Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/14/2019

Uznesenie

č. k.: -197

Okresný súd Pezinok v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/ XX, D., obaja zastúpení: Nosko & Partners s. r. o., IČO: 36 860 107, so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, D., 2/ A., H., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, zastúpený: AKMB, s.r.o., IČO: 52 360 458, so sídlom Štefánikova 9, Bratislava, 3/ H., H., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Polianky 15, Bratislava, o neplatnosť dražby, takto

rozhodol:

č. k.: -197

Sťažnosť žalovaného 2/ proti uzneseniu č. k. -167 zo dňa 29.11.2022 sa zamieta.

odôvodnenie:

č. k.: -197

1 Právoplatným uznesením č. k. -155 zo dňa 02.06.2022 súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 3/ nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2 Uznesením č. k. -167 zo dňa 29.11.2022 súd o výške nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 204,43 €, na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení okrem iného uviedol, že vzhľadom na to, že predmet konania (určenie právnej skutočnosti) nie je možné vyjadriť v peniazoch, súd za základnú sadzbu tarifnej odmeny považoval jednu trinástinu výpočtového základu, pričom poukázal na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR č. k. -35 zo dňa 09.02.2021, náleze č. k. -11 zo dňa 14.12.2017, či uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -132 zo dňa 25.08.2016. Žalovanému 2/ priznal náhradu za dva úkonu právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 75,38 € a písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k žalobe v sume 75,38 € spolu s režijným paušálom 2 x 9,80 €. Vzhľadom na to, že právny zástupca je platiteľ DPH súd v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil odmenu a náhrady o DPH, ktorú je právny zástupca povinný platiť. Keďže bol žalovanému 2/ právoplatne priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, súd uložil žalobcom solidárnu povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 204,43 € k rukám jeho právneho zástupcu.

3 Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť žalovaný 2/. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“). Súd mal pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzať z , pričom v súlade s mal za tarifnú hodnotu veci považovať sumu, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená na dražbe. V danom prípade sa na určenie tarifnej hodnoty malo správne aplikovať ustanovenie , nakoľko v danom prípade sa poskytnuté právne služby týkali neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, ktorej hodnotu je možné určiť úplne presne a bez akýchkoľvek ťažkostí. Rovnako dopad do majetkovej sféry vydražiteľa či predchádzajúceho vlastníka je určiteľný hodnotou, za ktorú bol predmet dražby vydražený, keďže určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by malo rovnaké následky ako pri určení vlastníckeho práva.

4 Na podporu svojej argumentácie uviedol odkaz na odbornú literatúru, a to: „Ak je hodnota veci alebo práva peniazmi oceniteľná, tarifná hodnota, a tým aj základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa určí podľa ustanovenia § 10 ods. 2 AT (Vyhlášky)... ...Podľa tohto ustanovenia sa postupuje iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Kedy a v ktorých veciach je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, porovnaj v Komentári k AT (Vyhlášky). Hodnotu veci alebo práva nebude možné vyjadriť v peniazoch, ak hodnota nebude takto určiteľná v zmysle č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku alebo pôjde o vec, ktorú nerieši a nebude možné určiť hodnotu veci alebo práva obvyklú v čase a mieste vykonania úkonu ani iným spôsobom (dokazovaním). Nepomernými ťažkosťami pri zisťovaní hodnoty veci alebo práva v peniazoch sa tu má na mysli taký stav, kedy by z dôvodu stanovovania hodnoty veci či práva došlo k značným prieťahom v konaní alebo k vzniku neprimeraných nákladov.“ (Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová, J., Hellenbart, V., Sedlačko, F. a kol. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 224s.). Rovnako aj: „V súdnej praxi sa môžeme často stretnúť s prípadmi, kedy súdy aj v konaniach s peňažne oceniteľným predmetom priznávajú nárok na náhradu odmeny za právne služby z tzv. neurčitku, argumentujúc výlučne ustanoveniami ZoSP o sadzbe poplatku určenej pevnou sumou. Je to tak napríklad v (už uvedených) konaniach o určenie, či tu právny vzťah alebo právo k veci je, alebo nie je, alebo v konaniach o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru, alebo na vydanie veci. Domnievame sa, že na takýto postup nie je dôvod. Napokon na túto otázku dal odpoveď aj Ústavný súd SR, vo svojom náleze, sp. zn. zo 16. mája 2012.“ (Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová, J., Hellenbart, V., Sedlačko, F. a kol. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 224s.). V spomenutom náleze sp. zn. zo dňa 16. mája 2012 konštatoval, že: „z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení č. možno vyvodiť názor, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu...“. Ústavný súd Českej republiky tiež dlhodobo judikuje, že pri veciach, ktoré možno oceniť v peniazoch, nemožno bez ďalšieho vychádzať z tarifnej hodnoty stanovenej v prípade veci alebo práv, ktoré nemožno vyjadriť v peniazoch alebo ich je možné zistiť len s pomernými ťažkosťami, ale je potrebné skúmať či možno predmet právneho úkonu oceniť a v závislosti od toho stanoviť i výšku náhrady nákladov. (napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. , ). V súvislosti s názorom Ústavného súdu SR vysloveným v náleze sp. zn. zo dňa 16.05.2012 uviedol, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je vždy predmetom dražby určitá vec, ktorej hodnotu možno určiť a to celkom iste bez nepomerných ťažkostí. Hodnota nehnuteľnosti bola v danom prípade určená už v priebehu samotnej dobrovoľnej dražby a to cenou dosiahnutou vydražením. Cena dosiahnutá vydražením odzrkadľuje aktuálnu a reálnu hodnotu predmetu sporu. V prípade, ak by bol žalobca v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby úspešný, malo by to za následok navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi - žalobcovi, pričom ide o navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s reálnou a jednoducho vyčísliteľnou hodnotou, ktorá bola predmetom dražby. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, automaticky by došlo k zániku účinkov príklepu, pôvodný vlastník - žalobca by opätovne získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a teda konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je, s ohľadom na jeho dôsledok, konaním o určenie vlastníckeho práva. Záverom uviedol, že cieľom konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je odvrátenie jej účinkov vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi (žalobcovi) a predmetu dražby, ktorý je objektívne vecou oceniteľnou v peniazoch a súčasne je cieľom

