Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62Cb-42-2023.pdf
PDF · 133.45 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie sumy 835,98 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 835,98 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd v rámci upomínacieho konania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 835,98 eur s prísl., a to na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod číslom XXXXXXX. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb. Náhradné vozidlo si poškodený zapožičal u žalobcu, ktorý mu po ukončení nájmu vystavil faktúru číslo 210332. Oznámením o poistnom plnení oznámil žalovaný vybavenie poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody v plnom rozsahu. Poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil podľa § 4 ods. 1 ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) a v zmysle § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 25Up/606/2023 zo dňa 18.04.2023, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.
2. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na refundáciu za prenájom náhradného motorového vozidla Škoda Octavia, evidenčné číslo: A. v trvaní od 02.07.2021 do 03.08.2021 v celkovej výške 1.615,68 eur s DPH (48,96 eur/deň s DPH x 33 dní). Nárok si uplatnil na základe povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu poisteného u žalovaného. Žalovaný následne uznal opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu nájomného vo výške 779,70 eur (nájomné vo výške 33,90 eur/deň x 25 dní, ponížené o 67,80 eur ako náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla), ktoré žalobcovi aj
uhradil. Zostávajúcu časť pohľadávky žalobcom uplatnenej v tomto konaní vo výške 835,98 eur žalovaný neakceptoval. Odôvodnenosť svojho postupu žalovaný preukázal poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky RC 7/92, na základe ktorého nemožno priznať náklady, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla. Suma poistného plnenia bola krátená o sumu nákladov, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške 67,80 eur. Tento postup bol podľa žalovaného oprávnený a legitímny. Pri počte najazdených kilometrov zo strany žalobcu, resp. poškodeného (1.990 km), ktoré vyplývali zo stavu tachometra pri odovzdávaní a pri prevzatí náhradného vozidla, by len amortizácia jeho motorového vozidla predstavovala 384,07 eur, pričom uvedenú sumu žalovaný vypočítal ako počet kilometrov vynásobený základnou náhradou za používanie motorového vozidla podľa zákona o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. O túto sumu by sa znehodnotilo vozidlo poškodeného, ak by bolo použité na precestovanie rovnakej vzdialenosti ako náhradné vozidlo. V reakcii na uvedené zároveň žalovaný poukázal na aktuálne právne stanovisko Národnej banky Slovenska (ďalej aj „NBS“) zo dňa 20.02.2023, ktoré predložil spolu s odporom, kde je uvedené, že podľa názoru NBS je správny postup poisťovne, keď od faktúry za prenájom vozidla odpočíta priemerné prevádzkové náklady, okrem pohonných hmôt, ktoré by vynaložil poškodený aj v prípade, ak by používal vlastné vozidlo. Tvorené sú nákladmi na údržbu a nákladmi na prevádzku vozidla. Poisťovňa ich počítala ako zmenu stavu technickej životnosti vozidla za dobu prenájmu vozidla a zohľadnila opotrebenie bežne vymieňaných prevádzkových kvapalín motorového vozidla za rovnaký čas ako bolo využívané prenajaté vozidlo. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. priznáva poistenému právo z poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné. Výška skutočnej škody je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, ako je uvedené aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3NCdo 3/2015. Pri ustálení účelnosti nákladov za požičanie náhradného vozidla je potrebné vychádzať z primeranosti ceny za nájom náhradného vozidla, preto žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi poskytol poistné plnenie pri stanovení dennej sadzby nájomného vo výške 33,90 eur s DPH. K uvedenej cene žalovaný dospel na základe náhodne vybraných cenníkov autopožičovní v danej lokalite a v rozhodnom čase. Žalovaným určená sadzba denného nájomného bola stanovená s prihliadnutím na denné sadzby nájomného za požičanie automobilu totožného s poškodeným