Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-71S/47/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: RI – NO, export-import, s.r.o., so sídlom nám. A.H.Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 027 324, právne zastúpený: JUDr. Ivan Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101456744/2019 zo dňa 13. júna 2019, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101456744/2019 zo dňa 13.06.2019, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č. 102649687/2018 zo dňa 20.12.2018 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za zdaňovacie obdobie január 2017. 2. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100055651/2018 zo dňa 08.01.2018. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu bol žalobcovi doručený dňa 15.01.2018. Žalobca sa k Protokolu z daňovej kontroly vyjadril v podaní, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 03.02.2018. 3. V následnom vyrubovacom konaní daňový úrad vydal rozhodnutie č. 100477087/2018 zo dňa 02.03.2018 podľa , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a určil rozdiel v sume 8 304,64 Eur za zdaňovacie obdobie január 2017. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v daňovom období januára 2017 z dodávateľských faktúr od spoločnosti GAPA invest, s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava. 4. Správca dane konštatoval porušenie ust. a v nadväznosti na s tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil odpočítanie dane v sume 8 304,64 Eur od dodávateľa GAPA invest, s.r.o., a to na základe: - faktúry interné číslo DF 20170064, číslo faktúry 100202017 zo dňa 31.01.2017, fakturovaná dodávka – listnatá vláknina, základ dane 21 523,22 Eur, 20 % DPH 4 304,64 Eur v celkovej úhrade 25 827,86 Eur. - faktúry, interné číslo DF 20170065, číslo faktúry 100212017 zo dňa 31.01.2017, fakturované na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2013 základ dane 20 000 Eur, 20 % DPH 4 000 Eur, celkom k úhrade 24 000 Eur. Správca dane uviedol, že vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, avšak žalobca predložil len faktúry a tieto bez ďalšieho preukázania nie sú dôkazom o tom, že zdaniteľné obchody

boli uskutočnené. Preverovaním nemal preukázané reálne dodanie tovaru práve dodávateľom GAPA invest, s.r.o., ktorý bol uvedený na preverovaných odberateľských faktúrach. Žiadne doklady a dôkazy, ktoré by deklarovali reálny nákup listnatej vlákniny od dodávateľa a reálne uskutočnenie preverovaných služieb pre odberateľa nepredložil, a ani svedeckou výpoveďou pána A. B. – splnomocneného zástupcu spoločnosti GAPA invest, s.r.o., uvedené nepreukázal. Správca dane uviedol, že svedecká výpoveď svedka A. B., ktorá je zaznamenaná v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102263234/2017 zo dňa 27.10.2017 nie je relevantným dôkazom, ktorý by potvrdil a preukazoval obchodné transakcie deklarované dodávateľom na faktúrach č. 100202017 a 100212017. Svedok vo všeobecnosti popísal činnosti vykonávané v spoločnosti GAPA invest, s.r.o., ale nevedel preukázať pôvod tovaru – vlákniny, ktorý bol predmetom obchodovania. Nevedel uviesť dodávateľov tovaru – vlákniny z dôvodu odstupu času, čo správca dane neakceptoval, nakoľko obchody mali byť uskutočnené v roku 2017 – konkrétne v mesiaci január 2017. 3 Výpoveď svedka pôsobila nedôveryhodne, nakoľko podľa vyjadrenia v spoločnosti vystupoval sám, avšak nevedel sa vyjadriť k dodávateľom tovaru. 5. Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom namietol najmä skutočnosť, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odignoroval preukázateľné nespochybniteľné fakty, a to že dodávateľ žalobcu GAPA invest s.r.o. má faktúry, pri ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane, riadne zaúčtované a zaevidované v evidencii DPH a sú súčasťou jeho daňového priznania k DPH, kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie január 2017. Zároveň svedok A. B. potvrdil, že predmetné faktúry vystavil a podpísal, potvrdil dodanie tovaru a poskytnutie služieb podľa údajov na predmetných faktúrach a reálna existencia tovaru bola zdokumentovaná vážnymi lístkami od spoločnosti A-Z LOKOMAT, s.r.o. Zvolen. Poukázal na skutočnosť, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu. Uviedol, že žiadny predpis neukladá žalobcovi povinnosť mať dôkaz o pôvode listnatej vlákniny ani skúmať od koho túto listnatú vlákninu jeho dodávateľ kúpil. Poukázal na rozhodnutia, v ktorých sa obdobne súdy zaoberali problematikou, keď mal správca dane pochybnosti o nadobudnutí tovaru dodávateľom, a preto neuznal odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom. Ďalej poukazoval na rozhodnutia súdov, ohľadom pochybností z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, na