Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36C-122-2008.pdf
PDF · 98.73 KB
No categories available
36C/122/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľa : D.- M., s.r.o., so sídlom P. K. XX, T., právne zastúpený PhDr. JUDr. J. B., advokátkou, D. B. X,. T., proti odporcovi: S. S. a.s., so sídlom V. XX/B,. T., právne zastúpený JUDr. I. N., PhD., advokátom, N. X,. P., o zaplatenie 7.180.720,-Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 97.138,50Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2008 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu vo výške 7.180.720,-Sk, úrok z omeškania ako aj náhradu trov konania a to titulom bezdôvodného obohatenia
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s uznesením Krajského súdu v Trnave, zmluvou o nájme, zmluvou o podnájme, faktúrami č. OF 070203 a č. OF 061800 ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav :
Právna zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla, že navrhovateľ bol do dňa 13.07.2007 vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., zapísaných na liste vlastníctva č. 6827, S. K. T. ako parcela č. 3468/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.863 m2, parcela č. 3468/35 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 4.548 m2, parcela č. 3468/37 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 67 m2 a stavby na pozemku prevádzková dielňa a čerpacia stanica. Na základe príklepu udeleného na dražbe vyššie špecifikovaných nehnuteľností dňa 12.02.2001 súdnym exekútorom JUDr. P. J. v exekučnom konaní vedenom na OS Trnava, pod sp. zn. Ex 239/00 sa odporca ako vydražiteľ ujal držby vydraženej veci a túto v časti užíval v dobe od 01.03.2001 do 31.03.2007. Nakoľko Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 21.07.2006 zmenil uznesenie súdu Prvého stupňa tak, že príklep udelený na dražbe dňa 12.02.2001 neschválil, vznikla odporcovi povinnosť podľa § 151 zákona č. 233/1995 Z.z. vec vrátiť navrhovateľovi, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorá mu bola spôsobená pri hospodárení s nehnuteľnosťami. Po neschválení príklepu rozhodnutím Krajského súdu v Trnave si odporca povinnosť vec vrátiť po dohode s vlastníkom nehnuteľností splnil ku dňu 31.03.2007. V
čase od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trnave o neschválení príklepu udeleného v exekučnom konaní odporca titulom akceptácie existencie podnájomného vzťahu založeného zmluvou o podnájme časti nehnuteľností uhradil nájomcovi a to spoločnosti O.-P., s.r.o. dohodnuté a fakturované nájomné. Spoločnosť O.-P., s.r.o. bola nájomcom celku nehnuteľností na základe zmluvy o nájme zo dňa 01.03.2001 v znení dodatku zo dňa 22.09.2006 a bola oprávnená časť nehnuteľností prenechať tretej osobe k čomu aj došlo na základe zmluvy o podnájme časti nehnuteľností a nebytových priestorov zo dňa 22.09.2006. Časť predmetných nehnuteľností odporca teda preukázateľne užíval od 01.03.2001 až do 31.03.2007 pričom za celé obdobie vydaného neprávoplatného rozhodnutia súdu o schválení príklepu exekútora v predmetnom exekučnom konaní, navrhovateľovi ako vlastníkovi nehnuteľností nezaplatil úhradu za bezdôvodné užívanie cudzej veci do výške bežného nájomného. Predčasné rozhodnutie odporcu vstúpiť do užívacích práv v časti predmetných nehnuteľností bez nadobudnutia vlastníckeho práva k nim malo za následok tú skutočnosť, že odporca časť nehnuteľností užíval bez právneho dôvodu. Navrhovateľ si voči odporcovi prvýkrát uplatnil finančné plnenie za užívanie časti nehnuteľností listom zo dňa 02.07.2007 avšak odporca na túto výzvy nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Z tohto dôvodu navrhovateľ podal predmetný návrh na súd. V závere výpovede uviedla, že navrhovateľ popiera akúkoľvek dohodu o spoločnom bezodplatnom užívaní predmetných nehnuteľností, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že medzi nájomcom O.-P. a vydražiteľom došlo k situácií, ktorá viedla k podaniu trestného oznámenia pre spáchanie trestného činu útlaku. Ďalej navrhla, aby v konaní boli vypočutí svedkovia štatutárny zástupca navrhovateľa, svedok Mgr. I. B. a to k skutočnosti, že k takejto dohode o bezodplatnom užívaní nehnuteľností za dobu od vstupu vydražiteľa do držby do uzavretia zmluvy o podnájme, nedošlo. Ďalej navrhla vypočuť živnostníka J. J., ktorému podľa jej vedomostí mal odporca dať do užívania časť nehnuteľností, ktoré sám odporca užíval ako podnájomník, čo mal svedok potvrdiť.