automobilom, pričom bola zohľadnená sadzba určená pre prenájom vozidla v rozsahu 25 dní. Cena nájmu náhradného vozidla, v tomto prípade prenajatého poškodeným, značne prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom rovnakého automobilu ako poškodené motorové vozidlo. Žalovaný opätovne poukázal na vyššie spomenutú judikatúru, podľa ktorej výška škody nie je daná čiastkou, ktorá bola skutočne vyplatená v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej a pri určení skutočnej škody je potrebné ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný má za to, že nájomné za náhradné motorové vozidlo za dni 27.07.2021 až 03.08.2021 nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou špecifikovanou v žalobe. Podľa kalkulácie opravy číslo 97251 bol celkový čas opravárenských prác vykonaných na poškodenom motorovom vozidle určený na 28,5 normohodín, čo za žiadnych okolností nepredstavuje dôvod na opravu vozidla v trvaní 33 dní. Žalovaný akceptoval 25 dní oprávneného nájmu, pričom zohľadnil, že vozidlo bolo do servisu odovzdané dňa 02.07.2021, v totožný deň bola vykonaná aj obhliadka vozidla, posledný dodací list náhradných dielov bol datovaný ku dňu 20.07.2021 (teda podľa žalovaného najneskôr v tento deň boli do servisu dodané všetky potrebné náhradné diely), práce na poškodenom vozidle trvali 28,5 normohodín, čo predstavuje 3,56 pracovných dní, napriek tomu, že práce na vozidle mohli byť s prehľadom a objektívne vykonané v rozsahu štyroch dní, tak žalovaný akceptoval opravu vozidla v rozsahu šiestich dní, teda zohľadnil aj zotrvanie vozidla v servise počas víkendu. S prihliadnutím na uvedené predstavuje doba 25 dní maximálnu akceptovateľnú dĺžku pre realizáciu opráv na poškodenom vozidle. V súvislosti s tým zároveň žalovaný poukázal na vyjadrenie autoservisu v emailovej správe zo dňa 19.08.2021, z ktorého je zrejmé, že neprimeraná dĺžka nebola zapríčinená objektívnymi okolnosťami, ale výlučne subjektívnymi prevádzkovo-personálnymi dôvodmi na strane neautorizovaného servisu. Na základe uvedeného sa žalovaný domáha, aby Okresný súd Banská Bystrica žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobca k podanému odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelné. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku jeho poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je žalovaný povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 7/1992). Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej škody, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený. Za účelom doplnenia bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe žalobca uviedol, že dňa 01.07.2021 došlo v Banskej Bystrici ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, evidenčné číslo B., spôsobenej poškodenému B. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Dacia Dokker, evidenčné číslo A., poisteného v poisťovni žalovaného. Z uvedeného dôvodu bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla Škoda Octavia, evidenčné číslo A. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme číslo 289/303 zo dňa 02.07.2021. V nájomnej zmluve bola určená sadzba prenájmu vrátane dane z pridanej hodnoty vo výške 57,60 eur/deň, avšak vzhľadom na to, že poškodený mal prenajaté náhradné motorové vozidlo v rozsahu 33 dní, denná sadzba nájmu bola následne znížená. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru číslo 210332 zo dňa 02.08.2021 na sumu 1.615,68 eur (cena denného nájmu vo výške 48,96 eur/deň s DPH). Žalovaný dňa 14.09.2021 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody vo výške 779,70 eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 03.08.