ktorú kontrolovaný daňový subjekt nemá vplyv. V neposlednom rade poukázal na neodstrániteľnú vadu daňovej kontroly, ktorá spočívala v tom, že správca dane konal v rozpore s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. V písomností č. 102037783/2017 zo dňa 26.09.2017 správca dane oboznámil žalobcu so svojimi kontrolovanými zisteniami, pričom okrem skutočností týkajúcich sa dožiadaní na Daňový úrad Bratislava, nie sú v tejto písomnosti uvedené žiadne pochybnosti správcu dane podľa ust. § 46 od. 5 Daňového poriadku a úplne absentuje výzva kontrolovanému daňovému subjektu, aby sa k jeho pochybnostiam vyjadril. Výzvy č. 101396986/2017 zo dňa 21.06.2017 a č. 101627371/2017 zo dňa 25.07.2017 nie sú výzvami na odstránenie pochybnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že zo strany správcu dane došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a pri výkone daňovej kontroly sa vyskytli také vady, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101537915/2018 zo dňa 08.08.2018, ktorým rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po preskúmaní predloženého administratívneho spisu dospel žalovaný k záveru, že správca dane v daňovej kontrole nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto považuje rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné, a tým aj námietku žalobcu v súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci za opodstatnenú. Orgánu verejnej správy 1. stupňa uložil, aby sa vysporiadal s vyjadrením žalobcu k Protokolu č. 100055651/2018 zo dňa 08.01.2018, v ktorom uviedol pripomienky ku zisteným skutočnostiam a poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 10426647/2018 zo dňa 21.02.2018 síce správca 4 dane uviedol pripomienky uvedené vo vyjadrení k protokolu a stanovisko k nim, avšak s námietkami sa náležite nevysporiadal a nevysporiadal sa s nimi ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto mu zároveň uložil, aby v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku svoje závery v rozhodnutí náležite odôvodnil, a to v zmysle námietok žalobcu. 7. Ďalším rozhodnutím č. 102649687/2018 zo dňa 20.12.2018 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel dane vo vyrubovacom konaní 8 304,64 Eur, pričom uviedol, že po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie na ústnom pojednávaní položil konateľovi spoločnosti RI – NO, export-import, s.r.o. pánovi C. D. otázky a to, aby opísal, ako prebiehali obchody so spoločnosťou GAPA invest, s.r.o., kde sa konateľ vyjadril, že už v tej veci vypovedal a nemá k tomu čo povedať, zároveň uviedol, že k uvedeným obchodom už vypovedal aj pán B. zo spoločnosti GAPA invest, s.r.o. a od toho času nevznikla žiadna nová

skutočnosť. Na otázku týkajúcu sa obchodnej spolupráce na základe mandátnej zmluvy uviedol, že mali dohodu, že dôjde k sprostredkovaniu nákupu a predaja dreva. Zároveň nevedel uviesť presnú lokalitu, kde bola listnatá vláknina nakladaná. Uviedol, že dodávateľ mu oznámil len to, kde má poslať auto. Správca dane ďalej vykonal dokazovanie ohľadom preverenia ciachy č. BB145R1, ktorá bola uvedená na dokladoch o pôvode dreva, ktoré pán B. predložil správcovi dane za spoločnosť GAPA invest, s. r. o., pričom zistil, že ciacha č. BB145R1 bola zaregistrovaná na firmu EUROREAL AGENCY s. r. o., pričom predmetná spoločnosť bola dňa 08.09.2015 vymazaná z obchodného registra. Zároveň uviedol, že konanie dodávateľa kontrolovaného žalobcu, a to zmena miestnej príslušnosti, nepredkladanie dokladov požadovaných správcom dane v priebehu preverovania zdaniteľných obchodov, dobrovoľný výmaz

- zlúčenie s L.J. STAVBY, s. r. o. a následne ďalšie zlúčenie s nekontaktným právnym nástupcom PROVEN, s. r. o. zabránilo prevereniu reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ktoré mal dodávateľ GAPA invest, s. r. o. uskutočniť pre dodávateľa – kontrolovaný daňový subjekt RI – NO export- import, s. r. o.. Správca dane ďalej zdôraznil, že sa podrobne zaoberal vyhodnotením dôkazov, a to svedeckých výpovedí, a to samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. 8. Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na závery rozhodnutia žalovaného, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie práve pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Podľa jeho názoru nebola daňová kontrola vykonaná v takom rozsahu, ktorý vyžaduje zákon, pričom na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a podporne na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý zdôraznil, že „daňová kontrola predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu verejnej správy“. Uviedol priebeh vyrubovacieho konania správcom dane po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie. Opätovne poukázal na vady kontrolných zistení v protokole a v následnom vyrubovacom konaní. Žalobca uviedol jednotlivé dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú, že reálne nadobudol tovary a služby. Zároveň uviedol, že zo strany správcu dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, ktorá by reálne preukazovala 5 nenadobudnutie predmetných tovarov a služieb, pričom poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Zároveň uviedol, že žalobca, ako zdaniteľná osoba, predmetný tovar prijala, za tento tovar zaplatila, čo potvrdil aj svedok A. B., ktorý predmetné faktúry vystavil a podpísal, pričom potvrdil dodanie tovaru a tento ďalej predala spoločnosti A-Z LOKOMAT, s. r. o., čo bolo preukázané a zdokumentované vážnymi lístkami od tejto spoločnosti. Žiadny právny predpis neukladá žalobcovi mať dôkaz o pôvode listnatej vlákniny a ani skúmať, od koho túto listnatú vlákninu kúpil jeho dodávateľ. V neposlednom rade opäť poukázal na neodstrániteľnú vadu daňovej kontroly, ktorá spočívala v tom, že správca dane konal v rozpore s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. 9. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101456744/2019 zo dňa 13.06.2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Konštatoval, že žalobca okrem formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie tovaru a služieb spoločnosťou, ktorá vystavovala preverované faktúry. Konateľ spoločnosti GAPA invest, s. r. o. nepredložil podklady, ktoré by preukazovali dôkazy o reálnom dodaní tovaru a služieb fakturovaných spoločnosťou GAPA invest, s. r. o. za zdaňovacie obdobie január 2017. K faktúre za dodávku listnatej vlákniny daňový subjekt okrem faktúry a dokladov o pôvode dreva nepredložil žiadne ďalšie doklady, vyjadrenia alebo vysvetlenia k samotnej realizácii deklarovaných dodávok, ktorými by preukázal, že prijal listnatú vlákninu od uvedeného dodávateľa GAPA invest, s.r.o.. Zároveň preverovaním predložením dokladov o pôvode dreva správca dane zistil, že ciacha, ktorá bola na dokladoch preukazujúcich dodanie tovaru, bola vydaná spoločnosti EUROREAL AGENCY, s. r. o., ktorá bola v roku 2015 ex offo vymazaná z obchodného registra, a teda bola ciacha použitá neoprávnene a v rozpore s príslušnou platnou legislatívou. Je pravdou, že žalobca nie je povinný disponovať dôkazom o pôvode listnatej vlákniny, ale vzhľadom na zistenia o pôvode listnatej vlákniny a predložené doklady o pôvode listnatej vlákniny, správca dane doklady o pôvode listnatej vlákniny preveril a zistil, že predložené doklady nie sú schopné preukázať reálnosť dodávok fakturovaných spoločnosťou GAPA, invest, s.r.o.. Zároveň z faktúry č. 100212017 zo dňa 31.01.2017, ktorá bola vystavená na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2016, nevyplýva a ani na základe opakovaných výziev správcu dane žalobca neuviedol a nezdokladoval žiadne konkrétne obchodné prípady, podľa ktorých mal vyplatiť spoločnosti GAPA invest, s. r. o. odmenu, a to aj napriek tomu, že podľa čl. 3 zmluvy „mandatárovi za jeho činnosť bude vyplácaná odmena osobitne podľa jednotlivých obchodných prípadov na základe dohody s mandantom“. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane, avšak v prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovaru a služby a z tohto titulu vzniku daňovej povinnosti. Ďalej sa žalovaný vyjadril k jednotlivým rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, avšak tieto sa podľa žalovaného týkali odlišných skutkových okolností, rovnako aj rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veci E./XX F. G.. V závere rozhodnutia sa vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom postupu správcu dane v rozpore s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku tak, že podľa žalovaného správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, teda s pochybnosťami správcu dane týkajúcich sa zistenia skutkového stavu a žalobcu oboznámil s tým, že sa nepreukázalo 6 dodanie tovarov a služieb tak, ako je deklarované na predložených faktúrach, a to zaslaním Oznámenia skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2017 č. 102037783/2017 zo dňa 26.09.2017. Na doručenie uvedeného oznámenia telefonicky dňa 04.10.2017 reagoval žalobca tým, že žiadal o vypočutie svedka A. B.. Následne na ústnom pojednávaní bol tento svedok vypočutý, pričom žalobca využil svoje právo a svedkovi položil otázky, na ktoré svedok odpovedal. Uvedené je zaznamenaná v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102263234/2017 zo dňa 27.10.2017. Z daných skutočností podľa žalovaného vyplýva, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, bol informovaný a oboznámený so všetkými skutočnosťami, ich vyhodnotením a taktiež bolo žalobcovi umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy k jeho tvrdeniam, čím podľa žalovaného bolo dodržané ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správna žaloba – žalobné body 10. Dňa 23.08.2019 podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101456744/2019 zo dňa 13.06.2019 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 102649687/2018 zo dňa 20.12.