Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-33-2023.pdf
PDF · 190.03 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudkýň JUDr. Janka Benkovičová a JUDr. Andrea Hadnagyová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, trvale bytom ako matka, toho času v striedavej osobnej starostlivosti rodičov - matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. G. XXXX/XX, v konaní zastúpená splnomocnencom: JUDr. Jarmila Jonášová, advokátka, adresa sídla Bratislava, Bajzova 1 a otca: F. H. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu I. XXXX, v konaní zastúpený splnomocnencom: JUDr. Miloš Baranec, advokát, adresa sídla Banská Bystrica, Majerská cesta 96, o návrhu otca na zmenu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu matky na zmenu zverenia, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 13. apríla 2023 č.k. 19P/66/2022-331, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky a vzájomný návrh otca zamietol (výrok I.).
1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že otec maloletej sa svojim návrhom domáhal zmeny ostatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej A., a to uložením povinnosti matke platiť na maloletú výživné najskôr vo výške 100 eur mesačne a neskôr v závislosti od okolností zistených vykonaným dokazovaním vo výške 800 eur mesačne, eventuálne sa domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej. Svoj návrh odôvodnil predovšetkým tým, že od novembra 2021 bol nezamestnaný, pričom dávku v nezamestnanosti poberal len do februára 2022. Od októbra 2022 je síce zamestnaný na dohodu, ale len so zanedbateľným príjmom. Na základe dohody o vykonaní práce vykonáva prácu najviac 10 hodín týždenne. Otec má záujem pracovať v oblasti letectva. Vyjadril tiež záujem pracovať v inej oblasti, napríklad maklérstva. Ovláda cudzie jazyky. Poukázal na stagnáciu privátneho letectva z dôvodu pandémie a následne z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine. Jeho posledný kontrakt bol práve pre ruského zákazníka. Z časti prišiel o jednu z licencií a tak nie je v jeho schopnostiach dosahovať obdobný príjem ako v minulosti. Prácu si hľadal, čo preukazuje listinnými dôkazmi. Otec návrh odôvodnil aj tým, že mu vznikli nezanedbateľné výdavky v súvislosti s nájmom bytu v E. pre potreby realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Tieto výdavky od 01.06.2022 už nemá, keďže tento nájom otec ukončil. Má sťažené podmienky pre zamestnanie sa aj z dôvodu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá je v súčasnosti v týždňových intervaloch. Podľa jeho názoru matka má podstatne vyšší príjem ako on a najmä je jedinou akcionárkou spoločnosti A. E. E., H. (ďalej len „Spoločnosť“), ktorá dosahuje významné zisky. Matka navrhla návrh otca ako nedôvodný zamietnuť dôvodiac, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletej nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia súdu, ktorým boli upravené práva a povinnosti k maloletej viniac otca, že tento sa účelovo vzdal zamestnania, že už za spolužitia s matkou plánoval, že si licenciu neobnoví, že matke sám ponúkol sumu 15.000 eur, že výdavky otca prevyšujú jeho príjmy, a teda súdu poskytol zavádzajúce informácie, že nakoľko otec nájomný byt v E. nevyužíval a cestuje s maloletou do I., čo predstavuje vzdialenosť 60 km, maloletá tak nemôže navštevovať družinu, kde má vytvorené sociálne väzby. Matka ďalej dôvodila, že je akcionárkou Spoločnosti, pričom akcie Spoločnosti boli prevedené na ňu zo zdravotných dôvodov jej otca. Jedná sa o majetok celej rodiny, a teda nie majetok matky.
1.1.1 Matka vzájomným návrhom taktiež žiada súd o zmenu ostatného rozhodnutia, a to v časti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že maloletá A. bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi bude uložená povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 300 eur mesačne a zároveň mu bude upravený styk s maloletou. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec súd zavádzal, že si zaobstaral nájom v E., aby maloletá nemusela cestovať denne 120 km do školy. V byte jej však nevytvoril podmienky a nájom k 31.05.2022 ukončil. Maloletá je tak nútená cestovať do školy dlhé vzdialenosti. Nemôže navštevovať družinu, čím jej bráni v socializácii. Maloletá je podľa tvrdenia triednej učiteľky v škole unavená. S otcom maloletej nie je možné komunikovať. Prejavuje k matke hostilné postoje, a to aj pred maloletou. Matka má tak obavu zo správania otca a jeho dopadu na psychický vývin maloletej. Otcov návrh hodnotí ako účelový. Otec nespracoval ich rozchod a povyšuje svoje majetkové záujmy nad záujmom maloletej. Otec maloletej žiadal návrh matky na zrušenie striedavej starostlivosti o maloletú zamietnuť ako nedôvodný dôvodiac, že maloletá má rada oboch rodičov, k obom má rovnakú citovú väzbu a chce byť s oboma rovnako, že striedavá osobná starostlivosť prebieha dlhodobo a bez problémov. Čas strávený s maloletou v aute otec využíva na komunikáciu s maloletou, rôzne verbálne hry a precvičovanie angličtiny. Ani to, že nenavštevuje družinu nepredstavuje pre maloletú žiaden problém. K rozporu medzi príjmami a výdavkami sa vyjadril tak, že v prípade nedostatku peňazí mu tieto požičiava brat, a to v hotovosti, prípadne prevodmi na účet tak, ako to vyplýva z výpisov z jeho účtu. Čo sa týka práce, prišiel o jednu licenciu zhruba v máji 2022, z dôvodu, že rok nemal nalietaný určitý počet hodín pre uvedený typ licencie s tým, že v októbri 2022 bol preškolený súčasným zamestnávateľom a vykonáva prácu pilota jednomotorových a jednopilotových lietadiel. Za predmetné školenie sú mu vykonávané zrážky zamestnávateľom. Z uvedeného dôvodu nemôže dosahovať pôvodné zárobky. Očakáva zvýšenie príjmu v budúcnosti, a to s ohľadom na možnosť získania ďalších kvalifikácií. Kvôli striedavej osobnej starostlivosti v jednotýždňových intervaloch, a vzhľadom k tomu, že jeho prioritou je dcéra, nie je v jeho možnostiach dosahovať taký finančný príjem aký dosahoval v minulosti.
1.1.2 Maloletá A. pri výsluchu pred súdom uviedla, že ostatná úprava osobnej starostlivosti rodičov o ňu jej vyhovuje a nechcela by na tom nič meniť. Napriek tomu, že má viacero mimoškolských aktivít všetko zvláda bez pocitov únavy a vyčerpania, nakoľko denný režim má prispôsobený rodičmi tak, aby mala aj dostatok spánku a oddychu. Najradšej by bývala s oboma rodičmi v bydlisku otca, v I..
