Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-225-2007.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/225/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: U. V., K. 8, K., zastúpený Vladimírom Pirošíkom, advokátom, Rudohorská 11, Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie Slobody 1, Bratislava, zastúpený JUDr. Michaelou Törökovou, advokátkou, ulica 29. augusta 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.č. 1383/2007/KVÚV zo dňa 16.07.2007, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2007 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.č. 1383/2007/KVÚV zo dňa 16.07.2007, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. KVSÚ-49/2006 zo dňa 13.06.2007, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie - zvukového záznamu z rokovania vlády SR vedeného predsedom vlády SR Róbertom Ficom, ktoré sa uskutočnilo dňa 4. júla 2006 o 22:15 hod. a jeho prepisu, ak bol vyhotovený.
Žalobca v žalobe uviedol, že zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZSPI) v § 8-11 stanovuje, z akých dôvodov môže povinná osoba obmedziť prístup k informáciám. Ním žiadaná informácia však nie je ani utajovanou skutočnosťou, ani neobsahuje osobné údaje, nie je ani obchodným tajomstvom a ani pri nej neexistuje žiadny ďalší dôvod pre obmedzenie prístupu k informáciám.
K poukazu žalovaného na § 9 ods. 1 ZSPI žalobca uviedol, že zvukový záznam z rokovania vlády nemožno považovať za informáciu dotýkajúcu sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, keďže ide o informáciu o rokovaní štátneho orgánu. Zvukový záznam zachytáva priebeh rokovania štátneho orgánu a vyjadrenia ústavných činiteľov. Nejde o záznam týkajúci sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. Uviedol, že sa zverejňujú zvukové záznamy z rokovania parlamentu ako aj niektorých mestských zastupiteľstiev. Poukázal na čl. 13 ods. 4 ako aj čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Účelom obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 9 ZSPI je ochrana osobnosti a osobných údajov. Právo na ochranu osobnosti a osobných údajov je zakotvené v čl. 19 Ústavy SR. Žalovaný vykladá § 9 ods. 1 ZSPI ústavne nekonformným spôsobom. Ochrana osobnosti a osobných údajov sa týka predovšetkým súkromného a rodinného života fyzických osôb a nie výkonu verejných funkcií, ktorý musí podliehať verejnej kontrole. Výklad § 9 ods. 1 ZSPI žalovaným by bol ústavne konformný vtedy, keby sprístupnenie zvukového
záznamu mohlo zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti alebo mena členov vlády prítomných na rokovaní. Poukázal na článok 26 ods. 4 Ústavy SR s tým, že obmedzenie by bolo v súlade s ústavou len vtedy, ak by išlo o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Žalobca nespochybnil, že členovia vlády sú fyzickými osobami, avšak z uvedeného nevyplýva, že by zvukové záznamy z rokovaní vlády mali byť kvalifikované ako zvukové záznamy týkajúce sa fyzických osôb a ich prejavov osobnej povahy.
K argumentom žalovaného ohľadne neverejnosti rokovaní vlády SR žalobca uviedol, že ústava nerieši túto problematiku a zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov až od 01.04.2007 zakotvil neverejnosť rokovaní vlády. V čase predloženia žiadosti o sprístupnenie informácie zákon túto otázku neupravoval. Samotná neverejnosť rokovaní však podľa žalobcu nemá nijaký vplyv na sprístupnenie požadovanej informácie, nakoľko ZSPI skutočnosť, že ide o zvukový záznam z neverejného rokovania, neuvádza medzi dôvodmi pre obmedzenie prístupu k informáciám. Žiadny zákon nezakotvuje, že by neverejnosť rokovaní vlády znamenala nemožnosť následne zverejniť informácie o priebehu rokovania, vrátane zvukového záznamu alebo jeho prepisu. Rokovací poriadok vlády ani Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády nepredpokladajú sprístupňovanie zvukových záznamov z rokovaní vlády občanom, avšak tieto normy nemôžu mať vyššiu právnu silu ako zákon. Tieto normy potvrdzujú, že zvukový záznam z rokovania vlády nemá charakter zvukového záznamu týkajúceho sa fyzických osôb a ich prejavov osobnej povahy. Žalobca ďalej uviedol, že prípadné obmedzenie k zvukovému záznamu by nemuselo automaticky znamenať aj obmedzenie prístupu k jeho prepisu, keďže nejde o identické informácie a informácia v podobe prepisu zvukového záznamu nie je v § 9 ods. 1 ZSPI explicitne spomínaná.