takéhoto konania obnovenie stavu pred vykonaním dobrovoľnej dražby, čo je podľa názoru žalovaného 2/ analogické k žalobám o určenie vlastníckeho práva. Na základe vyššie uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.

5 Žalobcovia sa podaním doručeným súdu dňa 25.01.2023 vyjadrili k podanej sťažnosti. Vo vyjadrení uviedli, že súhlasia s právnym názorom konajúceho súdu, keď pri posudzovaní uplatnených trov konania právnym zástupcom žalovaného 2/ nevychádzal zo sumy dosiahnutej vydražením ako takej, nakoľko predmetom konania bola otázka platnosti, resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby. Na podporu svojej argumentácie uviedli uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. – 12 zo dňa 07.09.2016, podľa ktorého: ,,Na určenie trov právneho zastúpenia v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, možno podľa ústavného súdu ústavne udržateľným spôsobom aplikovať aj právny záver vyslovený v judikatúre najvyššieho súdu, že v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je predmet konania neoceniteľný peniazmi, preto tarifnú hodnotu veci v takomto konaní je potrebné určiť podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. “ Na základe uvedeného navrhli, aby súd sťažnosť žalovaného 2/ zamietol.

6 Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7 Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8 Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9 Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

10 Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

11 Podľa , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

12 Po posúdení sťažnosti žalovaného súd dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.

13 Žalovaný 2/ vo svojej sťažnosti namietal, že súd mal pri určovaní tarifnej odmeny vychádzať z hodnoty vydraženej nehnuteľnosti v zmysle . S uvedeným názorom sa súd nestotožňuje. Vyšší súdny úradník pri odôvodňovaní svojho postupu pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny uviedol viacero rozhodnutí najvyšších súdnych autorít (najmä nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 zo dňa 14.12.2017 a č. k. -35 zo dňa 09.02.2021), ktoré výslovne uvádzajú, že pri sporoch o neplatnosť dražby je potrebné určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa , vychádzajúc z toho, že ide o neoceniteľný predmet konania. Rovnako tak žalobcovia vo svojom vyjadrení odkázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. – 12 zo dňa 07.09.2016, ktoré podporuje tento argument. Pokiaľ už ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát uzavrel, že pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny sa pri sporoch o neplatnosť dobrovoľnej dražby má vychádzať z jednej trinástiny výpočtového základu podľa a nie z hodnoty predmetu sporu podľa , tak súd konštatuje, že vyšší súdny úradník pri určovaní výšky náhrady trov konania postupoval správne, pričom súd nevidí ani dôvod na odklon od právneho názoru vysloveného v týchto rozhodnutiach ústavného súdu. Na uvedenom názore nezmení ani argumentácia žalovaného 2/ podložená rozhodnutiami ústavného súdu a odbornou literatúrou, keďže tie sa zaoberali problematikou určenia hodnoty predmetu sporu s nepomernými

ťažkosťami a jeho oceniteľnosťou vo všeobecnej rovine. Súd sa tak stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v napadnutom uznesení a na podporu jeho správnosti uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu nebolo vlastníctvo k nehnuteľnosti, ale určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorom sa malo posúdiť, či preskúmavaný úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo v tomto prípade predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi. Vzhľadom na to, že predmet konania nesmeroval k predmetu (sume) získanej vydražením, ale k určeniu platnosti právneho úkonu, hodnotu tejto právnej skutočnosti nemožno odvodiť od vydraženej sumy. Nemožno súhlasiť ani s argumentom, že ide o vlastnícky spor. V konaní išlo o určenie neplatnosti dražby, teda právneho úkonu a právne služby nesmerovali k nehnuteľnosti, ale k priebehu právneho úkonu (dražby).

14 S poukazom na vyššie uvedené, že vyšší súdny úradník postupoval správne za aplikácie správnych právnych predpisov a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť žalovaného 2/ zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

č. k.: -197

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.