Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-257-2005.pdf
PDF · 105.8 KB
No categories available
25C/257/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov : v 1. rade Ing. V. B., bytom N., Ž. XX,. v 2. rade K. F., bytom N., Š. X,. v 3. rade Ing. M. B., bytom N., D. XX, proti odporcovi : A. B., bytom N., K. XX,. zastúpený K. S., bytom B., R. XXX/XX,. P. X,. o vydanie bezdôvodného obohatenia, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť každému z navrhovateľov v 1. až 3. rade sumu 1.077,91 eura do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.837,84 eura zastavuje.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Navrhovatelia v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu, každý v sume 27,63 eura do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Nitra v sume 39,40 eura, táto suma bude uhradená z položky denníka D14a-31/09 vedenom na Okresnom súde Nitra.
Odporcovi bude vrátená časť zálohy na znalca v sume 110,60 eura uhradená Okresnému súdu Nitra z položky denníka D14a-31/09 po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. až 3. rade sa podaným návrhom domáhali od odporcu zaplatenia každému sumy 100.800,-Sk. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú výlučnými vlastníkmi parc. č. 5734/1 o výmere 410 m2 , zapísané na LV 3842, kat. úz. N. po 1/3-ine a spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi k parc. č. 5733, parc. č. 5734/2 a domu súp. č. 125, zapísané na LV 3113, kat. úz. N., každý s navrhovateľov v 1/6-ine pričom odporca im neumožňuje nehnuteľnosti užívať, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Vyzývali odporcu aby ich vlastníctvo neužíval, na čo nereagoval. Bezdôvodného obohatenia sa domáhajú za obdobie od 23.11.2003 do 23.11.2005.
Navrhovateľ v 1. rade ako účastník konania pridržiavajúc sa písomne podaného návrhu uviedol, že vlastníkmi nehnuteľnosti sa stali na základe dedičského konania po nebohom otcovi v roku 1999. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na Č., a to záhradu parc. č. 5734, polovicu domu - zastavaná plocha parc. č. 5733, o čom svedčí aj LV. Vlastníkom uvedených nehnuteľností je v 1/3-ine. Nie je mu známe, ako sa odporca dostal ku kľúčom od domu. Nevedel presne uviesť od akého dátumu odporca užíva tieto nehnuteľnosti, ale stalo sa tak po smrti jeho starých rodičov, a to buď v roku 2000 po smrti starého otca alebo v roku 2003 po smrti starej mamy. Na zdedené nehnuteľnosti sa pokúšal viackrát dostať, ale bezúspešne. Odporca na jeho dotazy prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. B. z 22.04.2005 reagoval iba jedenkrát tak, že návrh na vypratanie nehnuteľnosti je predčasný. Odporca ešte v odpovedi uviedol, že po ukončení dedičských konaní. je ochotný sa dohodnúť. Na ďalšie dotazy odporca nereagoval. O spôsobe užívania nehnuteľností žiadna dohoda nebola, nakoľko nebolo možné sa s odporcom skontaktovať ani dohodnúť. Za nehnuteľnosti platili dane z nehnuteľnosti. S odporcom sa nebolo možné dohodnúť na platení nákladov spojených s užívaním nehnuteľností. Svoje právo voči odporcovi si uplatňovali osobnými návštevami u odporcu, ktoré však boli bezúspešné, nakoľko odporca sa často zdržiaval v mieste trvalého bydliska, ktoré má v P., písomným kontaktom cez práv. zást. JUDr. B., ktorí bol taktiež bezúspešný. Odporca bránil navrhovateľom v užívaní nehnuteľností navrhovateľ tak, že odporca nehnuteľnosti nechcel vydať, vyhováral sa na prebiehajúce dedičské konanie a pri kontakte pred pojednávaniami v iných veciach odporca uviedol, že predmetné nehnuteľnosti navrhovateľom nevydá, že je to predčasné. Akú činnosť odporca na predmetných nehnuteľnostiach vykonával navrhovateľ v 1. rade uviesť nevedel, nakoľko nemal prístup k nehnuteľnostiam ani kľúče od nehnuteľnosti. Od r. 1999 je spor medzi účastníkmi, keď odporca nezniesol, že na ich otca bola časť vlastníctva prevedená. Donútil vtedy babku aj na trestné oznámenie. Do r. 1999 sa on s otcom o rodičov staral. Nemal ani pôvodný kľúč, ktorým by sa dalo overiť, že boli zámky vymenené.
Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že s odporcom dohoda o užívaní predmetných nehnuteľností nebola možná, nakoľko nebol možný kontakt ani ochota zo strany odporcu.
Navrhovateľ v 3. rade uviedol, že odporca podľa terajšej výpovede užíva dve z troch miestností, nielen jednu ako uvádzal v písomnom vyjadrení a čo sa týka ich parcely, túto užíval, na tejto je vinohrad a jablone, ktoré tam boli už aj predtým. Navrhovatelia nemali prístup do nehnuteľnosti, taktiež na vedľajšiu samostatnú parcelu. Túto približne pred 2 mesiacmi predali. Nevie ako sa na ňu nový majiteľ dostal.
Navrhovatelia spoločne uviedli, že odporca sa tam nasťahoval až po smrti otca, keď oni nehnuteľnosť nadobudli v dedičskom konaní po svojom otcovi, ktorý darovacou zmluvou nehnuteľnosti nadobudol od svojich rodičov. Pokiaľ tam bývali starí rodičia, nechali ich nehnuteľnosti užívať. Po ich smrti však nemali možnosť sa do nehnuteľností dostať, keďže kľúče od bránky a domu mal len odporca, ktorý podľa nich v žalovanom období nehnuteľnosť užíval. Cez plot videli obrábanú záhradu, taktiež sa v dome kúrilo z komína, bránka bola zamknutá. Nepokúšali sa o fyzické vniknutie do nehnuteľností. Odporca tam má nahlásený trvalý pobyt. Odporca s nimi vec nechcel riešiť, poukazoval na konanie o neplatnosť darovania. Oni nehnuteľnosť žiadnym spôsobom neužívajú, nemajú tam nahlásené ani žiadne služby
- vodu, elektriku a plyn. Plnili si len daňovú povinnosť. Dedko J. B. zomrel 01.11.2000 a babka M. B. zomrela 27.07.2003. Podielové vlastníctvo nadobudli v r. 1999 po otcovi. V tom roku mali aj kľúče od nehnuteľnosti a chodievali tam, keďže sa starali o babku. Potom ako sa nasťahoval odporca zámky vymenil, takže nemali možnosť do nehnuteľnosti vstúpiť. Násilie použiť nechceli. Mali aj dve osobné návštevy u odporcu medzi bránkou, tento ich však ani na pozemok nevpustil, stále tvrdil, že prebieha spor ohľadne darovania - 15C. Podobne to s ním riešili aj telefonicky, či na súdoch. Čo sa týka záhrady, táto v celom rozsahu, teda aj ich výlučná časť je obrábaná a upravená. Ide o vinohrad a bolo vidno, že tam bolo aj sadené.
Pôvodný právny zástupca odporcu uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení. Na podporu svojich tvrdení predkladá rozhodnutie OS Prešov 28C/38/2005 , z ktorého pramení jeho tvrdenie o tom, že v tomto prípade nie je možné bezdôvodné obohatenie odporcu voči navrhovateľom, keďže Občiansky zákonník konkrétne upravuje spôsob nakladania s nehnuteľnosťami a taxatívne vymedzuje dôvody pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom uvedený prípad nie je ani jedným z týchto dôvodov. Najmä je otázne
čo sa rozumie pod užívaním nehnuteľností, resp. užívaním na akom právnom základe, z akého dôvodu. Odporca sa staral o svojich rodičov a zostal tam bývať aj po ich smrti.
Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava sa vyjadrenia predchádzajúceho právneho zástupcu, či jeho písomného alebo ústneho prejavu, najmä poukazuje na to, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, pričom odporca nikdy nebránil navrhovateľom v prístupe. Spoluvlastnícky vzťah neumožňuje vydanie bezdôvodného obohatenia medzi spoluvlastníkmi. Čo sa týka parcely č. 5734/1 k tejto je prístup z ulice, teda navrhovatelia mali možnosť vstúpiť na ňu a aj si ju ohradiť. Odporca sa staral o rodičov a následne aj o nehnuteľnosť, pričom v súčasnom stave, keď je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve nie je efektívne do nej investovať. Pridržiavala sa aj svojho vyjadrenia z 19.01.2009. Náčrt domu je správny, odporca spáva v izbe č. 1, teda, ak by navrhovatelia chceli a mali záujem, nebol problém sa dohodnúť aby užívali izbu č. 3. všetky izby sú priechodné.
Odporca ako účastník konania uviedol, že po tom ako brat zomrel 05.02.1999 na žiadosť rodičov sa 04.04.1999 do domu nasťahoval za účelom opatrovania rodičov. Otec zomrel 11.01.2000 a matka 27.07.2003. Ešte matka dala návrh na súd ohľadne toho, že neprepísala dom na navrhovateľov, resp. právneho predchodcu. Tento spor trval do minulého roku. On je z Prešova, kde býva jeho manželka v 3-izbovom byte. On býva tu za tým účelom aby dom udržiaval. Teda kúri v ňom, vysáva, varí si. Kúri tak plynovým kotlom ako aj pecou. Ak by nechal plynové kúrenie, malo by to veľké náklady, vzhľadom na to, že ide o starý kotol, on to temperuje. Nemôže nechať aby dom obsadili bezdomovci. Záhradu okopáva 2-krát do mesiaca, inak by tam bola zelina, na čo by sa hnevali susedia. Strihal jablone. Dom je prízemný, podpivničený jednou pivnicou. Na prízemí sú 3 izby, kuchyňa, kúpeľňa, WC. Používa jednu izbu, nemôže spať naraz v troch. Od r. 1999 tam navrhovatelia neboli, ani nežiadali aby im umožnil užívanie nehnuteľnosti. On s nimi nemal žiadny spor ohľadne umožnenia užívania nehnuteľnosti. Nemenil od r. 1999 kľúče, sú tie isté zámky, čo mali ešte rodičia. Ani nekomunikoval cez bránku s navrhovateľmi, že by ich nechcel vpustiť. Poslali mu len jeden list aby uvoľnil nehnuteľnosť. Čo sa týka ich parcely, túto mohli kľudne užívať. Navrhovateľmi označená miestnosť č. 3 , je podľa náčrtu miestnosť č. 2. a miestnosť č. 2 na fotkách je miestnosť č. 3 na náčrte. Tu večer pozeráva telku. Miestnosť podľa neho č. 2., kde sú barle na fotke, nepoužíva. Kotol je v pivnici. Od r. 2003 do 2005 nerobil žiadne stavebné úpravy. Bola vymaľovaná len kuchyňa a chodba. Na záhrade pestoval trocha zeleniny. Po 10 ks kalerábu, rajčín, paprík zeleru. Nový majiteľ vedľajšej parcely vôbec nešiel cez neho. Dostal sa na pozemok priamo od cesty, tak ako sa mohli dostať aj navrhovatelia. Navrhovatelia mali možnosť užívať parcelu, ktorej boli výluční vlastníci (č.5734/1). V rámci konania o neplatnosť darovacej zmluvy sa domáhal neplatnosti k darovacej zmluve aj ohľadne samostatnej parcely č. 5734/1.