Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_67Cbi-52-2000.pdf
PDF · 94.27 KB
No categories available
67Cbi/52/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: V. P. S., s.r.o., K. XX,. XXX. XX. B. IČO: XX XXX. XXX. proti žalovanému: JUDr. P. K., správca konkurznej podstaty úpadcu P. s.r.o., Ľ. F. X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX XXX,. so sídlom správcu V. X/A,. XXX. XX. B., zastúpenému JUDr. K. K., advokát, AK K., K. a P., s.r.o., V. X/A,. XXX. XX B. o určenie 235.619,91 Sk ako pohľadávky proti podstate takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi 1.734,93 Eur na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde dňa 16.3.2000 si uplatnil žalobca na súde právo na zaplatenie 235.619,91 Sk ako pohľadávky proti podstate z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi konaním pracovníkov úpadcu tým, že v roku 1999 došlo ku kráteniu tržieb žalobcu z jeho pokladne. Žalobca sa domáhal náhrady škody voči správcovi konkurznej podstaty. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody listami z 9.3.2000, 27.1.2000, 20.1.2000 a svoj nárok opieral aj o čestné prehlásenia pracovníkov úpadcu.
Podaním z 12.6.2000 žalobca navrhol zmenu žaloby - rozšírenie o určovací petit, že suma 235.615,91 Sk nepatrí do konkurznej podstaty, ako aj o petit smerujúci k uloženiu povinnosti správcovi konkurznej podstaty - žalovanému vylúčiť sumu 235.615,91 Sk z konkurznej podstaty úpadcu.
Súd uznesením číslo konania 67 Cbi 52/00-81 z 9.7.2007, právoplatným dňa 23.7.2007 pripustil zmenu
- rozšírenie petitu v navrhovanom znení.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo 7.12.2000 a zo 14.11.2007, v ktorom uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je oprávnená ako pohľadávka proti podstate, pretože žalobca je sám oprávnený nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami žalobcu spôsobom, aký uzná za vhodné. Poukázal na to, že žalovaný v spore nie je pasívne legitimovaný. Uviedol, že suma 235.619,91 Sk nikdy nebola do konkurznej podstaty zahrnutá. Preto navrhol žalobu zamietnuť.
Súd rozhodol vec rozsudkom číslo konania 67 Cbi 52/00-95 z 15.11.2007, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spisovej značky 1 Obo 70/2008 z 10.12.2008 zrušil rozsudok z dôvodu, že vzhľadom k potvrdeniu vystavenému
pracovníkom pošty, že písomnosti neboli žalobcovi doručované omylom, a to predvolanie na pojednávanie, pre žalobcu nie je vylúčené odňatie práva konať pred súdom. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že nie je jasné, pod ktoré ustanovenie hmotnoprávneho predpisu žalobu podriadil a z ktorých dôkazov vychádzal, že žalovaný nie je nositeľom peňažného záväzku voči žalobcovi.
Súd opätovne vec prejednal. Vykonal pojednávanie dňa 9.7.2009 za účasti oboch účastníkov konania a 29.10.2009 v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania, pričom ako dôvod uviedol zhoršenie zdravotného stavu. Toto svoje tvrdenie ničím nedoložil, ani uznanou práceneschopnosťou a zostalo iba v pozícii jeho tvrdenia.
Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom žalobcu i žalovaného, časťou konkurzného spisu 38 K 131/96, listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami M. P. a N. R.. Od vypočutia ďalších svedkov navrhovaných žalobcom súd upustil, pretože ani samotné tvrdenia a skutkové okolnosti uvádzané žalobcom vznik pohľadávky proti podstate nedeklarovali.
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 9.7.2009 súd pripustil zmenu petitu žaloby na základe návrhu žalobcu zo dňa 6.6.2009 tak, že sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka 7.821,14 Eur (235.619,91 Sk) s úrokom z omeškania 17,6 % p. a. je oprávnená ako pohľadávka proti podstate.
