Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cb/7/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudca JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. Ď., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom S., ul. S. č. XXX/XX,. IČO: XXXXXXXX, zastúpeného advokátom JUDr. G. Z., so sídlom K., Š. XX,. proti odporcovi: M. M., bytom S. XXX,. XXX. XX. V., IČO: XXXXXXXX,. zastúpeného advokátom JUDr. R. S., so sídlom N.. S. X,. M., o zaplatenie 11.733,01 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 11.733,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 1. 2. 2006 do 30. 6. 2006 a od 1. 7. 2006 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania o 10 % vyšším, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, nie však vyšší úrok z omeškania ako 13,5 % ročne, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.

V prevyšujúcej časti nárok navrhovateľa z a m i e t a .

III.

Odporca je povinný navrhovateľovi zaplatiť trovy konania vo výške 2.088,04 eur,

tieto priamo advokátovi navrhovateľa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrh doručený konajúcemu súdu dňa 7. 6. 2006 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 11.733,01 eur (353.468,70 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 13 % odo dňa 1. 2. 2006 do 28. 2. 2006 a 13,5 % odo dňa 1. 3. 2006 do zaplatenia, ako aj náhrad trov konania.

Návrh dôvodil tým, že navrhovateľ je živnostník podnikajúci na základe živnostenského listu, odporca je rovnako zapísaný v živnostenskom registri. Navrhovateľ vykonal pre odporcu montážne, zváračské a zámočnícke práce na stavbe Priemyselný park Michalovce na základe ústnej dohody zo dňa 5. 10. 2005. Za vykonané práce navrhovateľ vystavil faktúru č. 0901/2006 zo dňa 9. 1. 2006 na sumu 353.468,70 Sk. Prijatie faktúry bolo potvrdené podpisom odporcu 10. 1. 2006 a dátum splatnosti faktúry bol stanovený na 31. 1. 2006. Navrhovateľ vyzval 5. 5. 2006 odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, odporca ju neuhradil. Z dôvodu, že sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a medzi navrhovateľom

a odporcom nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania, navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 13 % od 1. 3. 2005 do 28. 2. 2006 a od 1. 3. 2006 vo výške 13,5 %.

Konajúci súd v predmetnej veci vydal dňa 13. 6. 2006 platobný rozkaz č. k. -14. V zákonnej lehote proti citovanému platobnému rozkazu podal dňa 30. 6. 2006 odporca odpor (datovaný 26. 6. 2006), ktorý dôvodil nasledovne: S navrhovateľom dňa 5. 10. 2005 uzatvoril neformálnu zmluvu, na základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi svojich zamestnancov na výkon zváracích prác na stavbe UNOMEDICAL v priestoroch Priemyselného parku v Michalovciach. Navrhovateľ a odporca sa dohodli, že za poskytnutých pracovníkov - zváračov zaplatí odporca zmluvnú odmenu vo výške 140,- Sk bez DPH za hodinu odpracovaných zváracích prác. Navrhovateľ v rozpore s touto neformálnou zmluvou poskytol v dňoch 2. až 21. 12. 2005 odporcovi pracovníkov, ktorí nemali požadované zváračské oprávnenie, teda nemohli vykonávať činnosti, na ktorých sa dohodli navrhovateľ a odporca. Týchto pracovníkov odporca po dohode s navrhovateľom zaradil na menej kvalifikovaný výkon natieračských prác a navrhovateľovi oznámil, že za predmetných pracovníkov je možné poskytnúť odplatu v sume 80,- Sk, s čím navrhovateľ súhlasil. Dňa 10. 1. 2006 prevzal odporca od navrhovateľa faktúru č. 0901/2006 na sumu 353.468,70 Sk (11.733,01 eur). Odporca kontrolou faktúry zistil, že fakturované hodiny nezodpovedajú reálne vykonanému rozsahu prác, a kontrolou evidencie dochádzky boli zistené práce v rozsahu 2.036,5 hod. Fakturovaná suma 145,- Sk bez DPH za hodinu prác nezodpovedala vzájomnej dohodnutej sume 80,- Sk bez DPH za jednu hodinu natieračských prác. Odporca faktúru vrátil navrhovateľovi. Odporca vyzval navrhovateľa na prepracovanie faktúry tak, aby fakturovaná suma zodpovedala kvalite a rozsahu reálne vykonaných prevzatých prác a čiastke 80,- Sk/1 hod. práce, ktorá bola vzájomne dohodnutá. Navrhovateľ faktúru neprepracoval, preto odporca nemohol navrhovateľovi poskytnúť ani ním uznané peňažné plnenia, čím sa odporca nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného záväzku. Odporca navrhol, aby bol zaviazaný na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 193.875,- Sk (6.435,47 eur) a aby navrhovateľ bol povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia odporcu (čl. 15 až 17).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom advokátov účastníkov konania, výsluchom svedkov R. M., V. P., J. P., M. M., listinnými dôkazmi a zistil:

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 21. 6. 2007 vypovedal, že žiada o úhrady faktúry vystavenej dňa 9. 1. 2006, ktorú odporca prevzal 10. 1. 2006 a v lehote splatnosti do 31. 1. 2006 ju nezaplatil. Predložil výkaz odpracovaných hodín uvedených vo faktúre č. 0901/2006. K tejto evidencii dochádzky vypovedal, že na dochádzke je podpísaná nečitateľným podpisom, pričom ide o podpis šéfmontéra pána M.. Navrhovateľ nevedel uviesť, v akom vzťahu bol šéfmontér M. k odporcovi. K evidencii dochádzky ďalej navrhovateľ vypovedal, že na nej je uvedené, koľko hodín odpracovali jednotliví pracovníci. Dodal, že po súčte hodín odpracovaných jednotlivými pracovníkmi ešte tieto odpracované hodiny krátil za každý deň o jednu hodinu, pretože odporca namietol, že do odpracovaných hodín nemá byť zahrnutá za každý deň 1 hodina ako prestávka na obed. Navrhovateľ nemal k dispozícii taký výkaz prác, z ktorého by vyplývalo, aký druh prác robili pracovníci uvedení na evidencii dochádzky za december roku 2005. Vysvetlil to tak, že pri týchto druhoch prác sa práce uskutočnili tak, že jedna strana poskytne pracovníkov a šéfmontér druhej strany, t. j. strany, ktorej boli pracovníci poskytnutí, im prideľuje prácu. Navrhovateľ tvrdil, že práve so šéfmontérom M. sa stretol na stavbe v Michalovciach, a tam s ním odkontroloval počet hodín podľa evidencie dochádzky a počet hodín uvedených v poslednom stĺpci dochádzky, s ním odsúhlasil. Pokiaľ sú v evidencii dochádzky uvedené čísla o počte hodín v tabuľke, ale i mimo tabuľky, tak toto navrhovateľ vysvetlil tak, že čísla zapísané v poslednom stĺpci evidencie dochádzky (tabuľky) predstavujú počet odpracovaných hodín, ktoré odsúhlasil so šéfmontérom M.. Tie čísla, ktoré sú uvedené mimo tabuľky, boli zapísané dodatočne. Dodatočne ich zapísal on (t. j. navrhovateľ) skôr, než vystavil faktúru zo dňa 9. 1. 2006. Pred vystavením faktúry sa rozprával s odporcom a odporca ho žiadal, aby za každý odpracovaný deň každému pracovníkovi stiahol jednu hodinu. Teda čísla uvedené za tabuľkou sú číslami po stiahnutí hodiny za jeden deň každému pracovníkovi. Počet hodín uvedených na faktúre zo dňa 9. 1. 2006 už je počtom hodín po odpočítaní jednej hodiny za každý deň na jedného pracovníka.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že s odporcom uzavrel niekedy v októbri alebo v novembri 2005 v S. na ulici Š. č. XXXX/XX. - kde má navrhovateľ dieľňu - ústne zmluvu o tom, že odporcovi poskytne pracovníkov

