Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-246-2007.pdf
PDF · 91.97 KB
No categories available
15C/246/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci navrhovateľa: R. C. B.-T. A., H. lX,. P.O.B. XX,. XlX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX. zastúpený JUDr.Mag. J. Č., advokátom so sídlom T. X,. P.O.B. Xl,. XlX. XX. B. proti odporcovi : S. P. F., B. XX,. XlX. L. B., IČO: XX. XXX. XXX. zastúpený JUDr. J. M., advokátom so sídlom R. l , o vydanie nehnuteľných vecí takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 123 636,- Sk k rukám jeho právneho zástupcum do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.4.2007 domáhal navrátenia vlastníctva a vydania nehnuteľností a to parc. č. 329l - roľa o výmere 4,734 ha, parc. č. 3292 - roľa o výmere 0,038l ha, parc. č. 3293 - roľa o výmere 0.0468 ha, parc. č. 3295/l - roľa o výmere 32,3005 ha, parc. č. 3295/2 - jarok o výmere 0,2406 ha, parc. č. 3296 - cesta vo výmere 0.0655 ha, parc. č. 3297 - cesta vo výmere 0.l273 ha, parc. č. 3298 - cesta vo výmere 0,2054 ha, ktoré sú vedené v PKV č. l v kat. úz. K. N. V., ktorý je vedený S. K. Š.. Uvedené nehnuteľnosti sú v súčasnosti vedené v registri E na mape určeného operátu na LV č. l888 pre kat. úz. K. N. V., ktorý je vedený S. K. Š. ako parc. č. 329l - orná pôda o výmere 47 343 m2, parc. č. 3292 - orná pôda o výmere 38l m2, parc. č. 3 293 - orná pôda o výmere 468 m2, parc. č. 3295/l - orná pôda o výmere 323004 m2 , parc. č. 3295/2 - vodné plochy vo výmere 2 406 m2, parc. č. 3296 - ostatné plochy vo výmere 655 m2, parc. č. 3297 - ostatné plochy vo výmere l273 m2 a parc. č. 3298 - ostatné plochy vo výmere 2054 m2. Svoj návrh navrhovateľ oprel o ustanovenia zákona č. l6l/2005. V svojom návrhu pritom poukazoval, že je právnickou osobou, ktorá je registrovaná v zmysle zákona č. 308/l99l Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností. V zmysle uvedeného zákona č. l6l/2005 navrhovateľ udával, že je oprávnenou osobou, ktorej svedčí právo domáhať sa navrátenia vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Ako navrhovateľ poukazoval domáhal sa výzvou v zmysle § 5 ods. l Zákona č. l6l/2005 u odporcu ako povinnej osoby uzavretia písomnej dohody o vydaní nehnuteľných vecí. V svojej výzve, ktorá bola podaná v lehote t.j. do 30.4.2006 (bola doručená odporcovi dňa 6.4.2006) si navrhovateľ uplatnil právo na navrátenie vlastníctva a vydania nehnuteľností po cirkevnej právnickej osobe S. U. Z.. Poukazoval na to, že uvedená cirkevná právnická osoba bola vytvorená na základe rozhodnutia M. T. a to na základe jej Veľkého kráľovského diplomu zo dňa 25.3.l780. S. U. Z. pritom navrhovateľ považuje za zbožnú (nie svetskú základinu) vytvorenú výlučne z majetkov rímskokatolíckej cirkvi. Ako titul prechodu vlastníctva z uvedenej právnickej osoby na štát navrhovateľ označil odňatie bez náhrady v zmysle zák. l42/l947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, pričom poukazoval na zápis v PKV č. l. Nakoľko na základe výzvy navrhovateľa, ktorá bola doručená odporcovi nedošlo k uzavretiu dohody o navrátení vlastníctva a vydaní vyššie označených
nehnuteľností uplatnil si navrhovateľ svoje právo na súde v zákonom stanovenej l2 mesačnej lehote od doručenia výzvy odporcovi.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že tento žiadal zamietnuť, pričom poukazoval na znenie ust. § 5 Zák. č. l6l/2005 Z.z. podľa ktorého neuplatnením práva v zákonnej lehote písomnou výzvou právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnému majetku zaniká. K tomuto stanovisku odporca dospel tak, že príloha, ktorá bola pripojená k výzve navrhovateľa a doručená odporcovi dňa 6.4.2006 neobsahovala špecifikáciu všetkých nehnuteľností, ktorých vydania sa navrhovateľ v tomto konaní domáha. Konkrétne sa malo jednať o parc. č. 3295/2, 3296, 3297 a 3298. Ďalej odporca poukazoval na to, že zák. č. l6l/2005 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré sú v príslušnej evidencii nehnuteľností vedené ako poľnohospodárska pôda, pritom časť nehnuteľností, ktorých vydanie navrhovateľ považuje sú v evidencii nehnuteľností vedené ako ostatné plochy a vodné plochy, v dôsledku