1.1.3 Kolízny opatrovník navrhol oba návrhy zamietnuť.
1.2 V konaní mal súd za dokázané, že práva a povinnosti rodičov k maloletej boli naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 19P/104/2020-390 z 18.10.2021 (doplneným rozsudkom č.k. 19P/104/2020-392 z 18.10.2021), kedy súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bola maloletá A. zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej realizuje otec v bydlisku matky vždy v nedeľu o 16:00 hod. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne, so splatnosťou 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rodičia sa dohodli na úprave styku počas letných prázdnin ako aj na tom, že matka bude poberať prídavky na dieťa a daňový bonus. V konaní bolo zrealizované znalecké dokazovanie znalcom PhDr. Martinou Piačkovou, v odbore klinickej psychológie detí, ktorého priebeh a závery sú obsiahnuté v Znaleckom posudku č. 36/2020. Vyšetrenia rodičov a maloletej boli realizované 08.03.2021. Bolo zistené, že obaja rodičia majú na maloletú pozitívny vplyv. Maloletá bola vo veku, kedy rola otca naberala na dôležitosti. Otec má predpoklady u maloletej rozvíjať intelektuálny potenciál, učí ju chápať pozorované, dôverovať iným a pozitívne formovať jej osobnosť. Pre maloletú je priateľskou autoritou. Matka dáva maloletej pocit bezpečia a istoty. Matkin vplyv je dôležitý pri budovaní základných hodnôt a neskoršej identifikácii s rolou ženy. Maloletá má k obom rodičom pozitívny vzťah. Zaradila otca ako osobu, s ktorou túži zdieľať domov. Otec sa maloletej venuje. Snaží sa jej vytvoriť kreatívne prostredie. Matku zaradila ako prvú osobu, s ktorou chce bývať. Medzi matkou a maloletou je vysoká emocionálna väzba. Matka zabezpečuje biologické a psychické potreby maloletej. Záujem oboch rodičov o maloletú
je trvalý. Prostredie, v ktorom žije otec je jej dôverne známe. Má kladné väzby so svojimi súrodencami a širšou rodinou otca. Otec má záujem sa jej venovať hlavne v rozvoji športových aktivít, turistiky a zážitkových aktivít. Obaja rodičia napriek partnerským nezhodám zhodne uviedli pozitívny vplyv druhého rodiča na zdravý vývin maloletej. Maloletá nepreferuje ani jedného z rodičov. Berie ohľad na oboch rodičov, nechce ich zraniť. Snaží sa im rozdávať lásku a cíti sa byť nimi milovaná. Medzi rodičmi je komunikačná bariéra. Pri optimálnom nastavení podmienok starostlivosti a ich akceptácii oboma stranami však majú obaja rodičia vysoký predpoklad pozitívne vplývať na vývin maloletej, nakoľko sú obaja zrelé a vyspelé osobnosti, ktorých prioritným záujmom je šťastie a harmonický vývin maloletej. Maloletá musí cítiť od rodiča, že tento podporuje jeho vzťah s druhým rodičom. Rodičia musia robiť rozhodnutia v záujme maloletej. Konfliktnou komunikáciou bez sebakontroly môžu na dieťa prenášať svoje nespracované emócie z rozpadu vzťahu.
1.2.1 Matka v čase ostatného rozhodovania súdu bývala v tom istom byte ako v súčasnosti, v E.. Bola zamestnaná v Spoločnosti s čistým priemerným mesačným príjmom v roku 2020 v sume 2.431,58 eur. V období od 01/2021 do 07/2021 v sume 1.364,68 eur. Ďalej bola poberateľkou invalidného dôchodku v sume 271,60 eur mesačne, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v sume 39,02 eur mesačne a prídavkov na dieťa v sume 24,95 eur mesačne. Svoje mesačné výdavky vyčíslila na sumu 663,52 eur. Nemala žiaden príjem zo živnosti. Bola jediným akcionárom Spoločnosti s počtom akcií 20, o menovitej hodnote 10 tis. eur/ks. Matka na pojednávaní dňa 18.10.2021 uviedla, že nemá žiaden osobný zisk z uvedenej spoločnosti. Jedná sa o rodinný podnik. Právny zástupca otca na uvedenom pojednávaní poukázal na výšku zisku Spoločnosti za rok 2020 v sume 248.370 eur.
1.2.2 Otec maloletej býval v tom istom rodinnom dome ako v súčasnosti, v I.. V priebehu konania bol zamestnaný ako pilot v spoločnosti H. J. H. s priemerným čistým mesačným príjmom od 10/2019 do 09/2020 v sume 6.860,60 eur. V uvedenej spoločnosti bol zamestnaný do 31.03.2021 s tým, že v súvislosti so skončením jeho pracovného pomeru z organizačných dôvodov obdržal v marcovej mzde (2021) odstupné v sume 50.100 eur. Od 01.04.2021 do 30.04.2021 bol práceneschopný s celkovým príjmom 1.150 eur. V období od 03.05.2021 do 31.07.2021 bol evidovaný ako nezamestnaný. Od 01.08.2021 do 31.10.2021 bol zamestnaný v spoločnosti G. K. L.. Na pojednávaní dňa 18.10.2021 už bolo dohodnuté skončenie jeho pracovného pomeru k 31.10.2021. Otec uviedol, že bude žiť z úspor, ktoré mal vo výške 15.000 eur. Plánoval sa zamestnať opäť na jar. Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky na sumu 2.685 eur (vrátane nájmu bytu v E. a bez vyživovacích povinností). Otec predal lietadlo zn. Brucker za cenu 40.000 eur a tieto peniaze použil na splatenie hypotéky na nehnuteľnosť v I.. Na pojednávaní dňa 18.10.2021 otec uviedol, že hypotekárny úver v I. a úver, ktorý splácal k rukám bývalej manželky, sú vyplatené. Zostal mu už len dlh voči matke maloletej v sume 23.000 eur. Mal rovnakú vyživovaciu povinnosť voči ostatným dvom plnoletým deťom ako v súčasnosti, na H. 550 eur a na H. 450 eur, a to na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9P/76/2014-22, právoplatného dňa 27.03.2014. Po dohode s ich matkou však uhrádzal výživné v celkovej výške 600 eur mesačne.
1.2.3 Maloletá A. žila striedavo u matky a otca, bola zdravá a s uspokojovaním jej osobných potrieb mali rodičia spojené len bežné výdavky. Navštevovala materskú školu a od 01.09.2021 prvý ročník základnej cirkevnej školy. S uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej mala matka spojené odôvodnené výdavky vo výške 373 eur mesačne.
1.2.4 V čase rozhodovania súdu v tejto veci maloletá A. naďalej žije striedavo, v týždňových intervaloch u rodičov. Každý z rodičov má teda pravidelné výdavky na ubytovanie maloletej v čase pobytu maloletej. Otec mal výdavky na bývanie v sume 460 eur (vrátane nájmu bytu v E.). V priebehu konania mal tiež prechodný pobyt u priateľky v M., kde mal možnosť bývať spolu s maloletou do rozchodu s priateľkou, ale náklady spoločne neuhrádzali, preto v tomto prípade súd na výdavok neprihliadol. V čase vyhlásenia rozsudku otec deklaroval zníženie poplatku za elektrinu na sumu 70 eur mesačne. Matka mala na začiatku konania výdavky na bývanie v sume 451,02 eur (splátka hypotekárneho úveru, služby za byt, elektrina). Každý z rodičov má tiež výdavky na stravu maloletej, oblečenie, hygienu, voľný čas a zdravotnú starostlivosť maloletej. Maloletá nenavštevuje žiadneho lekára špecialistu a nemá špeciálne dietetické potreby. V čase podania návrhu matka vyčíslila výdavky na školu a záujmové činnosti maloletej nasledovne: obedy v škole 30 eur, poplatok za školu 34 eur, tenis 28 eur, iné poplatky v škole 25 eur, školský klub 15 eur, pohybový krúžok 30 eur, spolu 162 eur. V podaní zo dňa 14.09.2022 uviedla zvýšenie
výdavku za školu z 34 eur na sumu 40 eur, čiže celková suma výdavkov bola 168 eur. Dňa 20.02.2023 matka vyčíslila výdavky maloletej nasledovne: obedy v škole 40 eur, poplatok za školu 40 eur, tenis 30 eur, iné poplatky v škole 25 eur, školský klub 20 eur, poistenie 23 eur, telefón 10 eur, spolu 188 eur. Matka uvádzala, že hradí všetky výdavky na školu a záujmové krúžky, čo otec nepoprel. Maloletá dosahuje v škole výborný prospech, je veľmi snaživá, domáca príprava na vyučovanie je výborná, správanie maloletej je v súlade so školským poriadkom, maloletá je veľmi dobré dieťa. Navštevuje družinu a počítačový krúžok. Do školy chodí pravidelne, v aktuálnom školskom roku nemá žiadne vymeškané hodiny. Spolupráca školy s rodičmi je na dobrej úrovni, podľa vyjadrenia školy obaja rodičia sa zaujímajú o dieťa.
