Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom ako rodičia, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. X, G., t.č. bytom G. XX, G., zastúpenej spoločnosťou ALFA LEGAL, s.r.o., Šustekova 14, Bratislava, IČO: 47 237 121 a otca H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, G., zastúpeného spoločnosťou ADVOKAT-S, spol. s r.o., Konventná 9, Bratislava, IČO: 35 948 540, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -576 zo dňa 19.1.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou výrokov VII. a VIII., z r u š u j e a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.

Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zveril obe maloleté deti – A. a C. B. do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. určil, že obaja rodičia sú oprávnení obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 180 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 1.3.2022. Výrokom IV. povolil otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 1.3.2022 – 19.1.2023 na maloletého A. vo výške 1.430 eur v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, pričom výrokom V. povolil otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 1.3.2022 – 19.1.2023 na maloletého C. vo výške 1.100 eur v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Výrokom VI. súd prvej inštancie určil, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať od stredy v párnom kalendárnom týždni od 14.00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 8.00 hod. a tiež v nepárnom kalendárnom týždni, a to s maloletým A. utorok, streda, piatok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a s maloletým C. v pondelok, utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni s maloletým A. v utorok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a s maloletým C. v pondelok a v utorok od 17.00 hod. do 19.30 hod., a to za účelom zabezpečenia športových tréningov, s výnimkou letných, zimných, jarných a veľkonočných prázdnin. V rámci tohto výroku bolo tiež určené, že otec je oprávnený sa s oboma maloletými deťmi stretávať nasledovne: · každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. · každý párny kalendárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. · každý nepárny kalendárny rok od piatka, ktorý predchádza jarným prázdninám od 18.00 hod. do nasledujúceho piatku do 18.00 hod.

· každý párny kalendárny rok od štvrtka, ktorý predchádza veľkému piatku od 18.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. · každý párny kalendárny rok od 16.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 16.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod. a · každý nepárny kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.. Pokiaľ ide o preberanie a odovzdávanie oboch maloletých detí, tak toto bude prebiehať počas bežného roka v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú, pokiaľ deti nebudú prítomné v školskom zariadení a počas prázdnin bude prebiehať v mieste bydliska matky, ktorá je povinná deti k styku riadne pripraviť. Výrokom VII. bolo uložené rodičom maloletých detí a maloletému H. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, a to v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku. Výrokom VIII. súd vo zvyšku návrh matky zamietol, výrokom IX. súd zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a posledným výrokom X. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2.

Podaným návrhom matka žiadala vo veci samej ako aj neodkladným opatrením zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, s oprávnením oboch rodičov zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (tento výrok nepožadovala v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia), otcovi žiadala uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 250 eur a na výživu maloletého C. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 29.9.2020, pričom styk otca s oboma maloletými deťmi nepožadovala upraviť.

3.

Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutých výrokoch právne aplikáciou ustanovenia a veta prvá, , , a o rodine (ďalej len zákon o rodine).

4.

