Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-90-2004.pdf
PDF · 79.87 KB
No categories available
7C/90/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu Š. B., advokáta, bytom I., T. XXX. proti žalovanému O. Ú. v T., B. XXXX,. T. o žalobe na zaplatenie 99.335,- Sk s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 99.335,-- Sk s 18.6 % úrokom od 10.07.2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 4.965,-- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 25.06.2004 doplneným podaním zo dňa 27.07.2004 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 99.335,- Sk s 18.6 % úrokom od 10.07.2001 do zaplatenia a náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval od 01.09.1996 vo funkcii V. O. S. V., do ktorej bol menovaný. Dňa 26.03.1999 ho žalovaný odvolal z funkcie vedúceho a dňa 06.04.1999 mu doručil rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. ( ďalej len ZP). V spore o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol úspešný a súd rozhodol, že pracovný pomer naďalej trvá. Po právoplatnosti rozsudku žalovaný súhlasil, že ho bude naďalej zamestnávať, ale ponúkol mu miesto, ktoré nezodpovedalo jeho vzdelaniu a praxi. Následne súhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou z dôvodu nadbytočnosti podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP. Preto mu patrí v súlade s § 1 zák. č. 195/1991 Zb. a kolektívnou zmluvou odstupné vo výške 5 násobku priemerného platu.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že od 01.09.1996 pracoval u žalovaného ako V. S. O. a dňa 26.03.1999 bol z funkcie odvolaný a dňa 06.04.1999 mu žalovaný doručil rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru skončil rozsudkom, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné. Žalovaný na právoplatný rozsudok nereagoval a preto ho vyzval, aby vo veci konal. Žalovaný ho vyzval na rokovanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.06.2001 a na tomto rokovaní mu bola ponúknutá práca v triede 8 ako samostatný odborný zamestnanec. Toto odmietol a bola mu preto navrhnutá dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP, ktorú akceptoval.
Zástupkyňa žalovaného uviedla, že funkcia, z ktorej bol žalobca odvolaný nebola zrušená a teda nárok na odstupné mu nevznikol.
Z vykonaného dokazovania, výpovedí účastníkov, listinných dôkazov: odvolanie z funkcie zo dňa 26.03.1999, okamžitého zrušenia pracovného pomeru z 29.03.1999, rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 5C/810/99 zo dňa 02.10.2000 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.05.2001, dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 25.06.2001, kolektívnej zmluvy, potvrdenia zamestnávateľa o dobe zamestnania z 21.04.1999, potvrdenia o priemernom mesačnom zárobku z 22.09.1999 mal súd za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 01.02.1991 na základe menovania do 26.06.2001 kedy tento pracovný pomer skončil dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP.
Nároky navrhovateľa súd posudzoval podľa ustanovení Zákonníka práce platného v čase vzniku nároku navrhovateľa teda podľa zákona č. 65/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov.
Podľa§ 43 ods. 1,2 ZP ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru, končí sa pracovný pomer dojednaným dňom.
Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzavierajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody rozviazania pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje.
Podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z týchto dôvodov: ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách.
Medzi žalobcom a žalovaným došlo preukázateľne k skončeniu pracovného pomeru dňom 26.06.2001 dohodou z dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP z dôvodu nadbytočnosti. O tom či sa stáva pracovník nadbytočným z dôvodov uvedených v citovanom ods. ZP rozhoduje zásadne zamestnávateľ a toto rozhodnutie žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil. Nie je preto v právomoci súdu skúmať toto rozhodnutie žalovaného a súd ho musí akceptovať. Žalobca sa v zmysle rozhodnutia žalovaného stal nadbytočným a na základe tejto skutočnosti sa preto aj žalobca dohodol so žalovaným na skončení pracovného pomeru dohodou výslovne z tohto dôvodu.
Podľa § 1 zák. č. 195/1991 Zb. tento zákon sa vzťahuje na pracovníkov organizácií, 1) u ktorých dochádza pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, a na ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu pracovného pomeru v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy, 2) (ďalej len "uvoľňovaný pracovník").
Podľa § 3 ods. 1) zák. č. 195/1991 Zb. uvoľňovanému pracovníkovi prislúcha odstupné, ako jednorazový príspevok, vo výške dvojnásobku priemerného zárobku zisteného u neho podľa pracovnoprávnych predpisov 4) naposledy pred skončením pracovného pomeru.
Podľa § 3 ods. 2) zák. č. 195/1991 Zb. v kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom možno odstupné podľa odseku 1 zvýšiť až o trojnásobok priemerného zárobku, prípadne určiť podmienky, za ktorých toto odstupné prislúcha; to sa vzťahuje aj na organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.
Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dňom 26.06.2001 dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP a preto mu patrí odstupné v zmysle zák. č. 195/1991 Zb. a to vo výške 2 násobku priemerného mesačného zárobku podľa § 3 ods. 1 a podľa § 3 ods. 2 zák. č. 191/1995 Zb. a článku 16 kolektívnej zmluvy vo výške 3 násobku priemerného mesačného zárobku. Podľa potvrdenia žalovaného priemerný mesačný zárobok žalobcu bol 19.868,- Sk. V zmysle cit. zák. a kolektívnej zmluvy patrí žalobcovi odstupné vo výške 5 násobku priemernej mesačnej mzdy, čo je 99.340,- Sk. Keďže uplatnený nárok žalobcu nepresahoval túto sumu, súd priznal žalobcovi uplatnený nárok vo výške 99.335,- Sk.
Podľa § 3 ods. 3) zák. č. 195/1991 Zb. odstupné vypláca organizácia po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v organizácii pre výplatu mzdy, pokiaľ sa organizácia nedohodne s uvoľňovaným pracovníkom na výplate odstupného v deň skončenia pracovného pomeru alebo na neskoršom termíne výplaty.
Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania s vyplatením odstupného vo výške 18.6 % ročne z dlžnej sumy od 10.07.2001, keď žalovaný sa týmto dňom dostal do omeškania v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 195/1991 Zb.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 4.965,- Sk.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.