1.2.5 Matka maloletej žije v trojizbovom byte v E., ktorého je výlučnou vlastníčkou. Vlastní pozemky v I., a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 656 m2, ostatné plochy o výmere 419 m2, trvalý trávny porast o výmere 4.793 m2 a orná pôda o výmere 79 m2. Na pozemkoch stojí rodinný dom otca maloletej. Ďalej vlastní osobný automobil značky Hyundai, rok výroby 2017. Od 25.06.2020 je jedinou akcionárkou Spoločnosti (A. E. E. H.). V zápisnici z valného zhromaždenia Spoločnosti zo dňa 27.10.2021 sa konštatuje, že Spoločnosť dosiahla v roku 2020 čistý zisk 231.077,31 eura, ktorý bude do 30 dní vyplatený akcionárovi. Tento bol vyplatený na účet matky dňa 02.11.2021. Podľa jej tvrdenia na pojednávaní dňa 09.03.2022 časť peňazí následne v priebehu mesiaca previedla, buď na účet svojho otca, alebo svojej matky a časť peňazí vybrala v hotovosti a takto mu ich odovzdala. Z bankového výpisu z účtu matky vyplýva, že ku dňu 30.11.2021 bol zostatok na jej účte 79.883,90 eura, k 31.12.2021 bol zostatok 3.613,92 eura. V ostatnom období sa zostatok do 31.01.2023 pohyboval v priemere 981,64 eura mesačne. Matka vlastní aj sporiaci účet s čiastkou 3.000 eur ku dňu 31.12.2021. Podľa daňového priznania Spoločnosti za rok 2021 bol zisk Spoločnosti vo výške 197.726,57 eura. V zápisnici z valného zhromaždenia Spoločnosti zo dňa 16.12.2022 sa konštatuje, že Spoločnosť dosiahla v roku 2021 zisk 197.727 eur a tento bude použitý na zabezpečenie chodu Spoločnosti a investičný rozvoj Spoločnosti. Podľa daňového priznania Spoločnosti za rok 2022 bol zisk Spoločnosti vo výške 43.905,85 eura. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku, v roku 2021 v sume 271,60 eura mesačne, v roku 2022 v sume 275,20 eura mesačne a v roku 2023 v sume 307,70 eura mesačne. Je poberateľkou prídavkov na dieťa z úradu práce a rodiny v roku 2021 v sume 63,97 eura mesačne, v roku 2022 a 2023 v sume 66,36 eura mesačne. Jej priemerný mesačný príjem v Spoločnosti od mája 2021 do decembra 2021 bol vo výške 1.148,18 eura a v roku 2022 v sume 1.233,29 eura. Teda priemerný mesačný príjem matky bol v období od podania návrhu do decembra 2022, vrátane prídavkov a invalidného dôchodku v sume 1.541,13 eura. Svoje mesačné výdavky matka vyčíslila na sumu 1.352,35 eura. Matka je aj živnostníčkou, ale podľa jej vyhlásenia táto jej živnosť nebola nikdy využívaná a nemá z nej žiaden príjem. Podľa potvrdenia Daňového úradu Trnava zo dňa 28.10.2022 matka za roky 2020 a 2021 nepodala daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb. Matka má priateľa p. I. K., s ktorým však nežije v spoločnej domácnosti. Každý má vlastnú domácnosť a každý si hradí svoje náklady. Priateľ matky má vlastný byt. Navštevujú sa dva - trikrát za týždeň, skôr cez víkend, keďže on má v starostlivosti svoje deti každý víkend. Niekedy prespia v domácnosti toho druhého. Boli s matkou maloletej a maloletou na dovolenke, ktorú hradil on. Iným spôsobom matke neprispel.
1.2.5.1 N. D., brat matky maloletej na pojednávaní dňa 09.03.2023 uviedol, že v Spoločnosti je zamestnaný v pracovnej pozícii montážnika. Zároveň má zisk ako živnostník zo spoločnosti O., poisťovacej spoločnosti. Spoločnosť A. E. E. H. E. vznikla v roku 1993. V tom čase bol otec spolumajiteľom. Asi v roku 2012 sa otec stal jediným spoločníkom, v tom čase sa jednalo o spoločnosť s ručením obmedzeným. Otec mal ešte firmu K. E. E.. Obe tieto spoločnosti majú aj vzájomné obchody s obratom najviac 2.000 eur mesačne. V roku 2016 alebo 2017 dostal otec infarkt. Bol na tom zle a na základe toho sa rozhodlo, že firmy treba viesť. V roku 2019, keď sa mu polepšilo, tak prepísal firmu K. E. E. naňho. Po roku, teda v 2020 prepísal spoločnosť A. E. E. H. na sestru. Otec je zamestnancom spoločnosti K. E. E., kde vykonáva pracovnú pozíciu manažéra. V spoločnosti A. E. E. H. vykonáva funkciu manažéra, ale nemá zmluvu. Poberateľom zisku oboch spoločností je otec. Časť ide cez účet, časť na ruku. On nemá žiaden podiel na zisku. Vie potvrdiť, že ani sestra nedostáva žiaden podiel. To, že je otec konečným prijímateľom výnosov Spoločnosti písomne čestne prehlásil aj otec matky, I. D. dňa 13.09.2022.
1.2.6 Otec maloletej žije v rodinnom dome v I., ktorého je výlučným vlastníkom. Pozemky pod týmto rodinným domom vlastní matka maloletej. Je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu spolu s pozemkami v Ivachnovej v podiele 1/100 k celku. Zvyšné podiely vlastní jeho bývalá manželka. V
k.ú. F. spoluvlastní aj trávny porast v podiele 2/28 k celku. Vlastní osobný automobil VW Caddy a štvorkolku. Je zdravý. Používa aj osobné motorové vozidlo Toyota HILUX, r.v. 2021, ktoré je vo vlastníctve jeho brata. Od mája 2021 do júla 2021 bol evidovaný ako nezamestnaný. Od 01.08.2021 do 31.10.2021 pracoval pre spoločnosť G. K. L. s priemerným čistým mesačným príjmom 4.776,17 eura. Od 01.11.2021 bol nezamestnaný do 09.10.2022. Do 02.02.2022 poberal podporu v nezamestnanosti. Od 10.10.2022 do 30.09.2023 vykonáva prácu na základe dohody pre spoločnosť H. E. na najviac 10 hodín týždenne, na lektorskú činnosť - pozemná odborná príprava, inštruktorská činnosť pilota. Otec maloletej predpokladá príjem približne 600 eur mesačne. Celkový príjem otca v období od mája 2021 do januára 2023 pozostával z nasledovných položiek: dávka v nezamestnanosti celkovo 6.606,30 eura, príjem zo spoločnosti G. P. L. v sume 14.328,52 eura, príjem zo spoločnosti H. E. v sume 346,68 eura, spolu 21.281,50 eura, teda mesačne/21 mesiacov = 1.013,40 eura. Predložil potvrdenia o hľadaní zamestnania, z ktorých vyplýva nezáujem zamestnať otca maloletej. V uvedenom rozpise súd uvádza dátum uchádzania sa o zamestnanie v čase od 01.11.2021, zamestnávateľa a námietku zo strany matky: 29.04.2022 - F. Q. P., SHR: bývalý sused otca maloletej, 14.01.2022 - N. E. E.. E. Q.: jedná sa o zamestnávateľa bývalej manželky otca maloletej, 18.03.2022 - L., E.: majiteľom firmy je bratranec otca maloletej, čo otec poprel, 09.06.2022 - A. R. N. Q. M.. Otec maloletej namietal, že nevidí žiaden problém v tom, ak si hľadá prácu prostredníctvom známych. Ešte v čase predchádzajúceho súdneho konania (dňa 15.04.2021) otec maloletej obdržal od H. J. H. odstupné v sume 50.100 eur. Uvedenú sumu, spolu s vyplatenou cenou za lietadlo v sume 40 000 eur použil na splatenie dvoch hypotekárnych úverov, dňa 09.07.2021 v E., H. v sume 39.440 eur a dňa 25.05.2021 v S. B., H. v sume 35.444,90 eura. Za účelom vyplatenia úveru v E., H. vložil na bankový účet päťkrát prostriedky dňa 16.06.2021. V priebehu tohto konania otec investoval do fotovoltaickej elektrickej sústavy za účelom zníženia energetickej spotreby v jeho rodinnom dome. Na uvedený účel mal použiť prostriedky od matky, ktoré figurujú ako vklad dňa 25.04.2022 a 05.05.2022 celkovo v sume 15.500 eur. Z toho sumu 5.500 eur poskytla otcovi jeho matka, čo matka písomne čestne potvrdila a sumu 10.000 eur poskytla síce matka, ale z prostriedkov od brata otca, ktorý jej túto sumu vložil na účet dňa 02.05.2022. Dňa 25.04.2022 tak uhradil firme Ecoprodukt sumu 15.891 eur a následne aj ďalšie platby. Dňa 22.09.2022 vložil na účet prostriedky vo výške 5.400 eur, pričom zdroj si už nepamätá. Dňa 23.09.2022 uhradil firme faktúru v sume 5.491,96 eura. Spolu za fotovoltaiku uhradil 23.960,96 eura. Uvedeným sa znížil poplatok za elektrickú energiu zo sumy 150 eur na sumu 70 eur mesačne. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na svoje dve plnoleté deti, H. a H., spolu vo výške určenej súdom 1.000 eur, pričom sa s matkou dohodol, že nateraz bude posielať sumu 600 eur. Tieto posiela na účet matky. Určité čiastky im dáva aj v hotovosti. V období od podania návrhu do augusta 2022 otec vyčíslil svoje výdavky na sumu 43.524,99 eura. V období od septembra 2022 do februára 2023 otec vyčíslil výdavky celkovo v sume 15.250 eur. Teda mesačná výška výdavkov je vo výške 2.798,81 eura. V podaní zo dňa 06.06.2022 uviedol, že nevlastní úspory nad 6.000 eur. Výpisy predložené súdu otcom zodpovedajú výpisom z účtu otca, ktoré zabezpečil súd.