čoho podľa odporcu nepodliehajú vydaniu. Odporca ďalej v svojom stanovisku uvádza, že pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bola S. U. Z., ktorá mala verejnoprávny charakter a podľa jeho názoru nakoľko základiny boli združením majetku s vlastnou právnou subjektivitou, nie je možné považovať majetok základín za cirkevný majetok, rovnako základinu vzhľadom na jej verejnoprávny charakter nie je možné považovať za organizačnú súčasť cirkvi. V danej súvislosti rovnako poukázal na ust. § 2 ods. 2 Zákona č. l6l/2005 Z.z., z ktorého tiež vyplýva, že oprávnenými osobami v zmysle uvedeného zákona sú len štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so sídlom v SR vrátane ich útvarov, správnou subjektivitou, ktorých vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce v rozhodnom období. Z uvedeného podľa názoru odporcu vyplýva, že zákon č. l6l/2005 Z.z. na rozdiel od iných reštitučných zákonov nepriznáva postavenie oprávnenej osoby právnemu nástupcovi po pôvodnom vlastníkovi. Na základe týchto skutočností preto nie je možné navrhovateľa považovať za oprávnenú osobu v zmysle zákona č. l6l/2005 Z.z.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom podstatného a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 6.4.2006 doručil navrhovateľ odporcovi písomnú výzvu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v kat. úz. K. N. V., ktoré sú vedené na PKV č. l. V uvedenej výzve navrhovateľ konštatuje, že v zmysle Zák. č. l6l/2005 Z.z. žiada o na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedených v prílohe k výzve a to ako právny nástupca po cirkevnej právnickej osobe S. U. Z.. Ako titul odňatia vlastníctva označil dôvod podľa § 3 ods. l písm. c/ Zák. č. l6l/2005 a to odňatie bez náhrady postupom podľa zákona č. l42/l947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy.
V uvedenej výzve zaujal odporca stanovisko zo dňa l3.4.2006 podľa ktorého podľa názoru odporca navrhovateľ nespĺňal podmienky na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam.
Podľa § 5 ods. l Zák. č. l6l/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30.4.2006 ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3 (preukáže dôvod navrátenia vlastníctva) neuplatnenie práva v tejto lehote právo zaniká.
Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. l6l/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa ods. l môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.l945 židovským náboženským obciam od 2.ll.l938 do l.l.l990 spôsobom uvedeným v § 3.
V zmysle vyššie cit. ustanovení navrhovateľ ako registrovaná cirkev s právnou subjektivitou doručil odporcovi ako povinnej osobe v zmysle § 4 Zák. č. l6l/2005 Z.z. písomnú výzvu na vydanie nehnuteľností, ktoré špecifikoval v prílohe k tejto výzve. Výzva bola doručená odporcovi v zákonom stanovenej lehote
t.j. dňa 6.4.2006. V prílohe k výzve navrhovateľ označil špecifikáciu nehnuteľností, o ktorých vydanie žiadal. K uvedenej výzve bola rovnako pripojená aj identifikácia parciel a PKV č. l z ktorých podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva vydanie akých konkrétnych nehnuteľností navrhovateľ žiadal. Ako dôvod svojej žiadosti uvádzal konkrétny dôvod ustanovený v § 3 ods. l písm. c/ Zák. č. l6l/2005 Z.z. a to postup odňatia bez náhrady podľa zákona č. l42/l947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Uvedenú špecifikáciu dôvodu považoval navrhovateľ za dostatočnú na preukázanie skutočností podľa § 3 tak ako to vyžaduje § 5 Zák. č. l6l/2005.
Podľa § l Zák. č. l42/l947 úpravu pozemkového vlastníctva podľa zákona zo dňa l6.4.l9l9 č. 2l5 Sb. o zabraní veľkého majetku pozemkového (Záborový zákon) a podľa predpisov ktoré ho vykonávajú (Prvá pozemková reforma) sa podrobujú revízii pozemkové majetky bližšie špecifikované v písmenách a/ až d/.
Podľa § 4 ods. l Zák. č. l42/l947 ministerstvo poľnohospodárstva zruší rozhodnutie podľa ustanovenia § 3 písm. a/ Záborového zákona, ktorým boli vylúčené zabrané objekty zo záboru ak zistí pri revízii, že u vylúčeného objektu neboli začiatočný deň účinnosti záborového zákona splnené predpoklady podľa tohto ustanovenia, v opačnom prípade vylúčenie potvrdí.