na montážne a zváračské práce na Priemyselný park v Michalovciach, UNOMEDICAL (ďalej len PP v Michalovciach). Pracovníkov dohodli tak, že to budú 2 alebo 3 montážne partie schopné samostatne montovať konštrukciu. Toto vysvetlil tak, že z obvyklých praktík v montážnych firmách vyplýva, že jedna partia má 5 až 6 členov, z toho dvaja až traja sú zvárači a zbytok montéri - pomocníci. Navrhovateľ tvrdil, že s odporcom ďalej ústne dohodol cenu za jednu hodinu práce každého pracovníka vo výške 145,- Sk bez DPH, dopravu týchto pracovníkov na miesto výkonu práce na náklady navrhovateľa. Ďalej dohodli, že podľa potreby odporcu navrhovateľ poskytne odporcovi ďalších pracovníkov, a to po predchádzajúcom telefonickom dohovore medzi navrhovateľom a odporcom, ktorých navrhovateľ pošle za šéfmontérom pánom M.. Platobné podmienky dohodli tak, že po skončení mesiaca, v ktorom budú práce vykonané, navrhovateľ podľa výkazu odpracovaných hodín vystaví faktúru splatnú do 30 dní od konca toho mesiaca, v ktorom boli práce vykonané. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že predmetom jeho ústnej dohody s odporcom bolo poskytovanie pracovníkov na montážne a zváračské práce na dobu od 1. 12. 2005 do konca decembra 2005. Navrhovateľ tvrdil, že pri uzatváraní ústnej dohody medzi ním a odporcom bol prítomný J. P.. Navrhovateľ poprel skutočnosti uvádzané odporcom v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, a to tvrdenie odporcu, že pôvodne uzavretú ústnu zmluvu zmenili tak, že navrhovateľ bude fakturovať po 80,- Sk za jednu hodinu práce pracovníkov, pretože títo vykonávali natieračské práce. Navrhovateľ vypovedal, že s odporcom nedohodli vykonanie žiadneho konkrétneho diela navrhovateľom poskytovanými pracovníkmi, pretože na stavbe PP v Michalovciach pracovali aj priamy zamestnanci odporcu a pracovníci navrhovateľa boli poskytnutí len na výpomoc. Pracovníkov, ktorých poskytol odporcovi na vykonávanie montážnych a zváračských prác, mali oprávnenie na vykonanie zváračských prác, a to B. R., M. M., N. P., Z. C., P. M., V. J. a B. S. a predložil vo fotokópii ich zváračské preukazy. Ďalší pracovníci uvedení na evidencii dochádzky mali buď výučný list z odboru zámočník alebo strojár, niektorí mali skončené strojnícke stredné školy, nevedel však konkretizovať, ktorá z ďalších osôb uvedených v evidencii dochádzky mala výučný list alebo ukončenú strojnícku strednú školu.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 16. 10. 2007 vypovedal, že si od navrhovateľa objednal pracovníkov na vykonávanie zváračských a zámočníckych prác. Navrhovateľ mu poslal 10 pracovníkov, z ktorých boli len dvaja zámočníci a zvárači, keďže odporca potreboval ďalších zámočníkov, navrhovateľ mu doplnil dovtedajší počet 10 ľudí o ďalších troch, odporca si to presne nepamätal. Tri osoby, o ktoré navrhovateľ doplnil dovtedajší počet 10 osôb, boli všetci zámočníci. Odporca vypovedal, že už pred touto zákazkou si od navrhovateľa objednal zámočníkov a zváračov, a už pri tejto prvšej zákazke mali navrhovateľ a odporca dohodnutú cenu za prácu 145,- Sk za jednu hodinu práce jedného pracovníka bez DPH. Keď objednával zákazku na december 2005 do PP v Michalovciach, počítal s tým, že všetci budú zámočníci a zvárači, ale keďže sa to nestalo, upozornil navrhovateľa, že mzda dohodnutá pri prvšej zákazke, čiže 145,- Sk za hodinu práce jedného pracovníka nemôže byť taká istá aj pri prácach na PP v Michalovciach, pretože na nej robili pracovníci navrhovateľa len pomocné práce, a to práce natieračské a maliarske.