Podľa žalobcu žalovaný nepostupoval v súlade so ZSPI a teda postupoval tiež v rozpore s § 3 ods. 1 správneho poriadku.
Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie vedúceho Úradu vlády SR zo dňa 16.07.2007 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že podľa jeho názoru predmet žiadosti žalobcu patrí medzi informácie, ktoré s poukazom na § 9 ods. 1 ZSPI nemožno sprístupniť. Za fyzickú osobu totiž treba v spojitosti so zvukovým záznamom považovať aj člena vlády SR. Členovia vlády prítomní na predmetnom rokovaní neudelili súhlas so zverejnením zvukového záznamu. Žalovaný je presvedčený o tom, že rokovania vlády môžu obsahovať informácie osobnostnej a súkromnej povahy, prípadne iné informácie, ktorých poskytnutie môže byť obmedzené. Je nutné rozlišovať medzi rokovaniami zákonodarných a výkonných orgánov a nie je možné stotožňovať rokovania obecných zastupiteľstiev s rokovaním vlády. Verejnosť rokovaní obecných zastupiteľstiev je zakotvená zákonom, pričom pokiaľ ide o schôdze NR SR, sú tieto verejné na základe Ústavy SR. Neverejnosť rokovaní vlády znamená nielen skutočnosť, že sa na takomto neverejnom rokovaní nesmie zúčastniť nepovolaná osoba, ale taktiež obmedzenie možnosti rozširovania záznamov z takýchto rokovaní akoukoľvek formou. Z dôvodu informovania verejnosti sú na internetovej stránke Úradu vlády SR zverejňované materiály, komuniké, záznam ako aj uznesenia prijaté na rokovaní vlády. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 13.07.2006 požiadal žalobca žalovaného ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií a to zvukového záznamu z rokovania vlády SR vedenej predsedom vlády SR Róbertom Ficom, ktoré sa uskutočnilo dňa 04. júla 2006 o 22,15 hod. a jeho prepisu, ak bol vyhotovený. Žalovaný rozhodnutím č. KVSÚ-49/2006 zo dňa 13.06.2007 nevyhovel žiadosti žalobcu s poukazom na § 9 ods. 1 ZSPI a tiež s poukazom na neverejnosť rokovania
vlády SR. O rozklade žalobcu proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol vedúci Úradu vlády SR rozhodnutím č. 1383/2007/KVÚV zo dňa 16.07.2007 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.
Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1,3 cit. zák.). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 cit. zák.). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.).
