Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-3Sa/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E. F., právne zastúpený AK MAZANEC, s.r.o., IČO: 53 494 920, sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2021/8784 zo dňa 06.08.2021, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ zo dňa 06.08.2021 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO3/ APPNŤZP/SOC/2021/23458-10 zo dňa 16.04.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím správneho orgánu na prvom stupni - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO3/APPNŤZP/SOC/2021/23458-10 zo dňa 16.04.2021, správny orgán odňal s účinnosťou od 01.05.2021 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečení prevádzky motorového vozidla (ďalej len „peňažný príspevok“), ktorý poberal žalovaný na základe rozhodnutia č. 2/2009/3235-01 zo dňa 22.06.2009, mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a jeho výplatu od 01.05.2021 zastavil.

2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, pričom žalovaný rozhodnutím č. UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2021/8784 zo dňa 06.08.2021 odvolanie zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí

3. Správny orgán na prvom stupni rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa komplexného posudku zo dňa 13.04.2021, posudzovaný na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a jej posúdení lekárom referátu posudkových činností, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pôvodne mu bol peňažný príspevok navrhnutý v posudku zo dňa 20.11.2006, nakoľko v tom čase bol odkázaný na individuálnu prepravu v dôsledku stavu po autonehode, kedy bol prevažne ležiaci, obmedzený v bežnej fyzickej aktivite a na presun používal mechanický vozík. V dôsledku rehabilitácie a liečby od roku 2006 až po súčasnosť, došlo k stabilizácii stavu v porovnaní s predchádzajúcim posudzovaním. Toho času je poloha menovaného aktívna, chôdza samostatná s pomocou slepeckej palice, prípadne v sprievode inej fyzickej osoby. Posudzovaný je schopný, v sprievode inej fyzickej osoby,

premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, udržať sa v ňom a vystupovať, čím u neho pominuli rozhodujúce skutočnosti pre ďalšiu odkázanosť na poskytnutie peňažného príspevku.

4. Žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v odvolacom konaní vždy predchádza posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, na základe čoho posudkový lekár ústredia vydal dňa 03.08.2021 lekársky posudok a následne ústredie dňa 05.08.2021 vydalo komplexný posudok. Posudkový lekár ústredia uviedol, že na základe doloženej zdravotnej dokumentácie posudzovaný už nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Netrpí ťažkou poruchou mobility, duševnou poruchou a často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažkou poruchou zvieračov. Posudkový lekár ústredia tiež uviedol, že posudzovaný nespĺňa ani kritériá § 14 ods. 10 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím zaradenou do chronického dialyzačného programu alebo transplantačného programu, neposkytuje sa mu akútna onkologická liečba ani udržiavacia liečba pri hematoonkologickom ochorení.

5. U posudzovaného malo dôjsť podľa posudkového lekára ústredia k zlepšeniu zdravotného stavu, ktorý vznikol po úraze (autonehode), kde bola poloha semiaktívna, náhla strata zraku. Je síce nevidiaci, ale poloha je aktívna, orientovaný je správne, až na zrakový hendikep, a postoj je v norme. Chôdza je s pomocou paličky. Už v minulosti bol zdravotný stav nadhodnotený.

Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej, replika, pojednávanie

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2021, doručenou súdu toho istého dňa, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania.

7. V žalobe žalobca uviedol, že dôvodom odňatia bola skutočnosť, že poverený pracovník prvostupňového orgánu telefonicky komunikoval so žalobcom a na základe jeho subjektívneho názoru došlo k vydaniu rozhodnutia. V komplexnom posudku bola určená miera funkčnej poruchy na 80%, napriek tomu nebol navrhnutý príspevok na opatrovanie ani peňažný príspevok. Zo strany prvostupňového orgánu neboli vyžiadané lekárske správy a tento rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

8. Žalobca namietal, že neboli vykonané „právne kroky“ na úplné zistenie zdravotného stavu na základe čoho nebol úplne zistený skutkový stav. Žalovaný svojím postupom, a to v rozsahu nekonania a ignorácie predložených dokladov žalobcu, a to v zmysle ustanovenia , , dospel k záverom, ktoré dostali žalobcu do existenčných problémov, čo je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ), ale aj rozhodnutia ESĽP (Garcia RUIZ c. Španielsko zo dňa 20.11.1999) ohľadom presvedčivosti odôvodňovania rozhodnutí.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie peňažného príspevku je odbornom medicínskou otázkou. Posudkový lekár mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu a vydaný komplexný posudok spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov.

