Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/6/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: LYNX s.r.o., so sídlom Jelačičova 8A, 821 08, Bratislava, IČO: 00 692 069, právne zastúpeného: JUDr. Gabriela Čechová, Advokátka, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101528090/2023 zo dňa 15.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 13.07.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 14.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101528090/2023 zo dňa 15.06.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 103437447/2022 zo dňa 22.12.2022, o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi v sume 26 400,00 eur za zdaňovacie obdobie júl 2017.

2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa Z.z, (ďalej len „“). Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného by musel čeliť závažnej ujme v podobe značnej hospodárskej a finančnej škody ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom spojeným s napádaným rozhodnutím, keďže rozhodnutie žalovaného má za následok vylúčenie žalobcu z trhovej súťaže v oblasti IT a z možnosti zúčastňovať sa verejných obstarávaní. Dôvodnosť priznania odkladného účinku videl žalobca v tom, že zamestnáva dlhodobo vždy viac ako 100 zamestnancov a zodpovedne pristupuje k plneniu svojich zákonných povinností, pričom za rok 2022 zaplatil na dani z príjmov právnickej osoby sumu 927.044,00 euro. Súčasne mesačne platí preddavky na daň z príjmov právnickej osoby vo výške 77.253,68 eura a dosiahol hospodárky výsledok za rok 2022 vo výške 3.339 993,00 eur. Výška jeho priemerných mesačných nákladov je 916.000,00 eur, pričom celková výška nákladov na realizáciu, zhotovenie, dokončovanie projektov a investície v roku 2022 je 11.000 000,00 eur. V prílohe žaloby priložil ekonomicko-finančné podklady s údajmi o zisku, celkových tržbách, počte zamestnancov a náklady na mzdy odvody a preddavky na dane zamestnávaných zamestnancov, ako aj celkový dopad na jeho cash flow uloženým dorubom dane aj za iné zdaňovacie obdobia. Priemerný objem finančných prostriedkov z hľadiska „cash flow“ potrebných na mesačný chod, fungovanie a prevádzku spoločnosti žalobcu predstavuje sumu cca 500 000,00 eur. Žalobca uviedol, že pôsobí na trhu informačných technológií ako stabilný obchodný partner a dodávateľ špičkových služieb už od roku 1991. Za túto dobu sa vyprofiloval na poskytovateľa komplexných IT riešení na vysokej úrovni s pridanou hodnotou pre svojich zákazníkov. Popri podnikateľskej činnosti sa žalobca zameriava aj na podporu talentov, regionálny rozvoj, podporu vzdelávania, športu a kultúry, ako aj sociálne aktivity a charitatívnu činnosť, čo detailne popísal v prílohách žaloby. Medzi hlavných