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : odhad trhového nájmu zo dňa 13.10.2005, LV č. 3113, 3842, katastrálnou mapou, vyjadrením odporcu zo dňa 13.02.2006, doplnením odporcu zo dňa 15.02.2006, rozsudkom OS Prešov č.k. 28C/38/05 -55, pripojeným spisom sp. zn. 9C/140/2005 , žalobou 15C/144/01 , rozsudkom č.k. 15C/144/01 -99 zo dňa 22.07.2003, notárskou zápisnicou N 65/95, NZ 87/95 , odvolaním zo dňa 29.10.2003, vyjadrením k odvolaniu zo dňa 25.04.2005, návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva 9C/140/05 , správami zo Západosl. vodární, správami z SPP, rozsudkom KS v Nitre č.k. 7Co/123/2007 -222 zo dňa 12.06.2008, vyjadrením odporcu zo dňa 19.01.2009, správou zo Západosl. vodární, Správou Západosl. energetiky, a.s. zo dňa 06.03.2009, fotodokumentáciou nehnuteľnosti, upresnením navrhovateľov zo dňa 23.04.2009, uznesením o ustanovení znalkyne č.k. 25C/257/2005 -153 zo dňa 05.05.2008, odborným stanoviskom č. 10/2009, uznesením č.k. 25C/257/2005 -177 zo dňa 12.06.2009, doplnením vyjadrenia k žalobe, trovami právneho zastúpenia a zistil tento skutkový a právny stav :
Navrhovatelia v 1. až 3. rade sú vlastníkmi parcely č. 5734/1 o výmere 410 m2, zapísané na LV č. 3842, kat. úz. N., každý v podiele 1/3-ina. Odporca je vlastníkom parc. č. 5733 o výmere 395 m2, domu súp. č. 125 na uvedenej parcele, parc. č. 5734/2 o výmere 430 m2, zapísané na LV 3113, kat. úz. N. v rozsahu 1-ce. Navrhovatelia v 1. až 3. rade sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností, každý v rozsahu 1/6-iny. Navrhovatelia nadobudli vlastníctvo na základe osvedčenia o dedičstve D 710/99, ktoré bolo zapísané pod č. Z 2459/2000. V predmetnej nehnuteľnosti bývali starí rodičia navrhovateľov, resp. rodičia odporcu. Otec navrhovateľov a brat odporcu zomrel 05.02.1999. V r. 1999
sa do domu nasťahoval odporca za účelom opatrovania svojich rodičov, ktorí zomreli, otec 11.01.2000, matka 27.07.2003. Počas života starých rodičov navrhovatelia mali prístup do domu, mohli nehnuteľnosti užívať, starali sa o starých rodičov. Po ich smrti im odporca znemožnil nehnuteľnosti užívať, keď kľúče od bránky a domu mal len odporca. Navrhovateľ v 1. rade sa aj pokúšal o vstup do nehnuteľnosti, čo mu odporca neumožnil. Bránka bola uzamknutá. Odporcu navrhovatelia aj písomne vyzývali na užívanie nehnuteľností, ktorý uviedol, že návrh na vypratanie je predčasný a až po skončení dedičských konaní je ochotný sa dohodnúť. Po ukončení dedičských konaní bol ochotný podľa vyjadrenia z 05.05.2005 vyplatiť navrhovateľov a tak vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Neskôr poukazoval na prebiehajúce konanie o neplatnosť darovacej zmluvy. Na OS Nitra prebiehal pod č.k. 15C/144/01 spor o neplatnosť darovacej zmluvy z 09.11.1992 na základe ktorých polovicu horeuvedených nehnuteľností nadobudol otec navrhovateľov, syn ich uvedených starých rodičov. Návrh podala stará matka navrhovateľov podľa navrhovateľov na podnet odporcu. Okresný súd v Nitre rozsudkom zo dňa 22.07.2003 návrh zamietol. Do konania namiesto navrhovateľky vstúpil A. B., ktorý je v tomto konaní odporcom. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 12.06.2008 rozsudok Okresného súdu v Nitre potvrdil. Do skončenia konania 15C/144/2001 bolo toto konanie prerušené. Odporca tvrdil, že v užívaní nehnuteľnosti navrhovateľom nebránil, on nevyužíval všetky miestnosti. Čo sa týkalo ich výlučného vlastníctva, mohli na pozemok vstúpiť priamo z ulice ako sa aj stalo po tom, ako pozemok predali po skončení konania o neplatnosť darovacej zmluvy. Parcely okolo domu obrábal, staral sa o dom, výlučne sám. Navrhovatelia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.11.2003 do 23.11.2005, keď každému z navrhovateľov mal odporca zaplatiť 100.800,-Sk, spolu 302.400,-Sk. V priebehu konania podaním zo dňa 23.04.2009 upravili návrh a domáhali sa sumy 7.200 eur ( 216.907,20,-Sk), z čoho by každému z navrhovateľov pripadala 1/3-ina. Navrhovatelia