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 4.1.2021, pričom uznesením č.k. -52 zo dňa 23.3.2021 bolo zo strany súdu nariadené neodkladné opatrenie, ktorým boli obe maloleté deti dočasne zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V napadnutom rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že striedavá osobná starostlivosť sa realizovala do marca roku 2022, keď dňa 16.1.2023 sa obe maloleté deti pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že im lepšie vyhovuje režim realizovania styku tak, že deti sú 10 dní u matky a 4 dni u otca. Ďalej bolo zistené, že medzi rodičmi maloletých detí vznikajú konfliktné situácie, komunikácia medzi nimi je nevhodná, pričom nemenej významnú časť vyhrotených vzťahov medzi rodičmi maloletých detí tvorí aj znevažovanie rodičovskej roly otca zo strany matky maloletých detí. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že spochybňovanie otcových rodičovských schopností a spôsobilosti pred maloletými deťmi nielenže podkopáva jeho otcovskú autoritu a znevažuje ho pred očami detí, avšak údajná neschopnosť otca v konaní nebola žiadnym spôsobom vierohodne preukázaná. Zo strany súdu bolo konštatované, že tento nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali niektorého z rodičov z realizácie rodičovských práv a povinností. Znamená to, že obaja rodičia sú formálne schopní zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť o svoje deti, a to bez ujmy na ich psychickom a fyzickom zdraví a o túto starostlivosť majú aj záujem. Pre súd prvej inštancie mala smerodajnú výpovednú hodnotu skutočnosť, že sa nerealizuje neodkladné opatrenie, ktorým bola nariadená dočasná striedavá osobná starostlivosť oboch maloletých detí. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že vplyv matky môže mať odraz v postoji hlavne staršieho syna (A.), ktorý inklinuje viac k matke a citlivejšie vníma rodinnú situáciu, pričom mladší C. je zasa flexibilnejší a vedel by si s otcom predstaviť aj širší styk. Prvoinštančný súd ďalej zdôraznil, že aj napriek zvereniu oboch maloletých detí do starostlivosti matky, bude nevyhnutné postupne rozširovať styk otca s nimi, nakoľko aj synovia potrebujú mužský vzor, ktorý je potrebný pre ich komplexný vývoj.

5.

Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletých detí budú musieť aktívne a intenzívne zlepšiť svoju komunikáciu, tak súd prvej inštancie uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pričom súd

nateraz nevzhliadol žiaden dôvod traumatizovať deti podrobením sa takémuto výchovnému opatreniu spolu s rodičmi, nakoľko primárnou príčinou tohto stavu sú práve rodičia a nie deti.

6.

Pokiaľ ide o určenie výživného otcovi k obom maloletým deťom, tak súd prvej inštancie určil výživné otcovi na maloletého A. vo výške 180 eur mesačne a na maloletého C. vo výške 150 eur mesačne, pričom u oboch túto povinnosť otcovi uložil počnúc dňom 1.3.2022 (do tejto doby sa realizovala striedavá osobná starostlivosť), pričom takto určené výživné bolo považované za primerané a dôvodné, zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam otca. Súd prvej inštancie konštatoval, že náklady na deti matka maloletých detí vyčíslila spolu vo výške 832 eur (č.l. 23), resp. vo výške 1.420 eur (č.l. 554), pričom náklady na stravu pre synov mesačne predstavujú 400 eur. Pokiaľ ide o položku na stravu v škole vo výške 80 eur, tak táto je neaktuálna, keďže obe maloleté deti nechodia na obedy v škole. Na druhej strane otec uviedol, že od septembra roku 2022 si platby na deti s matkou delia na polovicu, pričom výbavu na futbal a výdavky s tým spojené zabezpečuje výlučne on. Vzhľadom k tomu, že otec v období od 1.3.2022-19.1.2023 (čas vyhlásenia rozsudku) neprispieval na výživu maloletých detí dostatočne (platil výživné po 50 eur mesačne na každé z maloletých detí), vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 1.430 eur vo vzťahu k maloletému A. a vo výške 1.100 eur vo vzťahu k maloletému C.. Znamená to, že v tomto období mal zaplatiť na výživu maloletého A. za 11 mesiacov po 180 eur, t.j. spolu 1.980 eur, avšak zaplatil 550 eur a pokiaľ ide o maloletého C., tak za 11 mesiacov mal zaplatiť po 150 eur, t.j. spolu 1.650 eur a zaplatil 550 eur. Za tohto stavu mu preto súd prvej inštancie umožnil dlžné výživné zaplatiť v splátkach v zmysle po 50 eur mesačne na každé z maloletých detí, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

7.

Pokiaľ ide o zvyšné nároky, nad rámec priznaných, súd prvej inštancie zamietol návrh matky ako aj návrh otca na zverenie oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti s odôvodnením ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.