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku bol určený rozdiel v sume 8 304,64 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť daňovému úradu na ďalšie konanie. 11. Žalobca v správnej žalobe namietal, rovnako ako aj v administratívnom konaní, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nedostatočne zistil skutkový stav, pričom túto skutočnosť potvrdil žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. 101537915/2018 zo dňa 08.08.2018, v rámci vyrubovacieho konania, v ktorom sa pokračuje po vrátení veci odvolacím orgánom na ďalšie konanie. Namietal, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nedostatočne zistil skutkový stav, pričom túto skutočnosť potvrdil žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. 101537915/2018 zo dňa 08.08. 2018. Odvolací orgán v tomto svojom zrušujúcom rozhodnutí výslovne uviedol, že: „dospel k záveru, že správca dane v daňovej kontrole nedostatočne zistil skutkový stav veci, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane považuje za nepreskúmateľné, a tým námietku odvolávajúceho sa v súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci považuje za opodstatnenú“. Podľa jeho názoru nie je možné vykonať dokazovanie na základe vlastného rozhodnutia odvolacieho orgánu alebo správcu dane. Absencia vysporiadania sa s preukázateľnými a nespochybniteľnými faktami a to, že dodávateľ žalobcu má faktúry riadne zaúčtované a zaevidované v evidencii DPH, sú súčasťou jeho daňového priznania k DPH a kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie január 2017. Žalobca rovnako ako v administratívnom konaní namietal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že: „správca dane v bode 2.2.4 predmetného protokolu uviedol otázky a odpovede odpoveď uvedená v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102263234/2017 zo dňa 27.10.2017 (Vyjadrenie svedka k jeho činnosti spoločnosti GAPA Invest, s.r.o., k faktúram, ktoré vystavila spoločnosť GAPA Invest, s.r.o., k ekonomickej činnosti spoločnosti ku konkrétnym preverovaným obchodom, dokladom 7 spoločnosti GAPA Invest, s.r.o., a k jej zlúčení so spoločnosťou L.J.STAVBY, s.r.o.).“ Namietal vyhodnotenie svedeckej výpovede A. B., pretože potvrdil, že predmetné faktúry vystavil a podpísal a potvrdil tak dodanie tovaru a poskytnutie služieb podľa údajov na predmetných faktúrach. Namietal záver žalovaného v rozhodnutí, kde uvádza: „k faktúre za dodávku listnatej vlákniny odvolávajúci sa okrem faktúry nepredložil žiadne ďalšie doklady (zmluvy, objednávky, doklady o preprave, doklady k fakturácii drevnej hmoty a podobne)“. Žalobca uviedol, že žiadne zmluvy ani objednávky k daňovej kontrole predložiť nemohol, pretože v písomnej forme neboli vyhotovené. Doklady o preprave a doklady k fakturácii prepravy žalobca nemohol predložiť, pretože prepravu zabezpečoval vlastným motorovým vozidlám. O týchto skutočnostiach bol správca dane tak v priebehu daňovej kontroly ako aj v priebehu vyrubovacieho konania vyrozumený. Aké konkrétne doklady ešte správca dane od žalobcu požadoval, to správca dane žalobcovi neoznámil. Žalobca ďalej namietal nevyhodnotenie ďalšieho predaja tovaru svojim odberateľom (vážne lístky od spoločnosti A-Z LOKOMAT, s.r.o. Zvolen). Ak žalobca preukázateľne predmetný tovar dodal svojim odberateľom, potom ho musel od niekoho kúpiť. Všetkými zákonnými spôsobmi žalobca preukázal, že tovar kúpil od spoločnosti GAPA invest, s.r.o.. Ak správca dane spochybňuje, že žalobca predmetný tovar kúpil od tejto spoločnosti, potom na preukázanie opaku je dôkazné bremeno výlučne na strane správcu dane. Žalobca poukázal na absenciu dôvodov vysporiadania sa žalovaným s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci E.?XXX/XX F. G. a ostatnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR s dôrazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V neposlednom rade poukázal na existenciu neodstrániteľnej vady daňovej kontroly, keď správca dane v jej priebehu nevyzval žalobcu na odstránenie jeho pochybností, čím došlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca odkázal