Odporca ďalej vypovedal, že začiatkom decembra roku 2005 si telefonicky objednal od navrhovateľa zváračov a montážnikov v počte 10 osôb. Nešpecifikoval, koľkí z nich majú byť zvárači a koľkí montážnici. Termín nástupu týchto pracovníkov požadoval čo najskôr, ale presne ho nešpecifikoval. Títo pracovníci mali pracovať v PP v Michalovciach. Pri tejto telefonickej objednávke sa s navrhovateľom o cene prác nerozprával. Objednávku odporcu navrhovateľ ústne - telefonicky potvrdil. Po nástupe pracovníkov navrhovateľ na miesto výkonu práce, teda do PP v Michalovciach odporca osobne zistil, že pracovníci, ktorých mu navrhovateľ poskytol na základe jeho (t. j. odporcovej) objednávky, nemajú potrebnú kvalifikáciu zváračov okrem dvoch osôb. Títo pracovníci vykonávali nočné práce a odporca hneď na druhý deň po ich nástupe na miesto výkonu práce zistil, že pracovníci poskytnutí navrhovateľom nemajú potrebnú kvalifikáciu. Zistil to tak, že sa pýtal jedného z pracovníkov poskytnutých navrhovateľom, konkrétne pána B., že prečo urobili tak málo, a vtedy mu pán B. oznámil, že iba dvaja pracovníci robili také práce, ktoré požadoval odporca. Preto odporca ôsmim z desiatich pracovníkov, poskytnutých navrhovateľom, pridelil maliarske práce. Títo ôsmi nemali zváračskú kvalifikáciu. Až do konca vykonávania prác na PP v Michalovciach dvaja robili zváračské práce, ďalší ôsmi maliarske práce a ďalší traja nastúpili niekedy koncom decembra, presný dátum nevedel uviesť, a títo traja robili zváračské práce. Až do konca zákazky s navrhovateľom už nedohadoval cenu prác, ktorú vykonávali najprv desiati pracovníci, a potom aj ďalší traja pracovníci navrhovateľa. Len telefonicky navrhovateľa upozornil, že pracovníkov vykonávajúcich maliarske práce nemôže platiť rovnakou odmenou ako zváračov, a že za

tých bude navrhovateľovi platiť po 85,- Sk za hodinu prác bez DPH. Navrhovateľ na toto telefonické oznámenie odporcu reagoval tak, že nechcel pripustiť, aby bola iná cena na zváračov a iná na maliarov. Keď sa práce skončili a navrhovateľ mu priniesol faktúru, navrhovateľ na odporcu pod nátlakom tlačil, aby tú faktúru odporca podpísal. Odporca napriek nátlaku navrhovateľa tvrdil, že rozdiel ceny prác zváračov a maliarov nepripustí a bude požadovať rozdiel v cene pri navrhovateľovej fakturácii týchto prác. V ďalšom nátlak zo strany navrhovateľa konkretizoval tak, že navrhovateľ na neho robil nátlak tým spôsobom, že mu verbálne povedal, že tú faktúru prevziať musí, lebo uvidí, v ničom inom tento nátlak nespočíval. Odporca ďalej vypovedal, že z jeho strany sa nejedná o to, že by nechcel zaplatiť za vykonané práce, ale o to, aby výška platby odporca bola úmerná vykonaným prácam tých pracovníkov, ktorých na odporcovu objednávku poskytol navrhovateľ.

Odporca vypovedal, že pracovníci, ktorých si u navrhovateľa objednal, robili práce na medzistrope v PP v Michalovciach, a to zváračské a montážne práce, medzistrop montovali a zvárali podľa výkresovej dokumentácie ktorú odporca osobne odovzdal pánovi B.. Pána B. odporcovi poskytol navrhovateľ na základe jeho objednávky. Pracovníkom, ktorých mu poskytol navrhovateľ, ukázal, na ktorom mieste na medzistrope majú pracovať, že ho majú montovať a zvárať. Pracovníci, ktorých mu poskytol navrhovateľ, tieto práce prevádzajú v noci. Pracovníci odporcu robili tie isté práce ako pracovníci navrhovateľa, t. j. práce na tom istom medzistrope, a to montážne a zváračské práce, a vykonávali ich cez deň. Tvrdil, že za stavu, keď od navrhovateľa mal len dvoch montážnikov a zváračov, práce prebiehali tak, že pracovníci odporcu robili na medzistrope práce montážne a zváračské, a v noci pracovníci navrhovateľa robili také práce, že na strope z oceľovej konštrukcie dávali sebe prvky, na ktorých urobili pomocný medzizvar. Tento pomocný medzizvar cez deň urobili pracovníci navrhovateľa do úplného vyhotovenia. Osem pracovníkov, ktorých mu poskytol navrhovateľ, robili na medzistrope iba natieračské práce, postupne natierali to, čo pracovníci odporcu cez deň zmontovali a zvárali. Evidenciu počtu odpracovaných hodín pracovníkov navrhovateľa viedol pán B.. On (t. j. odporca) pána B. nepoveril evidenciou počtu hodín odpracovaných pracovníkmi navrhovateľa. Podľa odporcu druh prác vykonávaných pracovníkmi navrhovateľa nikto neevidoval, aspoň odporca o tom nemá žiadnu vedomosť. Odporca ďalej vypovedal, že on zamestnával R. M., a to ako živnostníka, medzi ním (t. j. odporcom) a R. M. išlo o obchodný vzťah, odporca si R. M. objednal na výkon prác obdobne ako si odporca objednal na výkon prác navrhovateľa. Tento R. M. evidoval práce pracovníkov odporcu a niekedy, keď bol požiadaný pánom B., odkontroloval počet hodín odpracovaných pracovníkmi poskytnutými pre odporcu navrhovateľom na základe objednávky odporcu.

Po oboznámení s výpoveďou navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21. 6. 2007 odporca na pojednávaní dňa 16. 10. 2007 uviedol, že pri vykonávaných prácach nebol žiadny šéfmontér, ktorý by prácu tým pracovníkom, ktorých mu poskytol navrhovateľ, prideľoval. Prácu tým pracovníkom, ktorých mu poskytol navrhovateľ, prideľoval on (t. j. odporca). Poprel, aby pri tejto zákazke s navrhovateľom dohodli cenu za každého pracovníka za jednu hodinu po 145,- Sk bez DPH. Vypovedal, že túto cenu dohodli pri predchádzajúcej zákazke a opätovne zdôraznil, že pri telefonickej dohode si s navrhovateľom nedohodli cenu prác. Tiež poprel, aby s navrhovateľom uzavrel ústnu dohodu v S. na ulici Š. č. XXXX/ XX.. Tvrdil, že ústnu dohodu v S. na ulici Š. č. XXXX/XX. uzavreli na predchádzajúcu zákazku a nie tú, ktorá je predmetom tohto sporu. Ďalej vypovedal, že upozornil navrhovateľa, že nebude za natieračské práce platiť rovnakú cenu ako za zváračské práce. Pripustil, že viacerí pracovníci, ktorých mu poskytol navrhovateľ, mohli mať zváračské preukazy, ale v skutočnosti zvárať nevedeli. Jemu pán B. povedal, že len dvaja z tých pracovníkov, ktorých navrhovateľ odporcovi poskytol, vedia zvárať. On (t. j. odporca) faktúru navrhovateľovi vrátil, nezaevidoval ju do prijatých faktúr, a neodviedol z nej DPH. Viac k výpovedi navrhovateľa neuviedol.

