Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/8/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinným: 1a/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 1b/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX D., 1c/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 1d/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XX, 4/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 5/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., 6/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pôvodne pod spis. zn. EX 13682/12, o vymoženie pohľadávky vo výške 703,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -92 zo dňa 13. decembra 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, event. „exekučný súd“) uznesením č.k. -92 zo dňa 13. decembra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03980/11 zo dňa 31.05.2011 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorým bola pôvodnej povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 703,19 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 703,19 Eur od 03.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 703,19 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 254,08 Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávnený a pôvodná povinná (A. D., zomr. XX.XX.XXXX) uzatvorili dňa 12.05.2010 zmluvu o úvere. Zmluvné strany zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 12.05.2010; súčasťou obsahu formulárovej úverovej zmluvy je rozhodcovská doložka.

1.2 Okresný súd aplikoval ustanovenia , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 10.06.2010 (ďalej len „“) a , , , , , , a , (ďalej len „“), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul; na základe vykonaného dokazovania mal za to, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským; úverovú zmluvu považoval za zmluvu spotrebiteľskú. V súvislosti so zaškrtnutím políčka na zmluve o úvere, že finančné prostriedky boli pôvodnej povinnej poskytnuté na „výkon povolania“ poukázal okresný súd na ustanovenie , výkladom ktorého dospel k záveru, že „nespotrebiteľom“ je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy mal dodávateľ, ktorý v posudzovanej veci podľa názoru súdu prvej inštancie tento nepreukázal. Okresný súd mal zároveň za preukázané, že úverová zmluva bola vyhotovená vopred na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

1.3 Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k implementácií smernice č. 93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorej systém ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, ktorá situácia spotrebiteľa vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah; cieľom čl. 6 smernice č. 93/13/EHS bolo stanovenie, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné; prostriedkom na jeho dosiahnutie je možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienok a tým vyrovnávať nerovnováhu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Pri posúdení neprijateľnosti konkrétneho dojednania obsiahnutého v spotrebiteľskej zmluve je z hľadiska rozhodujúci obsah zmluvného dojednania, ktoré nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.zn. z 13.10.2011, sp.zn. z 18.01.2012 či sp.zn. z 18.09.2012) okresný súd konštatoval, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Na základe uvedeného venoval súd prvej inštancie pozornosť skúmaniu, či zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke nachádzajúcej sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru uviedol, že táto nebola dojednaná individuálne; spotrebiteľ nemal možnosť zmluvu o úvere uzatvoriť bez tejto zmluvnej podmienky alebo ovplyvniť obsah zmluvy, z ktorého dôvodu ju súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

1.4 Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil okresný súd aj dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru; túto považoval za absolútne neplatný právny úkon. Zmenka bola vystavená v ten istý deň, ako bola uzatvorená zmluva o úvere, k jej vyplneniu oprávneným došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku zo strany spotrebiteľa; obsah dohody o vyplnení zmenky nebol s pôvodnou povinnou individuálne dojednaný. Okresný súd poukázal aj na zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a ustanovenie , v zmysle ktorého nemožno od spotrebiteľa požadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zároveň upriamil pozornosť na ustanovenie , podľa ktorého bolo možné v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, v ktorej zmenková suma mohla byť len vo výške nesplatenej istiny úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút vo výške maximálne 30 % istiny. V závere sa súd prvej inštancie vyjadril aj k absentujúcemu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o úvere, hoci táto je jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a jej absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rozhodcovským rozsudkom tak boli oprávnenému priznané plnenia v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.

1.5 Nakoľko súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú, nespĺňal rozhodcovský rozsudok podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti, a teda nebol spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení a (ďalej len „“), tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Oprávnený v odôvodnení odvolania namietal, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte aj „ZoRK“). Okrem Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil. Mal za to, že na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie , ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom.

2.2 Uviedol aj, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má z predložených podkladov posudzovať exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky má súd zistiť, či boli splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže podľa jeho názoru skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o ktoré sa súd opieral v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

2.3 V prípade, ak exekučný súd aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní.

2.4 Oprávnený mal za to, že exekučný súd pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Vo veci výhrady exekučného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred „štátnym súdom“ poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

3. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle , ako vecne správne potvrdil.

4.1 Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. požiadal dňa 20.08.2012 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z verejne dostupných zdrojov je odvolaciemu súdu známe, že JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol s účinnosťou ku dňu 31.10.2023 odvolaný z funkcie súdneho exekútora a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, preto ho odvolací súd označil v záhlaví tohto rozhodnutia.

6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 11.07.2012 bol pred pôvodným súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 20.08.2012 doručil súdny exekútor

súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že oprávnený a pôvodná povinná uzatvorili dňa 12.05.2010 zmluvu o úvere č. 601100866, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru; tieto v bode 15. obsahujú rozhodcovskú doložku; v bode 14. je upravená dohoda o vyplnení zmenky. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 03980/11 zo dňa 31.05.2011.

6.1 Zo spisu zároveň vyplýva, že povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela; súd prvej inštancie tak pokračoval v exekučnom konaní s dedičmi po poručiteľke.

7. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie – oboznámiac sa so zmluvou o úvere zo dňa 12.05.2010, s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, do ktorých bola inkorporovaná rozhodcovská doložka, ako aj s rozhodcovským rozsudkom – vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a pôvodnou dlžníčkou je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení , svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše, právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a pôvodnou povinnou ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani samotný oprávnený.

7.1 Správny bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorý venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

8. Reagujúc na námietku oprávneného smerujúcu k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, odvolací súd, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul, zdôrazňuje, že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení súdu prvej inštancie preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

9. Oprávnený v tomto konaní navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 03980/11 zo dňa 31.05.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie bolo

vedené na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, a to buď formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky ( o rozhodcovskom konaní).

9.1 V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musel pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzatvorená platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

9.2 Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, súd prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu tvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola individuálne dojednaná a nesvedčí o vôli pôvodnej povinnej pristúpiť na túto zmluvnú podmienku. Nemožno opomínať skutočnosť, že povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.

9.3 Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil pôvodnej povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že pôvodná povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že jej súčasne boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej doložky nevyplýva, že pôvodná povinná ako spotrebiteľ mala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (v bode 15) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej doložky s dlžníkom. Zároveň, podľa názoru odvolacieho súdu nebola rozhodcovská doložka, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný bodom 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po tomto výbere už pôvodná povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny, jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníčke absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

9.4 Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinným vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok je už sám osebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

10. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky potom ďalšie vady exekučného titulu - konkrétne, že rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, a to pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu zmenkového úroku, ako aj ďalšie - už vyznejú len ako dôvody navyše podporujúce správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich vykonávaniu exekúcie.

11. Odvolací súd záverom uvádza, že ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa aplikácie § 45 ZoRK súdom prvej inštancie, nakoľko exekučný súd na prejednávanú vec predmetné zákonné ustanovenie neaplikoval; dané ustanovenie bolo zrušené s účinnosťou od 01.01.2015, pričom súd prvej inštancie rozhodol až dňa 13.12.2021. Privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia neboli spôsobilé ani ostatné námietky oprávneného, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupujúc podľa ustanovenia , potvrdil ako vecne správne.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).