8.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia (ďalej len ), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV., V., VI., IX. podal odvolanie otec, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že uznesením zo dňa 23.3.2021, č.k. -52 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd obe maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Voči tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 4.6.2021, č.k. -88 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uviedol, že týmto rozhodnutím bol daný právny rámec striedavej osobnej starostlivosti, ktorú rodičia fakticky realizovali od 1.9.2020, pričom tento stav trval do momentu, kým matka nezmenila svojho právneho zástupcu. V tejto súvislosti otec maloletých detí poukázal na vyjadrenie novej právnej zástupkyne matky, ktorá mala uviesť, že sa jej podarilo rozbiť dlhšie trvajúce striedavky. Otec tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť príčinám, pre ktoré sa prestala realizovať právoplatne nariadená striedavá osobná starostlivosť. Mal za to, že zmenu pomerov vyvolala matka svojim manipulatívnym konaním, ktoré používa voči maloletým deťom. Uviedol, že vždy sa snažil o realizáciu striedavej osobnej starostlivosti rodičov, avšak zo strany matky dochádzalo k tlaku na kolíznu opatrovníčku a maloleté deti (vyplýva to aj z výpovede kolíznej opatrovníčky na pojednávaní dňa 19.1.2023), pričom aj obe maloleté deti sa opakovane vyjadrili, že majú radi oboch rodičov a chcú byť rovnako u oboch rodičov. Otec ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení matky, pričom tieto jej tvrdenia riadne neskúmal. Poukázal tiež na to, že nemenej významnú časť vyhrotených vzťahov tvorí aj znevažovanie rodičovskej roly otca zo strany matky maloletých detí, a to predovšetkým spochybňovanie jeho rodičovských schopností a spôsobilosti pred maloletými deťmi. Matka maloletých detí podkopáva jeho otcovskú autoritu a znevažuje ho pred očami svojich detí, pričom údajná jeho neschopnosť sa o deti riadne postarať nebola nijako vierohodne preukázaná. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že ak je schopný zabezpečovať všestrannú starostlivosť o deti 5 dní v týždni od stredy do pondelka, potom je schopný zabezpečovať túto starostlivosť aj o dva dni

dlhšie, t.j. od pondelka do pondelka. Taktiež pokiaľ ide o voľnočasové aktivity oboch maloletých detí, tak sa deťom vo voľnom čase venuje iba on, matka sa na nákladoch v súvislosti s voľnočasovými aktivitami oboch maloletých detí nepodieľa, s deťmi na futbal nechodí a nezaujíma sa o ne. V neposlednom rade tiež poukázal na to, že sám súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali niektorého z rodičov z realizácie rodičovských práv a povinností. Obaja rodičia sú formálne schopní zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť o svoje deti, a to bez ujmy na ich psychickom a fyzickom zdraví a o túto starostlivosť majú aj záujem. Reálny výkon rodičovských práv u oboch rodičov, po obsahovej stránke, z pohľadu súdu, nevykazuje žiadne defekty.“ Tiež je paradoxné, že súd prvej inštancie v rozsudku účasť na športovom vyžití oboch maloletých detí priznal iba otcovi. Takúto úpravu výkonu rodičovských práv, keď otec má právo podieľať sa iba na športových aktivitách svojich detí považoval za nesprávnu, pričom súd nerátal s takou možnosťou, že sa môže na strane otca vyskytnúť prekážka, pre ktorú sa nebude môcť zúčastniť konkrétneho športového podujatia, napríklad zo zdravotných dôvodov.

10.

