Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-28-2007.pdf
PDF · 117.29 KB
No categories available
12C/28/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľov: v 1./ rade M. H. bytom R. XX,. B., 2./ rade M. H. bytom F. X,. B. obaja zastúpení J.. A. K., advokátkou so sídlom B. X,. B. proti odporcovi: R. S. a.s. so sídlom P. XX. B., IČO XX. XXX. XXX. zastúpeného J.. J. H. advokátom, A. K. H. P., so sídlom R. N.. č. X B., o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy , takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovatelia v 1./ a 2. / rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 121.882,50 Sk na účet advokáta J.. J. H., vedený vo V. S., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1./ a 2./ rade sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.2.2007 domáhali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 500.000,- Sk každému z navrhovateľov titulom náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že odporca ako vydavateľ denníka N. Č. na dvojstrane X - X uverejnil článok s názvom "K." s podtitulkom " Š.". V článku sa uvádzalo, že navrhovatelia v 1./ a 2./ rade sa pokúsili rozbehnúť obchod s ešte e nenarodeným dieťaťom a zo záveru článku vyplývalo, že sa žalovaní dopustili nezákonného konania, za ktoré však nebudú potrestaní. K článku boli pripojené fotografie žalobcov v 1. / a 2./ rade.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa v 1./ rade tento mal skutočne záujem stať sa biologickým otcom dieťaťa, ale z vážnych dôvodov nemôže splodiť dieťa bežným spôsobom, t.j. priamym sexuálnym stykom s matkou dieťaťa. Navrhovateľ, nielenže chcel mať dieťa, ale chcel byť jeho biologickým otcom so všetkými právami a povinnosťami, chcel mať dediča svojho majetku.
Navrhovateľ v 1./ rade uviedol, že si v záujme ochrany zdravia tehotnej ženy a ešte nenarodeného dieťaťa želal, aby nádejná matka počas tehotenstva pracovala len minimálne, a preto považoval za čestné, aby jej prípadnú stratu na zárobku a zvýšené náklady počas tehotenstva kompenzoval. Aj po narodení dieťaťa žalobca predpokladal, že matka a novonarodené dieťa budú potrebovať primeranú finančnú podporu z dôvodu predpokladaných zvýšených nákladov. Finančnú čiastku, ktorá sa v článku uvádza, preto v žiadnom prípade nepovažoval za cenu za donosenie a porodenie dieťaťa, t.j. akúsi "kúpnu cenu" za dieťa. Malo ísť o sumu, ktorá mala pokryť zvýšené náklady na potreby tehotnej ženy počas tehotenstva a náklady ženy - matky a dieťaťa po jeho narodení.
Keďže navrhovateľ v 1./ rade je občanom U. a dlhodobo žil v U. a keďže dobre neovláda slovenský jazyk, požiadal navrhovateľku v 2./ rade, ktorá je jeho nevlastnou sestrou, aby sa všetkých stretnutí a jednaní v tejto veci zúčastňovala spolu sním. Jej úlohou bolo hlavne, v prípade potreby /vysvetľovať nie bežné slovné zvraty a formulácie a pomáhať mu pri komunikácii s osobami, ktoré pre zrealizovanie jeho zámeru oslovil/. Odporkyňa v 2. rade mu pomáhala aj pri vybavovaní všetkých úradných formalít, ktoré nemali žiadny súvis s jeho snahou stať sa otcom.
Vo svojom návrhu navrhovatelia v 1./ a 2./ rade zhodne uviedli, že odporca ich nekontaktoval, aby si overil pravdivosť alebo presnosť skutočnosti, ktoré v článku uverejnil, bez všetkého prevzal a uverejnil nelegálnym spôsobom získané informácie odvysielané S. T. v relácii "R." a bez súhlasu žalobcov uverejnil v denníku N. Č. aj ich podobizne.
Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že v danom prípade uverejnením článku v denníku N. Č. konal v súlade s čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd t.j. realizoval garantované základné práva a slobody. Nakoľko nekonal protiprávne, nemohol porušiť práva na ochranu osobnosti navrhovateľov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov J.. A. V., E. K., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov predložených navrhovateľom, ako i s kazetou nahrávky ktorú odvysielala S., ktorá bola podkladom na uverejnenie článku v denníku N. Č., vyšetrovacím spisom Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii v Bratislave č. konania ČVS : PPZ 38/BKP -B 2005, ako i PPZ 59/BPK -B-2005 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa XX.X.XXXX v denníku P. vyšiel inzerát, kde jeho autori hľadajú dospelú ženu s deťmi, ktorá vynosí dieťa za odmenu. Na tento inzerát reagovala redaktorka pracujúca pre S. K. M.. Táto sa a dňa X.X.2005 stretla s dvomi jej cudzími osobami a to so ženou a mužom. Predstavila sa im ako K. V.. Tieto osoby sa jej následne vypytovali na rodinné pomery (ktoré si vymyslela). Muž a žena jej uviedli, že sú druh a družka a že chcú mať dieťa, ale pre vek ženy ho už mať nemôžu. Muž môže byť biologickým otcom a mali by záujem o oplodnenie zo skúmavky. Zákrok by bol na Slovensku. Uviedli, že poznajú primára kliniky v B. na Š. U.. Predložili prítomnej redaktorke písomne vypracovaný dokument, podľa ktorého by sa matka mala vzdať svojho dieťaťa v prospech biologického otca. Bolo tam tiež uvedené, že mesačne dostane 15.000,- Sk ako príspevok v tehotenstve a po narodení dieťaťa sa jej vyplatí suma 300.000,- Sk s tým, že sa po pôrode dieťaťa vzdá v prospech navrhovateľa v 1./ rade.
Osoby, ktoré s redaktorkou K. M. ktorá vystupovala pod menom K. V. jednali, boli navrhovatelia v 1./ a 2./ rade. Celé stretnutie redaktorka spolu so svojimi kolegami nahrali obrazom a zvukom. Redaktorka sa potom s navrhovateľom a jeho sestrou stretli viackrát a ďalšie stretnutia už boli nasmerované k zabezpečeniu umelého oplodnenia. Podľa záznamov, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, navštívili lekárov M.. M., M.. H., M.. P., pričom im bolo povedané, aké všetky vyšetrovania musia podstúpiť a priniesť potvrdenia. Jedným z potvrdení bolo aj "čestné prehlásenie" urobené navrhovateľom a domnelou K. V. dňa X.X.2005 u notára.
Mnohopočetné stretnutia navrhovateľa v 1./ rade, ako i navrhovateľky v 2./ rade ako aj redaktorky, boli audiovizuálne nahrané a bez súhlasu navrhovateľov použité v T. R. "R." dňa XX.X.XXXX s názvom: "Z.". Táto relácia bola podkladom , ktorý denník N. Č. uverejnil vo svojom vydaní. Odporca získal tieto informácie z príspevku odvysielaného S., ktorej úlohou ako verejnoprávnej inštitúcie je prostredníctvom svojich programov poskytovať nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitne informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov [ § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 16/2004 Z.Z. o S. T. v znení neskorších predpisov ]. Odporca sa mohol spoľahnúť na to, že tieto informácie sú z hľadiska zákona korektné. Ako nakoniec tieto informácie S. resp. jej redaktori získali, je vo vzťahu k odporcovi irelevantné, pretože tento sa na spôsobe získania informácií nepodieľal, ale konal v dobrej viere (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci R. T. proti S. R. z roku 2006).