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.09.2008 a vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že na základe udeleného príklepu prevzal do držby časť nehnuteľností zapísaných na LV č. 6827 nachádzajúcich sa v Katastrálnom území T. od súdneho exekútora JUDr. P. J. a to na základe písomného protokolu. Tieto nehnuteľnosti však užíval spoločne s navrhovateľom s ktorým boli dohodnutí, že predmetné nehnuteľnosti budú až do konečného rozhodnutia súdu užívať spoločne tak, že žiadna strana nie je povinná hradiť druhej nájomné ani iné výdavky spojené s užívaním nehnuteľností a svoje vzťahy usporiadajú až po rozhodnutí súdu. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že za celé obdobie odo dňa schválenia príklepu od 12.02.2001 až do dňa rozhodnutia súdu o neschválení príklepu to jest do 31.03.2007 ( viac ako šesť rokov ) sa navrhovateľ nikdy nedomáhal nájomného ani iných finančných prostriedkov a nikdy nežiadal odporcu, aby predmetné priestory vypratal. Práve naopak, nechal odporcu aby na vlastné náklady zriadil v predmetnom objekte prípojku elektriky a taktiež aby ďalej na vlastné náklady udržiaval a platil i strážnu službu. Ihneď po neschválení príklepu bola uzatvorená nájomná zmluva v ktorej dojednané nájomné odporca riadne uhradil. Teda zmluvné strany postupovali presne podľa predchádzajúcich dojednaní. Poukázal nato, že odporca užíval predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere. Poprel, že by časť nehnuteľností dal ešte ďalším osobám do užívania napr. živnostníkovi J. J..
Právny zástupca odporcu v konaní uviedol, že sa plne pridržiava výpovede štatutárneho zástupcu odporcu a naviac vzniesol námietky premlčania voči uplatnenej pohľadávke navrhovateľa. Zdôraznil, že počas celej doby od vstupu odporcu do držby nehnuteľností až po rozhodnutie Krajského súdu v Trnave nikto reálne nespochybňoval faktický stav ani nežiadal uzavretie žiadnej zmluvy. Nikto ani netrval na vyprataní predmetných nehnuteľností. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že medzi účastníkmi existovala ústna dohoda o bezodplatnom užívaní časti nehnuteľností do rozhodnutia Krajského súdu. Poukázal ďalej nato, že odporca užíval nehnuteľnosti na základe príklepu a na základe uznesenia Prvostupňového súdu, ktorým bol príklep schválený. Nešlo tak o násilné obsadenie nehnuteľností ale o vstup do užívania na základe postupu exekútora a rozhodnutia súdu. Pričom tento stav bol akceptovaný nielen odporcom ale aj navrhovateľom.
Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoE 105/05-396 zo dňa 21.07.2006 vo veci oprávneného: S. S., a.s. proti povinným v 1. rade: D.-R. s.r.o., v 2. rade: N., a.s., v 3. rade: Ing. V. B., v 4. rade: Mgr. M. B., v 5. rade: D.-M., s.r.o., súd zistil, že predmetným uznesením bolo odvolacím súdom zmenené napadnuté uznesenie súdu Prvého stupňa tak, že súd neschválil príklep udelený vydražiteľovi S. S., a.s. na dražbe konanej dňa 12.02.2001 na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T., zapísané na LV č. 6827 S. K. T. ako parcela č. 3468/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.863 m2, parcela
č. 3468/35 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 4.548 m2, parcela č. 3468/37 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 67 m2 a stavby na pozemku prevádzková dielňa a čerpacia stanica ako aj iné nehnuteľnosti bližšie označené v petite uznesenia KS za najvyššie podanie vo výške 7.087.682,-Sk v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. P. J..
Zo zmluvy o nájme časti nehnuteľností a nebytových priestorov súd zistil, že dňa 01.03.2001 prenajímateľ D.-M. spol. s r.o. a O.-P., spol. s r.o. ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme časti nehnuteľností a nebytových priestorov a to konkrétne nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., zapísaných na LV č. 6827 S. K. T. ako parcela č. 3468/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.863 m2, parcela č. 3468/35 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 4.548 m2, parcela č. 3468/37 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 67 m2 a stavby na pozemku prevádzková dielňa a čerpacia stanica. S tým, že nájomcovi vzniklo oprávnenie prenechať tieto nehnuteľnosti do podnájmu ďalším osobám. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a výška nájmu bola dohodnutá tak, že táto sa bude vždy dohadovať do 31.10. príslušného kalendárneho roka.
