Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/199/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľa : Ing. J. D., bytom v N., S. č. X/A,. zastúpený JUDr. P. G., advokátom so sídlom v N., F. č. XX,. proti odporcovi: B. a.s. N., so sídlom N. č. XXX,. zastúpený JUDr. P. K., advokátom so sídlom v N., F. M. č. XX,. o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. júna 2007 č.k. -158 , takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 3.619,- Sk, JUDr. P. K., advokátovi so sídlom v N., F.. M. č. XX,. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 11. 1. 2006 sa navrhovateľ domáhal určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru navrhovateľa, vykonané listom odporcu z 21. 11. 2005 je neplatné. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom zo dňa 28. septembra 2006 č. k. -71 tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom vykonané listom odporcu zo dňa 21. novembra 2005 je neplatné. O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi ich náhradu vo výške 2.848,- Sk do rúk JUDr. M. K., advokáta , Š. XX.. N., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie ohľadom náhrady mzdy zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. a ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodne podaný. Považoval za preukázané, že skutky, ktoré sú opísané v listine odporcu datovanej dňom 21. 11. 2005 sa stali a týchto skutkov sa dopustil navrhovateľ. Súd prvého stupňa sa zaoberal splnením zákonných podmienok pre uloženie okamžitého skončenia pracovného pomeru a v tejto súvislosti uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené písomne, bol v nej skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a bolo aj v stanovenej lehote doručené navrhovateľovi. Keďže skutky, za ktoré odporca uložil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru sa stali dňa 7. 11. 2005 a v dňoch 4. 11. 2005 až do 20. 11. 2005 čerpal navrhovateľ dovolenku nemohol navrhovateľ podľa názoru súdu prvého stupňa závažne porušiť pracovnú disciplínu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 2.848,- Sk.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22. marca 2007 č.k. -94 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28. júna 2007 č.k. -158 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 20.855, -Sk do rúk JUDr. P. K., advokáta so sídlom v N., F. M. XX. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho mal preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21. 9. 1998, pričom odporca vydal pracovný poriadok, ktorým bližšie konkretizoval ustanovenia dňa 14. 2. 2005, kedy bol navrhovateľ aj s pracovným poriadkom oboznámený na porade konanej v tento deň. Podľa zistenia súdu prvého stupňa pracovný poriadok bol u odporcu vydaný a navrhovateľovi bol aj prístupný na pracovisku Ing. K., pretože tieto skutočnosti potvrdili v konaní vypočutí svedkovia Ing. A. K., Ing. V. P., J. Š., Ing. A. P. a E. K.. Uvedený pracovný poriadok súd prvého stupňa považoval za platný aj napriek tomu, že bol vydaný bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, pretože takýto inštitút u odporcu neexistuje. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu porušil závažne pracovnú disciplínu a naplnil tak skutkovú podstatu Zákonníka práca a to svojím konaním popísaným v listine odporcu zo dňa 21. 11. 2005 označenej ako - Okamžité skončenie pracovného pomeru. Konanie navrhovateľa podľa záveru súdu prvého stupňa bolo v rozpore s pracovným poriadkom - časť IV. pracovná disciplína bod 3.2., pretože ohováral a osočoval svojich kolegov a iné osoby, pričom uvedený skutok navrhovateľ urobil dňa 7. 11. 2005, keď čerpal dovolenku. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že na daný prípad sa nedá aplikovať ust. veta , pretože u odporcu neexistuje zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu. V písomne podanom odvolaní navrhovateľ okrem iného uviedol, že odporca nepreukázal tú skutočnosť, že pracovný poriadok bol každému zamestnancovi prístupný a na mieste pre zamestnancov všeobecne prístupnom, kde by si tento dokument mohli kedykoľvek prečítať a robiť si z neho poznámky, pričom určite sa za takéto miesto nepovažuje kancelária jednej zo zamestnankýň. Namietal tiež, že pracovný poriadok nebol pred jeho vydaním odsúhlasený zástupcami zamestnancov a v tejto súvislosti poukázal na ust. , ktorý stanovuje ako podmienku záväznosti pracovného poriadku skutočnosť, že pracovný poriadok musí byť vopred odsúhlasený zástupcami zamestnancov, pričom takýmto zamestnancom je aj zástupca pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorého bol odporca povinný podľa vymenovať. V prípade nezriadenia uvedeného orgánu ide o porušenia zákona o BOZP zo strany zamestnávateľa, pričom nesplnenie zákonnej povinnosti nemôže mať negatívne dôsledky voči zamestnancovi. Keďže zástupcu zamestnancov odporca nevymenoval a pracovný poriadok nebol s týmto zástupcom zamestnancov riadne prerokovaný nemožno pracovný poriadok odporcu považovať za pracovný poriadok v zmysle ust. . Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhovateľ tvrdil, že pracovný poriadok odporcu nie je právne záväzný, a preto nemôže definovať pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny ,dôsledkom čoho je okamžité zrušenie pracovného pomeru to dňa 21. 11. 2005 neplatným právnym úkonom a v zmysle preto nemohlo dôjsť k platnému skončeniu pracovného pomeru.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V písomnom vyjadrení okrem iného uviedol, že zástupca zamestnancov pre BOZP má právomoc, ktorá sa týka zastupovania zamestnancov iba v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní ( ) dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci správne zistil skutkový a z neho ja vyvodil správny právny záver. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Podľa Čl.2 Základných zásad pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zástupcom zamestnancov je aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Podľa zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 74 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