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Nevyplýva z neho zákaz výkonu práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Jednotlivými aspektmi ochrany osobnosti v občianskom práve sú: právo na česť a dôstojnosť, právo na meno, právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, právo na telesnú integritu, právo na súkromie, právo na opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov vo vzťahu k hromadným informačným prostriedkom. Písomnosti osobnej povahy, podobizne a obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej povolením (§ 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Povolenie nie je potrebné, ak sa používajú písomností osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo a zvukové záznamy na úradné účely v súlade zákona ( § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez povolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačené, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Citované zákonné ustanovenie je konkretizujúcim ustanovením k § 11 Občianskeho zákonníka a vyplýva z neho, že S. od ktorej informácie N. Č. prevzal prostredníctvom svojich redaktorov vyhotovoval obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa navrhovateľa. Po dohode redaktorov s políciou, už zvukové a obrazové záznamy mohli slúžiť na úradne účely . Tu treba však zdôrazniť, že nešlo o nepravdivé, prípadne účelovo zaznamenané záznamy, čo ani navrhovatelia nenamietli. Navrhovatelia v 1./a 2./ rade uviedli, že nepravdivými informáciami uverejnenými v N. Č. boli kriminalizovaní a škandalizovaní. Tu je však dôležité uviesť tú skutočnosť , že bol to práve navrhovateľ, ktorý dňa X.X.XXXX podpísal "čestné prehlásenie", že od X.X.XXXX žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka s K. V.. Šlo o vyslovené klamstvo, ktoré malo byť predpokladom pre ďalšie podvodné úkony v zdravotníckych zariadeniach. Podľa výpovedí , ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise Úradu boja proti korupcii Bratislava, boli to práve navrhovatelia v 1./ a 2./ rade, ktorí boli v jednaní s konkrétnymi lekármi, za účelom vybavenia umelého oplodnenia. Predpokladom realizácie umelého oplodnenia by museli byť ďalšie potvrdenia (lekárske), ktoré by opäť museli byť rovnakého charakteru, ako bolo "čestné prehlásenie" navrhovateľa zo dňa X.X.XXXX. Vzhľadom na uvedené podvodné správanie sa navrhovateľov, títo si sami vytvorili okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o ich dobrých úmysloch.
Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že S. od ktorej odporca prevzal príspevok vo svojom článku uverejnenom v N. Č. s názvom "K." , redaktori S. porušili Chartu S. v časti VI (Metódy, prostriedky a zabezpečenie tvorby), čl. 8 (Tajné nahrávanie), tu treba uviesť , že hoci podľa čl. 8 ods. 1 Charty S. tajné nahrávanie nepoužíva, súčasne z tohto pravidla zakotvuje výnimku, a to v prípade investigatívnej žurnalistiky. A práve o tento prípad išlo, pretože relácia S. R. je práve druhom investigatívnej žurnalistiky a na takýto spôsob žurnalistiky je zameraná.
Podľa čl. 20 ods. 2 (Ochrana osobnosti), podľa druhej vety ktorého sa témy musia spracúvať tak, aby pri tom nedošlo k neoprávneným zásahom do osobnostných práv, zaručených občanom ústavou a ďalšími zákonmi, pričom je potrebné uviesť, že ustanovenie zakazuje iba neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti, a naopak oprávnene zásahy umožňuje (a contrario). Článok uverejnený v N. Č. pod názvom "K." totiž vykresľuje navrhovateľov ako osoby , ktoré chceli klamstvom získať pre navrhovateľa v 1./ rade dieťa tak, aby mu ho vynosila cudzia žena, ktorá sa potom za peňažnú odplatu dieťaťa vzdá. A to práve navrhovateľ v 1./ rade aj robil.
Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti zásadne nemožno považovať uverejnenie pravdivých informácií, a to aj keď sú pre dotknutú osobu nepríjemné (Zborník stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu, Najvyšší súd ČSSR, Praha 1980, str. I72).
Základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je, že pôvodca zásahu konal protiprávne t.j. v rozpore so svojimi povinnosťami. Protiprávnosť však vylučuje skutočnosť, ak pôvodca realizoval svoje právo, pretože v takom prípade nemohol konať protiprávne. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie oprávnenosti alebo naopak ne neoprávnenosti zásahu je teda skutočnosť, či pôvodca zásahu realizuje svoje subjektívne oprávnenie. Znakom právneho poriadku v súlade s princípom právnej istoty musí byť totiž jeho jednota, vnútorná bezrozpornosť ako celku a vnútorná bezrozpornosť všeobecne záväzných právnych predpisov (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/95 ).