Podľa § 4 ods. 2 Zák. č. l42/l947 Sb. ministerstvo zruší rozhodnutie o prepustení pôdy zo záboru podľa § ll vety druhej záborového zákona a o ponechaní zabranej pôdy podľa § 20 prídelového zákona pokiaľ na ne dopadá ust. § l ods. l písm. a/ ak zistí pre revízii, že neboli splnené zákonné podmienky pre prepustenie alebo ponechanie pôdy. V opačnom prípade prepustenie alebo ponechanie potvrdí.
Podľa § 3 ods. 2 Zák. č. l42/l947 Sb. posledná veta na návrh ministerstva poľnohospodárstva, na slovenskú povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy sa vyznačí vo verejných knihách že ide o majetok, ktorý je predmetom revízie.
Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. l42/l947 Sb. prevedenie revízie pozemkovej reformy a vydanie rozhodnutí o ich výsledku prináleží ministerstvu poľnohospodárstva na Slovensku zásadne prostredníctvom povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy.
V zmysle vyššie cit. ustanovení súd vo veci zaujal stanovisko, že navrhovateľ v svojej výzve zo dňa 6.4.2006 nepreukázal dôvod odňatia podľa § 3 Zák. č. l6l/2005 Z.z.
Je pravdou, že v PKV č. l pre kat. úz. K. N. V. sa nachádza zápis zo 7.4.l948 podľa ktorej sa poznamenáva, že nehnuteľnosti vedené v časti A uvedenej PKV sú predmetom revízie podľa zákona č. l42/l947 Sb. Uvedená skutočnosť však podľa názoru súdu nepredstavuje právny dôvod odňatia vlastníctva nehnuteľnosti ich pôvodnému vlastníkovi, nakoľko takýto zápis v PKV bol prevedený v zmysle § 3 ods. 2 Zák. č. l42/l947 Sb., pričom existencia tohto zápisu nemala právne následky, ktoré by spočívali v odňatí vlastníctva k nehnuteľnostiam ich pôvodnému vlastníkovi. Z vyššie cit. ustanovení a z predmetného zápisu v PKV je preto zrejmé, že nehnuteľnosti v PKV č. l pre kat. úz. K. N. V. vo vlastníctve S. U. Z. neboli predmetom záboru podľa zák. č. 2l5/l9l9 Sb. ani podľa vykonávacích predpisov a to či už z dôvodu ich prepustenia zo záboru podľa § ll vety druhej záborového zákona resp. podľa § 20 zák. č. 8l/l920 Sb. alebo vylúčenia zo záboru podľa § 3 písm. a/ Zák. č. 2l5/l9l9 alebo v zmysle niektorého z ďalších dôvodov uvedených v príslušných zákonných ustanoveniach. Vzhľadom na to, že uvedené nehnuteľnosti zostali vo vlastníctve Č. U. F. resp. S. U. Z. neboli predmetom prvej pozemkovej reformy.
Samotná existencia zápisu v PKV, ktorý svedčí o tom, že predmetné nehnuteľnosti spadajú pod režim revízie pozemkovej reformy nepreukazuje odňatie vlastníctva v prospech štátu alebo obce, nakoľko pre zábor týchto nehnuteľností v zmysle zákona č. l42/l947 Sb. sa vyžaduje zrušenie rozhodnutia, podľa ktorého boli nehnuteľnosti zo záboru podľa prvej pozemkovej reformy vylúčené alebo prepustené. Až na základe takéhoto rozhodnutia by bolo nehnuteľnosti v zmysle § 4 ods. 3 Zák. č. l42/l947 Sb. považovať za opäť zabrané a následne podliehajúce režimu podľa zákona č. 46/l948 Zb. o novej pozemkovej reforme.
Existenciu žiadneho takéhoto rozhodnutia, ktoré by preukazovalo, že k odňatiu vlastníctva k nehnuteľnostiam došlo odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. l42/l947 Sb. navrhovateľ k svojej písomnej výzve doručenej odporcovi dňa 6.4:2006 nepredložil, rovnako existenciu takéhoto rozhodnutia nepredložil ani v priebehu súdneho konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že nakoľko ust. 5 ods. l Zák. č. l6l/2005 Z.z. ustanovuje prekluzívnu lehotu na preukázanie skutočností podľa § 3 v písomnej výzve doručenej povinnej osobe navrhovateľ tieto skutočnosti vo výzve nepreukázal, v dôsledku čoho si právo neuplatnil riadne a teda toto právo na navrátenie vlastníctva a vydanie nehnuteľností mu zaniklo.
