Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/186/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcov 1/ P. H., štátneho občana S., bytom T., N.. S.. A. č. XXX/XX,. 2/ V. H., štátneho občana S., bytom N., N. M. č. XX,. zastúpených JUDr. J. B., advokátom so sídlom N., F. XX. proti žalovaným 1/ M. Š., štátnej občianke S., bytom T., N.. S.. A. č. XXX/XX,. 2/ P. Š., štátnemu občanovi S., bytom T., N.. S. A. č. XXX/XX,. zastúpených JUDr. J. L., advokátom so sídlom T., N.. S.. A. č. XX. o zaplatenie 430.625,- Sk (14294,13 Eur) takto r o z h o d o l :

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobca je 1/ je p o v i n n ý nahradiť trovy žalovanej 1/ vo výške 1.138,71 Eur, a to zaplatením advokátovi JUDr. M. R. v sume 652,16 Eur a JUDr. J. L. v sume 486,55 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je 1/ je p o v i n n ý nahradiť trovy žalovaným 1/, 2/ vo výške 3.416,07 Eur, a to zaplatením advokátovi JUDr. M. R. v sume 1.956,50 Eur a JUDr. J. L. v sume 1.459,57 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je 2/ j e p o v i n n ý nahradiť trovy žalovanej 1/ vo výške 245,65 Eur, a to zaplatením advokátovi JUDr. M. R. v sume 93,17 Eur a JUDr. J. L. v sume 69,50 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je 2/ j e p o v i n n ý nahradiť trovy žalovaným 1/, 2/ vo výške 488,01 Eur, a to zaplatením advokátovi JUDr. M. R. v sume 279,50 Eur a JUDr. J. L. v sume 208,51 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia 1,2 žalobou zo dňa 7.6.2005 uplatňovali proti žalovaným 1,2 nárok týkajúci sa povinnosti prispievať do fondu spoluvlastníkov. Z tohto dôvodu predmetnou žalobou žiadali, aby žalovaní 1,2 boli zaviazaní zaplatiť im celkovo 431.000,- Sk, a to podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Svoj nárok opierali o zasadnutie spoluvlastníkov, ktorí väčšinou hlasov odsúhlasili takúto povinnosť žalovaných. Podaním doručeným súdu dňa 2.12.2005 požiadali o zmenu žalobného petitu, podľa ktorého žiadali, aby súd zaviazal žalovaných 1,2 k povinnosti zaplatiť sumu 430.625,- Sk za obdobie od 15.10.2004 do konca roka 2005.

Uvedenú sumu požadovali zaplatiť podľa výšky podielov žalovaných v pomere k podielom žalobcov, a to aj s úrokom z omeškania, ktorý vyčíslili podľa jednotlivých štvrťročných období. Tento svoj nárok zdôvodňovali zasadnutím spoluvlastníkov zo dňa 29.11.2005 na ktorom bolo väčšinou hlasov rozhodnuté o povinnosti žalovaných 1,2 platiť odplatu za užívanie nehnuteľnosti v rozsahu väčšom ako predstavujú spoluvlastnícke podiely, a to 3.500,- Sk na m2 za užívanie obytnej plochy a 2.000,- Sk na m2 za užívanie úžitkovej plochy.

Žalovaní 1,2 žiadali žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov. Popierali právny základ žaloby s odôvodnením, že nejde z ich strany o neoprávnený majetkový prospech., ani užívanie bez právneho dôvodu. Keďže sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže ísť po právnej stránke o bezdôvodne obohatenie. Okrem toho poukázali na to, že to čo užívajú, zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu, nakoľko do užívacej plochy nie je možné započítavať užívanie spoločných priestorov. Uviedli, že predmetom spoluvlastníctva je rodinný a nie obytný dom, prípadne nebytové priestory. Suterén a podkrovie preto slúži ako spoločné priestory všetkým spoluvlastníkom. Z týchto priestorov nič neužívajú. Pokiaľ mali v suteréne spoločný mrazák, alebo detský kočík, nešlo o využívanie uvedených priestorov iba pre ich účely. Od apríla 2006 tieto priestory neužívajú vôbec.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov G. H., MUDr. V. H., znaleckým dokazovaním znalca Ing. M. P., oboznámením listu vlastníctva č. 832 kat. územia T., zápisnice zo zasadnutia spoluvlastníkov zo dňa 11.10.2004, ohliadkou na mieste samom, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

Uznesením zo dňa 22.2.2006 pod č.k. -44 súd pripustil žalobcami navrhovanú zmenu žalobného petitu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 11.3.2006.