na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorým poukázal na proces daňovej kontroly ako na „závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy“. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobcom napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Zotrval na tom, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou GAPA invest, s. r. o. síce zistenie o ciache nebolo podstatné, ale podstatná bola skutočnosť, že doklady obsahujúce túto ciachu – ako jediný predložený dôkaz – neboli schopné dosvedčiť a preukázať reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrou od spoločnosti GAPA invest, s. r. o.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že právo na odpočítanie z faktúr od spoločnosti GAPA invest, s. r. o. nebolo žalobcovi upreté z dôvodu, že by bola spochybnená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty, pretože správca dane nespochybnil, že v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov spoločnosť GAPA invest, s. r. o. bola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty. V danom prípade bolo rozhodujúce, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti GAPA invest, s. r. o., pretože nepreukázal, že 8 fakturované tovary a služby dodala spoločnosť GAPA invest, s. r. o. uvedená na faktúrach ako dodávateľ, preto nešlo o situáciu totožnú s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca okrem uvedených formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodania tovaru a služieb spoločnosťou, ktorá vystavila preverované faktúry. Žalobca k faktúre č. 100202017 za dodávku listnatej vlákniny, okrem faktúry a dokladov o pôvodne dreva, nepredložil žiadne ďalšie doklady, vyjadrenia alebo vysvetlenia k samotnej realizácii deklarovaných dodávok, ktorými by preukázal, že prijal listnatú vlákninu od uvedeného dodávateľa GAPA invest, s. r. o., ani na opakované výzvy správcu dane nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že tovar mu reálne dodala spoločnosť GAPA invest, s. r. o. Preverením predložených dokladov o pôvode dreva správca dane zistil, že ciacha, ktorá je na nich uvedená, bola vydaná spoločnosti EUROREAL AGENCY, s. r. o., ktorá bola v roku 2015 ex offo vymazaná z obchodného registra, a teda ciacha bola použitá neoprávnene a v rozpore s príslušnou platnou legislatívou. Žalobca ani na opakované výzvy správcu dane neuviedol a nezdokladoval žiadne konkrétne obchodné prípady, podľa ktorých mal vyplatiť spoločnosti GAPA invest, s. r. o. odmenu, a to aj napriek tomu, že podľa čl. 3 zmluvy „mandatárovi za jeho činnosť bude vyplácaná odmena osobitne podľa jednotlivých obchodných prípadov na základe dohody s mandantom“. Správca dane teda nepožadoval od žalobcu žiadne také doklady, ktorými by žalobca nemohol disponovať, ale požadoval predložiť tie konkrétne doklady, na základe ktorých bola fakturovaná odmena za činnosť mandatára. Svedok A. B. vypovedal, že zdaniteľné plnenia uskutočnil v zmysle predložených faktúr, ale svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dokladmi dôkazmi, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Neuviedol, akú konkrétnu činnosť vykonala spoločnosť GAPA invest, s. r. o. pre žalobcu RI – NO, export-import, s. r. o., ani žiadne podstatné a preveriteľné informácie k fakturácii na základe mandátnej zmluvy a fakturovanej dodávke listnatej vlákniny. Tvrdenie svedka A. B. správca dane správne neakceptoval, pretože preverené obchody sa mali uskutočniť v roku 2017, konkrétne v mesiaci január 2017 a svedok vypovedal dňa 27.10.2017 a napriek tomu nevedel preukázať pôvod listnatej vlákniny, ktorá bola predmetom obchodovania, ani nevedel uviesť dodávateľov tovaru z dôvodu odstupu času. Žalobca teda žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal opodstatnenosť nárokov na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti GAPA invest, s. r. o. a samotné dodanie tovaru a služieb nebolo preukázané ani spoločnosťou GAPA invest, s. r. o., preto záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako boli uvedené v preverovaných faktúrach, zodpovedal zistenému skutkovému stavu a námietky žalobcu považoval žalovaný za neopodstatnené. Žalovaný v zmysle ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku preskúmal prvé rozhodnutie správcu dane a v zmysle námietok vznesených vo vyrubovacom konaní, ako aj námietok odvolania posúdil, že správca dane skutkový stav na základe námietok žalobcu vo vyrubovacom konaní nedoplnil. Vzhľadom na námietky žalobcu vo vyrubovacom konaní žalovaný považoval doplnenie skutkového stavu za potrebné, preto žalovaný uvedené rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V danom prípade mal za to, že sa nejednalo o nedostatočne zistený skutkový stav, ale o skutočnosť, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko správca dane sa nevysporiadal s námietkami žalobcu. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane oboznámil 9 žalobcu so zistenými skutočnosťami, teda s pochybnosťami správcu dane týkajúcimi sa zistenia skutkového stavu a žalobcu oboznámil s tým, že sa nepreukázalo dodanie tovaru a služieb tak, ako je deklarované v predložených faktúrach, a to zaslaním oznámenia skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2017 č. 102037787/2017 zo dňa 26.09.2017, na ktoré žalobca reagoval telefonicky 04.10.2017, kedy žiadal o vypočutie svedka A. B., ku ktorému došlo