Ďalej súd považuje za potrebné poznamenať, že aj keby výzva navrhovateľa doručená odporcovi mala všetky zákonom stanovené náležitosti a preukazovala všetky zákonom požadované skutočnosti nie je možné navrhovateľa považovať za oprávnenú osobu, nakoľko zápisy v PKV č. l pre kat. úz. K. N. V. svedčia o tom, že sporné nehnuteľnosti neboli nikdy vo vlastníctve R. C., ich vlastníkom bol pôvodne Č. U. F. a neskôr od roku l946 S. U. Z.. V tejto súvislosti sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, ktorú preukazoval rôznymi historickými prameňmi, nakoľko zo žiadneho z týchto prameňov nevyplýval jednoznačný záver, že Č. U. F. a hladne S. U. Z., ktorá je zapísaná ako posledný vlastník sporných nehnuteľností v rozhodnom období tvoria organizačnú súčasť R. C.. S. U. Z. podľa názoru súdu nie je možné považovať za organizačnú súčasť cirkvi, resp. jej útvar, nakoľko išlo o samostatnú právnickú osobu, t.j. o združenie majetku, ktorý slúžil na určitý účel, stojacu mimo organizačnú štruktúru R. C. z úplne samostatným vedením stojacim mimo hierarchického usporiadania R. C., pričom rozhodnutia jej orgánov a hodnostárov nemali vplyv na činnosť uvedenej právnickej osoby. O týchto skutočnostiach nepredložil navrhovateľ dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali vplyv rozhodnutí hodnostárov a útvarov na činnosť základiny.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že S. U. Z. nebolo možné považovať za súčasť hierarchicky usporiadanej štruktúry R. - K. C. na území S. R., ani za jej útvar so samostatnou právnou subjektivitou. Na základe toho súd vo veci zaujal stanovisko, že navrhovateľa nie je možné považovať za osobu oprávnenú v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z.z., nakoľko dané ustanovenie predpokladá že oprávnenou osobou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť, vrátane ich útvarov so samostatnou právnou subjektivitou, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, alebo obce niektorým postupom podľa § 3 tohto zákona. Z tohto dôvodu nepovažoval súd majetok S. U. Z. za majetok cirkvi ani jej útvaru. Túto skutočnosť pritom preukazuje zápis v PKV č. 1. Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z.z. pritom vyplýva, že pod režim tejto reštitučnej normy spadá iba majetok ktorý ku dňu odňatia bol vlastníctvom cirkvi vrátane jej útvarov, pričom právo žiadať jeho vydanie priznáva iba jej pôvodnému vlastníkovi t.j. cirkvi a jej útvarom.
Zistený skutkový stav konajúci súd vyhodnotil tak, že S. U. Z., považoval za samostatný právny subjekt s oddeleným a samostatným výkonom vlastníckeho práva stojaci mimo štruktúru cirkvi / hoci s majetkovou podstatou pôvodne patriacou cirkvi a touto cirkvou vloženou do majetku základiny/, na základe čoho je potrebné majetok tejto základiny považovať za taký, ktorý nepodlieha reštitučnému režimu podľa zák. č. 161/2005.
Súd vo veci nevykonával samostatne žiadne ďalšie dôkazy rešpektujúc zásadu rovnosti strán účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavou garantované právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Nakoľko vykonávaním dôkazov, ktoré účastníci nenavrhli by súd favorizoval resp. znevýhodňoval jedného z účastníkov, ktorému by boli tieto dôkazy vykonávané samostatne súdom na prospech resp. na ujmu.
Na základe uvedených skutočností súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume l23 636,- Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 4 úkonov po 30 050,- Sk (počítané z hodnoty veci 8 685 986,- Sk t.j. z hodnoty nehnuteľných vecí zistenej podľa prílohy Zákona o dani z nehnuteľností). Do 4 úkonov právnej pomoci je zahrnutá prevzatie a príprava a 3 x účasť právneho zástupcu na pojednávaniach. K hodnote úkonov právneho zastúpenia je pripočítaná 4x hodnota režijného paušálu k 4 úkonom po 7l2,- Sk celkovo 2 848,- Sk, trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z náhrady cestovného za účasť právneho zástupcu odporcu na 3 pojednávaniach na trase Bratislava-Galanta a späť pri vzdialenosti l00 km a spotrebe
osobného motorového vozidla podľa priloženého technického preukazu 5,3 l / l00 km, celkovo v sume 588,- Sk
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.