Pokiaľ ide o súdom určenú výšku vyživovacej povinnosti otcovi k obom maloletým deťom, tak otec namietal, že súd vychádzal z tvrdení matky, resp. súm, ktoré prezentovala matka vo svojich výpovediach. Tieto tvrdenia však neboli podložené žiadnym dôkazom, pričom prvostupňový súd tieto skutočnosti iba konštatoval, ale žiadnym spôsobom ich neobjasnil, a preto nemožno považovať rozhodnutie v tejto časti za dostatočným spôsobom zdôvodnené. Znamená to, že zárobkové pomery rodičov mal súd za preukázané z listinných dôkazov, ktoré u matky nie sú úplné. Jedinou preukázateľnou skutočnosťou je, že otec od 1.3.2022-15.2.2023 platil na každé dieťa 50 eur, a to na základe uznesenia zo dňa 23.3.2021, č.k. -52. Ďalej namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebolo prihliadané na to, že ďalším príjmom matky je otcom hradená 1 hypotekárneho úveru vo výške 145 eur, nakoľko týmto spôsobom dochádza k výraznému zhodnoteniu majetku matky, a to bez toho, aby sa ona o to nejakým spôsobom pričinila. Z vykonaného dokazovania tiež nebolo preukázané, že by matka mala v úmysle nejakým spôsobom sanovať voľnočasové aktivity maloletých detí, pričom otec denne zaisťuje potreby maloletých detí v podstate aj v čase, keď sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky (tréningy a zápasy). Otec ďalej žiadal, aby tiež bolo prihliadané na to, že matka nebude maloletým deťom pripravovať oblečenie na pobyt u otca. Za tohto stavu bude preto musieť okrem športového ošatenia a obuvi, ktoré matka deťom nekupuje, obom maloletým naďalej kupovať všetko ošatenie, obuv, a to ako pre bežné príležitosti, tak sezónne ošatenie, ako napr. zimné bundy, oteplovačky a iné. Výživné preto považoval za potrebné určiť vo výške 50 eur mesačne na každé z maloletých detí v prípade, že deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že matka nemá k športovaniu vôbec vzťah, nemá záujem zúčastňovať sa spolu s rodinou spoločných aktivít, nemá záujem deti vodiť na futbalové tréningy a pozorovať ich zaujatie hrou. Okrem toho, že otec vedie deti k osvojovaniu si profesionálnych návykov vo futbale, má snahu, aby si deti osvojovali aj ďalšie športy. Približoval im kanoistiku, plávanie, korčuľovanie, pričom obe deti spolu s otcom veľa a často aj bicyklujú. Okrem toho sa venujú turistike, skúšajú prvé stanovačky a majú viac ako základné zručnosti z lyžovania. Za tohto stavu mal otec za to, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil mieru výdavkov oboch rodičov v jednotlivých úsekoch sledovaného obdobia, rozhodujúceho pre výpočet zročného výživného. Otec ďalej uviedol, že celý školský rok 2021/2022 sa na školských výdavkoch na obe deti podieľal výhradne on (platil pre obe deti školskú jedáleň), školský klub a poplatok ZRPŠ) počas letných prázdnin strávili obe deti čas rovnomerne u oboch rodičov. Až od septembra 2022 do januára 2023 začala hradiť polovicu platieb za školskú jedáleň aj matka, táto však klamala, pokiaľ tvrdila, že na začiatku školského roka 2022/2023 zaplatila ZRPŠ. Toto jej tvrdenie bolo vyvrátené výpisom z účtu otca, ktorý preukázal, že poplatok za ZRPŠ zaplatil on. Znamená to, že otec preukázal, že jeho reálny podiel na výžive ako aj výchove maloletých detí v sledovanom období výrazne presahoval 50%. Za tohto stavu preto považuje výrok súdu o zročnom výživnom za nepreskúmateľný, nakoľko sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, ktoré výdavky rodičov bral do úvahy, keďže nemal žiadne podklady a nevykonal v tomto smere ani riadne dokazovanie. V rámci odvolacieho konania otec predložil súdu jednotlivé výpisy z účtov za obdobie od marca 2022 do vyhlásenia prvostupňového rozsudku, v ktorých špecifikoval aké mal mesačné výdavky na deti každý mesiac.

11.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12.

Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. O výživnom bolo rozhodnuté tak, že otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. 180 eur mesačne a na výživu maloletého C. 150 eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci, počnúc dňom 1.3.2022, ďalej bola otcovi uložená povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 1.3.2022-19.1.2023 vo výške 1.430 eur a u maloletého C. za toto obdobie vo výške 1.100 eur, s tým, že otcovi boli povolené splátky na každé z maloletých detí po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. O styku otca s oboma maloletými deťmi bolo rozhodnuté tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi od stredy v párnom kalendárnom týždni od 14.00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 8.00 hod., ďalej, že je oprávnený sa stretávať sa v nepárnom kalendárnom týždni s maloletým A. v utorok, stredu, piatok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a s maloletým C. v pondelok, utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni s maloletým A. v utorok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a s maloletým C. v pondelok a v utorok od 17.00 hod. do 19.30 hod. a to za účelom zabezpečenia športových tréningov s výnimkou letných, zimných, jarných a veľkonočných prázdnin. Ďalej bol upravený styk otca s maloletými deťmi počas Vianoc, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, a to v rozsahu ako bolo súdom prvej inštancie určené, pričom preberanie a odovzdanie maloletých detí počas bežného roka bude prebiehať v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú. Preberanie a odovzdávanie maloletých detí v čase ich neprítomnosti v školskom zariadení a počas letných prázdnin bude prebiehať v mieste bydliska matky, pričom matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť. Vo zvyšku bol návrh matky zamietnutý a tiež bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti.

13.

Výrok VIII., ktorým bol vo zvyšku návrh matky zamietnutý, ako aj výrok VII., ktorým súd prvej inštancie uložil rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, v trvaní 12- tich mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku, nebol zo strany otca a ani ďalších účastníkov konania napadnutý.

14.

Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody uvádzané otcom v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zverenie oboch maloletých detí do starostlivosti matky ako aj na určenie výživného na každé z maloletých detí v stanovených výškach a na určenie práve takého rozsahu styku otca s maloletými deťmi, spôsobom určeným v rozsudku súdu prvej inštancie.

15.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16.

Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, a to i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet ním vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

17.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaťažuje oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75 Zákona o rodine). V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby a posudzovať ich vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami výživou oprávneného dieťaťa. Výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov, voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú starostlivosť rodiča o dieťa ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti.

18.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

20.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

21.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie opisuje obsah podaní účastníkov, obsah výpovedí účastníkov konania, obsah listinných dôkazov, avšak preskúmavaný rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Tu sa žiada zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia nemá byť súhrnom súdneho spisu, ale má mať logickú nadväznosť medzi skutkovými zisteniami zistenými v procese dokazovania, úvahami súdu o hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu v napadnutých výrokoch relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k napadnutým výrokom, keď odôvodnenie jeho rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom je nedostatočné nepresvedčivé, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za náležitým spôsobom odôvodnené, pokiaľ ide o posúdenie, či bol sledovaný najlepší záujem maloletých detí, keď tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Dôsledné uplatňovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa by malo z procesného hľadiska reflektovať predovšetkým odôvodnenie rozhodnutia, čo v danom prípade nebolo zrealizované. Na jednej strane prvoinštančný súd konštatoval, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali niektorého z rodičov z realizácie rodičovských práv a povinností ako aj to, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o svoje deti, avšak za smerodajnú prvoinštančný súd považoval skutočnosť, že sa od určitej doby (marec 2022) nerealizovalo neodkladné opatrenie, ktorým bola nariadená dočasná striedavá osobná starostlivosť. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že zo strany súdu prvej inštancie neboli skúmané dôvody, pre ktorú sa táto striedavá osobná starostlivosť od určitej doby nerealizovala. Odvolací súd v neposlednom rade dáva tiež do pozornosti, že už samotné vyjadrenie matky, ktorá v e-maily zo dňa 5.3.2022, adresovanom svojej právnej zástupkyni otvorene priznala, že „striedavá starostlivosť nie je pre ňu finančne výhodná“, vzbudzuje relevantné pochybnosti o jej dobrom úmysle. Takýmto vyjadrením matky preto nemožno vylúčiť v záujme dosiahnutia svojho cieľa, že deti môžu byť zo strany matky vopred usmernené ako a čo majú vypovedať, resp. môžu byť svojimi postojmi matky ovplyvnené. Taktiež z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 19.1.2023 vyplýva, že nevie vylúčiť možné vplyvy na obe deti zo strany rodičov. Kolízny opatrovník totiž sám uviedol, že obe deti boli viackrát vypočúvané a vekom sa ich výpovede odlišovali. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, tak v čase posledného pojednávania (19.1.2023) si želali deti ostať v starostlivosti matky 10 dní a 4 dni u otca. V krajnom prípade kolízny opatrovník navrhoval na zváženie vykonanie znaleckého dokazovania, v rámci ktorého by sa posúdila vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti u oboch maloletých detí. Vzhľadom na dĺžku konania sa kolízny opatrovník skôr priklonil k tomu, aby bolo vo veci rozhodnuté a aby nebolo nariaďované znalecké dokazovanie.