Navrhovateľ k tomuto prednesu odporcu uviedol, že odporca mu faktúru nevrátil v lehote splatnosti, ale až po niekoľkých telefonických výzvach navrhovateľa na jej zaplatenie, čo bolo 3 mesiace po vyhotovení a prevzatí faktúr.

Súd poukazuje na to, že výpoveď odporcu na pojednávaní dňa 16. 10. 2007 o tom, že začiatkom decembra roku 2005 si telefonicky objednal od navrhovateľa zváračov a montážnikov v počte 10 ľudí, na miesto výkonu prác v PP v Michalovciach, keď sa s navrhovateľom o cene prác nebavil a

navrhovateľ mu ústne - telefonicky potvrdil jeho objednávku, je v rozpore s tvrdením odporcu uvedenom v odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní. V odôvodnení odporca tvrdil, že s navrhovateľom dňa 5. 10. 2005 uzavreli zmluvu na výkon zváracích prác v PP v Michalovciach a dohodli za každého zvárača zmluvnú odmenu vo výške 145,- Sk bez DPH za hodinu odpracovaných zváracích prác.

Svedok R. M. na pojednávaní dňa 16. 10. 2007 vypovedal, že keď sa vykonávali práce na PP v Michalovciach, pracoval pre odporcu a na tieto práce dodal pracovníkov aj navrhovateľ. Mal s odporcom uzavretú dohodu ako živnostník na vykonanie montážnych prác. On na stavbe pracoval prakticky celý deň od rána o 7.00 hod. do večera do 19.00 hod., na nočné práce na stavbu prišli pracovať pracovníci od navrhovateľa, bolo ich okolo desať. Pán B. bol poverený riadiť pracovníkov navrhovateľa. On pána B. oboznamoval s činnosťou, ktoré bolo treba vykonať počas nočnej smeny, viac menej komunikoval len s ním. Nebol prítomný pri prácach vykonávaných v noci. Pán B. podľa jeho pokynov rozdelil to, čo bolo prioritné, rozhodol, že traja z jeho ľudí budú vykonávať montážne práce a ostatní vykonávali pomocné alebo maliarske práce. Pán B. určoval, kto z nich čo bude robiť. On, keď prišiel ráno na pracovisko o 7.00 hod., skontroloval, či bola práca urobená a to bolo z jeho strany všetko. Svedok vypovedal, že jedine pán B. ako parťak si určoval, že kto z pracovníkov navrhovateľa aký druh práce bude robiť. Svedok popísal, že na mieste výkonu práce skladali rošt vo výške 4 m nad podlahou. Úlohou pracovníkov navrhovateľa bolo zavesiť ten rošt, lebo tam bola samonosná konštrukcia, ktorá sa skladala z 8 prvkov. Prvky bolo treba zložiť, pracovníci navrhovateľa skladali tie prvky, to boli 3 až 4 ľudia, to už skladali vo výške. Pracovníci navrhovateľa pri montáži konštrukcie robili tzv. bodovanie, čo znamená, že urobili malý zvar, a následný zvar, ktorým sa práca kompletizovala, robili pracovníci odporcu cez deň. Bodovanie robili len dve osoby z pracovníkov navrhovateľa, stále to bol pán B. a ďalšia osoba, ktorú si vybral pán B.. Tieto práce svedok označil ako predzváranie montážnych súčasti. Podľa svedka ostatní pracovníci navrhovateľa natierali konštrukciu, a to tú, ktorú pracovníci odporcu v priebehu dňa kompletne zvarili. Pracovníci, ktorí robili bodovacie práce, potrebovali pomocných pracovníkov, lebo ten materiál, ktorý dvaja pracovníci bodovali, bolo treba niekým vyložiť na hydraulickú plošinu a vysunúť ho do hora. Podľa svedka pán B. nikdy nenamietal, že pracovníci navrhovateľa nemajú robiť natieračské práce. Podľa svedka bol to buď on a v jeho neprítomnosti odporca, ktorý hovoril pracovníkom navrhovateľa, čo majú v tú - ktorú noc urobiť. Tento svedok vypovedal, že neviedol žiadnu evidenciu o tom, aký druh práce jednotliví pracovníci navrhovateľa v tú - ktorú noc vykonávajú. Nemal ani vedomosť o tom, aby takúto evidenciu viedol niekto z pracovníkov navrhovateľa. On si viedol vlastnú „šichtovnicu“, čo je tlačivo na evidenciu dochádzky, kde si večer o 19.00 hod. vyznačil menoslov ľudí, ktorí od navrhovateľa prišli do práce na noc a ráno odsúhlasil, že o ktorej prácu títo ľudia skončili. Nesledoval, aký druh prác robili. Odkontroloval len, či práca, o ktorej večer hovorili, že ju majú urobiť, bola ráno urobená. Svedok vypovedal, že v priebehu vykonávania týchto prác nemal žiadnu vedomosť o tom, akú dohodu medzi sebou uzavreli odporca a navrhovateľ. Svedok však tvrdil, že niekedy mu pán B. ráno oznámil, že nemal pracovníka, ktorý by vykonal bodovanie, preto v niektorú noc bodovanie nebolo urobené. Stalo sa to viackrát ako raz, ale svedok nevedel povedať, koľko krát. Svedok tiež vypovedal, že jeho nikto nepoveril tým, aby sledoval, koľko a ktorí ľudia prišli do nočnej smeny pracovať z pracovníkov navrhovateľa, on si túto evidenciu robil vo vlastnom záujme. Dôvod, prečo oznamoval pracovníkom navrhovateľa, ktorí nastupovali na nočnú smenu, že čo majú urobiť, bol ten, že ho tým poveril odporca. Nebol na tejto stavbe v takom pracovnom zaradení, aby sa to dalo nazvať šéfmontér, bol montér na úrovni pána B.. Výslovne pán B. mu povedal, že len dvaja z pracovníkov od navrhovateľa majú zváračské oprávnenie a ukázal mu len dve zváračské oprávnenie. V PP v Michalovciach robili samonosný oceľový rošt vo výške 4,20 m nad zemou, jeho horné tiahla sa šraubovali, ďalšie prvky boli prichytené bodovaním, a tie miesta, na ktorých bolo bodovanie, sa potom zvárali, to čo bolo zvarené, sa natieralo. Pracovníci odporcu robili v priebehu dňa zváranie, odborné práce, to znamená komplet zloženie roštov, v noci pracovníci navrhovateľa robili - prichystávali bodovaním rošt, čo je tiež odborná práca, tá si vyžadovala dvoch bodovačov. Ďalej pracovníci navrhovateľa vykonávali pomocné a natieračské práce. K dvom bodovačom si pán B. určil dvoch pomocníkov, ktorí mu materiál na bodovanie prisúvali plošinou. Podľa svedka na montážne práce boli potrební štyri osoby. Dve osoby bodovali a dve im materiál na plošine podávali pred bodovaním. Zváranie, bodovanie, aj podávanie materiálu prostredníctvom plošiny sú odborné práce, potreba odbornosti vyplýva z toho, že jednotlivé prvky museli byť pre bodovačov dodávané podľa určitých zákonitosti, k čomu sa vyžaduje aj určitý stupeň rozmýšľania. Okrem týchto štyroch osôb ďalší pracovníci navrhovateľa vykonávali pomocné a natieračské práce.