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z vyššie uvedenej poistnej udalosti titulom náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla. V zmysle bodu 5 predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Žalobca v reakcii na postup žalovaného, ktorému nepriznal časť poistného plnenia, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, podľa ktorého neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Išlo by o neprimerané zaťažovanie poškodeného, nakoľko už stav samotného poškodeného motorového vozidla je výrazne obmedzujúcim stavom. Žalobca preto považuje za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Zároveň žalobca poukázal na to, že poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako aj všeobecnými súdmi. Ak teda žalovaný namieta výšku žalobcom uplatnenej sadzby, je na ňom, aby poskytol hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje závery. V danom prípade však žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo výške 48,96 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum nemožno považovať žalovaným účelovo predložené najlacnejšie internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalobca je toho názoru, že žalovaný za účelom preukázania neprimeranej sadzby nájmu predložil iba neúplné cenníky internetových autopožičovní, ktoré nemožno považovať za hodnoverný dôkaz. Predložené cenníky nemožno považovať za objektívny a úplný prieskum trhu, keďže neodzrkadľujú skutočné náklady, ktoré poškodený musí v takomto prípade vynaložiť. Namietal taktiež aj pravdivosť predložených cenníkov, nakoľko pokiaľ ide o skutočné náklady je potrebné skúmať, či v danom čase a v danom mieste bolo dostupné vozidlo obdobné poškodenému vozidlu, či mohlo byť prenajaté a či by poškodenému napokon nedoúčtovali ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde to bolo potrebné. V prípade väčšiny internetových ponúk aj predložených ponúk je potrebné aby poškodený zložil vopred depozit, čo v prípade požičovne žalobcu nie je a taktiež si vyžadujú zaplatiť v niektorých prípadoch nájomné vopred. Ďalšími podmienkami, ktoré sú internetovými autopožičovňami brané do úvahy pri stanovení ceny je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia, prípadne ďalšie skutočnosti (ďalší poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, nájazd kilometrov nad limit povoleného rámca). Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ako rozsudok sp. zn. 14Cob/204/2019 zo dňa 20.02.2020, 14Cob/2/2018 či 6Co/40/2021. Pri stanovení sadzby denného nájomného je potrebné zaoberať sa rôznymi faktormi, ktoré majú vplyv na konečnú cenu, ako aj skutočnosť v akom rozsahu je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody nie z jeho viny obmedzený. Žalobca navyše nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovovala obvyklú cenu v danom mieste a čase. Žalobca sa zároveň nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného spojenou s odpočtom prevádzkových nákladov. Odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo súčasná
rozhodovacia prax súdov považuje za neoprávnené, nakoľko cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila. Ak by sa mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o väčšiu sumu. V reakcii na uvedené poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené náklady nepreukázal v konaní, že v tejto konkrétnej veci takého náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu aj reálne vznikli, teda že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť podľa tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku vlastného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20.06.2019). Žalobca v závere dodal, že poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo. Zo zásad pre reparáciu škody vyplýva, že je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom je nutné vynaložiť možno považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dobu opravy jeho vozidla, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov. Žalobca zdôraznil, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by neboli vznikli, keby poškodený mohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a spĺňa všetky kritéria nároku na náhradu škody. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla považuje žalobca za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého sa poškodený dostal, a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno pripisovať na ťarchu poškodeného.