Z listu vlastníctva č. 832 kat. územia T. vyplýva, že rodinný dom súpisného čísla XXX. postavený na parcele 468/1 je vo vlastníctve účastníkov. Žalovaná 1/ vlastní podiel 1/12-iny, žalovaní 1,2 majú spoločne podiel 3/12-in, žalobca 1/ je spoluvlastníkom 7/12-in a žalobca 2/ spoluvlastníkom 1/12-iny.

Zo zápisnice zo zasadnutia spoluvlastníkov zo dňa 11.10.2004 vyplýva, že spoluvlastníci nehnuteľnosti

- predtým uvedeného rodinného domu sa väčšinou hlasov uzniesli na povinnosti žalovaných prispievať do fondu spoluvlastníkov povinný príspevok vo výške 3.500,- Sk na 1 m2 užívanej plochy a 2.000,- Sk na 1 m2 za užívanie úžitkovej plochy spoločnej nehnuteľnosti. Dohodli sa, že tento peňažný príspevok sa bude rovnať výške bezdôvodného obohatenia užívateľov vznikajúceho z toho, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez nájomnej zmluvy a platenia nájomného. Zo zápisnice tohto zasadnutia nevyplýva, že by žalovaní 1,2 boli vyzvaní k povinnosti platiť nájomné za priestory, ktoré by mali užívať nad svoj spoluvlastnícky podiel.

Listom zo dňa 21.5.2005 boli žalovaní 1,2 vyzvaní na zaplatenie dohodnutého povinného príspevku do fondu spoluvlastníkov.

Z výsluchu svedkyne G. H., ktorá je matkou žalobcov a žalovanej 1/ mal súd za preukázané, že žalovaní 1,2 užívali spoločné priestory v nehnuteľnosti za jej súhlasu aj za súhlasu jej manžela v čase, keď boli spoluvlastníkmi aj oni. Z jej výpovede vyplynulo, že pôvodne boli vzťahy medzi spoluvlastníkmi dobré, k nezhodám začalo dochádzať postupne. Svedkyňa potvrdila, že pivničné priestory užívali žalovaní za jej súhlasu, ale potom aj za súhlasu žalovaného 1/, ktorý sa stal spoluvlastníkom, ale nehnuteľnosť neužíval. Z výsluchu tejto svedkyne mal súd za preukázané, že žalovaní 1,2 užívali bezplatne za jej súhlasu aj garáž. Na jej prenájom nikdy nemali uzavretú nájomnú zmluvu a od žalovaného 2/ ani nájom

nikdy nežiadali. Až dodatočne sa rozhodli, že budú požadovať nájomné, a preto svoje pohľadávky postúpili žalobcom.

Z výsluchu svedka MUDr. V. H., ktorý je otcom žalobcov 1,2 a žalovanej 1/ mal súd za preukázané, že vzťahy so žalovanými sa začali postupne zhoršovať, a preto previedol svoj podiel v nehnuteľnosti na žalobcov. Z jeho výpovede vyplynulo, že kým boli vzťahy dobré, nebol dôvod žiadať od žalovaných nájom, lebo boli rodina. Z tejto svedeckej výpovede mal súdu za preukázané aj to, že svedok nemal vedomosť o tom, že žalovaní 1,2 užívajú viac ako im patrí. Keď sa vzťahy medzi nimi zhoršili, poveril žalobcov, aby to riešili. Pokiaľ ide o garáž, z výpovede svedka vyplynulo, že žalovaní 1,2 nemali záujem navrhnúť zmluvu o nájme a on ich k tomu nikdy nevyzval. Nevyzval ich ani k tomu, aby začali nájom platiť. Kým boli vzťahy dobré, tak na to nebol dôvod a keď sa narušili, tak tým poveril žalobcov.

Zo znaleckého posudku Ing. M. P. vyplýva, že celková výmera podlahovej plochy domu s.č. XXX. je 570,28 m2 a výmera obytnej podlahovej plochy predstavuje 362,50 m2 (bez plochy prístupovej chodby). Celková výmera obytnej plochy, ktorú užívajú žalovaní 1,2 predstavuje 160,79 m2.