Svedok J. P. (na pojednávaní dňa 17. 3. 2009) vo svojej výpovedi nepotvrdil tvrdenie navrhovateľa o tom, že bol prítomný pri uzatváraní dohody medzi navrhovateľom a odporcom. Svedok síce vypovedal, že bol prítomný, keď sa navrhovateľ a odporca dohadovali asi pred 3 a pol rokom (t. j. približne v poslednom štvrťroku roku 2005) v garáži rodinného domu na hodinovej sadzbe, svedok mal dojem, že za montážne práce na PP v Michalovciach. Svedok nevedel konkretizovať, na akej činnosti sa dojednávali, či na zváračských prácach alebo na niečom inom, ale počul „cifru“, svedok sa domnieva, že išlo o sumu hodinovej zúčtovacej sadzby a on počul 145,- Sk za jednu hodinu. To bolo všetko, čo počul, nič viac čo konkrétne dojednávali navrhovateľ a odporca, nepočul. Nepočul ani to, aby sa navrhovateľ a odporca dohodli na hodinovej sadzbe po 145,- Sk za hodinu, počul len, že sa na tom dojednávali. Mal dojem, že za jeho prítomnosti sa navrhovateľ a odporca o montážnych prácach na PP v Michalovciach nedojednávali po prvý krát.

Svedkovia V. P. (na pojednávaní dňa 17. 3. 2009) a M. M. (na pojednávaní dňa 30. 4. 2009 a 7. 5. 2009) zhodne vypovedali, že nemajú vedomosť o tom, na základe akého vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom vykonávali pracovníci navrhovateľa práce pre odporcu na PP v Michalovciach. Svedok V. P. vypovedal, že bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere u navrhovateľa približne od júna 2005 do júna 2006. Potvrdil, že koncom roku 2005 pracovníci navrhovateľa (svedok upresnil, že nevie, či tieto osoby boli v pracovnom pomere u navrhovateľa alebo či niektorá z nich pre navrhovateľa pracovala ako živnostník) pracovali koncom roka 2005 v areáli PP v Michalovciach. To isté potvrdil aj svedok M. M., ktorý uviedol, že v decembri 2005 bol v pracovnom pomere u navrhovateľa. Svedok V. P. zhodne ako svedok M. M. vypovedali, že keď pracovníci navrhovateľa prišli pracovať na stavbu PP v Michalovciach, pracovala tam už iná partia, podľa svedka P. túto inú partiu riadil pán R. a podľa svedka M. M. to bola partia pracovníkov odporcu. Podľa svedka P. im prácu prideľoval pán R. (svedok nevedel uviesť priezvisko), podľa svedka M. M. pracovníkov navrhovateľa nikto pri vykonávaní prác nedirigoval, na začiatku dostali výkresy, materiál tam bol a podľa toho vedeli, čo majú robiť. Výkresy dostali pri tom, keď prvý deň prišli traja do PP v Michalovciach, a to svedok M., pán B. a pán P., pričom odporca a muž, ktorý sa krstným menom volal R., im vysvetlili, čo majú robiť, to

znamená, rôzne kovové profily osadiť na pozíciu a zvariť ich. Vtedy buď pán R. alebo odporca odovzdali buď jemu alebo pánovi B. výkresovú dokumentáciu, podľa ktorej ďalej prevádzali práce. Svedok P. práce na PP v Michalovciach popísal ako zámočnícke a montážnicke práce , keď jedna skupina pracovníkov navrhovateľa robila zváračské práce, teda zvárali jednotlivé komponenty, iná skupina robila zámočnícke a montážnicke práce. Po ukončení montážnických prác komponenty, ktoré boli zvarené vo výške podľa pokynov pána R., natreli dvomi nátermi, prvým protikoróznym, ktorý sa bežne po zvarení robí, ale podľa pokynu pána R. robili aj druhý náter, a to náter estetický. Svedok P. nikdy nebol prítomný pri tom, aby pán R., ktorý ich riadil, komukoľvek z pracovníkov navrhovateľa povedal, že nemôže vykonávať tú - ktorú prácu z dôvodu chýbajúcich dokladov, či osvedčení, a ani pritom, aby pán R. povedal, že niektorá práca vykonaná pracovníkmi navrhovateľa bola vykonaná zle. Svedok M. popísal vykonávané práce tak, že v hale rozdelenej stĺpmi na 4 časti vyrábali znížený strop, a to v dvoch jej častiach. Určité obdobie, počas ktorého tento znížený strop vyrábali, sa na tejto práce podieľali aj pracovníci odporcu, a to tak, že pracovníci odporcu pracovali v denných smenách, pracovníci navrhovateľa v nočných smenách, teda striedali sa na tých istých prácach. Svedok nevedel uviesť kedy, ale vypovedal, že došlo k zmene, keď pracovníci od navrhovateľa robili aj nočné, aj denné smeny. Aj tento svedok popísal práce tak, že usadzovali konzoly, tieto prichytávali závitom, skladali profily (heáčka), tieto pripevnili skrutkami na miesta, ktoré dopredu namerali. Na profilom robili úkosy, na určitých miestach profily zvárali. Medzi jednotlivé profily vsadzovali iné profily (ička), a tieto privarili. Medzi namontované a zvarené profily pridávali ďalšie profily, ktoré boli predvyrobené, ale bolo ich treba premerať, niekedy skrátiť, a aj tieto privarili medzi už namontované a zvarené profily. Najprv robili všetky zámočnícke a zváračské práce, a potom konštrukciu, ktorú vyrobili, natreli najprv základnou farbou, a potom ešte ďalšou farbou. Vypovedal, že farbenie konštrukcie základnou farbou a následne ďalšou farbou sa spravidla robí, keď sa ukončia zváračské práce, pretože to, čo sa zvarilo, sa z dôvodu ochrany pred koróziou natiera. Tento svedok opakovane uviedol, že pracovníci odporcu robili tie isté práce ako pracovníci navrhovateľa, a to v dvoch častiach haly. Aj podľa tohto svedka nikdy zo strany odporcu, či pána R. nepovedal, že pracovníci navrhovateľa urobili málo, a nikto z nich sa na prácu pracovníkov navrhovateľa nesťažoval. Svedok P. vypovedal, že viedol evidenciu, ktorá obsahovala mená, dátum, čas príchodu a odchodu na pracovisko, pričom túto evidenciu podpisoval pán R.. Neevidoval, kto čo robil, ani aký úsek prác pracovníci navrhovateľa počas smeny urobili. Tak pán R. ako aj odporca tam boli a videli, čo pracovníci