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii prezentovanej v odpore a zároveň dodal, že poškodený nemá z poistenia zodpovednosti nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených nákladov, ktoré vznikli v dôsledku poistnej udalosti. Pri nároku na náhradu za prenájom motorového vozidla je totiž nevyhnutné skúmať ich nutnosť a účelnosť. Poisťovateľ je totiž povinný titulom nájmu náhradného vozidla uhradiť z PZP iba škodu, ktorej zodpovedá nájomné vynaložené účelne a v primeranej dĺžke trvania nájmu. Ak poškodený zaviní, že sa výška tejto škody zvýši, zodpovednosť za takého zvýšenie nesie sám. Ak si tak poškodený neúčelne prenajme náhradné vozidlo, alebo vlastným zavinením zvolí prenájom náhradného motorového vozidla, ktorého cena je neprimeraná, nepatrí mu nárok na náhradu takejto škody. V prípade ak by žalovaný akceptoval názor žalobcu, aproboval by záver, podľa ktorého by dochádzalo k zneužívaniu škodovej udalosti na bezplatný prenájom iného vozidla. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Pri účelnosti nákladov je totiž potrebné vychádzať z časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu. Cenové hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Účelnosť nákladov sa striktne kvalifikuje v každom individuálnom prípade, pričom posúdenie účelnosti závisí najmä od ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Žalobcom uplatnená cena náhradného vozidla zjavne prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom identickej značky a modelu vozidla, aké bolo pri poistnej udalosti poškodené. Cenníky predložené žalovaným sú hodnoverné, voľne dostupné a preukazujú pravdivosť jeho likvidačného stanoviska. Za neopodstatnenú považuje žalovaný argumentáciu žalobcu týkajúcu sa ďalších podmienok nájmu, keďže s ohľadom na skutkový stav veci je zrejmé, že poškodenému by neboli účtované žiadne dodatočné poplatky. Pokiaľ žalobca poukazuje na potrebu zloženia depozitu, v danom prípade ide o úhradu, ktorá je poškodenému po riadnom odovzdaní vozidla vrátená. Vo zvyšku žalovaný zotrváva na svojej argumentácii a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. K duplike žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na svojom uplatnenom nároku v celom rozsahu trvá a pridržiava sa svojich vyjadrení realizovaných v priebehu konania. Zdôraznil, že žalovaný nijako nepreukázal neprimeranosť fakturovanej dennej sadzby, resp. jej značné nadhodnotenie.
Účelovo predložené neúplne internetové cenníky nepredstavujú relevantný prieskum trhu, na základe čoho by bolo možné jednoznačne konštatovať neprimeranosť uplatnenej dennej sadzby. V súvislosti s predloženými cenníkmi žalovaný napokon nepripojil ani len všeobecné obchodné podmienky, a preto namietaná neprimeranosť sadzby zostáva iba v rovine nepodložených tvrdení a subjektívnych názorov žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že poškodený využíva bezplatne nájom náhradného vozidla a v jeho majetkovej sfére nedochádza z toho dôvodu k žiadnej škode, považuje žalobca v zjavnom rozpore s rozhodovacou praxou všeobecných súdov. Na záver uviedol, že predmetný nárok na náhradu škody spojený s nájmom náhradného vozidla bol s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dostatočným spôsobom konkretizovaný a preukázaný. Následne v podaní zo dňa 11.12.2023 sa žalobca vyjadril k namietanej dĺžke opravy, kde poukázal na to, že poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo. Vzniknutú škodu je potrebné odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škody čo najmenej. Dobu opravy vozidla poškodený nemal ako ovplyvniť, a preto doba prenájmu náhradného vozidla predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady. V neposlednom rade poškodený vo väčšine prípadov nie je odborne znalý v oprave áut, nemôže vedieť ako dlho sa jednotlivé opravy vykonávajú, a preto nájom náhradného vozidla trvá spravidla do doby ukončenia opravy a nie do doby, kedy by podľa poisťovne mala byť oprava ukončená. V danom prípade neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu, tak ako sa to snaží vykresliť žalovaný. Účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla bola preukázaná vyhlásením poškodeného ako nájomcu v zmluve o nájme, že náhradné vozidlo potreboval na podnikateľskú činnosť a dovolenku na území Slovenska.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných vyjadrení realizovaných v rámci konania, kde sa podrobne vyjadril k vzneseným námietkam zo strany žalovaného. Dodal, že nárok na náhradu škody spočívajúci v náhrade nákladov za prenajaté náhradné vozidlo bol plne odôvodnený a preukázaný, a preto žiada aby súd podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovel a priznal taktiež náhradu trov konania.