Podľa pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.

Podľa § 84 ods. 3 Zákonníka práca pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.

Podľa § 84 ods. 4 každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

K základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru patrí osobný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone Jedným z dôvodov , pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca ( 47 ods. 1 písm. b/, a 82 ). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú

neprítomnosť v práci, požívane alkoholických nápojov na pracovisku ale aj napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty, toto právo zamestnávateľa zaniká ( ). Zamestnávateľ je povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov. Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote k prerokovaniu tohto zrušovacieho prejavu nedôjde, platí zákonný predpoklad, že k jeho prerokovaniu došlo ().

V prejednávanej veci z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva a túto skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ, že dňa 7. 11. 2005 v dopoludňajších hodinách sa navrhovateľ dostavil pred hlavnú farmu C., pričom do areálu firmy ho odmietol vpustiť jeho priamy nadriadený Ing. M. K.. Na farmu C. sa navrhovateľ dostavil za účelom vrátenia registračnej pokladnice, na čo bol odporcom vyzvaný a to počas dovolenky , ktorú čerpal v dňoch 4. 11. 2005 až 20. 11. 2005. V súvislosti s odovzdávaním registračnej pokladnice sa navrhovateľ nachádzal v priestoroch vrátnice a keď ho Ing. K. vyzval, aby do areálu farmy nevstupoval, pred opustením vrátnice Ing. K. slovne napadol hrubým a vulgárnym spôsobom. Uvedené konanie navrhovateľa odporca posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a dňa 21. 11. 2005 s poukazom na a časť IV. bod 3.2. Pracovného poriadku uložil navrhovateľovi okamžité zrušenie pracovného pomeru.

V prejednávanej veci bolo potrebné právne posúdiť, či uvedený správaním navrhovateľa dňa 7. 11. 2005 došlo k takému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pre ktorú môže zamestnávateľ zamestnancovi uložiť okamžité skončenie pracovného pomeru, ako najtvrdšiu sankciu v pracovnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie ukladá zamestnancovi povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pojem pracovná disciplína nie je v výslovne definovaný. Vo všeobecnosti sa za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom podľa názoru odvolacieho súdu považuje aj slovné, vulgárne napadnutie nadriadeného zamestnanca, k čomu zo strany navrhovateľa nesporne dňa 7. 11. 2005 došlo a to za prítomnosti ďalšieho zamestnanca. Takéto správanie navrhovateľa je nielen v rozpore s ale aj v rozpore s Čl. 2 Základných zásad , pretože vulgárne nadávky adresované nadriadenému zamestnancovi možno jednoznačne označiť za konanie , ktoré je porušením pracovnej disciplíny a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Slová „ty kurva špinavá brankárska, aby si ešte neoľutoval“, ktoré bezpochyby navrhovateľ svojmu nadriadenému povedal, nie je možné hodnotiť inak ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a tiež ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd posúdil uvedené konanie navrhovateľa ako porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s výkonom práce, pretože navrhovateľ, aj keď v ten deň čerpal riadnu dovolenku porušil pracovnú disciplínu na pracovisku, a to v súvislosti s plnením pracovných úloh - vrátenie registračnej pokladnice.

Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým tým, či v danej veci boli splnené všetky formálne a hmotnoprávne podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a dospel k záveru, že posudzované okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21. 11. 2005 je treba považovať za platný právny úkon a jeho dôsledkom je skončenie pracovného pomeru medzi účastníkmi konania. Odvolací súd vychádzal z toho, že zo strany navrhovateľa došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny dňa 7. 11. 2005 popísaným spôsobom v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 21. 11. 2005. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané navrhovateľovi písomne a bolo mu aj doručené v zákonnej jednomesačnej lehote. Zároveň v ňom bol riadne vymedzený skutkový stav tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutočnosť ,že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov nerobí v danom prípade tento právny úkon neplatným, pretože v konaní bolo preukázané, že u odporcu nebol zriadený odborový orgán, zamestnanecká rada ani zvolený zamestnanecký dôverník. Odvolací súd vychádzal z toho názoru, že odporca nebol povinný žiadať predchádzajúci súhlas od zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci určeného podľa osobitného predpisu, keďže tento zástupca zamestnancov zastupuje iba v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nesupluje činnosť

odborových orgánov, prípadne zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Tento záver platí aj ohľadne platnosti a účinnosti pracovného poriadku, ktorý prijal odporca bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov. Skutočnosť, že zamestnanci odporcu tieto orgány nekreovali , hoci tak urobiť mohli, nezavinil odporca. Je vecou zamestnancov, aby za účelom hájenia svojich záujmov si svojich zástupcov zvolili, a pokiaľ tak neurobili nemá povinnosť odporca pri jednotlivých úkonoch žiadať predchádzajúci súhlas, alebo prerokovať ich so zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade by zamestnávateľ nemohol uložiť zamestnancovi ani okamžité zrušenie pracovného pomeru ani vydať pracovný poriadok.

V konaní bolo taktiež preukázané, že s vydaným pracovným poriadkom boli zamestnanci odporcu riadne oboznámení a o jeho prijatí sa navrhovateľ včas dozvedel, pričom tento pracovný poriadok bol zamestnancom prístupný. V pracovnom poriadku (časť IV, bod 3.2.) odporcu je uvedené, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny a považuje aj ohováranie a osočovanie kolegov, preto je možné konštatovať, že navrhovateľ svojím konaním porušil aj pracovný poriadok, ktorý má normatívny charakter.

Záverom odvolací súd uvádza, že navrhovateľ na odvolacom pojednávaní žiadal, aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie a to na otázku : „ či zástupca zamestnancov - BOZP, je taký zástupca zamestnancov, ktorý je oprávnený byť súčinný pri okamžitom zrušení pracovného pomeru, ako ja pri schvaľovaní pracovného poriadku“. Odvolací súd nepovažoval za potrebné v danom prípade výslovne vo výroku svojho rozhodnutia pripustiť dovolanie, pretože súd prvého stupňa keď návrh navrhovateľa zamietol rozhodol vo veci opätovne po zrušení jeho prvého rozsudku, ktorým pôvodne návrhu navrhovateľa vyhovel, pričom v druhom rozhodnutí bol súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. marca 2007 č. k. -94.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu spolu vo výške 3.619,- Sk , ktorú sumu uložil podľa a navrhovateľovi zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi odporcu JUDr. P. K., advokátovi so sídlom v N., F. M. č. XX v zmysle vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporcovi priznaná náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca odporcu poskytol odporcovi v odvolacom konaní a to za 2 úkony právnej služby ( písomné vyjadrenie k odvolaniu a zastúpenie na odvolacom pojednávaní dňa 29. 11. 2007 ) keď hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu 1371,- Sk ( podľa cit. vyhláška) plus 178, -Sk režijný paušál ( podľa cit. vyhlášky) plus 19 % DPH ( podľa cit. vyhlášky) t. j. 521,- Sk (zo sumy 2.742,- Sk) spolu 3.619,- Sk .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.