Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-237-2007.pdf
PDF · 180.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/237/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu Q.. X. S., S., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. XX, V., s miestom podnikania Z. XX, V., IČO: XX XXX XXX, v 2. rade Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, V., obaja zastúpení JUDr. Evou Petránovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12 proti žalovanému v 1. rade UniCredit Bank Slovakia a.s. so sídlom v Bratislave, Šancova 1/A, IČO: 00 681 709 zastúpeného JUDr. Oľgou Hadbábnou, advokátkou so sídlom v Žiline, P. O. Hviezdoslava 6, v 2. rade D & K spol. s r. o. Hamuliakovo 288, IČO: 35 685 999, v 3. rade H.. X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, V. o neplatnosť dražby, takto
rozhodol:
žalobu žalobcov z a m i e t a ,
žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 1. rade trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.309,46 Eu, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade,
náhradu trov konania žalovanému v 2. a 3. rade n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou zo dňa 8.8.2007 žiadali, aby súd určil, že dražba DD č. XXe /. zo dňa X.X.XXXX navrhovateľa UniCredit Bank Slovakia, a.s. je v celom rozsahu neplatná. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ na základe Zmluvy o úvere č. XXX/XX/XXX zo dňa XX.X. XXXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa XX.X.XXXX, Dodatku č. 2 zo dňa XX.X.XXXX, Dodatku č. 3 zo dňa XX.X.XXXX a Dodatku č. 4 zo dňa XX.X.XXXX poskytol žalobcovi v 1. rade ako dlžníkovi úver vo výške 560.000,- Sk. Podľa čl. V. bod 15 úverovej zmluvy bol pri jej podpísaní poskytnutý úver zabezpečený nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX a XXXX pre k. ú. V.. Z korešpondencie,
najmä z listov vlastníctva je zrejmé, že ako zábezpeka za poskytnutý úver ku dňu konania dobrovoľnej dražby ostali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. V.. V zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam čl. IV písm. A bod XX - XX, písm. B bod XX -XX.X, písm. C bod XX -XX .X je medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcom v 1. rade ako záložným dlžníkom dohodnutý postup vykonania záložného práva, najmä podmienky predaja založenej veci pri mimosúdnom výkone záložného práva. V čl. IV písm. A bod 14 písm. d) sa uvádza: „ Ak zabezpečená pohľadávka nie je splnená riadne a včas, je záložný veriteľ oprávnený na účet záložcu alebo dlžníka uspokojiť sa zo zálohu iným spôsobom podľa predpisov, ktoré budú platné v dobe vzniku podmienok na výkon záložného práva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dňa XX.X.XXXX si žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a žalobca v 1. rade ako záložný dlžník dohodli postup podľa zákona č. 527/2002 Z.z., ktorý
nadobudol platnosť dňa 14.9.2002 a účinnosť 1.1.2003. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že je v rozpore so základnými zásadami všeobecne záväzných právnych predpisov platne dohodnúť práva a povinnosti podľa právneho predpisu, ktorý v čase uzavretia zmluvy nie je stranám známy a z ktorého nemožno vyvodiť a predvídať právne následky. Na základe uvedeného je zmluva o zriadení záložného práva v časti čl. IV písm. A bod 14 písm. d) absolútne neplatná a v nadväznosti na túto závažnú skutočnosť je absolútne neplatná aj dobrovoľná dražba, resp. absolútne neplatné všetky uskutočnené dražby vrátane opakovaných. Je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že dražby neboli realizované v súlade so zákonnom s náležitou odbornou starostlivosťou v záujme vlastníka nehnuteľnosť, t. j. žalobcu v 1. rade v snahe dosiahnuť čo najvyšší výťažok, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. V. - parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X boli spolu vydražené za cenu 450.000,- Sk napriek tomu, že ocenenie znalcom predstavuje sumu 1.200 000,- Sk. Žalobca v 1. rade predal jednu nehnuteľnosť, a to parc. č XXXXX/X za cenu 427.800,- Sk na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2007, čo potvrdzuje neodbornosť a nevýhodnosť predaja prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Žalovaní v 1.a 3. rade sa týmto dopustili porušenia ochrany vlastníctva žalobcu v 1. a 2. rade, ktorého ochrana je garantovaná Ústavou SR ako najvyšším zákonom nášho štátu.
K žalobe sa písomným podaním zo dňa 27.12.2007 vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu v 2. rade Q. S.. Tento podnikateľský subjekt v predmetnej veci nie je dlžníkom ani záložcom. Pokiaľ ide o vec, že jednotlivé kola dražby neboli realizované v súlade so zákonom a s náležitou odbornou starostlivosťou, žalovaný v 2. rade uviedol, že všetky kola dražby prebehli v plnom súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. ako aj so zákonom č. 526/2002 Z.z. Všetky kroky prebehli s náležitou odbornou starostlivosťou. Predať záloh za najvyššiu cenu je v záujme dražobnej spoločnosti, nakoľko je odmeňovaná percentom z výťažku dražby. Záujemci o pozemok po zidentifikovaní lokality a zistení, že neexistuje de iure prístupová cesta, stratili záujem, záloh bol dlho nepredajný. K veci kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX na parcelu č. XXXXX/X za cenu 427.800,- Sk uviedol, že sa jedná o vyložené účelové konanie. Bolo by vhodné preskúmať, či týmto krokom nebol učinený pokus o trestný čin podvodu, nakoľko k tomuto prevodu záložný veriteľ nedal súhlas a záložca sa napriek tomu pokúsil záloh scudziť.