Z uvedeného vyplýva, že v právnom štáte je nepredstaviteľné a s princípom právnej istoty nezlučiteľné, aby bol niekto sankcionovaný za to, že využíva svoje subjektívne právo priznané a chránené právnym poriadkom. To platí najmä vtedy, ak osoba využíva svoje základné právo a slobodu, nakoľko podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy SR nikomu nemôže byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Zákon neposkytuje právu na ochranu osobnosti absolútnu ochranu. Všetky práva a slobody sa však chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 7/96).
Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd / ďalej len " Dohovor " / každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahrňuje zastávať názory , prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby udeľovali povolenie rozhlasovým , televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahrňuje i povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam , obmedzeniam alebo sankciám , ktoré stanoví zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, ochrane poriadku a predchádzaniu zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu dôverných informácií ,alebo zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci.
Slovenská republika potvrdila svoju viazanosť Dohovorom, ktorý ratifikovala a uverejnila predpísaným spôsobom. Ak špecifikácia práva alebo slobody zaručenej Dohovorom na konkrétnu situáciu vyplýva z medzinárodného štandardu uplatnenia Dohovoru, je ním Slovenská republika viazaná (nález Ústavného súdu SR sp. zn. U. ÚS 28/96 z 12.05.1997).
Pre stanovenie rozsahu a ochranu určitého základného práva alebo slobody je teda právne významný aj rozsah a obsah základného práva alebo slobody podľa medzinárodných dohovorov, ak je nimi SR viazaná. Ústavu SR nemožno vyložiť spôsobom porušujúcim medzinárodné záväzky štátu (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93, sp. zn. II. US 94/95 alebo II. US 48/97).
Z judikatúry Európskeho súdu vyplýva, že sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločností, s obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2. sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky ktoré sú prijímané priaznivo, alebo pokladané za neškodné, alebo je k nim zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na také "informácie" alebo "myšlienky", ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú. Sloboda prejavu tak, ako je vymedzená v článku 10, podlieha radu výnimiek, ktoré je treba vykladať zúžené a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná. Tlači prislúcha napriek tomu šíriť informácie a myšlienky; verejnosť má rovnako právo ich obdržať. Keby tomu bolo inak, potom by tlač nemohla hrať úlohu, verejného strážcu. (Európsky súd vo veciach O. A. G. proti S. K. z roku 1991 ).
Európsky súd zdôraznil, že článok 10 nechráni iba podstatu vyjadrených myšlienok a informácií, ale takisto formu, prostredníctvom ktorej sú rozširované (rozsudok vo veci L. A. I. proti F. z roku 1998).
Právo na slobodu prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov existencie demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pre rozvoj tejto spoločnosti i rozvoj každého človeka. S výhradou článku 10 ods. 2 Dohovoru sa vzťahuje nielen na informácie "myšlienky", ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neurážlivé alebo neutrálne. Ale aj na tie, ktoré útočia, šokujú, či znepokojujú časť obyvateľstva.
Súd mal za to, že predmetom článku bolo informovanie o otázkach legitímneho verejného záujmu. Boli to sami navrhovatelia ktorí zverejnili svoj zámer v hromadnom informačnom prostriedku, čím vzbudili záujem verejnosti a médií o svoje konanie a tým tieto skutočnosti vylúčili zo svojej súkromnej sféry. Otázky asistovanej reprodukcie týkajúce sa takéhoto prípadu patria v našej krajine medzi eticky a morálne mimoriadne citlivé, z určitého pohľadu aj kontroverzné a celkom iste nie ojedinelé. To všetko spôsobovalo, že išlo o otázky legitímneho verejného záujmu. Navyše je zrejmé, že denník N. Č. uverejnil len informácie, ktoré už boli pred tým odvysielané vo V. T.. Je teda zrejmé, že predmetom článku bolo informovanie o otázkach legitímneho verejného záujmu a boli uverejnené pravdivé informácie, čím došlo k realizácii práv garantovaných ČI. 26 Ústavy SR a či. 10 Dohovoru.