Podľa § 9 ods. 1 ZSPI informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
Jedným zo zákonom definovaných obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie vychádzajúce z § 9 ods. 1 ZSPI. Žalovaný považoval predmet žiadosti za informáciu, ktorú nemožno sprístupniť, nakoľko sa jedná o zvukový záznam týkajúci sa fyzických osôb a prejavov ich osobnej povahy, ktorého sprístupnenie neustanovuje osobitný zákon a na sprístupnenie ktorého nebol daný písomný súhlas dotknutých osôb. Súd sa nestotožnil s uvedeným názorom žalovaného a v tejto časti je žaloba dôvodná. V zhode s názorom žalobcu súd udáva, že zvukový záznam z rokovania vlády nemožno považovať za informáciu dotýkajúcu sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, keďže ide o informáciu o rokovaní štátneho orgánu, ktorého priebeh zachytáva práve zvukový záznam. Takýto zvukový záznam teda nie je záznamom týkajúcim sa priamo súkromia fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. Účelom obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 ZSPI je ochrana osobnosti a osobných údajov, pritom je jasné, že aj ústavní činitelia sú fyzickými osobami. Žalobca správne poukázal na ústavne konformný spôsob výkladu § 9 ods. 1 ZSPI v spojitosti s článkom 19 ods. 2 ústavy tak, že ochrana osobnosti a osobných údajov sa týka predovšetkým súkromného a rodinného života fyzických osôb a nie výkonu verejných funkcií, ktorý musí podliehať verejnej kontrole, čo je zabezpečené aj právom na prístup k informáciám. Z § 9 ods. 1 ZSPI vyplýva, že obmedzeným je prístup k informáciám, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Všetky ďalšie informácie uvádzané v ďalšom texte prvej vety ods. 1 sú totiž práve takýmito informáciami a to či už ide o písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. Vo
vzťahu ku všetkým uvedeným typom informácií je zjavné, že sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a nie jej výkonu verejnej funkcie alebo iných oficiálnych, verejných aktivít.
Pokiaľ ide o argumenty žalobcu týkajúce sa neverejného rokovania vlády, čo podľa jeho názoru nemá vplyv na povinnosť žalovaného sprístupniť požadovanú informáciu, podľa názoru súdu tieto argumenty nie sú dôvodné a v tomto smere je napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie v súlade so zákonom. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že neverejnosť rokovaní vlády neznamená len to, že sa na rokovaní vlády nesmie zúčastniť nepovolaná osoba, ale taktiež obmedzenie možnosti rozširovania záznamov z takýchto rokovaní akoukoľvek formou, t.j. aj zvukovým záznamom, prípadne jeho prepisom. Zverejnenie zvukového záznamu z rokovania vlády by podľa názoru súdu znamenalo prelomenie zásady neverejnosti, ktorá sa vo vzťahu k rokovaniam vlády uplatňuje. Právnym dôvodom, pre ktorý nebolo možné sprístupniť žalobcom požadovanú informáciu, teda nebol žiaden z explicitne upravených dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ale neverejnosť rokovaní vlády stanovená zákonom, ktorý neumožňuje verejnosti poznať presný (doslovný) priebeh rokovania vlády, a to ani v reálnom čase, ani prostredníctvom akéhokoľvek záznamu. Je pravdou, že v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácie neexistovala zákonná norma zakotvujúca neverejnosť rokovaní vlády, ale v čase rozhodovania správnych orgánov už bola účinná novelizácia zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a to zákonom č. 103/2007 Z.z., ktorý doplnil ustanovenie § 1a tohto zákona, podľa ktorého sú schôdze vlády neverejné. Je nepochybné, že tým došlo k potvrdeniu faktického stavu vyplývajúceho z čl. 1 ods. 3 Rokovacieho poriadku vlády SR, podľa ktorého neverejnosť rokovania vlády existovala aj pred 01.04.2007.
Právo na informácie zaručené v článku 26 Ústavy SR týkajúce sa rokovaní vlády je napĺňané tým, že na internetovej stránke Úradu vlády SR sú zverejňované materiály, komuniké, záznam ako aj uznesenia prijaté na rokovanie vlády. Právnym dôvodom pre nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie
Súd je názoru, že ak nemožno sprístupniť zvukový záznam z rokovania vlády z dôvodu, že toto rokovanie je neverejné, nemožno sprístupniť ani prepis takéhoto zvukového záznamu.
Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v postavení povinnej osoby postupoval správne, keď žiadosti žalobcu nevyhovel s poukazom na skutočnosť, že rokovanie vlády je neverejné a zverejnenie zvukového záznamu by nepochybne znamenalo prelomenie zásady neverejnosti. Preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko v konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.