odberateľov tovarov a služieb žalobcu patrí práve Slovenská republika prostredníctvom štátnych orgánov a verejných inštitúcií (Ministerstvo obrany SR; Centrum výcviku Lešť; Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR; Finančné riaditeľstvo SR; Ministerstvo vnútra SR; Ministerstvo zdravotníctva SR; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby; Národné centrum zdravotníckych informácií; Slovenský hydrometeorologický ústav; Ústavný súd SR; Národný bezpečnostný úrad SR; Národná banka Slovenska), pričom poskytovanie služieb pre uvedené štátne subjekty je v rozhodnej miere naviazané na tzv. bezpečnostnú previerku žalobcu ako podnikateľa podľa o ochrane utajovaných skutočností, o ktorej rozhoduje Národný bezpečnostný úrad. Žalobca disponoval platným potvrdením o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016-C z 09.11.2016, platným do 09.11.2021, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupeň utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné. Žalobca disponoval aj platným certifikátom o priemyselnej bezpečnosti na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016, stupeň oprávnenia NATO SECRET, platným do 09.11.2021. Dňa 02.12.2020 začal Národný bezpečnostný úrad novú bezpečnostnú previerku a to na základe žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné bez jej postúpenia v materiálnej podobe alebo elektronickej podobe, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné postúpenej v materiálnej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné postúpenej v elektronickej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné bez využitia technického prostriedku a na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Dôverné a technickom prostriedku ktorú žalobca podal z dôvodu uplynutia doby platnosti Potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa dňa 08.11.2021. Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím č. SP-OBP-1727-76/2021-A zo 04.11.2021, rozhodol, že žalobca ako podnikateľ sa nepovažuje cit. „za bezpečnostne spoľahlivého preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu.“ a zrušil platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016- C z 09.11.2016, cit. „pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa v spojení s a “, taktiež zrušil platnosť certifikátu o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, stupeň oprávnenia NATO SECRET, cit. „pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa v spojení s a “ a súčasne Národný bezpečnostný úrad ukončil bezpečnostnú previerku žalobcu. Odvolaniu žalobcu proti uvedeného rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu bolo vyhovené rozhodnutím č. SP-OBP-1727-84/2021-A z 13.12.2021 tak, že bolo zrušené rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021 a žalobcovi bola obmedzená platnosť bezpečnostnej previerky len za účelom finalizácie neskončených projektov pre päť štátnych subjektov a to len na dobu do 30.06.2023, dokončenie ktorých si vyžadovalo bezpečnostnú previerku. Počnúc dňom 30.06.2023 však žalobca už bezpečnostnou previerkou a ani príslušnými potvrdeniami nedisponuje a žiadne nové projekty, ktoré by boli podmienené bezpečnostnou previerkou už uskutočňovať nemôže, nemôže sa prihlasovať ani do nových verejných obstarávaní. Žalobca dňa 24.11.2022 požiadal o vydanie novej bezpečnostnej previerky a udelenie potrebných potvrdení, avšak Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 pod č. SP-OBP-1935-55/2023-A žalobcovi oznámil, že prerušuje jeho bezpečnostnú previerku z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania. V súvislosti s týmto rozhodnutím sa žalobca domnieva, že Národný bezpečnostný úrad prerušil jeho bezpečnostnú previerku práve z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, preto podľa žalobcu, ak správny súd nevyhovie jeho návrhu a žalobe neprizná odkladný účinok, vytvorí sa tak prekážka, pre ktorú nebude žalobcovi udelená bezpečnostná previerka, bez ktorej dôjde k vylúčeniu žalobcu z hospodárskej súťaže a pôsobenie žalobcu bude na trhu IT služieb degradované na minimum, keďže rozhodujúca časť jeho podnikateľskej činnosti je zameraná práve na verejné obstarávania a poskytovanie služieb štátu na jednotlivých štátnych inštitúciách, čo si vyžaduje bezpečnostnú previerku spolu s príslušnými bezpečnostnými potvrdeniami. Podľa žalobcu mu z uvedených dôvodov reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti, čo by zasiahlo viac než 100 jeho zamestnancov a ich rodiny. Cieľom návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe je vytvorenie podmienok na odvrátenie negatívnych právno-ekonomických následkov spojených s porušením práv žalobcu zo strany žalovaného vydaním

napádaných rozhodnutí v prípade, ak bude správnej žalobe vyhovené. Inak by sa aj následná ochrana poskytnutá žalobcovi zo strany správneho súdu, podľa názoru žalobcu, v konečnom dôsledku minula účinku, keďže do času rozhodnutia o podanej správnej žalobe sa prejavia vyššie opísané dôsledky vydaných rozhodnutí. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho efektívnej ochrany a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -29 z 29.04.2015; sp. zn. -20 z 09.09.2015). Súčasne podľa žalobcu priznanie odkladného účinku správnej žalobe napĺňa eurokonformný výklad a aplikáciu Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zabezpečuje požadovanú a zamýšľanú daňovú neutralitu upravenú a aproximovanú Smernicou Rady 2006/112/ES, takže nepriznanie práva na odkladný účinok správnej žalobe by viedlo k porušeniu práva EÚ a tým aj záväzkov Slovenskej republiky. K žalobe žalobcu boli pripojené: rozhodnutie žalovaného č. 101528492/2023 zo dňa 15.06.2023; rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103437660/2022 zo dňa 22.12.2022; Oznámenie Daňového úradu Košice č. 100830539/2023 zo dňa 20.03.2023; Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti č. 101520421/2022 zo dňa 23.05.2022; Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021; Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 13.12.2021; Žiadosť o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti zo dňa 24.11.2022; rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 22.06.2023 o prerušení bezpečnostnej previerky žalobcu; Daňové priznania žalobcu za roky 2020 až 2022; Účtovné závierky žalobcu za roky 2020 až 2022; Správy nezávislého audítora za roky 2020 až 2022; Výročné správy žalobcu za roky 2020 a 2021; Profil spoločnosti žalobcu, prehľad tržieb žalobcu do 30.06.2023 a ekonomické prehľady jeho spoločnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 22.11.2023, doručený súdu toho istého dňa uviedol, že tento návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že by mu postupom správcu dane hrozila závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať jeho žalobe odkladný účinok.

4. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedky preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd konštatuje, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd následne pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tomto prípade je predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice o vyrubení žalobcovi rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 26 400,00 eur za zdaňovacie obdobie júl 2017. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňuje príčinnou súvislosťou medzi, na jednej strane, jemu reálne hroziacou závažnou ujmou spojenou s hospodárskou a finančnou škodou ústiacou až do možného ukončenia podnikania z dôvodov nemožnosti jeho účasti na obchodných aktivitách, ktoré sú podmienené jeho bezpečnostnou previerkou, konanie o udelení ktorej žalobcovi bolo dočasne prerušené práve z dôvodov prebiehajúcich daňových konaní a na strane druhej, medzi samotným udelením žalobcovi bezpečnostnej previerky, ktorá by žalobcovi opätovne umožnila uchádzať sa o pre neho lukratívne zákazky a tým zabezpečovať chod svojej spoločnosti, čomu by malo napomôcť práve priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku. Podľa výpisu z verejne dostupného Obchodného registra Slovenskej republiky má žalobca v predmete činnosti okrem v žalobe uvádzaných činností, ktorých vykonávanie je podmienené udelením bezpečnostných previerok, aj iné činnosti, na ktorých výkon zákon bezpečnostnú previerku nevyžaduje. Z obsahu spisu taktiež nevyplývajú žiadne prekážky, ktoré by žalobcovi bránili uzatvárať zmluvné vzťahy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti aj s inými subjektami, nie len so štátnymi orgánmi a organizáciami. Preto v kontexte uvedeného neobstál argument žalobcu, že v prípade nepriznania odkladného účinku tejto správnej žalobe bude nútený ukončiť podnikateľskú činnosť. Súčasne správny súd konštatuje, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neargumentoval tým, že práve jemu rozhodnutím žalovaného uložená povinnosť zaplatiť titulom nedoplatku na dani z pridanej hodnoty sumu 26 400,00 eur, by z hľadiska jeho hospodárskych výsledkov mala mať pre neho taký negatívny dopad, ktorý by bol na úrovni závažnej hospodárskej či finančnej ujmy. Vzhľadom na majetok žalobcu, ktorého rozsah vyplýva z listín obsiahnutých v spise, nemožno sumu 26 400,00 eur považovať za značnú hospodársku alebo finančnú škodu. V návrhu žalobca argumentuje výlučne tým, že takúto ujmu mu spôsobí neudelenie bezpečnostnej previerky zo strany Národného bezpečnostného úradu. Súd konštatuje absenciu priamej príčinnej súvislosti medzi značnou hospodárskou ujmou, ktorá má hroziť žalobcovi a vykonateľnosťou rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania. Právnym následkom priznania odkladného účinku správnej žalobe by bolo to, že žalobca by až do právoplatne skončeného súdneho konania nebol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane, čo však nemá žiadny vplyv na prerušenie alebo pokračovanie konania o udelenie bezpečnostnej previerky žalobcovi zo strany Národného bezpečnostného úradu,

ktoré by aj tak bolo prerušené až do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu o všetkých žalobách žalobcu proti žalovanému.

13. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

14. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).