navrhovateľa urobili. Evidenciu, ktorú viedol, po ukončení odovzdal navrhovateľovi. Tento svedok k výpovedi svedka R. M. uviedol, že bodovanie robili prvé dva či tri dni. Počas tých dvoch až troch dní, čo robili bodovanie, robili

aj riadne zváranie tam, kde to bolo potrebné. Potom, čo pracovníci odporcu prestali na toto pracovisko chodiť - svedok nevedel uviesť, kedy to bolo - všetko zváranie, teda zváranie všetkých konštrukčných častí zníženého stropu robili pracovníci navrhovateľa. Potvrdil však výpoveď svedka M. v tom, že keď robili bodovanie, tak ho robili len dvaja pracovníci navrhovateľa, bol to pán B. a ešte jeden ďalší. Svedok nevedel odhadnúť, koľko pracovných smien trvalo bodovanie, nevedel odhadnúť, koľko dní trvalo vešanie konzol. Doplnil, že pokiaľ z plošiny dve osoby robili bodovanie a ďalšie dve osoby z druhej plošiny robili vešania konzol, ostatní na zemi pripravovali materiál potrebný k bodovaniu, to znamená, odmerali ho, podľa potreby dĺžky ho prirezali, zabrúsili, ak to bolo potrebné, a urobili úkos. Tento predpripravený materiál pracovníci navrhovateľa rozmiestnili v hale na to miesto, kde bol potrebný, teda na miesto, z ktorého sa dvíhal do výšky. Pri tých dvoch osobách, ktoré robili bodovanie, boli ďalšie dve osoby, ktoré pridržiavali tie konštrukčné časti, ktoré dve osoby bodovali. Poprel teda tvrdenie svedka R. M. o tom, že dvaja pracovníci navrhovateľa robili len bodovanie a ostatní natierali konštrukciu. Tento svedok si tiež spomínal na to, že už na začiatku im pán R. povedal, že konštrukcia sa bude aj natierať. Materiál na natieranie in zabezpečoval práve tento pán R.. Tento pán R. ich usmernil aj v tom, v ktorej časti haly majú robiť znížený strop, aby následne mohli nastúpiť sadrokartonári, ktoré robili steny. Poprel však, aby to bolo tak, že pracovníkov navrhovateľa pán R. usmerňoval pred každou smenou v tom, čo konkrétne majú urobiť. Svedok potvrdil, že pokiaľ svedok R. M. vypovedal, že viedol šichtovnicu, tak po nahliadnutí do evidencie dochádzky v mesiaci december, to bola práve evidencia - šichtovnica - , ktorú viedol pán R.. On (t. j. svedok M.) evidenciu dochádzky zapisoval do zošita. Aj tento svedok obdobne ako svedok P. vypovedal, že nikdy nenastala na pracovisku situácia, aby z pracovníkov navrhovateľa nemal kto s pánom B. vykonávať bodovanie. Podľa tohto svedka minimálne 5 osôb, a to samotný svedok, pán B., C. B., P. N., M. O., mali zváračské oprávnenie a zvárať vedeli. Vie, že aj ďalší vedeli zvárať, ale či mali oprávnenie, svedok nevedel. Svedok nemal vedomosť o tom, aby odporca alebo pán R. od niekoho z pracovníkov navrhovateľa pýtali k nahliadnutiu zváračské oprávnenie, či preukaz. Svedok tiež uviedol, že pracovníci, ktorí robia práce pred zváraním, sa nazývajú buď pripravári, buď zámočníci, doplnil, že keď bolo všetko zvarené, tak všetci pracovníci navrhovateľa, ktorí predtým robili iné práce, vykonávali na konštrukcii natieračské práce.

Advokát odporcu na pojednávaní dňa 7. 5. 2009 výslovne uviedol, že odporca nenamieta počet odpracovaných hodín vyčíslených vo faktúre navrhovateľa pre odporcu č. 0901/2006 v rozsahu 2.048,5 hodín. Namietal len cenu uplatnenú navrhovateľom vo výške 145,- Sk za jednu hodinu. Na pojednávaní dňa 27. 8. 2009 advokát odporcu uviedol, že v priebehu konania nebolo preukázané, že navrhovateľ plnil pôvodnú zmluvu, na základe ktorej sa dohodol s odporcom, že mu poskytne zváračov za odplatu 145,- Sk bez DPH za hodinu. Na základe zisteného stavu odporca navrhol navrhovateľovi, že pokiaľ pracovníci navrhovateľa zotrvajú na pracovisku, je možné zo strany odporcu pre navrhovateľa uhradiť len 80,- Sk bez DPH za jednu hodinu prác. Odporca uznáva časť uplatneného nároku navrhovateľa, a to v rozsahu 80,- Sk bez DPH za jednu hodinu prác. Odporca nedal navrhovateľovi zámienku, aby začal súdne konanie, v priebehu rokov 2005 až 2007 viackrát vyzval navrhovateľa, aby upravil faktúru, aby odporca mohol na základe riadneho daňového dokladu plniť pre navrhovateľa. Súčasne však advokát odporcu potvrdil, že odporca pre navrhovateľa neuhradil ani odporcom uznanú sumu 80,- Sk bez DPH za jednu hodinu prác pracovníkov navrhovateľa, a to z dôvodu, že odporca potrebuje riadny daňový doklad - faktúru.