Zistený skutkový stav bolo potrebné subsumovať pod príslušné právne predpisy.

Je pravdou, že v právnickej teórii (pochádzajúcej najmä z Českej republiky) existujú rôzne právne názory na kvalifikáciu nárokov vyplývajúcich z užívania veci spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu tak ako to uviedli žalovaní 1,2 prostredníctvom právneho zástupcu. Z doterajšieho trendu slovenskej, ale aj českej judikatúry však vyplýva, že právne je potrebné takýto nárok kvalifikovať ako nárok majúci základ v inštitúte bezdôvodného obohatenia. "Proti prúdu" takýchto rozhodnutí súdov opierajúcich sa o takúto kvalifikáciu sa vydal nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22.2.2006 sp.zn. , ktorý sa kategoricky postavil proti takémuto názoru (že ide o bezdôvodne obohatenie). Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že už samotné oprávnenie vec užívať vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k veci a takéto užívanie musia všetky subjekty rešpektovať. Preto nemožno vzťahy medzi spoluvlastníkmi posudzovať podľa žiadnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Môže teda ísť iba o nároky vyplývajúce z ustanovenia § 137 od. 1 Obč. zák.

Z požiadavky spravodlivého rozhodnutia právnej veci však vyplýva nutnosť uplatňovania zásady konvergentnosti (zbližovania) súdnych rozhodnutí. Z doposiaľ ustálenej súdnej praxe slovenských súdov vyplýva, že na užívanie veci spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu sa aplikujú ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Preto aj v danej veci súd uplatňujúc predtým uvedenú zásadu posúdil zistený skutkový stav aj podľa ustanovení § 451 a nasledujúce Obč. zák.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z ustanovenia vyplýva, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

V zmysle predtým citovaných ustanovení § 123 a § 137 Obč. zák. majú všetci účastníci právo užívať spoločné nehnuteľnosti v miere, ktorá zodpovedá ich spoluvlastníckym podielom. V konaní bolo preukázané, že užívanie tejto nehnuteľnosti pretrvávalo v zistenom rozsahu po dlhšiu dobu. K takémuto spôsobu užívania , ktoré bolo v minulosti bezodplatné, dali ostatní spoluvlastníci súhlas. Vyplýva to z výsluchu najmä svedkov MUDr. V. H. a jeho manželky G. H., ale aj zo zápisníc zo zasadnutia spoluvlastníkov. Z týchto tiež vyplýva, že predmetom ich rozhodovania o povinnosti platiť nájom sa stalo až zasadnutie zo dňa 29.11.2005.

Pri aplikovaní zisteného skutkového stavu na ustanovenie § 139 ods. 2 Obč. zák. treba mať za to, že spoluvlastníci v danej veci v minulosti rozhodli o hospodárení so spoločnou vecou takým spôsobom, že jej užívanie bude bezodplatné. Toto rozhodnutie trvalo do doby, kým sa nerozhodlo opačne. Takýto dohodnutý spôsob užívania zakladal právny titul na bezodplatné užívanie rodinného domu žalovanými aj nad prípadný rámec ich spoluvlastníckeho podielu. Tento stav platil až do momentu, kedy sa spoluvlastníci rozhodli inak. To sa v konkrétnom prípade stalo až na zasadnutí dňa 29.11.2005. Tohto zasadnutia však žalovaní 1,2 nebolo prítomní, čo vyplýva z uvedenej zápisnice. Táto skutočnosť je zrejmá aj z vyjadrenia účastníkov, ktoré v tomto smere nebolo sporné. O predmetnom rozhodnutí väčšinových spoluvlastníkov sa mohli žalovaní dozvedieť až z doručeného návrhu na zmenu žalobného petitu, čo bolo dňa 11.3.2006 (prostredníctvom ich vtedajšieho právneho zástupcu). Žalobcovia v konaní nepreukázali (hoci v tomto smere spočívalo dôkazné bremeno výslovne na nich), že o tomto rozhodnutí kvalifikovaným spôsobom žalovaných informovali skôr (nenavrhli ani vykonanie takéhoto dôkazu napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba mať za to, že žalovaní 1,2 (ak by naozaj užívali podiel väčší ako im patrí) mohli začať užívať nehnuteľnosť bez právneho dôvodu až odo dňa, kedy sa dozvedeli o tom, že spoluvlastníci sa rozhodli nakladať s nehnuteľnosťou iným spôsobom ako to bolo dovtedy, teda, že sa rozhodli výslovne od žalovaných požadovať nájom. Takýto moment nastal až keď im bol doručený návrh na zmenu žalobného petitu spolu s uznesením o pripustení tejto zmeny, teda dňa 11.3.2006. Dovtedy u nich nemohlo ísť o bezdôvodne obohatenie, pretože nehnuteľnosť užívali bezplatne na základe konkludentného súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Až z takto doručeného návrhu sa dozvedeli, že žalobcovia od nich požadujú nájom za užívanie tej časti nehnuteľnosti, ktorá predstavovala podľa nich užívanie nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu.