7. Žalovaný sa na pojednávaní taktiež v celom rozsahu pridržal právnej a skutkovej argumentácie vyjadrenej v písomnej fáze konania. S prihliadnutím na tam uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že tento postupoval v rámci likvidácie škodovej udalosti správne, a teda aj krátenie poistného plnenia bolo opodstatnené a v nadväznosti na tieto skutočnosti navrhol súdu, aby žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v stopercentnom rozsahu.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli predložené stranami počas písomnej fázy konania. Zo strany žalobcu boli predložené správa o nehode, záznam o podaní vysvetlenia poškodeným Okresnému dopravnému inšpektorátu v Banskej Bystrici vo veci dopravnej nehody zo dňa 01.07.2021, č. D./XXXX-XX zo dňa 01.07.2021, zákazkový list vydaný spol. Autoservis RMK, s.r.o. zo dňa 02.07.2021, faktúra za opravu poškodeného vozidla č. 20210214 zo dňa 09.08.2021 na sumu 4.083,06 eur, zmluva o prenájme vozidla číslo 289/303 zo dňa 02.07.2021, faktúra č. 210332 zo dňa 02.08.2021 za prenájom náhradného vozidla, všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov spoločnosti žalobcu, oznámenie o postúpení pohľadávky adresovanej žalovanému zo dňa 03.08.2021, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2021, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.09.2021, potvrdenie o prijatí platby vo výške 779,70 eur, podací lístok osvedčujúci odoslanie upomienky žalovanému, upomienka zo dňa 14.03.2023 adresovaná žalovanému, faktúry vystavené žalobcom za prenájom vozidiel spolu s oznámeniami o poistných plneniach iných poisťovní v obdobných veciach týkajúce sa akceptácie výšky denného nájomného a cenník autopožičovne E..
9. Zo strany žalovaného boli predložené oznámenie poškodeného poistnej udalosti zo dňa 01.07.2021, podanie Národnej banky Slovenska zo dňa 20.02.2023 č. F., snímka obrazovky autopožičovne E., snímka obrazovky autopožičovne G., snímka obrazovky autopožičovne H., snímka obrazovky autopožičovne I., faktúry o dodaní náhradných dielov servisu vykonávajúcemu opravu poškodeného vozidla, kalkulácia nákladov na opravu, emailová komunikácia zamestnanca žalovaného s autoservisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla.
10. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
11. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
13. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
14. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
15. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
16. Z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané a v konaní zároveň za nesporné, že dňa 01.07.2021 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Škoda Octavia EČV B. (ďalej aj „poškodené vozidlo“) vo vlastníctve poškodeného p. B. C. (ďalej aj „poškodený“), a to vozidlom Dacia Dokker EČV A. vo vlastníctve spoločnosti IntExt, s.r.o. (ďalej aj „škodca“), ktoré bolo povinne zmluvne poistené v poisťovni žalovaného. Zo zákazkového listu vystaveného Autoservisom RMK, s.r.o. (ďalej aj „servis vykonávajúci opravu“) č. D. vyplýva, že poškodené vozidlo bolo odovzdané do opravy dňa 02.07.2021 a z opravy bolo odovzdané dňa 09.08.2021. Deň odovzdania poškodeného vozidla zo servisu vykonávajúceho jeho opravu vyplýva aj z faktúry č. 20210214 zo dňa 09.08.2021 vystavenej servisom vykonávajúcim jeho opravu, kde je uvedený dátum dodania služby 09.08.2021. Poškodený si po dobu opravy svojho vozidla na základe zmluvy o prenájme vozidla č. 289/303 zo dňa 02.07.2021 vypožičal od spoločnosti žalobcu náhradné vozidlo, a to Škodu Octavia EČV A.. Zo zmluvy o prenájme ďalej vyplýva, že poškodený mal motorové vozidlo prenajaté od 02.07.2021 do 03.08.2021 (33 dní) a účelom zapožičania náhradného vozidla bol výkon podnikateľskej činnosti a dovolenka v rámci Slovenskej republiky. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom náhradného vozidla v celkovej výške 1.615,68 eur, čo predstavovalo nájomné za 33 dní v dennej sadzbe vo výške 48,96 eur s DPH.
17. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2021 uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným bol postupovaný nárok poškodeného na náhradu škody (podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z. z.) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu poisteného u žalovaného. Predmetná pohľadávka podľa názoru súdu predstavuje spôsobilý predmet postúpenia podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy vyplýva, že išlo o odplatné postúpenie, keďže žalobcovi vznikla zo zmluvy povinnosť zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 1.615,68 eur, pričom zmluvné strany sa zároveň dohodli na vzájomnom zápočte nároku žalobcu voči poškodenému na úhradu fakturovaného nájmu vo výške 1.615,68 eur s nárokom poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky v rovnakej sume. V rámci jedného právneho úkonu došlo k úhrade žalobcovi nájomného za náhradné vozidlo a k postúpeniu nároku poškodeného na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu. V konaní mal tak súd preukázanú aktívnu a pasívnu legitimáciu, ktorá zároveň nebola ani sporná medzi stranami. Súd má za to, že aktívnu legitimáciu nerozporoval ani žalovaný, keď na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.09.2021 uhradil časť priznaného poistného plnenia priamo na účet žalobcu, čo bolo preukázané potvrdením o prijatí platby zo strany žalobcu. V konaní nebolo sporné, že zo strany poškodeného tak bola uhradená suma za prenájom v celom rozsahu žalobcovi na základe vyššie uvedeného započítania, a že žalobca si následne nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného ako poisťovateľa. Nespornou bola aj skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade škody za prenájom náhradného motorového vozidla v sume
779,70, teda že neuhradil celú žalobcom uplatnenú škodu, nakoľko za účelné náklady za prenájom náhradného vozidla považoval prenájom vozidla v rozsahu 25 dní v dennej sadzbe za prenájom vo výške 33,90 eur (33,90 x 25 = 847,50 eur), pričom od takto určenej sumy odrátal aj sumu 67,80 eur predstavujúcu náklady, ktoré mali vzniknúť poškodenému užívaním vlastného motorového vozidla, jeho prevádzkou a opotrebením. Žalobcom uplatňovaná suma vo výške 835,98 eur je rozdielom medzi sumou fakturovanou poškodenému za prenájom náhradného vozidla a poskytnutým poistným plnením, pričom podľa žalobcu táto suma predstavuje účelne vynaložené náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré by v prípade ak by nedošlo k dopravnej nehode poškodenému nevznikli.
18. Spornou zostala v konaní otázka týkajúca sa obvyklej ceny nájomného v danej lokalite a čase, a to s prihliadnutím na to, že žalovaný pri výpočte poistného plnenia neuznal dennú sadzbu fakturovanú žalobcom za prenajaté náhradné vozidlo v sume 48,96 eur/deň a ako obvyklú stanovil sadzbou 33,90 eur, ktorá predstavuje priemer cien denného nájmu štyroch autopožičovní určených žalovaným. Na preukázanie správnosti svojho postupu žalovaný predložil snímky obrazoviek štyroch webových stránok autopožičovní menovito J., J., J. a J.. Denná sadzba prenájmu obdobného motorového vozidla v predložených ponukách bola stanovená od 30,- eur do 37,20 eur s DPH. Po preskúmaní predmetných listinných dôkazov má súd za to, že v tomto prípade žalovaný nepredložil kompletné ponuky, respektíve cenníky, nakoľko z ich obsahu nemožno určiť, či uvedená ponuka dennej sadzby za prenajaté vozidlá je konečná. V tomto prípade takéto listinné dôkazy nepreukazujú, že by denná sadzba fakturovaná žalobcom poškodenému za prenajaté náhradné vozidlo značne prevyšovala priemerné ceny iných požičovní za nájom rovnakého automobilu. Žalovaným predložené internetové cenníky nemožno považovať za relevantný prieskum trhu, keďže tieto nepreukazujú náklady, ktoré by poškodený musel reálne vynaložiť, čo preukazujú aj podmienky prenájmu uvedené v žalobcom predloženom cenníku jednej z autopožičovní, na ktorú žalovaný odkazoval s prihliadnutím na ponúkanú nižšiu dennú sadzbu prenájmu. V súvislosti s vyššie uvedeným súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom, že rozsah škody sa musí posudzovať z hľadiska účelnosti vynaložených nákladov, a že žalobcovi nepatrí automaticky plná výška nákladov, ktoré vynaložil na základe zmluvy o prenájme náhradného vozidla. Taktiež aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 uviedol, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná poisťovňa, je obmedzený účelnosťou, a preto skutočnú škodu, za ktorú žalovaný zodpovedá predstavujú obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. V danom prípade však listinné dôkazy produkované žalovaným nespochybnili záver o tom, že by žalobcom fakturovaná suma dennej sadzby prenájmu bola v tomto prípade neprimeraná, nakoľko predložené ponuky neboli kompletné a neobsahovali ďalšie podmienky prenájmu.