Faktúrou č. 0901/2006 (čl. 6) vyúčtoval navrhovateľ odporcovi sumu 353.468,70 Sk (11.733,01 eur), ako súčin odpracovaných hodín v rozsahu 2.048,5 hodiny po 145,- Sk spolu s DPH vo výške 56.436,20 Sk. Na faktúre je vyznačený deň splatnosti 31. 1. 2006. Odporca podpisom potvrdil na faktúre jej prevzatie dňa 10. 1. 2005. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že odporca túto faktúru prevzal dňa 10. 1. 2006. Tvrdenie odporcu o tom, že faktúru prevzal pod nátlakom navrhovateľa, nebolo v konaní preukázané.

Z evidencie dochádzky za december roku 2005 predloženej navrhovateľom vyplýva, že na PP v Michalovciach ako pracovníkov navrhovateľa pracovalo 18 osôb, a to v rôznych dňoch od 2. do 21.

decembra 2005 a súčet odpracovaných hodín týmito osobami za jednotlivé dni po odpočítaní jednej hodiny za každý odpracovaný deň predstavuje 2.048,5 hodín. Túto skutočnosť odporca nespochybnil, výslovne uviedol, že počet odpracovaných hodín nenamieta. Z tejto evidencie dochádzky je však zrejmé aj tvrdenie navrhovateľa, že súčet odpracovaných hodín u každého jedného pracovníka krátil o jednu hodinu za každý pracovný deň a až po tomto odpočítaní predstavuje súčet už uvedených 2.048,5 hodín (PO čl. 43).

Porovnaním mien pracovníkov navrhovateľa z tejto evidencie dochádzky a predložených zváračských preukazov navrhovateľ preukázal, že minimálne siedmi jeho pracovníci, ktorí vykonávali práce na PP v Michalovciach, mali zváračský preukaz (PO čl. 43).

V konaní boli účastníkmi konania predložené aj listiny preukazujúce korešpondenciu medzi účastníkmi konania po tom, čo odporca svojím podpisom dňa 10. 1. 2005 (ide o zrejmú chybu v písaní, správne mal byť uvedený rok 2006), potvrdil prevzatie faktúry navrhovateľa pre odporcu č. 0901/2006. Z predložených listín je zrejmé, že odporca prvý krát namietal u navrhovateľa nedôvodnosť účtovania výšky ceny jednej hodiny prác predmetnou faktúrou, listom datovaným 20. 4. 2006 (čl. 22). V tomto liste odporca namietal, že hodinová fakturácia vo výške 145,- Sk vykázaných maliarskych prác je pre odporcu neakceptovateľná. Teda odporca namietal prvý krát cenu vyúčtovanú navrhovateľom prvý krát približne troch mesiacoch od prevzatia faktúry.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa o tom, že navrhovateľ a odporca na práce vykonávané osobami, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi v mesiaci december roku 2005 na vykonávanie prác v PP v Michalovciach, uzavreli platne zmluvu. Tvrdenie navrhovateľa o uzavretí zmluvy nebolo preukázané ani výpoveďou svedka Pencáka, a výpoveď odporcu v tomto smere je rozporná, keď uvádzal iné skutočnosti v odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní a iné vo svojej výpovedi na pojednávaní.

V konaní nebola sporná tá skutočnosť, že pracovníci navrhovateľa vykonávali na PP v Michalovciach v mesiaci december 2005 práce, a že tieto práce vykonali v rozsahu 2.048,5 hodiny. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že tieto osoby vykonávali zváračské a montážne práce. Aj keď svedkovia P. a M. vo svojej výpovedi potvrdili, že zhotovenú konštrukciu aj natierali, ich svedecké výpovede preukázali, že vykonávali práce pozostávajúce z prípravy materiálu, vešania konzol, bodovania jednotlivých častí konštrukcie, ich zvárania a základného natierania (ochrana proti korózii) a následného - estetického natierania. Tvrdenie odporcu, že pracovníci, ktorých mu poskytol navrhovateľ, neboli - okrem dvoch - spôsobilí na zváračské práce, bolo v konaní vyvrátené najmä výpoveďami svedkov P. a M.. Aj keď svedok R. M. v konaní tvrdil, že len dvaja z pracovníkov navrhovateľa vykonávali bodovanie, práve výpovede svedkov P. a M. vyvrátili tvrdenie svedka R. M.. Odporca nepreukázal, že len dvaja z pracovníkov navrhovateľa mali oprávnenie na zváranie a že len títo dvaja boli spôsobilí vykonávať odborné práce. Odporca žiadnym dôkazom toto svoje tvrdenie nepreukázal.

Nebol v konaní preukázaný presný rozsah tých ktorých prác, ktoré súd v súhrne posúdil ako kompletné zváračské a montážne práce, včítane natierania. Konkrétny rozsah čiastkových prác, výsledkom ktorých bol natretý závesný strop vo forme oceľovej konštrukcie, nie je možné zistiť, pretože v konaní bolo preukázané, že nikto evidenciu o rozsahu jednotlivých čiastkových prác neviedol. Naviac podľa názoru súdu v predmetnom konaní pri posúdení, že všetky čiastkové práce vykonávané pracovníkmi navrhovateľa na PP v Michalovciach v súhrnne, sú zváračskými a montážnymi prácami, nemá právny význam.

Pre záver, že pracovníci navrhovateľa vykonávali také práce, ktoré súd v súhrne posúdil ako zváračské a montážne práce, súd dospel aj na základe toho, že odporca až tri mesiace po prevzatí faktúry č. 0901/2006 u navrhovateľa namietal skutočnosť, že pracovníci navrhovateľa nevykonávali montážne a zváračské práce, ale práce maliarske. Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od prevzatia faktúry odporcom do tejto námietky, súd túto námietku odporcu považuje za účelovú.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že u odporcu došlo na úkor navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu, keď odporca získal majetkový prospech plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu ( ).

Majetkový prospech odporcu predstavujú práce vykonané osobami, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi v decembri roku 2005 na pracovisku v PP v Michalovciach, pričom odporca toto plnenie prijal v rozsahu 2.048,5 odpracovaných hodín.

Keďže bezdôvodné obohatenie odporcu spočívalo vo výkonoch, musí podľa navrhovateľovi poskytnúť peňažnú náhradu.