10. Podľa žalovaného si právny zástupca žalobcu osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár (ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na str. 8, sp.zn.: zo dňa 29.11.2017).

11. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.06.2012 posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podobne Najvyšší súd vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 29.11.2017 na

str. 8 dôvodí, že záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku, nakoľko posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovým lekárom úradu a žalovaného, a nie ošetrujúcemu lekárovi. Neurológ na konštatovanie odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu nie je oprávnený.

12. Správna žaloba podľa žalovaného nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. Bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. Subjektívne tvrdenia žalobcu resp. právneho zástupcu nemajú nijaký skutkový ani právny základ. Rozhodnutie je plne v súlade s SR, predmetným Dohovorom OSN. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

13. Žalobca v „replike“ zo dňa 03.10.2022 (podanej po lehote) na šiestich stranách zhola nič nové neuviedol. Pripojil 35 strán lekárskych správ, ktoré sú s výnimkou jedinej datované na čas po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia.

14. Zástupca žalovaného bol s replikou oboznámený na pojednávaní, voči tomuto postupu nenamietal a vyjadril sa, že na ňu nebude reagovať.

15. Pojednávanie zo dňa 06.12.2023 bolo odročené za účelom oboznámenia sa žalobcu so stanoviskom posudkového lekára k žalobe, ktoré mu nebolo chybou súdu doručené. Na pojednávaní sa tak žalobca, ako aj právny zástupca žalovaného pridržiavali svojich doterajších vyjadrení a stanovísk, pričom žalobca ďalej navrhol v konaní vypočuť manželku žalovaného, ktorý návrh súd ako nedôvodný zamietol. Vyjadril sa aj samotný žalobca, ktorý uviedol, že rozbil mobil, požiadal o príspevok, na základe čoho mu vzali opatrovateľský príspevok (pozn. jeho manželke) a peňažný príspevok na základe čoho sa bojí o niečo požiadať, aby mu zas niečo nevzali.

16. Zástupca žalobcu ďalej súdu doručil vyjadrenie k stanovisku posudkového lekára kde poukázal na rozpornosť dvoch komplexných posudkov, čo je podľa neho výsledkom nedostatočne a neúplne prevereného zdravotného stavu.

Posúdenie skutkových tvrdení, právne posúdenie, rozhodovacia prax

17. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach - 205 , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť.

18. Podľa prvej vety (ďalej len „SSP) správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa bodu 2 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Podľa Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu.

Podľa komplexný posudok stráca platnosť, ak sa vypracoval nový komplexný posudok alebo nový lekársky posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; príslušný orgán uvedie túto skutočnosť v novom komplexnom posudku alebo v novom lekárskom posudku.

19. V konaní mal súd preukázané, že žalobca poberal peňažný príspevok nepretržite od roku 2006, pričom požiadal o peňažný príspevok na mobilný telefón, následkom čoho bol vypracovaný komplexný posudok, ktorý ďalej nenavrhoval poskytovať žalobcovi kompenzáciu formou predmetného peňažného príspevku. Na podklade komplexného posudku bolo správnym orgánom rozhodnuté o jeho odňatí, ktoré rozhodnutie bolo na podklade komplexného posudku vypracovaného v odvolacom konaní žalovaným potvrdené.

20. Žalovaný svoju právnu argumentáciu postavil najmä na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 27. júna 2012, podľa ktorého potvrdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na priznanie požadovaného peňažného príspevku (v danom prípade preprava osobným motorovým vozidlom), pričom súd konštatuje, že táto argumentácia bola správna a v plnej miere sa s ňou stotožnil. Ani správny orgán, ale ani orgán justičný, nie je oprávnený posudzovať splnenie hmotnoprávnych podmienok, teda posudzovať či spochybňovať závery vyjadrené v komplexnom posudku, pretože túto právomoc zákon zveruje výlučne posudkovým lekárom. Pokiaľ by ich spochybnil správny orgán, súd či žalovaný, jednalo by sa o spochybnenie laické, teda irelevantné. V danom zmysle správny orgán nemal inej možnosti, ako vydať rozhodnutie o odňatí príspevku, alebo vrátiť komplexný posudok na dopracovanie, pričom súd dospel k záveru, že mal v tomto prípade zvoliť druhú možnosť.