Žalovaní v 1. a 3. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 8.8.2007, Úverovou zmluvou č. XXX/ XX/XXX zo dňa XX.X.XXXX, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, výpisom z LV č. XXXX k. ú. Prešov, dodatkami č. 1, 2, 3, a 4
k úverovej zmluve č. XXX/XX/XXX, Notárskou zápisnicou č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/ XXXX zo dňa 17.7.2007, správou o výkone záložného práva zo dňa 14.8.2007, Znaleckým posudkom Ing. E.S. Q. č. XX/XXXX, výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 28.6.2006, Kúpnou zmluvou zo dňa 2.7.2007, vyjadrením žalovaného v 2. rade z 27.12.2007, kompletným spisom o realizácii dobrovoľnej dražby, výsluchom účastníkov konania ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, na základe ktorého zistil, že:
Medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade pôvodne označovaným ako Poľnobanka, a.s. bola dňa XX.X.XXXX uzavretá Úverová zmluva č. XXX/XX/XXX, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal poskytnúť žalobcovi v 1. rade úver vo výške 560.000,- Sk. Podľa čl. V predmetnej zmluvy zábezpekou za poskytnutý úver je nehnuteľný majetok žalobcu v 1. rade, a to pozemky v k. ú. V. č. parc. XXXXX/ X, XXXXX/X a XXXXX/X podľa LV č. XXXX a rodinný dom v k. ú. V. súp. č. XXXX č. parc. XXXX a XXXX podľa LV č. XXXX. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v S., Správa katastra V. pod č. V XXX/XXXX dňa X.X.XXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa ( žalovaného v 1. rade ) voči dlžníkovi ( žalobcu v 1. rade) na vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých záložným veriteľom v prospech dlžníka v sume 560.000,- Sk na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi nimi dňa XX.X.XXXX označenej č. XXX/XX/XXX. Ako bezpodielový spoluvlastník na strane záložného dlžníka bola uvedená manželka žalobcu v 1. rade Q.. Q. S.. Predmetom zriadenia záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. V., a to parc. č. XXXXX/X - záhrady o výmere 1.425 m2, XXXXX/X - záhrady o
výmere 1.425 m2 a parc. č. XXXXX/X - záhrady o výmere 1.425 m2 a ďalej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. V., a to parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 528 m2, parc. XXXX - záhrada o výmere 179 m2 vrátane stavby, a to rodinného domu stojaceho na parc. č. XXXX súp. č. XXXX.
Podľa čl. IV vykonanie záložného práva predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bolo pod bodom A medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom v 1. rade dohodnuté, že ak zabezpečená pohľadávka nie je splnená riadne a včas, je záložný veriteľ oprávnený na účet záložcu alebo dlžníka a) domáhať sa uspokojenia zo zálohu návrhom na súdny výkon rozhodnutia podľa predpisov o občianskom súdnom konaní alebo je oprávnený podľa písm. b) predať záloh spôsobom ustanoveným predpismi obchodného práva a dohodnutým podľa tejto zmluvy a tak sa uspokojiť zo zálohu, pod písm. c) uspokojiť sa z výnosu nájmu zálohu alebo nebytových priestorov v ňom podľa tejto zmluvy, prípadne pod písm. d) uspokojiť sa zo zálohu iným spôsobom podľa predpisov, ktoré budú platné v dobe vzniku podmienok na výkon záložného práva.
Podľa čl. IV písm. C bod 18 záložný veriteľ môže pri výkone svojho záložného práva podľa tejto zmluvy predať založenú vec na verejnej dražbe alebo iným vhodným spôsobom podľa tejto zmluvy a predpisov obchodného práva ( výber medzi dohodnutými spôsobmi predaja patrí záložnému veriteľovi) a záložca je povinný to strpieť.
Podľa bodu 18.3. záložný veriteľ môže záloh predať aj prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má predaj nehnuteľnosti alebo jeho sprostredkovanie či obstaranie v predmete činnosti ( realitná kancelária).
Podľa bodu 19 zmluvy záložca bezvýhradne súhlasí s predajom založených vecí podľa tejto zmluvy a súhlasí, aby ho záložný veriteľ alebo ním poverená právnická osoba pri zariaďovaní predaja ako predávajúceho zastupoval a udeľuje mu týmto plnomocenstvo na robenie všetkých potrebných právnych úkonov s tým spojených, najmä na uzavretie kúpnej
zmluvy a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na nového nadobúdateľa ako aj daňového priznania a súvisiace úkony na účely dane z prevodu nehnuteľnosti.
Podľa bodu 19.1. súčasne záložca uznáva oprávnenie záložného veriteľa predať založené veci ako súčasť jeho záložného práva priamo zo zákona na základe § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka svojím menom alebo v spojitosti s § 23 Občianskeho zákonníka v mene záložcu ako jeho zákonný zástupca v tomto rozsahu.
Podľa bodu 20.2. založené veci sa môžu predávať jednotlivo alebo ako súbor vecí.
Podľa bodu 21.1. záložný veriteľ môže záloh predať ( alebo dať predať) na verejnej dražbe podľa právnych predpisov pripúšťajúcich prechod vlastníctva nehnuteľností na verejnej dražbe mimo výkon rozhodnutia.
Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. V. zo dňa XX.X. XXXX, t. j. pred realizáciou dobrovoľnej dražby mal súd za preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parc. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X bol vedený žalobca v 1. rade X. S..
Podľa listu zo dňa 9.4.1998 žalovaný v 1. rade dal súhlas na zánik záložného práva na nehnuteľný majetok žalobcu v 1. rade v k. ú. V.R., a to parc. č. XXXX a XXXX - zastavaná plocha a stavba na pozemku - rodinný dom na parc. č. XXXX súp. č. XXXX podľa LV č. XXXX z dôvodu čiastočného splatenia úveru.
Žalobca v 1. rade v konaní uviedol, že dobrovoľnej dražbe prechádzalo súdne konanie, kde bol zaviazaný na zaplatenie dlhu žalovanému v 1. rade a myslí si, že v tomto konaní mu bolo povedané, že nemôže prebehnúť dobrovoľná, len exekučná dražba. Pozemok chcel predať svojmu synovcovi H. S., s ktorým uzavrel aj kúpnu zmluvu. Písomný súhlas veriteľa na predaj tejto nehnuteľnosti nemal, iba ústne osobne konzultoval túto skutočnosť s právnikom v Košiciach. Podal aj návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, avšak tento vklad neprešiel z dôvodu, že v danom čase už pozemok bol vydražený.
Bol písomne informovaný o každom realizovanom kole dražby, teda aj o opakovaných. Taktiež bol zo strany realizovateľa dražby informovaný, že o kúpu pozemku nie je záujem s tým, že sa už ďalej ani dražiť nebude. Posledná dražba bola výnimočná s tým, že nenasledovala v takom časovom intervale ako predchádzajúce. V čase, keď sa realizovali dražby jednou realitnou kanceláriou a boli tam záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti, avšak vzhľadom k tomu, že bolo povedané, že sa musia vydražiť všetky pozemky, záujemcovia mali záujem len o jeden pozemok, a preto sa predaj nerealizoval, ani sa dražby, podľa jeho názoru, nezúčastnili, pričom on, ako uviedol, mal kupca, záujemcu, teda svojho synovca a ešte jedného záujemcu, kde za predaj jedného pozemku by bol schopný uhradiť celú pohľadávku. Pozemok, ktorý bol predmetom dražby začal byť atraktívnejší po tom, čo na susednom pozemku sa začal stavať rodinný dom. Taktiež, pokiaľ ide o realizácie dražby, prvé dražby sa realizovali v Bratislave a až posledné v Prešove, takže je toho názoru, že tým, ak boli realizované v Bratislave, nemohla byť úspešnosť predaja pozemku.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že tým, že sa dražby konajú v Bratislave, znemožňoval sa reálny predaj nehnuteľnosti. Jedna časť nehnuteľnosti by finančne pokryla zaplatenie celého dlhu. Je pravdou, že im bolo oznámené, že dražba sa skončila, že nebol záujemca, preto sa snažili predať túto nehnuteľnosť. Manžel ako žalobca v 1. rade bol výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti zdedil po svojich rodičoch. Žalobkyňa ďalej uviedla, že osobný vlastnícky vzťah k týmto nehnuteľnostiam nemá. Vzhľadom k tomu, že ide o dedičstvo po rodičoch manžela a rodina manžela mala vyše hektára pôdy v tejto lokalite
chceli, aby tieto nehnuteľnosti zostali v rodine, a preto sa snažili o predaj pozemku synovcovi.