Žalovaný sa k zmenenej žalobe vyjadril podaním z 21.9.2009. Poukázal v ňom na to, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený na tretí krát. Bez ohľadu na neskoršie zrušujúce uznesenia Najvyššieho súdu SR, konateľom úpadcu doručením uznesenia o vyhlásení konkurzu vznikli povinnosti súčinnosti voči správcovi konkurznej podstaty. Vo všetkých troch prípadoch bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. L.. Konatelia úpadcu si odmietli splniť svoje zákonné povinnosti úpadcu, neodovzdali zoznam majetku, veriteľov a dlžníkov úpadcu, pričom obdržali i uznesenia o vyhlásení konkurzu i výzvu správcu a bez súhlasu správcu svojvoľne disponovali s majetkom úpadcu. Žalovaný listom zo dňa 17.10.1999 opätovne doručil na adresu úpadcu i konateľov výzvu na splnenie povinností podľa § 17 ZKV a poučil ich, že nakladanie s majetkom úpadcu prešlo na správcu. Úhrada záväzkov úpadcu prebiehala bez súhlasu správcu a bez umožnenia správcovi disponovať s hotovosťou úpadcu. Išlo o neúčinné úkony voči veriteľom. Nevypovedateľnou nájomnou zmluvou pod sankciou 1.000.000,- Sk a dohodnutom odstupnom 10.321.543,- Sk a odškodnom bol C. P. prenajatý spoločnosti V. P. S., s.r.o.. Správca konkurznej podstaty vykonal kroky ku skončeniu prevádzkovania podniku úpadcu - v decembri 1999 vykonal kroky k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov. Daňový úrad svojím rozhodnutím z 23.12.1999 zrušil registráciu platiteľa DPH a určil posledné zdaňovacie obdobie december 2000. Dňa 17. januára 2000 uskutočnil správca kontrolné nákupy, z ktorých bolo zrejmé, že úpadca nielen prevádzkuje podnik, ale aj účtuje DPH, ako keby bol platiteľom. Vzhľadom k tomu, že takáto činnosť úpadcu by viedla ku vzniku pohľadávky proti podstate z titulu DPH, dňa 12.1.2000 zabezpečil uzatvorenie objektu. Zásoby odpredal spoločnosti V. P. S., s.r.o. a prevádzku od 12.1.1999 v C. P., s.r.o. zabezpečovala výlučne uvedená spoločnosť. Dňa 12.1.2000 úpadca už neprevádzkoval žiadnu činnosť v priestoroch C. P.. Ak teda p. N. R. a M. P. konali tak, ako uvádza žalobca v žalobe, konali mimo rámca svojich pracovných povinností a mimo rámca oprávnení, ktoré im dal správca a v prípade p. P. aj nad rámec rámca určeného priamym, výslovným a aj písomným zákazom vykonávania akýchkoľvek úhrad.
Podľa § 31 ods. 2 písm. a) ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.
Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách c), d) a e) treba prihlásiť u správcu.
Podľa § 29 ods. 5 ZKV súd vyzve konkurzných veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
Podľa § 8 ods. 2 ZKV správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.
Správca je oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku, ďalej je správca oprávnený robiť za úpadcu právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Za porušenie svojich povinností nesie osobnú zodpovednosť ako fyzická osoba, ktorá sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Treba však rozlišovať medzi nároky smerujúcimi voči konkurznej podstate úpadcu samotného a voči správcovi ako osobe fyzickej. Nárok smerujúci voči osobe správcu z titulu jeho zodpovednosti za porušenie povinnosti pri výkone funkcie správcu nie je pohľadávkou proti podstate.