1.2.7 Na internetovej stránke spoločnosti H. E. je otec maloletej evidovaný ako pilot so 4 kvalifikáciami s 9600 letovými hodinami.
1.2.8 Priemerná mesačná mzda pilota - doprava, špedícia, logistika na trhu práce je 4.121 eur (zdroj I., výpis z 13.04.2023), čo predstavuje v čistom sumu 3.108,67 eura mesačne.
1.2.9 Rodičia sa podrobili opakovaným výchovným opatreniam, a to psychologickému poradenstvu a psychoterapii v TENENET o.z. od januára 2021 do júna 2021 a následne od septembra 2021 do februára 2022. Zo správ ohľadne prvého výchovného opatrenia vyplýva, že rodinné vzťahy sa prejavovali prevažne stabilne. Maloletá prejavovala pozitívny vzťah k obom rodičom. Otec však prejavoval hostilné postoje voči matke z dôvodu nespracovania toho, ako sa k nemu matka zachovala. Matka prejavovala obavy z dopadu rodičovského konfliktu na psychický vývin maloletej. Zo záverečnej správy z druhého výchovného opatrenia zo dňa 14.03.2022 vyplýva, že otec si bol vedomý, že maloletá vníma jeho negatívne nastavenie voči matke, čo nepovažoval za niečo negatívne, ale potrebné z hľadiska jej výchovy. Obaja rodičia potvrdili, že maloletá chce tráviť čas s oboma rodičmi rovnako. Preto bolo odporučené, aby rodičia poskytli maloletej bezpečný priestor v oboch domácnostiach, nezaťahovali ju do konfliktov. Rodičia súhlasili s ukončením poradenského procesu a boli oboznámení, že v prípade potreby môžu opätovne požiadať o pomoc.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodičov a maloletých detí na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých v prípade zmeny pomerov, a to podľa § 121 a §
157 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“), § 5 písm. a) až i), § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 3, 4, 5 a ods. 6, § 62 ods. 1 až ods. 7 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a § 217 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletej A. nedošlo k takej zmene v pomeroch, či už na strane rodičov maloletej, alebo na strane maloletej A., ktoré by odôvodňovali zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave ich práv a povinností k maloletej.
1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že najprv posúdil návrh matky na zmenu zverenia. Maloletá je v striedavej starostlivosti rodičov v podstate od jesene 2020. Rodičia sa na pojednávaní dňa 18.10.2021 dohodli na tejto forme starostlivosti. Už v danom čase boli medzi rodičmi problémy v komunikácii a z tohto dôvodu sa dobrovoľne podrobili výchovným opatreniam, ktoré spočívali v psychologickom poradenstve a psychoterapii. V súčasnosti je možné konštatovať, že v ich komunikácii nedošlo k žiadnemu posunu, či už v pozitívnom, respektíve v negatívnom smere. Súdu neboli avizované žiadne konkrétne problémy v komunikácii pri realizácii striedavej starostlivosti. Plynutím času súd nemá za preukázané, že by tento pretrvávajúci nedostatok v komunikácii rodičov mal taký dopad, ktorý by odôvodnil zrušenie takejto formy starostlivosti, keďže maloletá v starostlivosti oboch rodičov prospieva a ani jednému z rodičov nemožno na základe dokazovania vytknúť nedostatky v osobnej starostlivosti, respektíve marenie možnosti druhému rodičovi kontinuálne pokračovať v osobnej starostlivosti z dôvodu nedostatku informácií o maloletej alebo problémy pri preberaní a odovzdávaní maloletej, vrátane jej vecí, nadviazanie na učenie maloletej a podobne. Maloletá sa vyjadrila, že nechce na súčasnej situácii nič meniť. Má veľmi silný vzťah k prostrediu v I.. Má tam zvieratá. Vyjadrila sa, že by chcela byť stále tam, najradšej s oboma rodičmi. Počas pobytu u otca navštevuje svojich súrodencov, s ktorými má vytvorený pozitívny vzťah. S otcom trávi čas hrami, prechádzkami. Aj podľa znalkyne má otec na výchovu maloletej pozitívny vplyv. Vytvára jej kreatívne prostredie, venuje sa jej. Znalkyňa tiež konštatovala, že obaja rodičia napriek partnerským nezhodám zhodne uviedli pozitívny vplyv druhého rodiča na zdravý vývin maloletej. Maloletá nepreferuje ani jedného z rodičov. Medzi rodičmi je síce komunikačná bariéra, ale pri optimálnom nastavení podmienok starostlivosti a ich akceptácii oboma stranami majú obaja rodičia vysoký predpoklad pozitívne vplývať na vývin maloletej, nakoľko sú obaja zrelé a vyspelé osobnosti, ktorých prioritným záujmom je šťastie a harmonický vývin maloletej. Maloletá v škole prosperuje a neboli avizované žiadne nedostatky. Maloletá uviedla, že chodieva u otca skoro spať, a tak sa necíti ráno unavená. Cestou do školy a späť sa s otcom rozprávajú, hrajú hry, precvičujú angličtinu alebo si pozerá rozprávky. Vzhľadom na uvedené súd nenachádza žiaden relevantný dôvod pre zmenu zverenia. Matka podala návrh na úpravu styku spolu s návrhom na zmenu zverenia, pričom sa nevyjadrila k prípadnej úprave styku počas zachovania striedavej osobnej starostlivosti, preto súd rozhodoval o tomto návrhu ako celku, vrátane určenia vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur mesačne a v celom rozsahu ho zamietol. Rodičia si riešia svoje vzájomné zranenia, konflikty a sú neschopní povzniesť sa nad ne. Rodičom bolo odporučené sa prípadne aj v budúcnosti obrátiť na TENENET o.z., ktorí však túto možnosť nevyužili. Súd preto apeluje na rodičov, aby zvážili toto odporúčanie za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie.
1.5 Následne súd posúdil návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti matke vo výške 800 eur mesačne. V prvom rade je potrebné uviesť, že k zmene súdneho rozhodnutia môže dôjsť iba na základe podstatnej zmeny pomerov. Matka mala vedomosť o tom, že otec splatil svoje hypotekárne úvery a že cena za lietadlo bola vyplatená v sume 40 000 eur, čo v predchádzajúcom konaní nenamietala. Rovnako otec vedel, že matka je jedinou akcionárkou Spoločnosti, v roku 2020 so ziskom 231.077,31 eur. Za novú skutočnosť označil to, že po vyhlásení rozhodnutia došlo k vyplateniu zisku matke na základe rozhodnutia valného zhromaždenia Spoločnosti v sume 231.077,31 eur. V konaní neskôr tvrdil, že nie je podstatné či došlo k vyplateniu zisku, keďže matka maloletej je jedinou akcionárkou Spoločnosti a je to jej príjem. Ak si tento príjem nevyplatí, je potrebné to považovať za vzdanie sa príjmu. Ak aj zisk ponechá v Spoločnosti, investuje tým do zveľaďovania svojho výlučného majetku. Súd súhlasí s týmto hodnotením a preto uzatvára, že sa preto nejedná o zmenu pomerov. V roku 2021 bol zisk Spoločnosti 197.726,57 eur a v roku 2022 vo výške 43.905,85 eur, teda došlo naopak k poklesu zisku. Na strane matky a ani na strane maloletej nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku v časti vyživovacej povinnosti otca.