19. Ďalšou spornou otázkou bola účelnosť trvania prenájmu náhradného vozidla s prihliadnutím na vykonávanú opravu poškodeného vozidla. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že dĺžka opravy poškodeného vozidla bola s prihliadnutím na charakter a obtiažnosť samotnej opravy neprimeraná. S prihliadnutím na uvedené preto nepovažuje za účelnú dobu prenájmu motorového vozidla od 27.07.2021 až 03.08.2021. Žalovaný v konaní odôvodnil krátenie poistného plnenia vo vzťahu k dĺžke prenájmu tým, že vozidlo bolo odovzdané do servisu dňa 02.07.2021 a v totožný deň bola vykonaná obhliadka, posledný dodací list náhradných dielov bol datovaný dňom 20.07.2021 (kedy boli najneskôr dodané všetky potrebné náhradné diely), a že práve na poškodenom vozidla trvali 28,5 normohodín, čo predstavuje 3,56 pracovných dní. Napriek tomu, že opravárenské práce nemohli trvať viac ako 4 dni žalovaný akceptoval opravu vozidla v rozsahu 6 dní, a preto bol presvedčený, že doba 25 dní predstavuje maximálnu akceptovateľnú dĺžku realizácie. Na potvrdenie správnosti predložil aj emailovú komunikáciu so servisom, z ktorej vyplýva, že neprimeraná dĺžka opravy nebola zapríčinená objektívnymi okolnosťami ale subjektívnymi prevádzkovo- personálnymi dôvodmi na strane neautorizovaného servisu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že opravu poškodeného vozidla nevykonával sám poškodený ale vykonával ju autoservis. Samotnú dĺžku opravy bez ohľadu na dôvod, čo ju spôsobilo poškodený nemal akým spôsobom ovplyvniť. Súd zároveň zdôrazňuje, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by poškodené motorové vozidlo bolo, respektíve by malo byť dňa 27.07.2021 už opravené a zároveň z dôkazov nevyplýva ani to, že by poškodený nejakým spôsobom zavinil zotrvanie poškodeného vozidla v servise aj počas dní, za ktoré mu žalovaný nepriznal nárok na náhradu nákladov za prenajaté vozidlo. Z vydaného zákazkového listu naopak jednoznačne vyplýva, že poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo v servise od 02.07.2021 do 09.08.2021. Dobu opravy preukazuje aj faktúra vystavená servisom, z ktorej vyplýva deň dodania služby, teda vykonania opravy 09.08.2021. Poškodený podľa zmluvy o nájme mal náhradné vozidlo od žalobcu prenajaté od 02.07.2021 do 03.08.2021, teda náhradné vozidlo nemal prenajaté ani po dobu celej opravy svojho poškodeného
vozidla. Postup žalovaného, ktorým žalobcovi refundoval náklady na prenájom náhradného vozidla len v rozsahu 25 dní namiesto skutočne vynaložených nákladov na nájom v rozsahu 33 dní, ktoré nepredstavujú ani celú dobu opravy poškodeného vozidla, považuje súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti za nesprávny.