To isté platí aj pre užívanie garáže, pri ktorej tak isto svedkovia G. a V. H. jednoznačne uviedli, že v minulosti nepožadovali nájomné za jej užívanie a k takémuto rozhodnutiu sa rozhodli až dodatočne. V konaní nepreukázali že žalovaní boli vyzvaní k povinnosti platiť nájomné za ňu, ani to, kto jej vlastníkom tejto garáže, hoci dôkazne bremeno spočívalo jednoznačne na nich.

Žaloba žalobcov bola obmedzená na obdobie od 15.10.2004 až do konca roka 2005 (a to vrátane nárokov týkajúcich sa garáže), čo vyplýva teda za obdobie, kedy preukazateľne žalovaní 1,2 neboli vyzvaní k povinnosti platiť nájom a nehnuteľnosť užívali s vedomím, že tak môžu robiť bezplatne. Žalobcovia uviedli, že upravia a upresnenia svoj žalobný petit po vykonaní znaleckého dokazovania, čo však ani v záverečnej reči neurobili. Súdu preto neostalo iné, iba žalobu v uplatnenej časti zamietnuť,

nakoľko v zmysle ustanovenia súd nemohol ísť nad žalobcami uplatnený žalobný petit.

Okrem uvedeného je potrebné poukázať na to, že ak by súd vychádzal z toho, že predmetná nehnuteľnosť, ktorá je vlastne sporná z hľadiska jej užívania (dom s.č. XXX) je rodinným domom tak ako sa to uvádza v liste vlastníctva, potom tvrdenia žalovaných o tom, že neužívajú viac ako jej ich spoluvlastnícky podiel sú pravdivé. Celková výmera podlahovej plochy domu s.č. XXX je 570,28 m2.Výmera obytnej plochy, ktorú užívajú žalovaní 1,2 predstavuje 160,79 m2, čo je menej ako ich spoluvlastnícky podiel. Priestory a plochy slúžiace ako spoločné, nemožno do tejto výmery započítavať. Okrem toho, žalobcovia nepreukázali, že potom, ako sa žalovaní dozvedeli o rozhodnutí spoluvlastníkov o zmene spôsobu užívania nehnuteľnosti (z bezodplatného na odplatný) užívali spoločné priestory výlučne pre seba. V apríli 2006 boli už aj suterénne priestory nimi vypratané.

Súčasťou rozsudku je a výrok o trovách konania. O týchto súd rozhodoval v zmysle ustanovení ,149

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže žalovaní mali v konaní plný úspech a trovy konania si vyčíslili v podaní doručenom súdu dňa 14.08.2009, rozhodol súd o ich náhrade podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že úspešným žalovaným priznal voči žalobcom náhradu trov prvostupňového konania, ktoré im vznikli zaplatením súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 715,33 € (21 550,- Sk), vynaložením preddavku na znalecké dokazovanie v sume 132,78 € (4 000,- Sk) a na trovách právneho zastúpenia a to odmeny a hotových výdavkov advokáta žalovaných JUDr. M. R. do dňa 28.11.2007 a JUDr. J. L. odo dňa 06.12.2007 vychádzajúc z vyčíslenia trov právneho zastúpenia v podaní zo dňa 14.08.2009. Tarifná hodnota bola zástupcom žalovaných vyčíslená za zastupovanie jedného zo žalovaných. Za jeden úkon táto čiastka predstavuje 7.150 Sk apo jej znížení o