dňa 25.10.2017 za prítomnosti konateľa žalobcu, kedy žalobca využil svoje právo a svedkovi položil otázky, na ktoré svedok odpovedal. Priebeh súdneho konania 14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -77 zo dňa 30.09.2020 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.05.2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -77 zo dňa 30.09.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici nie je v súlade s (ďalej len „“) a uložil krajskému súdu, aby vec opätovne prejednal v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodol, pričom rozhodnutie musí byť náležite a presvedčivo odôvodnené. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 15. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 16. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 20.12.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 06.12.2023 do 21.12.2023. 17. Správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( a ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj 10 rozhodnutie správcu dane, zrušil podľa ust. a a podľa ust. 191 ods. 4 vrátil vec na ďalšie konanie správcovi dane. 18. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa a , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 21. Podľa až 6 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 11 Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne. 22. Podľa Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 23. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k ním vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 24. Podľa , predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. 25. Podľa , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 26. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 27. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 12 28. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 29. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 30. Zákonodarca v ustanovení Daňového poriadku upravuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane ( Daňového poriadku). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane (). Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti ( ). Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane (). 31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. je procesným predpisom, ktorý zakotvuje pravidlá postupu daňový správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, 13 správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (). 32. ukladá daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly okrem iného predkladať aj záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. V oznámení o daňovej kontrole je povinnosťou správcu dane určiť lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly a zároveň poučiť účastníka daňového konania o následkoch ich nepredloženia. tiež stanovuje povinnosť pre správcu dane, a to v priebehu daňovej kontroly jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu, ktorý ich predložil a povinnosť vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť týchto deklarovaných údajov riadne preukázal. Toto ustanovenie Daňového poriadku zaručuje daňovému subjektu určitú ochranu v tom, že správca dane musí daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly informovať o svojich pochybnostiach a zároveň ho aj vyzvať, aby tieto pochybnosti odstránil alebo vyvrátil. 33. Správny súd po zrušení predošlého rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici opätovne vyhodnotil jednotlivé námietky žalobcu uplatnené v podanej správnej žalobe a pri žalobnej námietke, v ktorej žalobca namietal nedodržanie postupu podľa ust. Daňového poriadku, musel správny súd prihliadnuť na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. zo dňa 24.02.2022, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022 a na naň nadväzujúce rozhodnutie sp. zn. zo dňa 26.10.2022. V zmysle záverov týchto rozhodnutí správny súd považoval námietku o nedodržaní postupu podľa Daňového poriadku správcom dane za najzásadnejšiu. 