Pohľadávkou proti podstate je každá pohľadávka voči úpadcovi, ktorej vznik a súčasne splatnosť sa zaraďuje do obdobia po vyhlásení konkurzu. Do skupiny pohľadávok proti podstate okrem pracovných nárokov patria napr. výdavky a odmena správcu, náklady spojené s udržiavaním a správou podstaty, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a clo, náhrada nutných výdavkov a odmena likvidátora a odmena zodpovedného zástupcu za činnosť po vyhlásení konkurzu, nároky zo zmlúv uzatvorených správcom, nároky zo zmlúv týkajúcich sa prevádzkovania podniku, od ktorých správca neodstúpil, nároky podľa odseku 1 písm. a) až c), trovy konaní vyvolaných konkurzom, peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu, ostatné daňové pohľadávky, poplatky, iné platby pri dovoze, ktoré nie sú uvedené v písm. b), pohľadávky z návratných finančných výpomocí za uskutočnené štátne záruky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevky na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, nároky na vrátenie plnenia zo zmlúv, od ktorých sa odstúpilo, náklady na úschovu písomných a iných záznamov úpadcu, ktoré sa majú uschovávať po čas určený lehotami podľa osobitných predpisov, a na poslednom mieste ostatné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Ich charakteristickým znakom je, že smerujú voči konkurznej podstate úpadcu a uspokojujú sa z prostriedkov získaných speňažením majetku úpadcu v konkurze.
Osobná zodpovednosť správcu za porušenie svojich povinností teda nesmeruje voči konkurznej podstate samotnej, ale voči osobe správcu a trvá aj po skončení konkurzu. V danom prípade však žalobca si škodu, ktorá mala vzniknúť porušením povinností správcu, uplatňoval ako pohľadávku voči konkurznej podstate samotnej, ktorej uspokojenie je v konkurze prednostné z majetku úpadcu zahrnutého do konkurznej podstaty s tým, že škoda mala vzniknúť spoločnosti V. P. S., s.r.o. konaním pracovníkov úpadcu. Išlo teda uplatňovanie si zodpovednosti tak za porušenie povinností správcu, ale zároveň aj tak, ako by za škodu zodpovedal úpadca.
Súd dospel k záveru, že zodpovednosť správcu za škodu nemôže byť daná aj preto, že žalobcom bolo deklarované aktívne konanie pracovníkov úpadcu, malo spočívať v odcudzení tržieb V. P. S., s.r.o., ktoré konanie teda nemohlo byť konaním lege artis - podľa zákona. V konkurze treba rozlišovať od správania správcu konkurznej podstaty od správania úpadcu samotného.
Deklarovanými úhradami, ktoré mali byť vykonané pracovníkmi úpadcu, konkrétne 10.1.2000 3.333,51 Sk, 14.1.2000 26.333,81 Sk a 17.1.2000 203.592,- Sk v prospech tretích subjektov v januári roku 2000 malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu s odkazom za zoznam platieb vyhotovený dňa 17.1.2000 k úhradám záväzkov úpadcu voči týmto tretím subjektom. Malo teda ísť o uspokojovanie pohľadávok tretích subjektov voči úpadcovi počas konkurzu. Či už to mali byť pohľadávky týchto tretích subjektov vzniknuté pred vyhlásením konkurzu a či pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu nebolo deklarované, je však nesporné, že úhrady akýchkoľvek pohľadávok veriteľov voči úpadcovi mohli zákonne po vyhlásení konkurzu prebiehať len postupom podľa zákona o konkurze a vyrovnaní - buď v rozvrhu vykonaného súdom na základe prihlášky pohľadávky na súde podľa § 20 ZKV a po jej preskúmaní na prieskumnom pojednávaní alebo správcom prihlásením pohľadávky proti podstate u správcu s rešpektovaním poradia a tried podľa zákona. Za aktívne správanie pracovníkov úpadcu vlastne mal byť braný na zodpovednosť správca konkurznej podstaty a jeho zodpovednosť mala spočívať v zanedbaní povinností správcu konkurznej podstaty. Súd konštatuje, že postup pracovníkov úpadcu v rozpore so zákonom hlavne so zákonom č. 328/1991 Zb., t.j. úhrady vykonávané pracovníkmi bez vedomia správcu nemožno považovať ako ich konanie vykonávané pri plnení pracovných alebo v priamej súvislosti s ním, ale
excesom, mimo rámca ich povinností ako úpadcu vyplývajúcich im z pracovného pomeru a zo zákona. Túto zodpovednosť spočívajúcu v uvedomenom aktívnom správaní nie je možné prenášať na správcu.