20 % (§ 13 ods. 2 vyhl.) sumu 5.720,- Sk čo znamená, že odmena za 1 úkon pri zastupovaní oboch žalovaných predstavuje 11.440 Sk (379, Eur). Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaných boli priznané a vypočítané v súlade s ustanoveniami , , , , , , a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "") a pozostávajú z nasledovných položiek:

- odmena 379,74 € (11 440,- Sk) za prevzatie a prípravu veci JUDr. R. dňa 03.10.2005,

- odmena 379,74 € (11 440,- Sk) za účasť na pojednávaní dňa 25.05.2005,

- odmena 379,74 € (11 440,- Sk) za účasť na pojednávaní dňa 17.10.2006,

- odmena 379,74 € (11 440,- Sk) za vypracovanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 07.10.2005,

- odmena 379,74 € (11 440,- Sk) za vypracovanie vyjadrenia k znaleckému posudku dňa 18.06.2007,

- odmena 379,74 € (11 440,- Sk) za účasť na pojednávaní dňa 25.09.2007,

- odmena 379,74 € (11 440,- Sk) za prevzatie a prípravu veci JUDr. L. dňa 06.12.2007,

- odmena 379,74 € (11 440,- Sk) za vypracovanie vyjadrenia k znaleckému posudku dňa 24.09.2008,

- odmena 379,74 € za účasť na pojednávaní dňa 13.08.2009,

- režijný paušál 4,98 € (150,- Sk) k dvom úkonom právnej služby vykonaných v roku 2005,

- režijný paušál 5,44 € (164,- Sk) k dvom úkonom právnej služby vykonaných v roku 2006,

- režijný paušál 5,91 € (178,- Sk) k trom úkonom právnej služby vykonaných v roku 2007,

- režijný paušál 6,31 € (190,- Sk) za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2008,

- režijný paušál 6,95 € k jednému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2009,

- cestovné 125,42 € (3 778,50) Sk pri ceste právneho zástupcu žalovaných motorovým vozidlom advokáta dňa 25.05.2006, dňa 17.10.2006 a dňa 25.09.2007 na pojednávania v T., a to z P. do T. a späť, t. j. spolu 3 x 96 km, pri cene benzínu 1,36 € (41,10 Sk)/l, 1,24 € (37,50 Sk)/l, 1,28 € (38,80 Sk)/l spotrebe vozidla 17,7 l/100 km + základná náhrada za jeden kilometer jazdy 0,21 € (6,20 Sk),

- náhrada vo výške 111,93 € (3 372,- Sk) za stratu času stráveného právnym zástupcom žalovaných cestou z P. do T. a späť - na pojednávania dňa 25.05.2006, 17.10.2006 a dňa 25.09.2007 spolu v trvaní 2 x 4 polhodiny pri náhrade 9,06 € (273,- Sk) a 1 x 4 polhodiny pri náhrade 9,86 € (297,- Sk) za každú začatú polhodinu,

- daň z pridanej hodnoty 432,90 € (13 041,60 Sk), keď základom dane je suma 68 640,- Sk, t. j. odmena za úkony advokáta žalovaných JUDr. R.,

- daň z pridanej hodnoty 217,77 €, keď základom dane je suma 759,48 € (22 880,- Sk) + 379,74 € + 6,95 €, t. j. odmena za úkony advokáta žalovaných JUDr. L. a zároveň suma 6,95 € za režijný paušál k úkonu po 01.06.2009, nakoľko v znení do dňa 31.05.2009 umožňovala zvýšiť o DPH iba odmenu a nie ostatné náhrady advokáta.

Pri určení povinnosti platiť trovy konania vychádzal súd z toho, že žalovaní 1,2 sa na platení svojich trov mali podieľať podľa pomeru ich spoluvlastníckych podielov (žalovaná je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1/12-ine a spolu so žalovaným 1,2 majú v bezpodielovom spoluvlastníctve 3/12- iny), teda v pomere 1:3, trovy, ktoré žalovaná 1/ mala zaplatiť JUDr. R. teda predstavovali sumu 745,33 Eur (2.981,34 : 4) a trovy, ktoré mali zaplatiť

spoločne a nerozdielne tomuto advokátovi predstavovali 2.236,05 Eur (2.981,34 : 4 x 3). Keďže žalobcovia boli tiež dvaja, majú povinnosť podieľať sa na trovách tiež jednak podľa svojho neúspechu a jednak podľa výšky svojich spoluvlastníckych podielov (žalobca 1/ má vo vlastníctve podiel 7/12- in, žalobca 2 - 1/12- inu), teda pomerom 1:8. Preto žalobcovi 1/ vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ (na trovách 745 Eur) sumu 652,16 Eur (745,33 : 8 x 7) a žalovaným 1,2 (na trovách 2.236,05 Eur) sumu 1.956,50 (2.236,05: 8 x 7). Žalobcovi 2/ takto vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej naňho pripadajúci diel vo výške 93,17 Eur (745,33 : 8) a žalovaným 1,2 sumu 279,0 Eur (2.236,05 : 8).

