti od takéhoto kritéria.

Vo zvyšku žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Hoci navrhovateľ vzal návrh späť čo do časti 2.988 eur oproti pôvodne uplatňovanej istine s tým, že 9 platieb odporcu uhradených od októbra 2008, určených odporcom za užívanie predmetných pozemkov si zarátal na žalovanú sumu, súd uvedenú čiastku nezarátal ako platby určené na splátky bezdôvodného obohatenia vzniknutého za žalované obdobie a to s poukazom na zjavnú vôľu odporcu začať platiť navrhovateľovi platby určené na bežné nájomné za obdobie v ktorom boli uhrádzané v súvislosti s jeho presvedčením o príprave podkladov k podpisu nájomnej zmluvy, pričom v tom čase evidentne zotrvával na jeho námietkach voči požadovanej výške bezdôvodného obohatenia. Preto súd nemohol návrhu vyhovieť ani v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 334,13 eur, ktorý bol vyčíslený práve za zohľadnenia jednotlivých mesačných platieb odporcu. Navyše navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že prvá výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 30.10.2007 bola odporcovi riadne doručená už dňa 08.12.2007, od ktorého dňa vyvodzoval lehotu splatnosti obohatenia a následne prvý deň omeškania.

Podľa a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie nepochybne vyzval avšak až listom doručeným odporcovi dňa 24.06.2008, čo odporca potvrdil vo svojom liste adresovanom navrhovateľovi z rovnakého dátumu. Preto súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 8,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení tejto výzvy, t.j. od 25.06.2008 až do zaplatenia, keď diskontná sadzba NBS k takto stanovenému prvému dňu omeškania predstavovala 4,25 %.

Dĺžku paričnej lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím súd v súlade s ustanovením určil v súlade s návrhom na 3 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa veta prvá v platnom znení (ďalej len ), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.

Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zák. o súdnych poplatoch sa okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eur.

Nakoľko konanie bolo zastavené pred tým, ako bolo vo veci otvorené pojednávanie, súd s poukazom na ostatne uvedené zákonné ustanovenie po právoplatnosti tohto uznesenia navrhovateľovi vráti zo sumy, ktorá bola na úhradu súdneho poplatku (1.281,22 eur) zaplatená preplatok nad súdny poplatok zodpovedajúci hodnote prejednanej veci po čiastočnom späťvzatí návrhu (1.093,50 eur). Do základu poplatku po čiastočnom späťvzatí návrhu v celkovej výške 18.226 eur súd zahrnul aj kapitalizovaný úrok z omeškania (17.892,65 isitna + 334,13 úrok z omeškania = 18.226,78 eur), keďže príslušenstvo pohľadávky sa po jeho vyčíslení stalo samostatným predmetom poplatkového úkonu (§ 7 ods. 2 zák. o súdnych poplatkoch). Preplatok súd vracia krátený o 6,63,- eur (1.281,22 - 1.093,50 - 6,63 = 181,09 eur) a to prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu v Bratislave I po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, pričom v časti späťvzatého návrhu súd prihliadol na ustanovenie , keďže mal súd za to, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti. V danom prípade však súd o trovách konania rozhodol s prihliadnutím na celý predmet konania. Súd teda zohľadňoval pomer percentuálneho úspechu procesných strán vychádzajúc z hodnoty celého prejednávaného sporu - t.j. zo sumy 21.355,31 eur. V predmetnej veci prevažuje úspech odporcu a to v pomere 76,6 % k 23,4 % - nému úspechu navrhovateľa - v priznanej časti 4.991,- eur. Vzhľadom na uvedené súd odporcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal 53, 2 % trov potrebných a dôvodne vynaložených na jeho obranu v predmetnom konaní (76,63 % - 23,37 % = 53,2 %). Odporca si v konaní uplatnil trovy konania spolu vo výške 3.313,98 eur, spočívajúce zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 1.281,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.032,98 eur. Pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Právnemu zástupcu odporcu vzniklo právo na odmenu nasledovne:

prevzatie a príprava zastúpenia ….................................................................370,14 eur

účasť na pojednávaní (26.11.2009)................................................................370,14 eur

účasť na pojednávaní (15.01.2010 - odročené) - 1 odmeny ..........................92,54 eur

účasť na pojednávaní (05.02.2010)................................................................370,14 eur

účasť na pojednávaní (25.02.2010)................................................................370,14 eur

účasť na pojednávaní (11.03.2010 - vyhlásenie rozsudku) - 1 odmeny........92,54 eur

režijný paušál

2009 2 x 6,95 eur................. .....................................................13,90 eur 2010 4 x 7,21 eur ......................................................................28,84 eur

Náhrada trov právneho zastúpenia bez DPH spolu: 1708,38 eur

19 % DPH 324,69 eur

Súdny poplatok za odpor (po o odrátaní časti o ktorú bude znížený

vzľadom na čiastočné zastavenie konania) 1.100,13 eur

Náhrada trov konania spolu: 3.133,20 eur

Priznaná náhrada trov odporcu podľa pomeru jeho úspechu v konaní v rozsahu 53,2 % z celkovej sumy 3.133,20 eur, tak predstavuje sumu 1666,86 eura, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu ( ) v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.