Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_51C-3-2023.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Subarea
51C/3/2023
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., 3/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, C. I. J., všetci práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s. r. o. so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 075 a ostatných účastníkov: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.01.2023 sa navrhovatelia 1/ - 3/ prostredníctvom právneho zástupcu domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd potvrdil, že vydržali vlastnícke práva k nehnuteľnosti: bytu č. X nachádzajúceho sa v rodinnom dome súp. č. XXXX postavenom na parcele C-KN č. XXXX/X, vedeného na LV č. XXXX pre kat. úz. F., obec Žilina, okres F., a to: A. B. C. v spoluvlastníkom podiele 4/6, G. H. v spoluvlastníckom podiele 1/6, B. C. v spoluvlastníkom podiele 1/6 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele 16792/29384 a nebytového priestoru - garáže na pozemku C-KN Č. XXXX/XX, pre kat. úz. F., obec Žilina, okres F., a to: A. B. C. v spoluvlastníckom podiele 4/6, G. H. v spoluvlastníckom podiele 1/6, B. C. v spoluvlastníkom podiele 1/6 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele 1514/29384 ku dňu 30.081984.
2. Navrhovatelia 1/ - 3/ prostredníctvom právneho zástupcu návrh odôvodnili tým, že byt č. X bol vybudovaný nadstavbou a prístavbou rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku pare. č. XXXX/ X o výmere 630 m2 v kat. úz. F., obec F. a garáži postavenej na pozemku pare. č. XXXX/XX v kat. úz. F.. Stavebníkmi predmetných nehnuteľností boli B. C. s manželkou L. C., E. J. na základe stavebného povolenia prístavbou a nadstavbou rodinného dom súp. č. XXXX. Po vydaní Kolaudačného rozhodnutia dňa 30.08.1984 začali nehnuteľnosti užívať jeho stavebníci ako svoje vlastníctvo. Z neznalosti práva neboli tieto nehnuteľnosti ako novovybudovaná bytová jednotka a garáž zapísané v katastri nehnuteľností. Pokojné a nerušené užívanie nehnuteľností trvalo od roku 1984 až do roku 2008, kedy sa začala J. K. domáhať, že je podielovou spoluvlastníckou uvedených nehnuteľností v podiele 1/4-iny. Podľa aktuálneho právneho stavuje rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku pare. č. XXXX/X v kat. úz. F. zapísaný na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve J. K. v podiele 3/4 a v podielovom spoluvlastníctve A. B. C. v podiele 1/4. Navrhovatelia 1/ - 3/ prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedli, že v roku 1997 darovali rodičia svojej dcére J. K. H. zmluvou V 5098/97 spoluvlastnícky podiel 1/4-ina k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. Navrhovatelia 1/ - 3/ prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedli, keďže na LV č. XXXX nebol zapísaný novopostavený byt a garáž, odporkyňa J. K. tieto nehnuteľnosti považovala za súčasť rodinného domu a teda za súčasť jej spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny a dňa 01.08.2014 podala žalobný návrh voči navrhovateľom/žalovaným B. C. a L. C. o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 17C/159/2008, v ktorom J. K. ako väčšinová spoluvlastnícka žiadala prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. V priebehu konania zmenila návrh a žiadala prikázať do svojho vlastníctva byt č. X na prízemí domu a do vlastníctva žalovaných A. C. s manželkou prikázať byt č. X vybudovaný nadstavbou. Za týmto účelom predložila Znalecký posudok č. 9/10 znalca A. M., podľa ktorého boli obidva byty reálne deliteľné. V dôsledku názoru odvolacieho Krajského súdu Žilina, ktorý zaujal stanovisko, že byty nie sú reálne deliteľné, rozhodol v tejto veci dovolací Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 3Cdo/90/2018 -890 zo dňa 14.04.2021, ktorým rozhodol, že byt č. X a byt č. X sú deliteľné a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie pokračoval v konaní pod sp. zn. 7C/34/2021 (predtým sp. zn. 17C/159/2008). Na pojednávaní súdu dňa 23.03.2022 odporkyňa J. K. uviedla, že má záujem o uzavretie dohody, pričom chce v rámci širšieho vyporiadania vyporiadať aj priľahlé pozemky, z ktorého dôvodu súd konanie prerušil. J. K. takýto návrh nepredložila a v lehote 6 mesiacov nepodal žiaden z účastníkov návrh na pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho súd Uznesením zo dňa 03.10.2022 konanie zastavil
3. Podľa § 359a ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
4. Podľa § 359c CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. Po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).
5. Podľa § 359d CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
6. Podľa § 359e CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
7. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.
8. Súd preskúmal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej
strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017).
9. Okruh účastníkov upravuje § 359c CMP, pričom sa jedná o kogentnú úpravu. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Okrem navrhovateľa je účastníkom vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania).
10. Navrhovatelia 1/ - 3/ síce v návrhu správne označili ako účastníka konania na žalovanej strane J. N., čomu korešpondoval zápis na LV č. XXXX. Súd však zistil, že po začatí konania došlo k zmene a ako spoluvlastník v podiele 3/40 je na LV č. XXXX na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bolo povolený dňa 01.03.2023, vedený aj O. N.. Navrhovatelia však na uvedenú zmenu na LV nereagovali, hoci k zmene došlo už dňa 01.03.2023 a nevzniesli v tomto smere žiaden procesný návrh. Súd konštatuje, že pri rešpektovaní rovnosti subjektov v konaní, nemôže sám súd určovať okruh účastníkov konania. Z toho dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 359c ods. 2 písm. b) v spojení s § 7 ods. 1 CMP na vydanie vyzývacieho uznesenia. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľov 1/ - 3/ zamietol. 11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.