34. Vo vzťahu k obdobnej odvolacej námietke žalovaný zaujal vo veci stanovisko, že v danom prípade správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, teda s pochybnosťami správcu dane týkajúcimi sa zistenia skutkového stavu. Žalobcu oboznámil s tým, že sa nepreukázalo dodanie tovarov a služieb tak, ako je deklarované na predložených faktúrach, a to zaslaním Oznámenia skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2017, č. 102037783/2017 zo dňa 26.09.2017. Na uvedené Oznámenie žalobca reagoval tak, že dňa 04.10.2017 sa so správcom dane telefonicky skontaktoval a žiadal o vypočutie svedka A. B. (Úradný záznam č. 102104900/2017 zo dňa 04.10.2017). Následne dňa 05.10.2017 pri ústnom pojednávaní u správcu dane bol dohodnutý termín vypočutia svedka A. B. na deň 25.10.2017 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102109157/2017 zo dňa 05.10. 017). Dňa 25.10.2017 bol za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutý svedok A. B. vo veci deklarovaných zdaniteľných obchodov 14 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102263234/2017 zo dňa 27.10.2017). Konateľ žalobcu využil svoje právo a svedkovi položil otázky, na ktoré svedok odpovedal, čo je zaznamenané v uvedenej zápisnici o ústnom pojednávaní. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, správca dane informoval a oboznámil žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami, ich vyhodnotením a bolo mu umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy k jeho tvrdeniam, a teda správcom dane bolo dodržané ustanovenie Daňového poriadku. 35. Pokiaľ ide o znenie ustanovenia Daňového poriadku, správny súd zastáva názor, že už samotný gramatický výklad tohto ustanovenia dáva jednoznačnú odpoveď na nastolenú otázku, keď výslovne uvádza, že „Ak vzniknú pochybnosti..., oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,...“. Je teda nesporné, že ustanovenie Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Výzva podľa ust. Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.02.2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022). 36. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že na to, aby správca dane mohol realizovať povinnosti vyplývajúce s ust. Daňového poriadku, musí pochybnosti nadobudnúť a tieto si ustáliť. Z administratívneho spisu vyplýva, že Oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 07.04.2017 bolo daňovému subjektu oznámené, že dňa 24.04.2017

začne u žalobcu daňovú kontrolu, pričom zároveň bol vyzvaný v zmysle ust. § 46 ods. 2 Daňového poriadku na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100674323/2017 zo dňa 24.04.2017 s konateľom daňového subjektu – žalobcu (p. C. D.) vyplýva, že ku kontrole predložil účtovné doklady za kontrolované obdobie a záznamy DPH. Následne správca dane vykonal úkony za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu, spoločnosti GAPA invest, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 44 017 642, na základe faktúr č. 100202017 zo dňa 31.01.2017 (listnatá vláknina) a č. 100212017 zo dňa 31.01.2017 (mandátna zmluva zo dňa 01.06.2013). Spoločnosť GAPA invest, s.r.o. zanikla dňa 08.03.2017 zlúčením so spoločnosťou L.J.STAVBY, s.r.o., so sídlom Jána Chalúpku 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 300 047, ktorá sa dňa 29.04.2017 zlúčila so spoločnosťou PROVEN, s.r.o., so sídlom Bajkálska 9/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 781 797. Spoločnosť PROVEN, s.r.o. bola zrušená dňa 07.12.2020 (zrušenie konkurzu na majetok úpadcu pre nedostatok majetku) a vymazaná ex 15 offo dňa 10.08.2021. Následne dňa 21.06.2017 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov - Dodávateľská faktúra interné č. DF220170065, č. faktúry 100212017 zo dňa 31.01.2017, dátum zdaniteľného plnenia 31.01.2017, dodávateľ GAPA invest, s.r.o. Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 44 017 642, DIČ: 20225469 11, IČ DPH: Sk 2022546911, fakturované na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2013, základ dane: 20 000 Eur, 20% DPH: 4 000 Eur, celkom k úhrade: 24 000 Eur a Dodávateľská faktúra interné č. DF220170064, č. faktúry 100202017 zo dňa 31.01.2017, dátum zdaniteľného plnenia 31.01.2017, dodávateľ GAPA invest, s.r.o. Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 44 017 642, DIČ: 20225469 11, IČ DPH: Sk 2022546911, fakturovaná dodávka - listnatá vláknina, základ dane: 21 523,22 Eur, 20% DPH: 4 304,64 Eur, celkom k úhrade: 25 827,86 Eur. Na túto výzvu žalobca nijak nereagoval, a tak správca dane výzvu zopakoval v identickom znení dňa 25.07.2017, avšak žalobca rovnako zostal nečinný. Ako už bolo vyššie uvedené, správca dane následne zaslal žalobcovi Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2017, č. 102037783/2017 zo dňa 26.09.2017. 37. Zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ nevychádza len z ust. Daňového poriadku, ale primárne z SR. Daňové orgány sú pri určovaní daňovej povinnosti povinné postupovať nielen podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a dbať na fiškálne záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správne daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca daňových orgánov s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, pričom jedným z nich je aj ustanovenie Daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril a teda, aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Táto výzva môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2017 zo dňa 26.09.2017 doručené správcom dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly nespĺňa požiadavky vyplývajúce z ust. Daňového poriadku, ktoré boli podrobnejšie vymedzené aj v judikovanom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 38. Správny súd z obsahu Oznámenia skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2017 zo dňa 26.09.2017 nemal preukázané naplnenie dikcie ustanovenia Daňového poriadku, nakoľko v tomto Oznámení absentujú akékoľvek pochybnosti 16 zistené správcom dane, teda zosumarizovanie výsledkov prebiehajúcej daňovej kontroly v spojení s dokladmi predloženými žalobcom. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že zaslané výzvy zo dňa 21.06.2017 a zo dňa 25.07.2017 na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle predložených faktúr, ktoré predchádzali zaslaniu Oznámenia, kumulatívne naplnili zákonnú podstatu ust. Daňového poriadku. Z obsahu týchto výziev neplynie zreteľný a logický záver, že správca dane mal pochybnosti o predložených dokladoch. Správny súd uvádza, že žalovaný svoju argumentáciu smeroval k zdôvodneniu, že ak by predložené doklady, údaje a informácie poskytnuté žalobcom nevyvolávali žiadne pochybnosti o ich správnosti, pravdivosti a úplnosti, správca dane by takéto výzvy žalobcovi nezasielal (argumentum a contrario). To následne však neznamená, že môže

obstáť tvrdenie žalovaného, že pokiaľ správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov, v podstate ho o svojich pochybnostiach oboznámil, čím došlo k naplneniu ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku. 39. Ani poukázanie na ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku nemožno považovať za naplnenie účelu ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ani alternatívu k povinnosti správcu dane oznámiť daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly svoje pochybnosti a umožniť mu, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril. Prejavenie pochybností pritom nemá byť samoúčelné, ale má upozorniť daňový subjekt na presné okolnosti, ktorých spornosť správca dane zistil a práve tieto nejasnosti majú spoločne, teda vo vzájomnej súčinnosti, odstrániť (neopomínajúc dôkazné bremeno daňového subjektu). Výzva na odstránenie prezentovaných pochybností má potom skôr iba demonštratívne inštruovať daňový subjekt akým najvhodnejším spôsobom tieto pochybnosti odstrániť (t.j. čo je sporné a čo treba preukázať). Zároveň treba mať na pamäti, že je to predovšetkým daňový subjekt, ktorý pozná okolnosti preverovaného plnenia najlepšie a sporné skutočnosti môže vedieť preukázať aj inými tvrdeniami a dôkazmi, na ktoré správca dane vo výzve ani nepamätal. Nie je preto možné od neho spravodlivo očakávať, že bude, tak povediac „slepo“, nasledovať výzvy správcu dane bez toho, aby mu bolo oznámením náležite ozrejmené, za akým účelom sú mu tieto výzvy adresované. (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 26.10.2022). 40. Správny súd má za to, že v zmysle aktuálnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok sp. zn. zo dňa 24.02.2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022, pod č. 18/2022) došlo postupom správcu dane k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci, čím je daný zrušovací dôvod v zmysle ust. . 41. Správny súd dospel k záveru, že v priebehu daňového konania (daňovej kontroly) došlo zo strany správcu dane k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie zákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, preto v zmysle ust. zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa (na návrh žalobcu v zmysle ust. 17 ods. 3 písm. a/ ) a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie ( ). Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ) a v daňovej veci žalobcu opätovne rozhodne novým rozhodnutím. 42. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy pokúsiť sa v zmysle záverov aktuálnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom odstrániť vytýkané procesné pochybenia vo veci, pochybnosti žalobcovi oznámiť a umožniť mu, aby ich vyvrátil (s poukazom na ust. Daňového poriadku a na účel vyrubovacieho konania, ktoré nemá nahrádzať daňovú kontrolu). 43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkový úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ) Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. 18 Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.