Zo zmluvy o podnájme časti nehnuteľností a nebytových priestorov zo dňa 22.09.2006 súd zistil, že nájomca O.-P. spol. s r.o. a podnájomca S. S., a.s. uzavreli zmluvu o podnájme ktorou nájomca so súhlasom prenajímateľa prenechal podnájomcovi do podnájmu časť nebytových priestorov a to prevádzkovej dielne súp. č. XXXX - výrobné a skladové priestory v administratívno-výrobnom areáli postavenej na parcele č. 3468/33 nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. zapísaných na LV č. 6827 ako aj nebytové priestory a to časť nehnuteľností parc. č. 3468/A prevádzková dielňa o výmere 770 m2 a parc. č. 3468/B zastavaná plocha a nádvoria o výmere 2.525 m2. Všetko zapísané na predmetnom liste vlastníctva a spoločné priestory v administratívno-výrobnom areáli šatne o celkovej výmere 29,7 m2. Ďalej bolo v zmluve uvedené a špecifikované, ktoré priestory bude ešte podnájomca užívať spoločne s nájomcom ako chodby, sociálne priestory a pod. Zmluva o podnájme časti nehnuteľností a nebytových priestorov bola uzatvorená na dobu určitú odo dňa právoplatnosti uznesenia zo dňa 21.07.2006 vo veci konanej pod č.k. 23CoE 105/05 to jest od 27.09.2007 do 31.03.2007. Podnájomca sa v zmluve zaviazal platiť mesačné nájomné a za služby spojné s nájmom sumu vo výške 111.288,-Sk bez DPH. Bolo dohodnuté, že nájomné a úhrada za služby sa bude platiť za rok 2006 jednorázovo do 31.12.2006 a za rok 2007 taktiež jednorázovo do 13.03.2007.
Z faktúry č. OF 070203 vystavenej dňa 13.03.2007 súd zistil, že predmetnú faktúru vystavila spoločnosť O.-P., spol. s r.o. spoločnosti S. S. s.r.o. na sumu 397.298,-Sk so splatnosťou 18.03.2007 s tým, že vo faktúre je špecifikované, že ide o platbu za prenájom nebytových priestorov na základe zmluvy o podnájme zo dňa 22.09.2006 za prvý štvrťrok 2007.
Z faktúry č. OF 061800 vystavenej dňa 31.12.2006 súd zistil, že predmetnú faktúru vystavila spoločnosť O.-P., spol. s r.o. spoločnosti S. S. s.r.o. na sumu 397.298,-Sk so splatnosťou 31.01.2007 s tým, že vo faktúre je špecifikované, že ide o platbu za prenájom nebytových priestorov na základe zmluvy o podnájme.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.
Podľa § 151 cit. zákona ak súd udelenie príklepu neschválil, vydražiteľ je povinný vrátiť vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.
Z vykonaného dokazovania a to zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že odporca na základe príklepu udeleného dňa 12.02.2001 na dražbe nehnuteľností bližšie označených v návrhu
súdnym exekútorom JUDr. P. J., sa ako vydražiteľ ujal držby vydraženej veci a túto začal v časti od 01.03.2001 do 31.03.2007 užívať. Predmetný príklep bol aj schválený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2002 č.k. 16Er 1949/00 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 20.12.2002 a 14.01.2003 voči ktorému povinný v 3., 4. a 5. rade podali opravný prostriedok o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 21.07.2006, č.k. 23CoE 105/05-396 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a príklep udelený vydražiteľovi S. S., a.s. na dražbe konanej dňa 12.02.2001 neschválil. Po tomto rozhodnutí dňa 22.09.2006 uzavrel odporca ako podnájomník s nájomcom O.-P., spol s r.o. zmluvu o podnájme na základe ktorej aj naďalej odporca pokračoval v užívaní nehnuteľností už užívaných od 01.03.2001. Odporca nájomcovi aj riadne uhradil v dvoch faktúrach nájomné spolu za šesť mesiacov a to za obdobie 22.09.2006 až 31.03.2007 spolu vo výške 794.596,-Sk. Spornou ostala medzi účastníkmi otázka, či užívaním nehnuteľností odporcom v období od 01.03.2001 do 21.09.2006 došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu tak ako tvrdil navrhovateľ, alebo k takému bezdôvodnému obohateniu nedošlo tak, ako tvrdil odporca. Navrhovateľ si nárok na zaplatenie žalovanej čiastky uplatnil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal odporca na jeho úkor získať plnením bez právneho dôvodu, pričom za plnenie považoval poskytnutie nehnuteľnosti do bezplatného užívania odporcu. Vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením bez právneho dôvodu predpokladá : plnenie, neexistenciu právneho dôvodu plnenia od počiatku, vznik obohatenia. V danom prípade navrhovateľ odporcovi žiadne plnenie týkajúce sa predmetných nehnuteľností v jeho vlastníctve neposkytol, odporca do oprávnenej držby nehnuteľností vstúpil na základe jeho úspešnej účasti v dražbe v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 