Žalovaný v 2. rade v konaní uviedol, že bol oslovený právnym zástupcom žalovaného v 1. rade UniCredit Bank Bratislava. Na základe tohto oslovenia a na základe riadnej zmluvy o vykonaní dražby začali realizovať práce na dražbe nehnuteľnosti žalobcu. Oslovili súdneho znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok. V období po oslovení bankou realizovali aj určitý marketing aký bude záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Podávali aj inzeráty v denníku S. a B., na ktoré sa im ozvalo niekoľko záujemcov, avšak časť týchto záujemcov od kúpy odstúpila z dôvodu, že je na pozemok veľmi zlý prístup aj spredu aj zozadu. Fakticky je prístup k pozemkom po cudzom pozemku. Pokiaľ ide o znižovanie ceny, predchádzajúca právna úprava v roku 2006 neupravovala na akú sumu sa môže znižovať cena pri dražbe, preto sa postupovalo v zmysle platných ustanovení, ktoré sú dohodnuté v záložnej zmluve. Spočiatku sa dražby realizovali v Bratislave z dôvodu, že nemali záujemcu o kúpu nehnuteľnosti a aby zbytočne nezvyšovali náklady dražby. Ďalšia dražba sa realizovala 30.10.2006 v kancelárii notára JUDr. Č., ktorému posielali všetky materiály a prosili ho, aby urobil určitý marketing a zistil záujem o kúpu týchto pozemkov. Ozvali sa dvaja - traja záujemcovia a na samotnú dražbu nikto neprišiel. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že ešte predtým sa ozval H. S., ktorého poznal a neuvedomoval si, že sú vlastne so žalobcom príbuzní. Chcel sa informovať ohľadom tohto pozemku. Vedel že je záhradkár a že vie poskytnúť nejaké informácie. Na to mu oznámil, že sú to vlastne pozemky jeho brata. V deň dražby 30.10.2006 prišiel aj za ním, čakal vonku kým sa zrealizuje dražba a oznámil, že je záujem aby sa tieto pozemky zachovali v rodine. Na to sám žalovaný v 2. rade reagoval, že nie je problém pokiaľ majú záujem, aby na dražbu prišli a v prípade, že by sa dohodla vyššia cena a resp., ak by sa vydražila za vyššiu cenu, tak rozdiel sa im vráti a nič nestratia, avšak záujem potom na účasti na dražbe z ich strany nebol. Po určitý čas sa nerealizovala žiadna dražba, pretože sa ozval právny zástupca žalobcu s tým, že má záujem veci riešiť, a to tým spôsobom, že by sa pokúsili o predaj nehnuteľnosti, avšak banka im kvitanciu pred predajom nechcela dať. Následne na to nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým žalobca bol zaviazaný platiť banke, a preto bol daný pokyn pokračovať v dražbe zo strany banky. Na poslednej dražbe sa zúčastnil žalovaný v 3. rade a p. I., kde na dražbu prišli spolu, avšak nehnuteľnosti ako celok vydražil žalovaný v 3. rade. Pán I. mal záujem o kúpu jednej tretiny pozemku a zrejme došlo medzi nimi k dohode.
Podľa spisového materiálu predloženého žalovaným v 2. rade dobrovoľná dražba prebiehala nasledovným spôsobom: dňa 31.7.2005 podal žalovaný v 1. rade UniCredit Bank Slovakia, a.s. žalovaného v 2. rade návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z., a to k vykonaniu dobrovoľnej dražby súboru nehnuteľností, parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X zapísaných na LV č. XXXX k. ú. V., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve X. S., so sídlom Z. XX, V.. Ďalej uviedol, že predmet dražby je možné dražiť, pohľadávka s príslušenstvom je zabezpečená záložným
právom zriadeným na predmet dražby, je pravá a vyplýva z úverovej zmluvy č. XXX/XX/XXX zo dňa XX.X.XXXX. Splatnosť pohľadávky bola uvedená k 31.7.2006 a že je vlastníkom tejto pohľadávky a nemá ani právne ani faktické vady. Predkupné právo podľa § 7 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách rovnako nie je, ani záložné právo k nehnuteľnostiam, ani iné práva k predmetu dražby.
Žalovaný v 2. rade dal vyhotoviť Znalecký posudok č. XX/XXXX Ing. E. Q., znalcovi v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhady hodnoty nehnuteľnosti, na základe ktorého znalec určil všeobecnú hodnotu predmetných
nehnuteľností vo výške 1.200 000,- Sk. Predmetné pozemky charakterizoval, že sa nachádzajú na východnom okraji krajského mesta V.. Prístup na pozemok je od mestskej časti B. po úzkej nekvalitnej komunikácii okolo záhradkárskych osád. Vzdialenosť od centra mesta je 5 km, 15 - 20 min. autom, v zimnom období prístupová komunikácia nie je udržiavaná. Zastávka MHD je do vzdialenosti 20 - 25 min. peši. V bezprostrednom okolí nehnuteľností je les, záhradkárske osady, chatky. Podľa územného plánu mesta sú predmetné pozemky vedené ako záhradkárske osady. Pozemky sú svahovité so sklonom na juh, v mieste je možnosť napojenia len na elektrickú sieť. Využitie pozemky charakterizoval ako veľmi malé využitie, dvojpodlažné súkromné rekreačné domčeky, 2 - 3 podlažné stavby rodinných domoch s podštandardným vybavením, nepodpivničené, nízke nebytové stavby, nevyužívané alebo s malým využitím, poľnohospodárske stavby bez využitia, bez zástavby v širšom okolí.
Dňa 1.8.2006 uzavrel žalovaný v 2. rade ako dražobník so žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom dražby zmluvu o vykonaní dražby nehnuteľností na návrh záložného veriteľa č. DD XX/XX na dražbu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, a to súboru nehnuteľností parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X. Navrhovateľ dražby pripojil vyhlásenie navrhovateľa dražby o tom, že predmet dražby je možné dražiť, a to v písomnom vyhotovení zo dňa 1.8.2006. Taktiež v písomnom vyhotovení z 1.8.2006 predložil vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky.
Podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách bolo vyhotovené oznámenie o dražbe podpísanej tak dražobníkom ako aj navrhovateľom dražby dňa 11. augusta 2006. Dátum dražby sa stanovil na XX.X.XXXX o 10.30 hod. na Notárskom úrade, Nám. SNP 13, Bratislava. Oznámenie o dražbe bolo podané na poštovom úrade 19.8.2006 a zasielané žalobcovi v 1. rade, Mestskému úradu V., Správe katastra V., Daňovému úradu V.. Oznámenie o dražbe bolo podľa potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb registrované dňa 17.8.2006 Notárskym úradom JUDr. P. Z., O.. Neúspešnosť dražby bola oznámená v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 18.9.2006. Oznámenie o výsledku dražby zo dňa 18.9.2006 bolo zasielané Daňovému úradu V., Správe katastra V., Mestskému úradu V., X. S. poštovou zásielkou dňa 19.9.2006.
Dňa 18.9.2006 bola medzi žalovaným v 2. rade ako dražobníkom a žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom dražby uzavretá zmluva o vykonaní opakovanej dražby nehnuteľnosti na návrh záložného veriteľa č. DD XXa/XXXX. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo registrované v Notárskom centrálnom registri dražieb podľa jeho potvrdenia dňa 18.9.2006, a to Notárskym úradom JUDr. P. Z., O.. Dražba sa mala realizovať v Notárskom úrade JUDr. P. Z., K. W. XX, O. 2.10.2006 o 9.30 hod. ako dražba opakovaná. Dňa 18.9.2006 bolo vyhotovené oznámenie o dražbe podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Dražba zo dňa 2.10.2006 bola neúspešná. Oznámenie o výsledku dražby a o druhej opakovanej dražbe bolo zasielané Daňovému úradu V., Správe katastra V., Mestskému úradu V. a žalobcovi v 1. rade dňa 4.10.2006.
Dňa 3.10.2006 uzavrel žalovaný v 2. rade ako dražobník so žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom dražby zmluvu o vykonaní opakovanej dražby na nehnuteľností pod č. DD 12b/06. Oznámenie o realizácii opakovanej dražby bolo registrované v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 3.10.2006, a to Notárskym úradom JUDr. P. Z., O.. Dražba sa realizovala dňa 16.10.2006 o 10.00 hod. v Notárskom úrade JUDr. P. Z., K. W. XX, O.. Dňa 3.10.2006 bolo vyhotovené aj oznámenie o dražbe medzi žalovaným v 1.a 2. rade, ktorá sa mala uskutočniť
ako opakovaná dražba 16.10.2006. Dražba zo dňa 16.10.2006 bola neúspešná. Neúspešnosť dražby bola registrovaná v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 17.10.2006. Oznámenie o výsledku
dražby zo dňa 16.10.2006 a o tretej opakovanej dražbe bolo zasielané Daňovému úradu V., Správe katastra V., Mestskému úradu V. a žalobcovi v 1. rade dňa 18.10.2006.
Dňa 17.10.2006 uzavrel žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby s dražobníkom žalovaným v 2. rade zmluvu o vykonaní opakovanej dražby a vyhotovili aj oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať 30.10.2006 o 10.00 hod. v Notárskom úrade JUDr. B. Č. V., S. X. Registrácia opakovanej dražby bola realizovaná v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 17.10.2006 na Notárskom úrade JUDr. P. Z., O.. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo doručené notárovi JUDr. B. Č. 25.10.2006. Opakovaná dražba dňa 30.10.2006 bola neúspešná, jej výsledok bol registrovaný v Notárskom centrálnom registri dražieb 7.11.2006 a doručované Daňovému úradu V., Správe katastra V., Mestskému úradu V. a žalobcovi v 1. rade dňa 8.11.2006.
Dňa 7.11.2006 uzavrel žalovaný v 2. rade ako dražobník so žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom dražby zmluvu o vykonaní opakovanej dražby nehnuteľnosti č. DD XXd/XX ako aj v ten istý deň, t. j. 7.11.2006 vyhotovili oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať dňa 18.6.2007 o 13.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. B. Č. B. V., S.Í. X. Oznámenie o opakovanej dražbe na deň 18.6.2007 bolo podané na poštovom úrade dňa 7.6.2007 a zasielané Daňovému úradu V., Správe katastra V., Mestskému úradu V. a žalobcovi v 1. rade. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo registrované v Notárskom centrálnom registri dražieb prostredníctvom Notárskeho úradu JUDr. P. Z. so sídlom B. O.. Dražba konaná dňa 18.6.2007 bola neúspešná a oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby bolo zaregistrované v notárskom registri 21.6.2007. Oznámenie o výsledku opakovanej dražby bolo zasielané Daňovému úradu V., Správe katastra V., Mestskému úradu V. a žalobcovi v 1. rade dňa 29.6.2007.
Dňa 26.6.2007 bola uzavretá zmluva o vykonaní opakovanej dražby nehnuteľností č. DD XX A. medzi žalovaným v 2. rade ako dražobníkom a žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom dražby. V ten istý deň bolo vyhotovené aj oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať dňa 17. júla 2007 o 13.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. B. Č. V., S.K. X, V.. Oznámenie o opakovanej dražbe na deň 17.7.2007 bolo registrované v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 4.7.2007. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo zasielané Daňovému úradu V., Správe katastra V., Mestskému úradu V. a žalobcovi v 1. rade dňa 7.7.2007.
Podľa Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. B. Č. v V. sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX dražba bola realizovaná dňa 17.7.2007. Dražobníkom bol žalovaný v 1. rade a licitátorom Ing. P. S., konateľ spoločnosti D & K spol. s r.o. ( žalovaný v 2. rade). Ako účastník dražby bol registrovaný Ing. X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V., P. X. Účastník dražby Ing. X. K. podľa prehlásenia v notárskej zápisnici zložil požadovanú dražobnú zábezpeku v hotovosti do rúk dražobníka pred konaním dražby a doložil aj čestné prehlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dobrovoľnej dražby. Jediný účastník dražby Ing. X. K. urobil podanie na sumu 450.000,- Sk, ktorá bola najnižším podaním v tejto dražbe. Podľa prehlásenia v notárskej zápisnici vydražiteľom sa stal Ing. X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V., P. X. Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 17.7.2007 bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 20.7.2007. Žalovaný v 2.
rade ako dražobník doručil vydražiteľovi potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva, a taktiež doručil zápisnicu o vykonaní dražby a potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva Daňovému úradu V., Mestskému úradu v V., Správe katastra V. a žalobcovi v 1. rade ako aj navrhovateľovi dražby listom zo dňa 18.7.2007.