23.

Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú: jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

24.

Prvoradým hľadiskom je záujem dieťaťa, a teda predpokladom na rozhodnutie súdu o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu sa javí byť vhodným za účelom náležitého zistenia podkladov pre rozhodnutie vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej psychológie za účelom posúdenia vhodnosti výchovného prostredia, a teda posúdenia, či je v záujme oboch maloletých detí ich zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo do starostlivosti len jedného z rodičov.

25.

Odvolací súd tiež poukazuje na to, že za predpokladu, že dieťa je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho želania považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby súd postoj neplnoletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23.4.2013 sp. zn. II. ÚS4160/12, rozsudok ESĽP vo veci C.proti Fínsku zo dňa 9.5.2006 č. 18249/02). U mladších detí je potrebné ich názor hodnotiť s prihliadnutím k ich veku a rozumovej vyspelosti. Ako už bolo vyššie spomínané, pre odvolací súd sa javí byť vhodným, za účelom

náležitého zistenia podkladov pre rozhodnutie vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej psychológie za účelom posúdenia, či bude v záujme oboch maloletých detí tieto ponechať buď v striedavej osobnej starostlivosti alebo ich zveriť niektorému z rodičov.

26.

Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní o výške výživného na obe maloleté deti nepresvedčivo zdôvodnil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie síce uvádzal, kto čo z účastníkov konania požadoval, čo uvádzal vo svojich podaniach, čo bolo medzi rodičmi maloletých detí sporné, kto čo namietal, ďalej opisujúc príjmy a výdavky rodičov oboch maloletých detí, bez toho, aby vyhodnotil vykonané dôkazy a aby uviedol, ktoré výdavky rodičov považoval za preukázané a ku ktorým naopak neprihliadol a z akých dôvodov, z akých skutočností pri svojom rozhodovaní vychádzal pri určení výživného vo vzťahu k maloletému A. stanoveného vo výške 180 eur mesačne a vo vzťahu k maloletému C. vo výške 150 eur mesačne. Znamená to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom neposúdil a nevyhodnotil príjmy rodičov maloletých detí a taktiež aj náklady, ktoré majú obaja rodičia na každé z maloletých detí. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani námietkou otca ohľadom realizácie splátky hypotekárneho úveru vo výške 145 eur, keď v podstate ide o príjem matky, ktorým dochádza k zhodnoteniu jej majetku. Taktiež nebolo zo strany súdu prvej inštancie zohľadnené, že výdavky spojené so športovaním detí sú výlučnou záležitosťou otca a matka sa na týchto výdavkoch žiadnym spôsobom nepodieľa a to ani v čase, keď sú deti v starostlivosti matky. Súd prvej inštancie musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje.

27.

Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

28.

V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

29.

Odvolací súd na záver dodáva, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, vrátane závislých výrokov (s výnimkou výrokov VII. a VIII.) zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.

30.

Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu, zváži vykonanie znaleckého dokazovania (čo v podstate vyplýva aj z psychologických sedení, realizovaných ešte v septembri v roku 2021), v ktorom znalec posúdi, či prípadná nariadená striedavá osobná starostlivosť by bola v záujme oboch maloletých detí, pričom svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

31.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ustanovením rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

32.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).