zákona č. 233/95 Z.z. ( existoval teda aj právny dôvod užívania ) a to v čase, keď dispozičné právo navrhovateľa bolo obmedzené - vylúčené prebiehajúcou exekúciou za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného S. S., a.s.. Počas tejto oprávnenej držby mal odporca v zmysle § 130 ods. 2 občianskeho zákonníka rovnaké práva ako vlastník. Skutočnosť, že odporca nehnuteľnosti po určitú dobu bez zmluvy s jej vlastníkom, alebo nájomcom užíval, nie je následkom plnenia navrhovateľa bez právneho dôvodu, ale nezávisle od vôle navrhovateľa vykonaných úkonov exekútora a súdu prvého stupňa, ktoré podľa právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného uznesením č.k. 20CoE 105/05-396 boli nesprávne. Uvedené orgány by preto mali znášať náhradu prípadnej škody, ktorá týmto postupom bola žalobcovi spôsobená, podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. resp. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ v návrhu správne konštatoval, že neschválením príklepu odporcovi vznikla povinnosť podľa § 151 exekučného poriadku vrátiť vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť spôsobenú škodu. Odporca v súlade s týmto ustanovením vydal nehnuteľnosť navrhovateľovi, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, k vydaniu úžitkov a nahradeniu škody nepristúpil, nakoľko ku vzniku úžitkov a škody na nehnuteľnostiach nedošlo ( pojem úžitky nie je možné stotožňovať s peňažnou náhradou za užívanie, má súvislosť s vecami plodonosnými, s prírastkami veci ). Odhliadnuc už od skutočností, že navrhovateľ v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal ani výšku bežného nájmu nehnuteľností v rozsahu jej užívania odporcom, ktorú nie je možné vyvodzovať iba z výšky nájmu dojednaného práve s užívaním nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa ( chýba porovnanie s výškou nájmov iných nehnuteľností, aby bolo možné považovať výšku uvádzanú navrhovateľom v rozhodnom období za výšku nájomného bežnú), súd za takýchto okolností prípadu návrh ako nedôvodný zamietol z dôvodu nepreukázania bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa.
Vzhľadom na uvádzaný dôvod neúspešnosti navrhovateľa v konaní sa súd podrobnejšie nezaoberal v odôvodnení námietkou premlčania uplatneného práva vzneseného odporcom, možno však konštatovať, že v prípade posúdenia užívania nehnuteľností odporcom ako bezdôvodného obohatenia by vzhľadom na dobu uplatnenia nároku na súde (14.04.2008) a právnu úpravu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia obsiahnutú v § 107 ods. 1, 2 občianskeho zákonníka bolo potrebné nárok navrhovateľa na plnenie za obdobie od 01.03.2001 do 14.04.2005 považovať za premlčaný.
Súd ďalšie navrhovateľom navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko podľa názoru súdu by boli vzhľadom na dostatočne zistení skutkový stav a vzhľadom na právne posúdenie veci ako je vyššie uvedené nadbytočné a neúčelné. Právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla v konaní vypočuť osobne konateľa navrhovateľa V. B., jeho brata I. B. a to k okolnostiam uzavretia resp. neuzavretia dohody o bezodplatnom užívaní nehnuteľností v čase od 01.03.2001 do 21.09.2006, ktorú skutočnosť tvrdil pri svojej obrane v konaní odporca. Vzhľadom k tomu, že sa súd okolnosťami predmetnej dohody nezaoberal, z dôvodov ktoré sú zrejmé vo vyššie uvedenom právnom posúdení celého sporu pokladal súd za nadbytočné oboch svedkov vypočúvať v konaní, ktorých výpoveď by právne posúdenie a k tomu potrebné skutkové
zistenia žiadnym spôsobom nedoplnili. Z rovnakých dôvodov súd nevypočul ani navrhnutého svedka J. J. k okolnostiam, či tento užíval na základe súhlasu odporcu časť nehnuteľností, ktoré mal tento v dobe rozhodnej v užívaní. Vypoveď svedka k týmto okolnostiam by bola opäť pre skutkové zistenia už preukázané a pre úvahy ktorými sa súd riadil pri rozhodovaní a odôvodňovaní rozhodnutia irevelantná.
Súd na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že návrh bol podaný nedôvodne a preto ho zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne plne úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 97.138,50 Sk ( a to za trovy právneho zastupovania za 3 hlavné úkony pr. služby po á 27.050,-Sk / prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní 03.12.2008 / + 19 % DPH / 15.418,50 Sk/, 3 x režijný paušál po á 190,-Sk ) proti procesne neúspešnému navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.