V konaní vypovedal žalovaný v 3. rade, ktorý uviedol, že bol účastníkom dražby, ktorá je predmetom tohto súdneho konania a bola organizovaná zo strany žalovaného v 2. rade. O dražbe sa dozvedel z novín, nevie si spomenúť o aké noviny sa jednalo. Z tohto dôvodu prišiel na určený termín dražby, kde bol prítomný JUDr. Č., ktorý mal dohľad nad dražbou a vyhotovoval zápisnicu z dražby. Bola ponúknutá cena 450.000,- Sk. Na tejto dražbe bol účastný ako jediný dražiteľ. Keďže bol jediným, navrhol, že chce kúpiť nehnuteľnosti za navrhnutú cenu 450.000,- Sk. Na základe toho sa dražba uskutočnila a stal sa vydražiteľom nehnuteľností. Nehnuteľnosti bol ešte pred dražbou pozrieť, vedel o tom kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú, zistil si to podľa čísiel z katastra nehnuteľnosti. Po realizácii dražby boli problémy so zápisom jeho vlastníctva do katastra nehnuteľnosti, pretože zo strany žalobcu tento vyčkával až do doby kým sa to vydraží a následne po jeho podaní návrhu na zápis do katastra predložil aj on návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktoré boli podľa jeho názoru
antidatované. Z tohto dôvodu kataster nehnuteľnosti nechcel vlastníctvo zapísať a bol z toho problém. Až na jeho urgencie nakoniec kataster zápis vykonal. Nevidí žiadny dôvod, prečo by mala byť dražba zlá a žiadny rozpor v realizácii dražby.
Právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade písomným podaním zo dňa 30.9.2008 doplnila dôvody, pre ktoré žiada aby súd vyhlásil dražbu nehnuteľností za neplatnú, kde špecifikovala, že v súlade s ustanovením § 879i ods. 1 Občianskeho zákonníka ( prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2005) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2005. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2005 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov ak nie je ustanovené inak. Žalobcovia v 1. a 2. rade uvádzajú, že na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.3.1996 vklad povolený pod č. V XXX/XXXX s účinkami vkladu 2.5.1996 sa stali ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti záložcami nehnuteľností v k. ú. V. zapísanými na LV č. XXXX a XXXX. Je potrebné zdôrazniť, že táto záložná zmluva nebola nikdy doplnená, novelizovaná ani nijako ináč aktualizovaná. V súlade s touto skutočnosťou je potrebné uviesť, že v čase jej uzatvorenia a podpísania a povolenia vkladu záložného práva nebola možná dražba nehnuteľných vecí, bol známy len zákon o verejných dražbách, podľa ktorého bolo možno dražiť len hnuteľné veci. V tejto súvislosti treba uviesť, že už táto samotná skutočnosť spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby s tým, že neplatná bola prvá dražba a ak bola neplatná prvá dražba, neplatná je každá opakovaná, pretože absentuje zákonný predpoklad platnosti dražby a následku jej opakovateľnosti. Ďalej namietala, že podľa § 10 zákona boli doručované všetkým osobám do vlastných rúk podania o dobrovoľnej dražbe v nadväznosti na ustanovenie § 47 O.s.p. Podľa obsahu súdneho spisu a listinných dôkazov je zrejmé, že podania neboli doručované do vlastných rúk všetkým osobám podľa § 17 ods. 5 tohto zákona a v lehotách podľa tohto zákona. Predovšetkým neboli doručované písomnosti žalobcovi v 2. rade ako bezpodielovému spoluvlastníkovi založených nehnuteľností. Ďalej poukázali na porušenie zákona v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 a 2, podľa ktorého mali byť podmienky určené dražobníkom tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe a aby nebol obmedzený záujem na dražbe. Na tomto mieste žalobcovia v 1. a 2. rade poukazujú na skutočnosť, že jednotlivé dražby sa uskutočnili v Bratislave, čo je v
súvislosti s lokalitou k. ú. V., v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza, porušením vyššie uvedeného ustanovenia zákona, konaním v rozpore s účelom zákona, v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov o dobrých mravoch. Týmto žalobcovia v 1. a 2. rade potvrdzujú neodborný prístup a výkon dobrovoľnej dražby. Ďalej poukázali na porušenie zákona v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 spočívajúce v tom, že dražobník nesplnil povinnosť a neuverejnil spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli v obci, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Taktiež poukázal na porušenie ustanovenia § 11 ods. 5 zákona spočívajúce v tom, že dražobník neumiestnil na predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy zákona, zároveň v tej lehote na viditeľné miesto na predmet dražby neumiestnil oznámenie o dražbe alebo o oznámenie o opakovanej dražbe. Právna zástupkyňa žalobcov vytýkala porušenie ustanovenie zákona § 17 ods. 5 písm. a), b), c) a § 17 ods. 7, 8 a 9 zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej poukazovala na porušenie ustanovenia § 22 ods. 2 zákona, podľa ktorého nie je možné vykonať opakovanú dražbu ak bola dražba neplatná. S poukazom na nesplnenie zákonných podmienok pre určenie platnosti dražby táto bola neplatná, a preto nebolo možné vykonať žiadnu opakovanú dražbu. V priamej súvislosti s týmto tvrdením treba skonštatovať, že nedošlo k opakovanej dražbe a v nadväznosti na túto skutočnosť nemohlo dôjsť k príklepu a k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným v 3. rade. Ďalej poukázala právna zástupkyňa žalobcov, že zákon o dobrovoľných dražbách je prísne a presne určený vo forme, podmienkach a procedurálnych spôsoboch nevyhnutných pre platnosť dobrovoľnej dražby a s poukazom na skutočnosť, že tieto neboli zo strany žalovaného v 1., 2. a 3. rade splnené, navrhujú, aby súd po vyhodnotení dôkazov ale najmä po právnom posúdení veci rozhodol tak, že žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu vyhovel a priznal trovy súdneho konania.