1.6 Súd sa zaoberal výrazným poklesom príjmu u otca. V čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku bol otec zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 4.776,17 eura. Už v danom čase bolo
dohodnuté skončenie pracovného pomeru k 31.10.2021. Od 01.11.2021 bol nezamestnaný. Tvrdil, že si hľadal prácu, ale z predložených listinných dôkazov vyplýva, že si hľadal prácu v období od januára do júna 2022 u štyroch zamestnávateľov, pričom sa v troch prípadoch jedná o spriaznené osoby, z čoho vyplýva prinajmenšom podozrenie na účelové konania otca pre potreby súdu. Nemožno súhlasiť s otcom, že preukázal skutočnú snahu nájsť si prácu. V priebehu konania investoval do rodinného domu sumu 23.960,96 eura. Z toho čiastka 15.500 eur bola vyplatená z pôžičky od brata a matky. Teda vzdal sa podstatnej sumy peňazí a zároveň prevzal neprimeraný záväzok pokiaľ tvrdí, že nemá dostatok prostriedkov na platenie výživného, ktoré má prednosť pred akýmikoľvek ďalšími záväzkami. Od mája 2021 do januára 2023 bol priemerný mesačný príjem otca 1.013,40 eur, pritom svoje mesačné výdavky vyčíslil v posudzovanom období v priemere vo výške 2.798,81 eura. Otec opakovane realizoval hotovostné vklady na účet, napríklad dňa 16.06.2021 realizoval vklad päťkrát, ako tvrdí, za účelom vyplatenia úveru v E., H.. Ďalej dňa 22.09.2022 vložil na účet prostriedky vo výške 5.400 eur, pričom zdroj prostriedkov si už nepamätá. Z uvedeného vyplýva, že otec má výdavky, ktoré prevyšujú jeho príjmy a vzniká dôvodná pochybnosť o skutočnej sume úspor, respektíve o tom, že súdu zatajuje svoje skutočné príjmy. Príjem, ktorý poberá od súčasného zamestnávateľa v priemere 173,34 eura mesačne ako inštruktor letectva je zjavne neprimeraný s ohľadom na možnosti a schopnosti otca, keďže priemerná mesačná mzda pilota na trhu práce je 4.121 eur, čo predstavuje v čistom sumu 3.108,67 eura mesačne. K stagnácii došlo takmer vo všetkých odvetviach hospodárstva, preto tento argument môžu použiť všetci účastníci. Taktiež súd nemá za preukázané, že práve týždňové intervaly striedavej osobnej starostlivosti bránia otcovi v tom, aby sa riadne zamestnal. To, že to nevyhovovalo práve jednému predchádzajúcemu zamestnávateľovi, nepredstavuje všeobecné pravidlo. Navyše otec ani nepreukázal, že by obdržal takéto ponuky, ktoré musel z uvedeného dôvodu odmietnuť. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nedošlo k zmene pomerov otca v podstatnej miere ani v jeho potencionálnom príjme, a teda nie je možné pristúpiť k zmene rozsudku ani vo vzťahu k už určenej vyživovacej povinnosti. Životná úroveň matky ostáva nezmenená, a teda žije v trojizbovom byte. Vlastní motorové vozidlo primerané k jej príjmu. Otec žije v rodinnom dome pri lese, kde chová zvieratá. Používa luxusné motorové vozidlo Toyota HILUX, rok výroby 2021 v hodnote 42.000 eur. Vlastní iné motorové vozidlo a štvorkolku. Matka je navyše zdravotne znevýhodnená a napriek tomu riadne pracuje s pravidelným mesačným príjmom. Otec si zároveň riadne plní vyživovaciu povinnosť voči plnoletým deťom, i keď tvrdí, že len vo výške 600 eur mesačne, ale vo vzťahu k maloletej považuje výživné vo výške 200 eur za neprimerané. Súd na základe uvedeného zamietol návrh otca v celom rozsahu konštatujúc, že nedošlo k zmene pomerov, ktorá by takúto zmenu rozsudku odôvodňovala.
1.7 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne, a to poukazom na ustanovenie § 52 CMP.
2. Rozsudok vo výroku I. v zamietajúcej časti návrhu otca na určenie výživného na maloletú zo strany matky vo výške 800 eur mesačne od 01.05.2022 napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením jeho návrhu viniac súd prvej inštancie, že tento vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok aj nesprávnosť samotného rozhodnutia o jeho návrhu [§ 365 ods. 1 písmeno h) CSP].
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd nesprávne posúdil jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletej, a to najmä jeho príjmy, ktorými disponoval a uhrádzal nimi výdavky nad rámec svojich úspor a zarobených finančných prostriedkov, nakoľko z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tieto príjmy pochádzali výlučne od jeho brata a jeho matky, ktorí mu ich poskytli s tým, že im tieto vráti, keď bude môcť. Pôvod takto získaných finančných prostriedkov vynakladaných otcom na operáciu zubov dcérky, prípadne na fotovoltaiku v dome, by preto nemal byť spochybňovaný a vykladaný na jeho ťarchu a na prospech matky maloletej, nakoľko takéto finančné prostriedky nemožno považovať za čierne peniaze, ktoré ako pilot ani nevie zarábať na rozdiel od matky maloletej, ktorá vytvorila prapodivnú podnikateľskú štruktúru, kde reálne inkasuje státisíce eur.
2.2 Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj príjmy matky maloletej, keď na jednej strane v bode 27 rozsudku konštatuje, že sa stotožňuje s jeho tvrdením k zisku Spoločnosti za rok 2021 vo výške 197.272 eur, a to že zisk sa dá posudzovať ako príjem matky - jedinej akcionárky už, keď je známy za firmu, a teda že v prípade zisku za rok 2020 sa nejednalo o zmenu pomerov na strane matky, keďže zisk za firmu bol známy pred posledným rozhodovaním súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej (ku
dňu 18.10.2021) avšak na druhej strane nezohľadnil na strane matky jej príjem vo výške 197.726,57 eura (zisk za rok 2021) a 43.905,85 eura (zisk za rok 2022) ako zmenu pomerov na jej strane, a to ako podstatné zlepšenie jej majetkových pomerov. Z tohto pohľadu totiž jej príjmy, ktoré časovo nemohli byť zohľadnené pri poslednom rozhodovaní súdu, sú tak spolu 241.632,42 eura a takýto príjem nemôže byť odignorovaný a súd si v takomto prípade sám sebe jednoznačne argumentačne protirečí.
2.3 Súd nesprávne právne posúdil aj situáciu v prospech matky pokiaľ ide o zisk vo výške 231.077,31 eura za prvý riešený rok 2020, nakoľko pred prvým rozsudkom bol známy len zisk Spoločnosti, otec nevedel, či Spoločnosť nemá napríklad tichého spoločníka, ktorému by išiel celý alebo časť zisku. Také informácie nemal otec odkiaľ získať. Až po prvom rozsudku bola dostupná zápisnica z valného zhromaždenia tejto spoločnosti, kde bolo uvedené, že tento zisk ide celý výlučne matke maloletej a žiadnemu tichému spoločníkovi, a teda až týmto nastala reálna zmena pomerov u matky. Tým tichým spoločníkom mohol byť napríklad otec matky, ktorý ním podľa tvrdenia samotnej matky vlastne načierno aj je, keďže všetky zisky mali ísť jemu a jej údajne nezastalo vôbec nič. Preto ako príjem matky v tomto ďalšom konaní malo byť posúdených aj týchto prvých 231.077,31 eura. Spolu tak matka maloletej nepochopiteľne ukryla pred posúdením súdu prvej inštancie sumu 472.709,73 eura získanú od Spoločnosti za roky 2020 až 2022 .