Zákon o konkurze a vyrovnaní v § 14 ods. 1 písm. a) totiž jasne zakotvuje, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu konkurznej podstaty a právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom zo zákona neúčinné. V danom prípade išlo jednoznačne o konanie úpadcu v rozpore so zákonom. Obídenie postupu stanoveného zákonom resp. konanie v rozpore s ním pracovníkmi úpadcu teda nemožno pripísať na zodpovednosť správcu konkurznej podstaty a nedostatok a zodpovednosť za aktívne správanie pracovníkov úpadcu preniesť skrz ustanovenie § 82 Zákonníka práce pripísať nečinnosti - nedostatku riadenia a povinnej kontroly na správcu konkurznej podstaty.
Aj vypočutí svedkovia Ing. P. a p. R. potvrdili, že nekonali na pokyn správcu konkurznej podstaty.
Žalobcom ďalej nebolo deklarované, akým spôsobom malo dôjsť k „odcudzeniu“ finančných prostriedkov žalobcovi, resp. ako finančné prostriedky žalobcu opustili jeho dispozičnú sféru, resp. ktorý pracovník žalobcu svojím nezodpovedným postupom umožnil pracovníkom úpadcu nakladanie s nimi. Zo svedeckej výpovede svedkyne N. R. však vyplýva vedenie spoločnej agendy, pokladne oboch subjektov žalobcu i úpadcu, a zo svedeckej výpovede M. P. ako prelomového obdobia, čo však zákon o konkurze a vyrovnaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nedovoľuje. M. P. však bol v čase, v ktorom malo dôjsť ku kráteniu tržieb, naďalej konateľom spoločnosti P., s.r.o. - úpadcu.
Vysvetlenie, že pracovníci úpadcu nepovažovali konkurz na majetok úpadcu za platne vyhlásený a bolo podané odvolanie voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu, nie je prijateľným dôvodom pre odobreniu ich postupu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 38 K 131/96 zo 17.5.1999 s účinkami odo dňa vyvesenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu.
Súd konštatuje, že pokiaľ by zodpovednosť za škodu mala spočívať v porušení povinností správcom vyplývajúcich mu z § 82 ZP, treba pripomenúť, že ani zodpovednosť vedúceho pracovníka zamestnávateľa nie je daná vtedy, pokiaľ pracovníci neplnia pracovné úlohy vyplývajúce im z pracovného zaradenia, pokiaľ ide o prekročenia tohto rámca - excesom resp. delikventným správaním pracovníkov úpadcu. Správca konkurznej podstaty nie je vedúcim pracovníkom úpadcu, vykonáva svoje práva a povinnosti na základe iného právneho predpisu, akým je Zákonník práce a voči úpadcovi nie je v pozícií pracovníka resp. vedúceho pracovníka. Navyše, vzťah tretieho subjektu - žalobcu nie je možné subsumovať pod vzťah zamestnávateľa a vedúceho zamestnanca, riadeného ustanoveniami Zákonníka práce na vyvodzovanie zodpovednosti podľa neho.
Pretože v konaní nebolo preukázané splnenie základných predpokladov zodpovednosti za škodu správcu konkurznej podstaty - porušenie povinností správcu, príčinná súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody, a ani vznik pohľadávky žalobcu proti konkurznej podstate úpadcu voči úpadcovi, súd žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamietol.
O trovách konania a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. Súd priznal žalovanému trovy konania v celkovej výške 1.734,93 Eur ako trovy právneho zastúpenia za 4 úkony po 7.150,- Sk, 1 x paušál 136,- Sk a 3 x 178,- Sk spolu s 19 % DPH vo výške - t. j. spolu Sk - 34.831,- Sk - t. j. 1.156,17 Eur a 2 úkony právnej pomoci po 237,34 Eur, 2 x paušál po 6,95 Eur a 19 % DPH, t. j. spolu 578,76 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).