Právna zástupkyňa žalobcov odôvodnila účasť, resp. aktívnu legitimáciu žalobkyne v 2. rade v predmetnom konaní ako bezpodielovej spoluvlastníčky majetku z toho dôvodu, že žalobcovia počas manželstva spoločne obhospodarovali a investovali do zhodnotenia nehnuteľnosti. Na predmetných nehnuteľnostiach sa nachádzajú terénne úpravy a porasty, a to cestičky, dláždené alebo kamenné, záhradná chatka, ktorá nie je síce spojená pevným základom, ako aj trvalé trávne porasty, ktoré boli jednak na pozemku pôvodné ale aj dreviny, ku ktorých výsadbe došlo počas ich manželstva.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že pokiaľ ide o účasť a postavenie žalobkyne v 2. rade ako bezpodielovej spoluvlastníčky, žalobkyňa v 2. rade bola v zmluve o zriadení záložného práva uvádzaná výlučne z opatrnosti. Pokiaľ ide o bankové subjekty ako konkrétne aj navrhovateľa, sú to bežné postupy pre prípad, ak by medzi manželmi došlo k určitým konfliktom a sporom, kto bol vlastne účastný na predmetnej zmluve či o týchto skutočnostiach vedel. Podpis na zmluve zo strany žalobkyne však nemôže nahradiť právoplatný zápis v katastri nehnuteľnosti, ktorý preukazuje vlastnícke vzťahy. Pokiaľ ide o doručovanie zásielok, resp. námietok právnej zástupkyne žalobcov, že navrhovateľovi dražby, teda žalovanému v 1. rade neboli doručované písomnosti týkajúce sa verejnej dražby podotýka, že doručenie voči žalovanému v 1. rade bolo vykonávané a necíti sa nijakým spôsobom dotknutý na týchto svojich právach. Doručovanie bolo realizované riadne a včas. Poukázal na to, že žalobu je dôvodné zamietnuť aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov podľa ustanovenia § 80 O.s.p.
Právna zástupkyňa žalobcov ďalej v konaní namietala, že dražiteľ, teda žalovaný v 2. rade nesprávne označoval lokalitu, kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti ako G. S., nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú lokalizované a patria na ulicu I.. Ďalej namietala, že v inzerátoch, ktoré zverejňoval dražiteľ uvádza, že nejde o tri samostatné parcely ale záhradu o výmere 43 árov G. S.Y. a podľa jej názoru teda nie je presne identifikovaný predmet dražby, ktorý bol predmetom záložného práva.
K tomuto vyjadreniu právnej zástupkyne žalobcov podal námietky žalovaný v 3. rade písomným podaním zo dňa 5.1.2009, v ktorom uviedol, že žalobca sa snaží vzbudiť dojem ako keby tu došlo k utajovaniu miesta umiestnenia nehnuteľnosti, ktorá sa v čase konania dražby nachádzala na nepomenovanej ulici v lokalite G. S.. Miestni obyvatelia nazývajú zvykovo túto lokalitu G., S. S. B., Q. S. a pod. Poľná cesta, pri ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti sa nachádza asi jeden kilometer od konca I. ulice, ale táto lokalita sa nikdy oficiálne nevolala I. ulica. Oficiálny názov Q. ulica dostala uvedená lokalita až na základe všeobecne záväzného nariadenia mesta V. č. XXX/XXXX, ktorým sa určujú názvy nových ulíc v meste V. a ktoré sa stalo účinným 15.4.2008. Preto dražiteľ nemal možnosť presnejšie určiť lokalitu. Podľa popisu poskytnutého dražiteľom ako človek neznalý prešovských pomerov našiel nehnuteľnosti bez problémov.
Podľa oznámenia Mestského úradu V. zo dňa 15.1.2009, odboru hlavného architekta tykajúceho sa lokalizácie pozemkov parc. č. S. XXXXX/X - X k. ú. V., uvedené územie sa neoznačuje názvom V. S. ale miestnym názvom Q.. Predmetné pozemky sú prístupné po novovytvorenej ulici Q. v súlade so všeobecným záväzným nariadením mesta V. č. XXX/XXXX, ktorým sa určujú názvy ulíc v meste V.. Podľa platného územného plánu mesta V. sa predmetné pozemky nachádzajú na funkčnej ploche záhradkárske osady.
Na základe takto zistených skutočností súd právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinného od 1.1.2003 do 31.12.2007 ( ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách), predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v katastri nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nie je možné spoluvlastnícky podiel k veci; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ.
Podľa § 4 zákona o dobrovoľných dražbách, osoby a veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných
samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.
Podľa § 6 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobníkom môže byť osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. U dražobníka, ktorý je právnickou osobou, musí podmienky vzdelania a praxe spĺňať osoba zodpovedného zástupcu.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len "záložný veriteľ"), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby.
Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
Podľa § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, písomnosti sa doručujú do vlastných rúk alebo elektronickou poštou podpísanou zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, spôsob úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a hodnotu predmetu dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, uverejnenie spôsobom v mieste obvyklým je pri dražbách nehnuteľností vždy aj uverejnenie na úradnej tabuli obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci.
Podľa § 17 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 500 000 Sk, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe
a) navrhovateľovi dražby a v prípade, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, aj vlastníkovi predmetu dražby,
b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním,
c) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností,
d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby,
e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby,
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,
g) ak ide o podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,
h) ak ide o majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby,
i) notárovi, ktorý sa zúčastní na dražbe,
j) správcovi registra dražieb.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
Podľa § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník
oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.
Podľa § 299 zákona č. 513/1991 Zb. ( Obchodný zákonník účinný do 31.12.2002), záložný veriteľ môže pri výkone svojho záložného práva predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u seba alebo s ktorým je oprávnený nakladať, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka; ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať zálohu aj iným vhodným spôsobom.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 8.8.2007 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby DD XXe/XX zo dňa 4.7.2007. Neplatnosť dobrovoľnej dražby odôvodňovali viacerými argumentáciami, ktoré považovali za porušenia záväzných právnych predpisov. Súd sa vykonaním rozsiahleho dokazovania zaoberal všetkými týmito argumentáciami a dospel k názoru, že žaloba žalobcov je neopodstatnená. V prvom rade zamietol súd žalobu žalobkyne v 2. rade, a to z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sú účastníkmi konania osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať a ako takých ich ustanovenie § 90 O.s.p. označuje ako navrhovateľ ( žalobca) a odporca ( žalovaný). Podľa predložených listinných dôkazov ako aj výsluchom žalobcov mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v 2. rade nemá žiadny právny vzťah k predmetu dražby, a to nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. V. a tým nemôže požívať ochranu podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Nemôže byť teda ani dotknutá v týchto svojich právach. Podľa LV č. XXXX výlučným vlastníkom dražených nehnuteľností je žalobca v 1. rade. Predmetné nehnuteľnosti nenadobudol so žalobkyňou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale nadobudol ich dedením po svojich právnych predchodcoch. Skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade nemá žiadny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi. Preto súd v tomto prípade ani námietky žalobcov, že listiny týkajúce sa dražby neboli žalobkyni v 2. rade doručované, považoval za právne irelevantné. Rovnako za právne irelevantné považoval súd aj skutočnosti, ktorými sa žalobcovia bránili v tejto argumentácii, t. j. že medzi žalobcom v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade bola uzavretá zmluva o združení a že na predmetných pozemkoch sa nachádzajú úpravy a trvalé porasty, ktoré spoločne žalobcovia za trvania manželstva realizovali a financovali. Súd poukazuje na právnu skutočnosť, že súčasťou veci pozemku sú zásadne trvalé porasty, ktoré sa na ňom nachádzajú a patria teda vlastníkovi veci. Na pozemkoch sa nenachádzali v čase dražby ani nenachádzajú žiadne stavby - nehnuteľnosti spojené pevným základom k pozemkom, ku ktorým by mali práva iné osoby a ani žalobkyňa v 2. rade. Zo zmluvy o združení uzavretej medzi podnikateľskými subjektmi, a to žalobcom v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade nevyplýva, že by nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, boli do spoločného podnikania vložené, prípadne na spoločné podnikanie využívané.