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úmyslom navrhovateľov bolo získať dieťa pre navrhovateľa v 1./ rade a to tým, že by sa ho jeho biologická matka vzdala a za to by jej navrhovateľ v 1./ rade zaplatil peňažnú sumu. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že chcel mať dieťa, ktoré nemohol splodiť sexuálnym stykom. Uviedol, že finančnú čiastku ktorú chcel matke dieťaťa vyplatiť nezamýšľal ako kúpnu cenu dieťaťa, ale ako náhradu za stratu na zárobku a zvýšených nákladov matky. Pre súd boli tieto pohnútky navrhovateľa v 1.rade irelevantné , pretože v článku nešlo o to prečo navrhovatelia chcú dieťa , ale akým spôsobom sa o to usilovali. Podstata veci totiž spočívala v tom, že navrhovateľ v 1./ rade mal získať dieťa a dosiahnuť to, aby sa ho matka vzdala, výmenou za zaplatenie určitej peňažnej sumy. Je úplne nepodstatné, či túto sumu navrhovateľ v 1. / rade nazval ako náhradu nákladov , alebo kúpnu cenu. Súd mal za to, že tvrdenie navrhovateľov bolo účelové, nedôveryhodné a to i z toho dôvodu, že v inzeráte , ktorý si navrhovatelia sami zaplatili v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou sa výslovne uvádza, že ponuka je za odmenu a to po vzájomnej dohode. Pokiaľ navrhovateľ v 1. rade tvrdil, že bol znevážený v očiach rodiny a známych, súd toto jeho tvrdenie považoval za minimálne nenáležité. V článku boli uverejnené pravdivé skutočnosti o tom, čo a ako navrhovateľ v 1./ rade chce dosiahnuť.
Pokiaľ sa týka odporkyne v 2./ rade, táto poukázala na tú skutočnosť, že nikdy v kauze nevystupovala ako manželka a ani družka navrhovateľa v 1./ rade, pričom po uverejnení článku v N. Č. ľudia na ňu pozerali ako na nemorálny živel, mala problémy so svojou dcérou a synom, ako i s ľuďmi, ktorí ju prestali zdraviť. Súd jej výpoveď hodnotil ako nedôveryhodnú, pretože z vyšetrovacieho spisu Úradu boja proti korupcii PZ Bratislava jednoznačne vyplýva, že odporkyňa v 2./ rade sa zúčastňovala zdravotných prehliadok u lekárov spolu s K. M. alias K. V., ako i navrhovateľom v 1./ rade. Skutočnosť ktorú navrhovateľka v 2./ rade uviedla, že ju článok v N. Č. pobúril, súd hodnotil ako neopodstatnenú. Ako vplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ochrana urážajúcich, šokujúcich alebo znepokojujúcich myšlienok tvorí súčasť požiadaviek pluralizmu, tolerancie a liberálneho myslenia, bez ktorých neexistuje žiadna demokratická spoločnosť (rozsudok vo veci L. A. I. proti F. z roku 1998). Odporca nebol povinný upozorniť navrhovateľku v 2./ rade na uverejnenie jej fotografií alebo ich rastrovať.
Ustanovenie § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje uverejniť obrazové záznamy fyzickej osoby pre účely tlačového spravodajstva aj bez jej súhlasu. Súčasťou štandardu ochrany slobody prejavu a práva na informácie v zmysle judikatúry Európskeho súdu je aj to, že voľba spravodajskej techniky je výlučným oprávnením tlače, pričom žiadny súd nemôže nahradiť novinárov pri stanovení spravodajskej techniky, ktorú majú použiť (prípady J. proti D. z roku 1994 a B. T. A. Ď. proti N. z roku 2000). Článok 10 Dohovoru nechráni iba podstatu vyjadrených myšlienok a informácií, ale takisto formu prostredníctvom ktorej sú rozširované (rozsudok vo veci L. A. I. proti F. z roku 1998).
Súd mal za to, že navrhovateľka v 2./ rade nemohla legitímne očakávať, že sa jej konanie nestane predmetom záujmu médií a verejnosti, a že jej konanie nebude aj verejnosťou posudzované. Toho si musela byť vedomá vtedy , keď spolu s navrhovateľom v 1./ rade uverejnili inzerát v denníku P..
V tomto spore je potrebné uviesť, že odporca sa na vytvorení záznamu navrhovateľov nepodieľal, ako to potvrdil na pojednávaní i svedok E. K.. Odporca iba šíril (uverejnil ) určité jeho časti. Tu je potrebné poukázať na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci R. T. proti S. R. z XX.XX.2006.
Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa § 12 ods.3 Občianskeho zákonníka, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku použitie obrazových a zvukových záznamov fyzických osôb bez jej súhlasu pre účely spravodajstva umožňuje.
Súd mal za to, že samotní navrhovatelia boli tí, ktorí vyprovokovali záujem verejnosti a médií o ich konanie tým, že svoj zámer uverejnili v denníku P. prostredníctvom plateného inzerátu, pričom navrhovateľ v 1./ rade konal minimálne nemorálne, keď klamal o tom, že s K. V. (K. M.) žijú v spoločnej domácnosti, čo potvrdil čestným prehlásením pred notárom.
Odporca uverejnením článku v N. Č. pod názvom "K." podľa názoru súdu negatívne nezasiahol do občianskej cti, dôstojnosti a vážnosti navrhovateľov. Obaja navrhovatelia zhodne uviedli, že nekonali protiprávne, ale iba tak ako je to bežné. Ak odporca teda uverejnil informácie, ktoré boli bežné, nemohlo dôjsť k zníženiu ich dôstojnosti, cti a vážnosti v spoločnosti. V článku ktorý odporca prevzal od S. a uverejnil vo svojom denníku dňa XX.X.2005 boli uverejnené informácie, ktoré zodpovedali skutočnosti. Uverejnením pravdivých informácií (navrhovatelia tvrdili, že nekonali protiprávne) nemohlo dôjsť k zásahu do ich osobnostných práv. Boli to práve oni, ktorí svoj zámer podaním inzerátu v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou uverejnili. Verejnosť má právo byť informovaná a navrhovatelia teda vzhľadom na svoje konanie musia znášať dôsledky svojho vlastného konania.
Navrhovatelia v 1./ a 2./ rade žiadali finančnú satisfakciu v podobe nemajetkovej ujmy každý po 500.000,- Sk v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom podkladom pre jej priznanie je, aby bola do značnej miery znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť.
Podkladom priznania finančnej satisfakcie je v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Miera, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti sa skúma z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či v inom prostredí fyzickej osoby.
Súd mal za to, že v celom konaní navrhovatelia v 1./ a 2./ rade neuniesli dôkazné bremeno dokazovania následku protiprávneho konania odporcu , ako i zníženia v značnej miere dôstojnosti navrhovateľov v 1./ a 2./ rade , ako i ich vážnosti v spoločnosti a preto návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešným navrhovateľom plnú náhradu trov konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia odporcu advokátom J.. J. H..
V súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1, §14 ods. 1 písm. a), c), d), § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, priznal súd odporcovi uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia spolu 121.882,50 Sk za:
- dva úkony právnej služby, ktoré vykonal J. J. H. v kalendárnom roku 2007, teda 2x 14.475,- Sk, čo je spolu 28.950,- Sk (1. za prevzatie a prípravu zastúpenia; 2. za písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 21.11.2007);
- za päť úkonov právnej služby, ktoré vykonal advokát odporcu v priebehu kalendárneho roku 2008 po 14.475 Sk za jeden úkon, čo je 72.375,- Sk (za účasť na pojednávaniach v dňoch 15.01.2008; 19.09.2008 a 04.12.2008 a vyjadrenie k predmetu konania z 25.02.2008 a z 22.10.2008);
- DPH 19 % z tarifnej odmeny 101.325,- Sk v sume 19.251,50 Sk;
- réžijný paušál 1.306,- Sk (2x 178,- Sk + 5x 190,- Sk);
Súd nepriznal advokátovi odporcu uplatnený úkon právnej služby - písomné podanie na súd, predloženie listinného dôkazu z 25.09.2008 a DPH 19 % zo sumy 14.475 Sk (teda z odmeny za tento uplatnený úkon), nakoľko podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, nejde o úkon právnej služby, ale o povinnosť účastníka predložiť listinné dôkazy a to v danom konaní prepis relácie odvysielanej S. T. pod názvom "Z." (R. z XX.XX.2005).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave dňa 04. 12. 2008