20. Poslednou spornou otázkou bolo krátenie poistného plnenia o sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi nákladmi, ktoré poškodenému vznikli za prenájom motorového vozidla a nákladmi, ktoré by mu boli vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla. V súvislosti s tým žalovaný krátil žalobcovi poistné plnenie o sumu 67,80 eur, ktorá predstavuje náklady na údržbu a prevádzku, ktoré by vynaložil pri využívaní svojho vozidla. Na odôvodnenie tohto krátenia v konaní analogicky poukázal na to, že pri počte najazdených kilometrov 1990 poškodeným, by len amortizácia jeho motorového vozidla predstavovala 384,07 eur, o ktorú by sa znehodnotilo jeho vozidlo, ak by bolo použité na precestovanie rovnakej vzdialenosti ako náhradné vozidlo. Zároveň poukázal v súvislosti s uvedeným postupom na stanovisko NBS zo dňa 20.02.2023, podľa ktorého poisťovňa správne od faktúry za prenájom vozidla odpočítala priemerné prevádzkové náklady (okrem pohonných hmôt), ktoré by vynaložil aj v prípade používania vlastného vozidla. Poisťovňa ich rátala ako zmenu stavu technickej životnosti vozidla za dobu prenájmu a zohľadnila aj opotrebenie bežne vymieňaných prevádzkových kvapalín. Po preskúmaní predmetného podania má súd preukázané, že ide o stanovisko vydané k likvidácii inej než prejednávanej škody a zároveň ide o posúdenie správnosti postupu poisťovne pri výkone likvidácie poistnej udalosti a následného krátenia poistného plnenia, pričom NBS sa tam bližšie nezaoberala otázkami preukázania vzniku a rozsahu predmetného krátenia ale len skonštatovala správnosť postupu. Úlohou NBS je okrem iného výkon dohľadu nad poisťovňami, na základe ktorého zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú poisťovní a ich činnosti, najmä o nedostatkoch v ich činnosti, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Okrem uvedeného zo záveru predmetného stanoviska vyplýva, že ide len o podporné stanovisko, pričom samotná NBS skonštatovala, že spor týkajúci sa výšky poistného plnenia je oprávnený rozhodnúť jedine príslušný súd, ktorý je v konaní oprávnený vykonať dokazovanie. Súd sa stotožňuje s tým, že skutočné náklady v tomto prípade predstavujú rozdiel medzi nákladmi za prenájom vozidla a nákladmi, ktoré by poškodený použil na prevádzku vlastného poškodeného vozidla, avšak žalovaný v danom prípade nepresvedčil súd dostatočným spôsobom o správnosti svojho výpočtu. Z dôvodovej správy k zákonu č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vyplýva, že jeho účelom je náhrada výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri vzniku pracovného pomeru, pri výkone práce v zahraničí a náhrad výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Súd má za to, že v prípade určenia rozsahu škody je analogické použitie zákona č. 283/2002 Z. z. nepoužiteľné, nakoľko to nevyplýva ani zo samotného účelu tohto zákona a zároveň na ustanovenia tohto zákona neodkazujú ani právne predpisy upravujúce priamy nárok poškodeného na náhradu škody od poisťovateľa, či všeobecné ustanovenia o náhrade škody. Uvedené závery konštatuje aj stanovisko NBS predložené žalovaným. Navyše amortizácia vypočítaná žalovaným v súlade s týmto zákonom značne prevyšovala sumu, o ktorú následne krátil poistné plnenie. V danom prípade nie je overiteľné, či suma o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie predstavuje v danom prípade sumu zodpovedajúcu predmetným nákladom na prevádzku vlastného vozidla. Správnosť žalovaným uvádzaného výpočtu rozdielu technických hodnôt v tomto prípade nie je overiteľná. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške v akej voči žalobcovi krátil poistné plnenie, a teda aj vzniknutú skutočnú škodu aj skutočne vznikli, teda že za obdobie prenájmu mali tvoriť ušetrené finančné prostriedky na prevádzku vlastného motorového vozidla.
21. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, a preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 835,98 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.