3. Rozsudok vo výroku I. v zamietajúcej časti návrhu matky na zmenu zverenia maloletej napadla aj matka maloletej s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávne zistil skutkový stav veci a nezaoberal sa dostatočne ani rozpormi, ktoré vyplynuli tak z aktuálneho konania, ako aj konania, ktoré bolo uzavreté dohodou rodičov v októbri 2021. Nezaoberal sa hlavne rozpormi znaleckého posudku a správ centra pre deti a rodiny TENENET. Matka na začiatku roka 2023 oslovila školskú psychologičku v záujme pomoci maloletej riešiť zložitú situáciu, v ktorej sa nachádzala, bola však odkázaná na iné poradne, pre časovú náročnosť systematickej terapie. Po rozsudku z 13.04.2023 sa obrátila na centrum TENENET o možné sedenia, kde jej bola poskytnutá informácia, že momentálna čakacia doba na voľné termíny sú 3 mesiace a bolo jej odporučené riešiť to aj v súdnom konaní, nakoľko podľa ich vyjadrenia, bez účasti všetkých zúčastnených, teda aj otca maloletej, je efektivita sedení podstatne menšia.
3.1 Pokiaľ aj v minulosti bola schválená dohoda rodičov o striedavej starostlivosti, matka od začiatku toho konania nesúhlasila so striedavou starostlivosťou a namietala neprimerane dlhé dochádzanie v čase, keď je maloletá v starostlivosti otca. S týmto názorom sa vtedy stotožnil aj súd a opatrovník maloletej. Matka nakoniec súhlasila so striedavou starostlivosťou, keď otec maloletej zabezpečil bývanie v mieste školskej dochádzky maloletej. Takýto spôsob riešenia matka vnímala tak, že jej to zabezpečuje určitú stabilnú situáciu a dohodu, ktorá jej umožňuje starostlivosť o maloletú. Otec maloletej už 6 mesiacov od podpísania dohody podal nový návrh, pričom sám ten pôvodný nedodržiaval. Vtedy aj matka videla priestor na riešenie dochádzania maloletej denne 120 kilometrov, a to zverenie maloletej do starostlivosti matky, čo by vyriešilo tak dochádzanie, ako aj možnosť otca sa riadne zamestnať a nevyhovárať sa na nemožnosť riadneho zamestnania pre starostlivosť o maloletú.
3.2 Celé toto konanie matka vníma ako pokračovanie útokov na jej osobu a snahu otca maloletej vytvárať pre matku ďalšie konfrontačné situácie, a to z dôvodu, že otec sa do dnešného dňa nevysporiadal s rozpadom ich vzťahu a súdiac podľa jeho chovania naďalej vyhľadáva a vyvoláva spory s matkou. Celé konanie otca maloletej využíva obavy matky maloletej o jej otca, ktorého zdravotný stav sa môže vplyvom stresu dramaticky zhoršiť. K odvolaniu matka predložila SMS komunikáciu rodičov z júna až októbra 2020.
4. Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti návrhu matky na zmenu zverenia ako vecne správny potvrdiť, zotrvajúc na svojich doterajších vyjadreniach ohľadom nedôvodnosti návrhu matky na zmenu zverenia maloletej a účelovosti takéhoto jej návrhu. Poukázal na to, že na odporúčanie súdu aj sociálneho úradu si v záujme širšieho kontaktu s maloletou prenajal byt v E., avšak neskôr zistil, že pre maloletú je vhodnejšie bývať v I., vzhľadom na jej vzťah k prírode a zvieratám a pokiaľ správne nastaví režim aktivít a odpočinku maloletej a využitia času stráveného cestovaním, ani vzdialenosť jeho pobytu od pobytu matky nebude mať negatívny dopad na psychický rozvoj maloletej. O správnosti takéhoto jeho postupu svedčí aj samotná výpoveď maloletej pred súdom, z ktorej vyplynulo, že maloletá dom v I. zbožňuje,
užíva si tieto pobyty v prírode so zvieratkami a napokon je aj lepšie vyspatá v týždňoch dochádzania do školy z I., ako v týždňoch, keď je s matkou v E..
4.1 Otec maloletej vo svojom vyjadrení ďalej poprel tvrdenia matky o tom, že na ňu útočí dôvodiac, že podanie voči nej na RVPS na Okresný súd Žilina dal jeho brat JUDr. Miloš Baranec, a to samostatne a že on sa na takomto postupe svojho brata žiadnym spôsobom nepodieľal, že zrušenie darovacej zmluvy považuje za dôvodné pre dôvody, ktoré sú v ňom uvedené, že pokiaľ ho matka pre účely prvostupňového konania fotila ako nasadá do vozidla požičaného od jeho brata, keď niekedy prišiel na ňom po dcérku do E., tak to bolo bez jeho súhlasu a v rozpore s pravidlami GDPR, že nikdy neodmietol žiadnu odbornú pomoc a na všetkých sedeniach v poradni TENENET sa v minulosti vždy zúčastnil a takto by konal aj v budúcnosti, pričom trojmesačné čakacie lehoty na takéto poradenstvo v predmetnom zariadení považuje za normálne a pokiaľ matka tvrdí opak, takýto jej postoj považuje za účelový. Účelové je aj predkladanie elektronickej komunikácie otca a matky z obdobia, ktoré predchádzalo prvému rozhodnutiu súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej A., ktorá komunikácia už bola vyhodnotená súdom v predmetnom konaní.
5. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca na určenie výživného zo strany matky zamietol, ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na to, že z výživného 200 eur, ktoré otec platí matke, matka pokrýva len časť výdavkov, ktoré sa týkajú školskej dochádzky a záujmovej činnosti maloletej, pričom otec sa na úhrade týchto výdavkov žiadnym spôsobom nepodieľa, nakoľko konflikt medzi rodičmi neumožňuje dohodu o tom, kto čo kedy uhradí. Pokiaľ aj otec hradí oblečenie maloletej v čase, keď je u neho, je to len preto, že si to takto želá a pokiaľ s tým má spojené výdavky je to len na základe jeho vlastného rozhodnutia, pričom matka takéto výdavky považuje za plytvanie, nakoľko veci nakúpené pre maloletú sú využívané len v polovičnom rozsahu.
5.1 Matka popiera, že návrh na zmenu zverenia by bol jej pomstou za návrh otca na určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky poukazujúc na to, že podľa jej názoru nie je jej povinnosťou finančne napĺňať právo otca mať maloletú v jeho osobnej starostlivosti, že otec maloletej nie je oprávnený určovať matke akým spôsobom bude tráviť čas s maloletou v čase kedy ju má ona v osobnej starostlivosti, a tak neobstojí ani námietka otca, aby v týždni kedy je maloletá v starostlivosti matky, navštevovala jazdecký krúžok vzdialený 66 kilometrov od jej bydliska, na ktorý ju zapísal otec bez predchádzajúceho súhlasu matky, a tak neobstojí jeho námietka, že matka úmyselne, poškodzujúc záujmy maloletej, túto nevodí na predmetný jazdecký krúžok, že rovnako neobstojí námietka otca o fabulovaní matky ohľadom jej zdravotného stavu, nakoľko tento bol predmetom posudzovania príslušnými orgánmi v rámci rozhodovania o jej invalidite. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu maloletej, matka namietala, že pokiaľ aj otec preukazoval svoje príjmy, tak podľa názoru matky súdu predložil upravený výpis z banky, ktorý neobsahoval hlavičku banky, počiatočné a konečné stavy, ako aj ďalšie náležitosti a tento bol vytlačený v programe Excel a bolo do neho zasahované. Na preukázanie náležitostí riadneho výpisu z účtu S. B. predložila svoj výpis z tejto banky a na preukázanie svojich skutkových tvrdení, že byt, v ktorom žije, sa nachádza na 3. poschodí a nie na 4. poschodí, predložila časť rezervačnej zmluvy, na základe ktorej predmetný byt užíva.