Žalobcovia ako ďalší dôvod neplatnosti dražby uvádzali, že v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam čl. IV písm. A - C bol dohodnutý postup vykonávania záložného práva ako aj podmienky pri mimosúdnom výkone záložného práva. V čl. IV písm. A bod 14 písm. d) sa uvádza, že ak zabezpečená pohľadávka nie je splnená riadne a včas, je záložný veriteľ oprávnený na účet záložcu alebo dlžníka uspokojiť sa zo zálohu iným spôsobom podľa predpisov, ktoré budú platiť v dobe vzniku podmienok na výkon záložného práva. Žalobcovia tvrdia, že toto ustanovenie zmluvy je neplatné, nakoľko je v rozpore so základnými zásadami všeobecne záväzných právnych predpisov a tým nie je možné platne dohodnúť práva a povinnosti podľa právneho predpisu, ktorý v čase uzavretia zmluvy nie je
známy. Ďalej tvrdili, že keďže toto ustanovenie zmluvy je absolútne neplatné, je neplatná aj dobrovoľná dražba a tým aj všetky opakované dražby, ktoré sa vykonali. S týmto názorom žalobcov sa súd nestotožňuje. Podľa teórie práva ide o časovú pôsobnosť právnej normy. Z hľadiska právnej istoty občanov, zabezpečenia ich slobody, musí platiť, že ich správanie je posudzované vždy podľa práva, ktoré platilo v čase, v ktorom sa realizovalo. Pre subjekt, ktorý koná bona fide podľa platného práva, nie je budúca právna úprava poznateľná, čo je v rozpore s povinnosťou štátu zabezpečiť všeobecnú poznateľnosť práva. Z tohto hľadiska ustanovenie čl. IV písm. A bod 14 písm. d) zmluvy o zriadení záložného práva je neplatné. Samo o sebe však ešte neznamená neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd poukazuje na čl. IV písm. A bod 14 písm. b), podľa ktorého veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom ustanoveným predpismi obchodného práva a dohodnutými podľa tejto zmluvy. V čl. IV písm. C sú uvedené podmienky predaja založenej veci pri mimosúdnom výkone záložného práva, kde sa účastníci zmluvy dohodli na možnosti predaja veci na verejnej dražbe podľa predpisov obchodného práva a tejto zmluvy s odkazom na ustanovenie § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka platného v danom čase, podľa
ktorého bolo možné predať nehnuteľnosť verejnou dražbou. Ak neexistoval v danom čase vykonávací predpis upravujúci dražbu nehnuteľných vecí, bol tento spôsob právne prípustný, a to za podmienok, ktoré by si účastníci konania zmluvne dohodli. Keďže v čase realizácie dražby bol už platný zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách upravujúcich spôsob a postup dražby nehnuteľnosti, žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby a žalovaný v 2. rade ako dražiteľ podľa tohto platného ustanovenia zákona aj postupovali.
Žalobcovia namietali ďalej, že dražiteľ nekonal pri výkone dražby s odbornou starostlivosťou hlavne s poukazom na skutočnosť, že tri samostatné parcely predával ako jeden súbor. Súd poukazuje na ustanovenia čl. IV písm. C bod 20.2. zmluvy o zriadení záložného práva, podľa ktorého založené veci sa môžu predať jednotlivo alebo ako súbor k veci. Ako súbor veci navrhol dražbu nehnuteľnosti aj navrhovateľ dražby, a to žalovaný v 1. rade. Pokiaľ ide o ďalšie námietky vo vzťahu k porušeniu § 10 ods. 1 a § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z.z. zameraných na nedodržanie podmienok doručovania písomností v lehotách a zákonom predpísaným spôsobom, súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi nezistil porušenie zákona v tomto smere. Písomnosti boli doručované v čas, pričom sa berie za splnenú podmienka odoslania listiny príslušnej osobe, nie jej doručenia adresátovi v zmysle § 17 ods. 5 zákona. Rovnako boli splnené lehoty oznámenia o dražbe v registri dražieb. Pokiaľ ide o výhrady k doručovaniu listín žalobkyni v 2. rade, súd o tomto sa už vyjadroval. Čo sa týka doručovania písomností notárovi, pochybnosti o tejto skutočnosti sú vyvrátené samotnými potvrdeniami z Notárskeho centrálneho registra dražieb vyhotovených samotným notárom ako aj zápisnicou o konanej dražbe. Pokiaľ ide o doručovanie navrhovateľovi dražby, všetky písomnosti boli doručované navrhovateľovi dražby osobne a tento vo vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu uviedol a potvrdil túto skutočnosť, že všetky listiny mu boli riadne a včas doručené a nebol na týchto právach ukrátený. Súd v tomto prípade poukazuje aj na znenie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v ktorom sa uvádza, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. V takomto prípade, ak došlo k nejakému pochybeniu, resp. nepreukázaniu doručenia listín týkajúcich sa vykonávaných dražieb zákonom predpísaným spôsobom notárovi a navrhovateľovi dražby, porušením ustanovení tohto zákona zo strany dražiteľa nemohlo dôjsť k porušeniu práv dlžníka, t. j. žalobcu v 1. rade, nakoľko ďalší postup dražiteľa bol riadne zachovaný v zmysle ustanovení zákona.