Pri zisťovaní výšky tejto peňažnej náhrady súd zisťoval obvyklú cenu zváračských a montážnych prác, aká bola zmluvne dohadovaná medzi živnostníkmi navzájom v decembri roku 2005. Pri tomto zisťovaní súd použil listiny predložené navrhovateľom, a to konkrétne faktúru navrhovateľa pre spoločnosť P., a. s., K., č. 0202/2006 s vyznačeným dátumom uskutočnenia zdaniteľného plnenia dňa 31. 1. 2006 (čl. 121), faktúru navrhovateľa pre odporcu č. 1001/2006 s vyznačeným dátumom uskutočnenia zdaniteľného plnenia dňa 9. 1. 2006 (čl. 104), výpis z účtu navrhovateľa zo dňa 31. 3. 2006 o úhrade týchto faktúr (čl. 120), dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 22/05/P zo dňa 1. 6. 2005 uzavretý medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a spoločnosťou P., a. s., K. ako objednávateľom dňa 22. 9. 2005 (čl. 109), objednávku spoločnosti P., a. s., O. pre navrhovateľa zo dňa 26. 8. 2005 (čl. 110), ale aj výpoveď svedka P., ktorý vypovedal, že on ako živnostník, vykonával a vykoná montážne práce, a cenu 145,- Sk za jednu hodinu prác považoval v roku 2005 za podhodnotenú. K tomu súd dodáva, že z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že živnostníci si v roku 2005 cenu prác medzi sebou navzájom dohadovali bez DPH.

Na základe uvedeného súd zistil, že výška ceny prác, za ktorú živnostníci medzi sebou poskytovali zváračské a montážne práce, v decembri roku 2005, nie je nižšia, než 145,- Sk bez DPH.

Na základe takto zistenej ceny za jednu hodinu vykonaných zváračských a montážnych prác súd dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok za jednu hodinu zváračských a montážnych prác vo výške 145,- Sk bez DPH, neprevyšuje obvyklú cenu týchto prác zmluvne dohodnutých medzi živnostníkmi v decembri roku 2005.

Pokiaľ si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie jednej hodiny montážnych, zváračských a zámočníckych prác vo výške po 145,- Sk bez DPH z titulu ústne uzavretej zmluvy medzi ním a odporcom, súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok navrhovateľa za jednu hodinu prác neprevyšuje súdom zistenú obvyklú cenu.

Podľa súd zaviazal odporcu na peňažnú náhradu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo výkonoch.

Za odpracovaných 2.048,5 hodín po 145,- Sk/hodina bez DPH peňažná náhrada predstavuje 297.032,50 Sk, s DPH predstavuje 353.468,70 Sk. Prepočítaním na eurá konverzným kurzom potom táto peňažná náhrada predstavuje 11.733,01 eur.

Navrhovateľ si proti odporcovi uplatnil z istiny 11.733,01 eur aj úrok z omeškania vo výške 13 % odo dňa 1. 2. 2006 do 28. 2. 2006 a vo výške 13,5 % odo dňa 1. 3. 2006 do zaplatenia.

Faktúrou navrhovateľa č. 0901/2006, ktorú odporca prevzal dňa 10. 1. 2006, vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie istiny 11.733,01 eur (353.468,70 Sk) najneskôr do dňa 31. 1. 2006. Odporca túto istinu nezaplatil.

Súd dospel k záveru, že k dňu 1. 2. 2006 bol odporca v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku vo výške 11.733,01 eur ako peňažnej náhrady bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výkonoch.

Podľa , účinného od 1. 8. 2005, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd odporcu zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z istiny 11.733,01 eur vo výške 13 % odo dňa 1. 2. 2006 až do 30. 6. 2006 (k 31. 12. 2005 základná úroková sadzba NBS bola 3 %, preto ju súd použil počas celého kalendárneho polroku, t. j. do 30. 6. 2006); od 1. 7. 2006 podľa citovaného zákonného ustanovenia súd odporcu zaviazal na platenie úroku z omeškania o 10 % vyššieho, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, pričom výšku úrokov z omeškania obmedzil výškou uplatnenou navrhovateľom, t. j. 13,5 %.

V prevyšujúcej časti nárok navrhovateľa zamietol. Zamietnutá časť nároku navrhovateľa predstavuje výšku úroku z omeškania, o ktorú nárok navrhovateľa prevyšuje súdom priznanú výšku podľa citovaného zákonného ustanovenia .

Navrhovateľ mal v konaní nepatrný neúspech (v časti uplatnených úrokov z omeškania), preto mu súd podľa priznal plnú náhradu trov konania. Priznaná náhrada trov konania predstavuje sumu 2.088,04 eur (703,84 eur plus 1.384,20 eur).

Za zaplatený súdny poplatok súd priznal navrhovateľovi 703,84 eur (súdny poplatok zaplatený dňa 9. 6. 2006 vo výške 21.204,- Sk).

Za úkony právnej služby advokáta navrhovateľa súd podľa vyúčtovania advokáta navrhovateľa (čl. 125) a vyhlášky č. v znení vyhlášky č. priznal ( podľa výšky peňažného plnenia určenej pri začatí poskytovania právnej služby, pričom začatie poskytovania právnej služby nastalo dňa 22. 1. 2009, prevzatím plnomocenstva):

- podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, za 5 úkonov právnej služby, a to za prevzatie veci vrátane prvej porady klientom, na zastupovanie na pojednávaniach dňa 17. 3. 2009, 30. 4. 2009, 7. 5. 2009 a za písomné vyjadrenie vo veci samej doručené súdu dňa 25. 8. 2009 po 270,53 eur za jeden úkon, spolu 1.352,65 eur;

- podľa § 16 ods. 3 k týmto úkonom právnej služby priznal náhradu po 6,31 eur k jednému úkonu, spolu 31,55 eur;

celkom náhrada za úkony právnej služby predstavuje 1.384,20 eur.

Advokát navrhovateľa si vo vyúčtovaní datovanom 24. 8. 2009 uplatnil nárok za 6 úkonov právnej služby po 270,53 eur, a k týmto úkonom aj režijný paušál po 6,31 eur, ako aj cestovné výdavky 3 x po 40,- eur. Vo vyúčtovaní advokát neuviedol, za ktoré konkrétne úkony právnej služby uplatňuje odmenu, preto mu súd podľa obsahu spisu priznal odmenu za právne služby, ako aj náhradu k ním tak, ako je uvedené vyššie za 5 úkonov právnej služby. Advokát navrhovateľa pri uplatnení cestovných výdavkov po 40,- eur za jednu cestu vo vyúčtovaní neuviedol, z čoho pozostáva ním uplatnený nárok vo výške 40,- eur za jednu cestu a k tomuto nároku na preukázanie cestovných výdavkov neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov advokáta navrhovateľa priznal v rozsahu, ako je to uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia rozsudku na súde, proti rozsudku ktorého smeruje.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované;

podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak

je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.