6. Otec vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu matky a v jeho doplnení zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, a to či už o dôvodnosti jeho návrhu na určenie výživného zo strany matky, alebo nedôvodnosti návrhu matky na zmenu zverenia maloletej, ale aj o zneužívaní sociálneho systému matkou a nedôvodnosti jej argumentácie o nemožnosti navštevovať s maloletou jazdecký krúžok. Zároveň otec vo svojom vyjadrení poprel tvrdenia matky, že v tomto konaní mu ide primárne o peniaze poukazujúc na to, že v minulosti sám navrhoval nulové riešenie, teda také, aby nik neplatil žiadne výživné druhej strane a bola to matka, ktorá takéto jeho návrhy neprijala. Ďalej poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod spisovou značkou 43PEXre/2/2023 matka zastupujúc spoločnosť A. E. E. prehlásila, že ona osobne je prijímateľom výhod konečného užívateľa, že podiely zo zisku tejto spoločnosti sú vyplácané v prospech jej bankového účtu, a preto s nimi aj sama nakladá, a že pokiaľ rodičom niečo platí, tak je to výživné. Obdobne do predmetného spisu bolo doručené vyjadrenie aj oprávnenej osoby KIRON Partners, s.r.o., z 24.05.2023, z ktorého je zrejmé, že predmetná spoločnosť nemala vedomosť o tvrdeniach matky v konaní pred Okresným súdom Galanta, avšak nakoľko podaniami matky predkladanými v tomto konaní nedisponuje, žiada súd, aby si ich z
predmetného spisu vyžiadal aj s ich prílohami. Na preukázanie týchto svojich tvrdení predložil súdu e- mail od svojho brata N. B. z 1. novembra 2023.
7. Procesný opatrovník odvolacie návrhy nepodal a k odvolaniam otca a matky sa nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou a otcom maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca a odvolanie matky nie sú dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých častiach vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).
8.1 Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).
9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 19P/104/2020 - 390 z 18. októbra 2021 v znení jeho doplnenia rozsudkom č. k. 19P/104/2020 - 392 z 18. októbra 2021 v časti určenia výživného na maloletú A. B., narodenú X. XXXXXXX XXXX, a to tak, aby bola uložená povinnosť matke prispievať na maloletú A. sumou 800 eur mesačne k rukám otca maloletej a návrh matky maloletej na zmenu práve citovaného rozhodnutia v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti rodičov a v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, a to tak, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 300 eur mesačne a aby bol upravený styk otca s maloletou. Súd prvej inštancie oba návrhy rodičov, ako nedôvodné pre nepreukázanie zmeny v pomeroch, či už na strane rodičov maloletej, alebo aj na strane samotnej maloletej A., zamietol.
9.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v odvolaním napadnutých zamietajúcich častiach vecne správny z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
11. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom nemožnosti zmeny ostatného právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej A. z dôvodu nepreukázania zmeny v pomeroch účastníkov konania, ktorá by nastala po 18. októbri 2021 (ostatnom právoplatnom rozhodnutí súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej A.) a v dôsledku ktorej by bolo možné, ale aj potrebné, takéto rozhodnutie zmeniť. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých
dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca a matky s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
12. Pokiaľ ide o námietky o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
12.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).
12.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
12.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
12.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletej do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - 1. stupeň
- 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča.
12.6 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodičov a maloletej A. na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej v prípade zmeny pomerov, a to podľa § 121 a § 157 CMP, § 5 písm. a) až i), § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 3, 4, 5 a ods. 6, § 62 ods. 1 až ods. 7 ZR a § 217 ods. 1 CSP berúc do úvahy, že ku zmene už právoplatného rozsudku o výchove maloletých detí a rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k nim môže dôjsť následným rozhodnutím súdu len za splnenia podmienky, že po skoršom rozhodnutí súdu došlo ku zmene pomerov, ktorá si bezpodmienečne vyžaduje zmenu takéhoto skoršieho rozsudku, a teda, že návrhu účastníka konania na zmenu už právoplatného rozsudku je možné vyhovieť len v tom prípade, ak bude takáto zmena pomerov v konaní skutočne aj hodnoverne preukázaná, že pretrvávajúci nedostatok v komunikácii rodičov nemá taký dopad, ktorý by odôvodnil zrušenie doposiaľ určenej formy starostlivosti (maloletá v starostlivosti oboch rodičov prospieva a ani jednému z rodičov nemožno na základe dokazovania vytknúť nedostatky v osobnej starostlivosti, respektíve marenie možnosti druhému rodičovi kontinuálne pokračovať v osobnej starostlivosti z dôvodu nedostatku informácií o maloletej, alebo problémy pri preberaní a odovzdávaní maloletej, vrátane jej vecí, nadviazanie na učenie maloletej a podobne), ďalej, že za zmenu v pomeroch nebolo možné považovať ani skutočnosť, že otec splatil svoje hypotekárne úvery a že cena za lietadlo bola vyplatená v sume 40.000 eur, nakoľko o týchto okolnostiach mala, či už matka, ale aj súd vedomosť aj v konaní (ktoré predchádzalo poslednej už právoplatnej úprave práv a povinností rodičov k maloletej), a že napokon z tých istých dôvodov nebolo možné za zmenu v pomeroch považovať okolnosť, že matka je jedinou akcionárkou Spoločnosti, v roku 2020 so ziskom 231.077,31 eura a že k vyplateniu tohto zisku došlo až na základe rozhodnutia valného zhromaždenia Spoločnosti. Súd pri rozhodovaní ďalej považoval za potrebné zohľadniť skutočnosť, že ak sa povinný vzdal podstatnej sumy peňazí a zároveň prevzal neprimeraný záväzok, tak na takéto okolnosti nemožno prihliadať v prospech osoby výživou povinnej pri určovaní rozsahu jej vyživovacej povinnosti, respektíve prihliadať na ne ako na okolnosti znamenajúce zmenu v pomeroch na strane povinného rodiča. Obdobne súd pri rozhodovaní ďalej považoval za potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že ak výživou povinný má výdavky, ktoré prevyšujú jeho príjmy, v dôsledku čoho vznikla dôvodná pochybnosť o skutočnej sume úspor respektíve o skutočnej výške príjmov, je potrebné pri určení možností a schopnosti rodiča povinného prispievať na výživu maloletého dieťaťa zohľadniť aj potencialitu jeho príjmov. Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje za správne. Súd prvej inštancie použil správne právne normy, ktoré správne vyložil a aj správne interpretoval. Námietky rodičov maloletej o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie preto odvolací súd považuje za nedôvodné.
13. Pokiaľ otec maloletej v odvolaní namietal, že súd nesprávne posúdil jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletej, a to najmä jeho príjmy, ktorými disponoval a uhrádzal nimi výdavky nad rámec svojich úspor a zarobených finančných prostriedkov, nakoľko z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tieto príjmy pochádzali výlučne od jeho brata a jeho matky, ktorí mu ich poskytli s tým, že im tieto vráti, keď bude môcť, že pôvod takto získaných finančných prostriedkov vynakladaných otcom na operáciu zubov dcérky, prípadne na fotovoltaiku v jeho dome, by preto nemal byť spochybňovaný a vykladaný na jeho ťarchu a na prospech matky maloletej, nakoľko takéto finančné prostriedky nemožno považovať za čierne peniaze, odvolací súd uvádza, že takáto námietka otca neobstojí pre jej neopodstatnenosť, nakoľko súd prvej inštancie nespochybňoval tvrdenia otca o tom, že finančné prostriedky investované otcom do rodinného domu, otec získal z pôžičky od brata a matky (v rozsahu 15.500 eur) a ani netvrdil, že by išlo o „čierne peniaze“. V tejto súvislosti totiž súd prvej inštancie len skonštatoval, že pokiaľ si v takomto rozsahu finančné prostriedky otec maloletej požičal a investoval ich do rodinného domu, nemožno jeho záväzok na ich vrátenie uprednostniť (zohľadniť v neprospech maloletého dieťaťa) pri posudzovaní jeho možností a schopností platiť na maloletú A. výživné, nakoľko na jednej strane vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom má prednosť pred akýmikoľvek ďalšími záväzkami výživou povinného rodiča (tu pozri § 62 ods. 5 ZR, v zmysle ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič slní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, nakoľko každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb) a na druhej strane, pokiaľ si výživou povinný rodič požičiava finančné prostriedky hoci aj na investície (s dlhodobou návratnosťou takejto investície ako je to nepochybne u investícií do fotovoltaiky), ktoré potencionálne môžu znížiť jeho budúce výdavky spojené s užívaním domu, je s tým spojený záväzok na vrátenie takýchto finančných prostriedkov, potrebné považovať za neprimeraný, pokiaľ ako otec sám tvrdí, nemá dostatok finančných prostriedkov ani na platenie doposiaľ určeného výživného na maloletú A. v rozsahu 200 eur mesačne.