vzhľadom na vyjadrenia odporcu bez rozhodnutia súdu nechceli nehnuteľnosti užívať, keď odporca pri užívaní nehnuteľností poukazoval najprv na dedičské konania, potom na prebiehajúci spor o neplatnosť darovacej zmluvy, pričom obrábal nielen parcelu, ktorá patrila k domu ale aj tú, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov, keď tieto parcely boli spojené. Podľa odborného stanoviska Ing. S. M. všeobecná hodnota za nájom parc. č. 5734/1 za žalované obdobie predstavovala sumu 209,72 eur. Za rodinný dom súp. č. 125 s pozemkami parc. č. 5734/2, 5733 bez energií predstavovala všeobecná hodnota nájmu sumu 6.048 eur.
Podľa § 139 ods.1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 139 ods.2 O.z. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 451 ods.1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 481 ods.1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie v zmysle cit. zák. ust. súd návrhu vyhovel v časti tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.077,91 eura každému z navrhovateľov v 1 až 3 rade. V zmysle § 96 Os.p. konanie ohľadne zaplatenia sumy 2.837,84 eura súd pre späťvzatie zastavil. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že za obdobie od 23.11.2003 do 23.11.2005 užíval nehnuteľnosti výlučne odporca. Túto skutočnosť potvrdili všetci účastníci, odporca k tomu len
dodával, že nebránil navrhovateľom v užívaní, resp. nevyužíval nehnuteľnosť v celom rozsahu. Záhradu obrábal kvôli tomu aby bola upravená. Súd mal však za to, že bolo preukázané, že navrhovateľom odporca neumožnil nehnuteľnosti užívať, keď tieto sám okupoval. Navrhovatelia nemali možnosť sa dostať do nehnuteľnosti. Podstatným dôvodom však bola skutočnosť, že sám odporca uvádzal, že sa s navrhovateľmi dohodne až potom ako skončia dedičské konania, resp. spor o neplatnosť darovacej zmluvy, kde ako navrhovateľ spochybňoval právo navrhovateľov v tomto konaní na vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Treba podotknúť, že aj k parc. č. 5734/1, ktorej boli navrhovatelia výluční vlastníci. Vzhľadom na tento spor boli na strane navrhovateľov objektívne dôvody, pre ktoré z dôvodov na strane odporcu nemali možnosť užívať predmetné nehnuteľnosti a to aj tú, ktorá bola v ich výlučnom vlastníctve, keďže táto bola so zvyšnými parcelami spojená a obrábaná odporcom, až po skončení konania o neplatnosť darovacej zmluvy, po období za ktoré sa domáhali bezdôvodného obohatenia. Nový majiteľ potom začal túto parcelu užívať. Odporca neakceptoval navrhovateľov ako vlastníkov, teda nemali logicky z pohľadu odporcu ani nárok nehnuteľnosti užívať, títo aby nedochádzalo ku konfliktu nemali ani možnosť nehnuteľnosti užívať. Svojpomoc by vzhľadom na súdne konania nebola vhodným postupom. I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1 O.z. dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svojej povinnosti. Nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, resp. výlučnom vlastníctve navrhovateľov, užíval odporca bezodplatne voči navrhovateľom, čo vykazovalo znaky bezdôvodného obohacovania sa. Pokiaľ by za užívanie navrhovateľom plnil, jeho majetkový stav by sa zmenšil, lebo za prijímané plnenie by im poskytoval náhradu. Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, resp. užíva cudziu vec, nie je schopný takto spotrebované plnenie po dobu výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je v danom prípade peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci z pravidla práve formou nájmu. V danom prípade ohľadne domu a parciel 5733 a 5734/2 išlo o podielové spoluvlastníctvo účastníkov, v takom prípade užívanie spoluvlastníckych podielov navrhovateľov odporcom, nie je rozhodujúce v akom rozsahu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosť užíva, postačuje skutočnosť, že užíva aj iné spoluvlastnícke podiely okrem svojho. Bolo teda irelevantné, či počas celej žalovanej doby odporca užíval všetky miestnosti v dome, alebo nie. Ako súčasť domu a záhrady užíval aj parc. 5734/1. Súd pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia odporcu voči navrhovateľom bral do úvahy účel a spôsob užívania nehnuteľností, keď zohľadňoval aj možnosti nehnuteľnosti na užívanie s poukazom na vek a stav nehnuteľnosti. Pri pôde zase bral do úvahy spôsob užívania ako záhradu, s čím sa potom vyporiadala aj znalkyňa v posudku. Súd poukazuje na rozhodnutia NS SR 3 Cdo 252/2007 a 3 Cdo 298/2006 , KS Nitra 6 Co 218/2008 ohľadne vzniku právneho nároku, rozsahu bezdôvodného obohatenia, užívania podielov spoluvlastníkov. Za žalované obdobie dvoch rokov by všeobecná hodnota nájmu domu s.č.125 a parc. 5733 a parc. č.5734/2 predstavovala sumu 6.048 eur. Navrhovatelia spoločne sú vlastníkmi v rozsahu 1 čo predstavuje sumu 3.024 eur k čomu súd prirátal všeobecná hodnota nájmu parc. č. 5734/1 v sume 209,72 eur. Sumu 3233,72 (3.024+209,72) súd vydelil troma navrhovateľmi na základe čoho povinnosť uhradiť bezdôvodné obohatenie každému z navrhovateľov odporcom predstavuje sumu 1.077,91 eur a to do 15 dní do právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nad rámec oprávneného nároku a čiastočného späťvzatia návrhu súd návrh ako nedôvodný zamietol, keď navrhovatelia sa domáhali bezdôvodného obohatenia vo vyššej miere ako im súd podľa posudku priznal.
Podľa § 148 O.s.p. súd každého z navrhovateľov a odporcu zaviazal na úhradu trov štátu tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy štátu predstavovali náklady na posudok Ing. M. v sume 122,29 eur. Navrhovatelia mali vo veci neúspech v rozsahu 67,78 % a odporca v rozsahu 32,22%. Súd ich na náhradu trov štátu zaviazal percentuálne podľa ich neúspechu vo veci. Odporca preddavkom uhradil trovy štátu v rozsahu 150 eur, súd preto rozhodol o vrátení preddavku nad rámec jeho povinnosti v sume 110,60 eura. Odporcova povinnosť bude uhradená z preddavku, navrhovatelia sú uvedenú sumu povinní uhradiť súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods.1 ,2 O.s.p. , a to tak, že odporcovi náhrady trov konania nepriznal vzhľadom na to, že ich do troch dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil a nedokladoval. O tomto bol odporca a jeho zástupkyňa poučený na pojednávaní dňa 15.12.2009. Odporca nedokladoval, že pôvodnému právnemu zástupcovi uhradil vyčíslenú náhradu trov konania, pričom táto náhrada ohľadne cestovného nebola dokladovaná ani právnym zástupcom. Ak si ich chcel uplatniť priamo odporca
mal preukázať ich úhradu právnemu zástupcovi. Náhrada cestovného zástupkyne odporcu nebola dokladovaná a teda preukázaná. Súd nemal z čoho overiť nárok zástupkyne na cestovné autobusom a u cesty autom nebol zrejmý ani spôsob výpočtu cestovného a následne ani dokladovaný. V prípade dokladovania mal odporca nárok na 35,56 % (úspech - neúspech odporcu 67,78-32,22) z oprávnene uplatnených a z dokladovaných trov čo mu však súd v zmysle uvedeného nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.