Takýmto istým kľúčom súd vypočítal aj trovy, ktoré žalovaní 1,2 mali zaplatiť advokátovi Dr. L. (teda, že sa na sume 1.376 Eur podieľali v pomere 1:3) a stanovil povinnosť žalovaných zaplatiť tieto trovy tiež podielom, ktorým majú povinnosť každému zo žalovaných uhradiť vzniknuté trovy, teda v pomere 1 : 8. To znamená, že žalobca 1/ má povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ (zo sumy 344 Eur) podiel 301 Eur (1.376 : 4 = 344 : 8 x 7 = 301) a žalovaným 1,2 (zo sumy 1.032 Eur) podiel 903 Eur (1.376 Eur : 4 = 344 x 3 = 1032 : 8 x 7).Žalobca 2 má povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ (zo sumy 344 Eur) podiel 43 Eur (1.376 : 4 = 344 : 8 = 43) a žalovaným 1,2 (zo sumy 1.032 Eur) podiel 129 Eur (1.376 Eur : 4 = 344 x 3 = 1032 : 8 = 129).

Takým istým pomerom súd vypočítal aj trovy konania, ktoré vznikli žalovaným zaplatením súdneho poplatku vo výške 715,33 a trovy, ktoré vznikli zaplatením zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 132,78 eur.

Na súdnom poplatku sa žalovaní 1,2 mali podieľať tak, že žalovaná mala zaplatiť 178,83 Eur, z čoho jej mal žalobca 2/ nahradiť 22,35 Eur a žalobca 1/ sumu 156,50 Eur a žalovaní 1,2 mali zaplatiť 536,50 Eur, z čoho im mal žalobca 1/ uhradiť 469,44 Eura žalobca 2/ sumu 67,06 Eur.

Na znalečnom sa mali žalobcovia podieľať pomerom 1 : 3, teda 33,195 žalovaná 1 a 99,58 žalovaní 1,2 spolu. Preto žalobca 1 má povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ sumu 29,05 Eur a žalovaným 1,2 spoločne sumu 87,13 Eur. Žalobca 2/ má povinnosť nahradiť na týchto trovách žalovanej 1 sumu 4,15 Eur a žalovaným 1,2 spoločne sumu 12,45.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia a vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti rozhodol súd tak, že uložil žalobcovi 1/ zaplatiť žalovanej 1/, sumu 1.138,71 Eur a to zaplatením advokátovi JUDr. M. R. vo výške 652,16 Eur a JUDr. J. L. 486,55 Eur (301+ 156,50 na súdnom poplatku + 29,05 na trovách znalca).

Zároveň zaplatí žalobca 1/ žalovaným 1/,2/ sumu 3.416,07 Eur, a to zaplatením advokátovi JUDr. M. R. vo výške 1.956,50 Eur a JUDr. J. L. vo výške 1.459,57 (903 + 469,44 na súdnom poplatku a 87,132 na znalečnom).

Žalobca 2/ je povinný zaplatiť žalovanej 1/ sumu 245,65 Eur, a to zaplatením advokátovi JUDr. M. R. vo výške 93,17 Eur a JUDr. J. L. vo výške 69,50 Eur (43 trovy právneho zastúpenia + 22,35 na súdnom poplatku + 4,15 na znalečnom).

Žalobca 2/ je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ sumu 488,01 Eur, a to zaplatením advokátovi JUDr. M. R. vo výške 279,50 Eur a JUDr. J. L. 208,51 Eur (129 Eur na trovách právneho zastúpenia + 67,06 na súdnom poplatku + 12,45 na trovách znalca).

Lehotu na zaplatenie, teda splnenie povinnosti súd určil v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania

- bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.