Ďalšími námietkami žalobcov bolo uvádzané, že dražiteľ vykonával prvé dražby v Bratislave a tým bolo porušené ustanovenie zákona § 10 ods. 1 a 2. V tomto prípade taktiež súd nepovažuje tieto námietky za opodstatnené. Po preskúmaní spisového materiálu postup, ktorý urobil dražiteľ nie je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a dražiteľ podľa názoru súdu postupoval v konaní dražby od počiatku hospodárne. Už pred určeným termínom dražby podával informatívne inzeráty, kde zisťoval okruh záujemcov o dražbu a na tieto inzeráty, keďže nereagovali záujemcovia, zvolil najhospodárnejší spôsob, a to miesto konania dražby v Bratislave. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách sa týka spôsobu úhrady ceny podmienok predaja predmetu dražby a minimálneho prihodenia, ktoré by malo byť určené zo strany navrhovateľa dražby a dražobníka tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe. Podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe súd nezistil také podmienky, ktoré by pri dohode vyššie uvedených podmienok obmedzovali záujem o účasť na vykonávanej dražbe. Súd neakceptoval výhrady žalobcov k inzercii dražby v periodickej tlači. Podľa ustanovenia § 4 zákona o dobrovoľných dražbách osoby a veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu. Podľa § 11 ods. 4 uverejnenie spôsobom v mieste obvyklým je pri dražbách nehnuteľností vždy aj uverejnenie na úradnej tabuli v obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Žalovaný v 1. rade preukázal, že oznámenie o dražbe bolo zasielané Mestského úradu V. za účelom jeho vyvesenia na úradnej tabuli, kde boli nehnuteľnosti riadne označené číslom parcely, druhom pozemku, jeho výmerou a s uvedením listu vlastníctva a katastrálneho územia. Iný spôsob, akým sa má konanie dražby zverejňovať nie je v zákone riadne špecifikovaný. Dražiteľ zvolil zverejnenie v periodickej tlači. Aj keď pozemky označil celkovou výmerou a označením lokality G. S., k inzerátu vždy pripojil webovú adresu a označenie dražby, o ktorej sa mohol prípadný záujemca bližšie oboznámiť vrátane telefónneho kontaktného čísla. Je pravdou, že lokalita, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú nebola označená zo strany dražiteľa správne, toto však nemôže byť takou závadou, ktorou by došlo k porušeniu ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali v lokalite záhradkárske osady, kde nebola riadna miestna komunikácia zriadená a o tom, že bolo ťažko lokalizovať presným označením nehnuteľností svedčí vlastne aj postup právnej zástupkyne, ktorá najprv označovala
lokalizáciu predmetných nehnuteľností ako ulicu Terchovskú, pričom z vyjadrenia Mestského úradu v V. vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v oblasti nazývanej Q. a až všeobecným záväzným nariadením mesta V. bola ulica lokalizovaná a označená ako Q.Á.. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobný petit, ktorý žalobcovia označili a ktorým žiadajú určiť neplatnosť dražby DD č. XXe/XX zo dňa 4.7.2007 by bol nevykonateľný, nakoľko z listinných dôkazov súd zistil, že dražba, na základe ktorej sa vydražili nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade bola vykonaná dňa 17.7.2007. Žalobcovia sa pokúšali argumentáciu, že zo strany dražiteľa nebolo v konaní s náležitou odbornou starostlivosťou preukazovať kópiou kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca predal časť draženej nehnuteľnosti za vyššiu cenu ako boli vydražené všetky nehnuteľnosti v predmetnej dražbe. Túto argumentáciu súd nemôže akceptovať. Právny úkon zo strany žalobcov považuje za účelový jednak z dôvodu, že bol uzatvorený medzi príbuznými žalobcu v 1. rade ako aj z dôvodu, že zo strany žalobcu v 1. rade išlo o konanie, ktoré smerovalo k porušeniu zákona spočívajúce v pokuse predať nehnuteľnosť bez súhlasu záložného veriteľa. Žaloba žalobcov v 1. a 2. rade sa súdu javí ako účelová s poukázaním na skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby sa dražili už od 18.9.2006, kedy sa realizovala prvá dražba. O tejto dražbe ako aj ďalších opakovaných dražbách bol žalobca v 1. rade riadne zo strany dražiteľa informovaný a k žiadnej z týchto dražieb nepodal svoje námietky či už vo vzťahu k tomu, že neboli oznámenia o dražbe a všetky kroky dražiteľa doručované žalobkyni v 2. rade alebo k tomu, že sa dražil súbor nehnuteľností, nie jednotlivé parcely ako také. Postup dražiteľa si v prípade, teda prvej ako aj ďalších opakovaných dražieb, mohol riadne overovať. Žalobca v 1. rade však tak neurobil, pričom všetky okolnosti mu boli už v uvedenom čase známe. Súd je toho názoru, že žalobca v 1. rade nepreukázal dostatočne naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Naliehavý právny záujem odôvodňoval ochranou svojho vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR. Je však potrebné vždy prihliadať na to, aký právny stav nastane pri rozhodnutí určovacej žaloby podľa § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čo chce touto žalobou dosiahnuť žalobca. Podľa Judikátu Najvyššieho súdu ČR č. 3 Cdon 1338/96 určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav obnovenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahom a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odstránenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V danom prípade, pokiaľ mal žalobca v 1. rade záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu ochrany svojho vlastníckeho práva, čo prezentoval aj vyjadrením zachovať pozemky v rodine, mal sa už skôr domáhať účelnejšieho určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kde by bola problematika platnosti alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby riešená ako otázka predbežná. Tým by dosiahol aj zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti a predišlo by sa v prípade posúdenia neplatnosti dobrovoľnej dražby ďalšiemu súdnemu sporu.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v konaní úspešní. Žalovaní v 2. a 3. rade trovy konania súdu v lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslili, preto im súd ich náhradu nepriznal. Žalovaný v 1. rade si uplatnil náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade vo výške 3,710,62 Eur. Súd priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 1.309,46 Eur podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2007 Z.z. za právne úkony, a to príprava a prevzatie dňa 14.5.2008, účasť na pojednávaní dňa 30.9.2008 a 9.12.2008, písomné podania vo veci samej zo dňa 6.10.2008, 11.11.2008, v hodnote jedného právneho úkonu po 48,66 Eur, za právnej úkony účasť na pojednávaní dňa 24.2.2009 a písomné podania z 22.1.2009 a 18.2.2009 v hodnote jedného právneho úkonu po 53,49 Eur. Taktiež priznal náhradu režijného paušálu za 5 úkonov roku 2008 po 6,31 Eur, celkom 31,55 Eur a 3 právne úkony v roku 2009 po 6,95 Eur, celkom 20,85 Eur. Súd priznal žalovanému v 1. rade aj vyúčtovanie stratu času podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za účasť na pojednávaní dňa 30.9.2008 vo výške 126,24, cestovné na trase Ž. - V. a späť vo výške paušálnej náhrady 84 Eur a za spotrebu pohonných hmôt 48,10 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 9.12.2008 stratu času vo výške 126,24 Eur, cestovné Ž. - V. a späť vo výške 39,45 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 24.2.2009 stratu času vo výške 139,08 Eur, cestovné Ž. - V. paušálnou náhradou 84 Eur a za spotrebované pohonné hmoty 35,51 Eur. K trovám priznal súd 19 % DPH z odmeny za právny služby vo výške 86,67 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.