14. Obdobne neobstojí ani námietka otca, že súd mal pri rozhodovaní vyhodnotiť príjem matky vo výške 197.726 eur za rok 2021 a vo výške 43.905,85 eura za rok 2022 ako zmenu pomerov na jej strane odôvodňujúcu v jej neprospech zmenu ostatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej A., nakoľko v konaní bolo nesporným, že v čase posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej A., nerozdelený zisk Spoločnosti (spoločnosti A. E. E., H. E.), ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je matka (teda osoba, ktorá ako jediný akcionár tejto spoločnosti má právo rozhodnúť o vyplatení alebo nevyplatení tohto zisku jedinému akcionárovi), bol za rok 2020 vo výške 231.077,31 eura, avšak v roku 2021 už len vo výške 197.726 eur a následne v roku 2022 už len vo výške 43.905,85 eura, teda po 18.10.2021 mal výrazne klesajúcu tendenciu. Takýto pokles príjmu na strane matky po poslednom rozhodnutí súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej nemohol byť vyhodnotený súdom ako zmena v pomeroch na strane matky odôvodňujúca zvýšenie rozsahu jej vyživovacej povinnosti voči maloletej (teda v jej neprospech). Ako už bolo uvedené vyššie, súd nie je oprávnený postupom podľa § 121 a § 157 CMP revidovať prípadnú nesprávnosť predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Okrem toho v konaní bolo nesporným, že otec maloletej, ale aj súd v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletej A., mal vedomosť o takomto nerozdelenom zisku predmetnej spoločnosti, ako aj o tom, že jediným akcionárom tejto spoločnosti je matka maloletej, a preto pri schvaľovaní rodičovskej dohody na takúto okolnosť aj z úradnej povinnosti prihliadal. Z tohto dôvodu potom neobstojí ani námietka otca, že súd pri rozhodovaní vo veci dňa 18.10.2021 nebral do úvahy nárok matky na vyplatenie takéhoto zisku spoločnosti. Na takomto závere nemení nič ani to, že v čase posledného rozhodovania súdu ešte Spoločnosť, resp. jediný jej akcionár
- matka maloletej nerozhodla o vyplatení zisku jedinému akcionárovi spoločnosti, nakoľko ak by sa matka následne (po schválení rodičovskej dohody súdom) aj vzdala nároku na vyplatenie tohto zisku, súd by na takýto jej úkon neprihliadal a musel by ho z úradnej povinnosti vyhodnotiť ako nedôvodné vzdanie sa nároku na finančný príjem výživou povinnej osoby (ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie). Pre poriadok je potrebné dodať, že pokiaľ aj matka v minulosti tvrdila, že finančné prostriedky zo zisku s časti previedla a s časti odovzdala svojim rodičom, takéto jej tvrdenia nemali v predchádzajúcom konaní okresného súdu (vedenom pod sp. zn. 19P/104/2020) žiaden vplyv na jeho záver o jej možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej A.. Z rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 19P/104/2020-390 z 18.10.2021 v znení jeho doplnenia rozsudkom č.k. 19P/104/2020-392 z 18.10.2021 totiž nevyplýva, že by súd na takýto záväzok matky maloletej voči jej rodičom (alebo len jednému z nich) pri svojom rozhodovaní (schvaľovaní rodičovskej dohody o úprave práv a povinností rodičov k maloletej A.) prihliadal. Pokiaľ v tomto konaní matka tvrdila a preukazovala, či už svedkami, alebo listinami, že zisk Spoločnosti odovzdáva svojmu otcovi, tak ani na takéto jej tvrdenia súd pri rozhodovaní v tejto veci správne neprihliadol, nakoľko nevyvodil z nich z úradnej povinnosti (sledujúc najlepší záujem maloletej) záver o zmene pomerov na jej strane spočívajúcej v poklese jej príjmov (oproti roku 2020) v takom rozsahu, aby to odôvodňovalo zmenu ostatného rozhodnutia, ktorým rodičovskú dohodu schválil. Práve naopak súd uzavrel, že na jej strane nedošlo k takej zmene v pomeroch, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu o výživnom voči maloletej A. a že sa stotožnil s názorom otca, že aj nerozdelený zisk Spoločnosti bolo potrebné považovať za príjem matky, teda bez ohľadu na jej tvrdenia, že to bol vlastne príjem jej otca.
15. Neobstojí ani námietka matky o nesprávne zistenom skutočnom stave súdom prvej inštancie, a to pre jej len všeobecnosť znemožňujúcu odvolaciemu súdu bez ďalšieho odvolací prieskum jej opodstatnenosti. Z takejto všeobecnej námietky totiž nie je možné zistiť, ktoré skutkové okolnosti rozhodné pre rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie podľa názoru matky nesprávne zistil. Odvolací súd je naopak toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na zmenu zverenia maloletej a z takto vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav (že už v čase ostatného rozhodovania súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti rodičov boli medzi rodičmi problémy v komunikácii vyžadujúce si psychologické poradenstvo a terapiu, ktorým sa rodičia dobrovoľne aj podrobili, pričom tento stav pretrváva doposiaľ, a to bez jeho posunu, či už v pozitívnom, alebo negatívnom smere s tým, že naďalej existuje aj záujem oboch rodičov o psychologické poradenstvo a terapiu, ktorej sa môžu zúčastniť aj bez ingerencie súdu) a že na takto zistený skutkový stav súd správne aplikoval a aj interpretoval správny právny predpis. Na takomto závere nič nemení ani SMS komunikácia predkladaná matkou spolu s odvolaním, nakoľko táto medzi rodičmi prebehla ešte pred rozhodnutím súdu o schválení ich rodičovskej dohody a vo svojej podstate preukazovala len už súdom posudzované a vyhodnotené problémy rodičov v ich vzájomnej komunikácii.
16. Nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, súd postupom podľa § 121 a § 157 CMP nie je oprávnený naprávať prípadnú nesprávnosť predchádzajúceho právoplatného rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, neobstojí ani námietka matky, že súd prvej inštancie neodstraňoval rozpory znaleckého posudku a správ centra pre rodiny TENENET, ktoré mali vyplynúť v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 19P/104/2020. Pokiaľ matka aj otec maloletej majú záujem o psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie a za účelom skvalitnenia ich vzťahu s maloletou, nič im nebráni v tom, aby si takéto poradenstvo dohodli u subjektu, ktorý takéto poradenstvo poskytuje.
17. Obdobne neobstojí ani námietka matky, že vyhovením jej návrhu by bol vyriešený problém dochádzania maloletej do školy z miesta bydliska otca ako aj problém zamestnania sa otca, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že maloletá A. mená v súvislosti s dochádzaním do školy v E. žiaden problém, cesta do školy autom ju vzhľadom na otcom zvolený jej denný režim umožňujúci jej dostatok oddychu a spánku nezaťažuje a ani otec maloletej t.č. (vzhľadom na jeho vyjadrenia uvádzané v odvolacom konaní) nevníma starostlivosť o maloletú spôsobom určeným ostatným rozhodnutím súdu ako okolnosť, ktorá by mu znemožňovala riadne sa zamestnať.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.
19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).