21. Komplexný posudok je v zmysle § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu záväzným podkladom rozhodnutia. Súdy judikovali, že samostatne nepodlieha súdnemu prieskumu, len v spojení s napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo vydané na jeho podklade. Správny súd sa preto v rámci posúdenia zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zaoberal aj zákonnosťou komplexného posudku.

22. Úlohou prvostupňového správneho orgánu, respektíve žalovaného nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov z lekárskych posudkov, ale iba zhodnotenie, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcich z dôkazov vykonaných prvostupňovým správnym orgánom, respektíve žalovaným. Prvostupňový správny orgán, respektíve žalovaný nemôže vypracované lekárske posudky posudkovým lekárom označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade posudkovým lekárom vypracovaný posudok tieto náležitosti nespĺňa.

23. Z komplexného posudku nie je zrejmé, čoho dôsledkom došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Ak posudkový lekár poukazuje na rehabilitáciu, tak táto predsa prebiehala od roku 2006, pričom ešte v roku 2018, teda po 12 rokoch poberania príspevku sa v komplexnom posudku z tohto roku konštatuje nezmenený stav. V roku 2020 však došlo podľa posudkového lekára k takému zlepšeniu, že kompenzácia žalobcovi nepatrí, pričom nie je vysvetlené čo konkrétne sa v priebehu dvoch rokov zmenilo do tej miery, že peňažný príspevok žalobcovi nepatrí. Čo konkrétne bolo dôsledkom zlepšenia zdravotného stavu? Na uvedenú otázku okrem vyššie uvedenej rehabilitácie, nie je nijako zodpovedané.

24. Penzum odôvodnenia môže byť azda jednoduchšie v prípade, ak správny orgán nepriznáva peňažný príspevok, avšak v prípade, ak tu vyše 14 rokov poberá občan príspevok, kde v priebehu tejto doby

bolo vydaných hneď niekoľko odborných posudkov svedčiacich o potrebe priznania príspevku, tak potom musí správny orgán resp. posudkový lekár svoj odborný názor o potrebe odňatia príspevku zdôvodniť veľmi dôkladne. Požiadavky na odôvodnenie musia byť v takýchto prípadoch vyššie. Súdu nedáva logický zmysel, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu následkom rehabilitácie, ktorú žalobca vykonával aj v čase, kedy dochádzalo k vydávaniu komplexných posudkov o potrebe kompenzácie. Súd nevylučuje, že k takémuto zlepšeniu mohlo dôjsť, je súdom, nie nemocnicou, avšak ak skutočne k takémuto zlepšeniu došlo, tak to nebolo v komplexnom posudku náležite vysvetlené tak, aby to žalobca či súd pochopil. Komplexný posudok je týmto nepresvedčivý. Žalobca, nota bene slepý občan na vozíku, musí mať riadne vysvetlené, prečo mu štát berie dávku, ktorú poberal vyše 14 rokov.

25. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vyvoláva otázky je konštatovanie posudkového lekára, že zdravotný stav bol v minulosti nadhodnotený. Kedy? Ako? Kým? Strohé konštatovanie o nadhodnotení zdravotného stavu bez ďalšieho zdôvodnenia nedáva žiadny zmysel. Ako je vyššie uvedené, tak od roku 2006 boli vydávané posudky posudkovými lekármi, ktoré týmto konštatovaním posudkový lekár spochybnil jednou vetou. A nielen to. Týmto konštatovaním spochybnil aj svoj vlastný posudok, keďže súd nemá žiadnu záruku, že v ďalšom posudku v budúcnosti nebude uvedené konštatovanie, že zdravotný stav žalobcu bol v roku 2021 v komplexnom posudku posudkového lekára naopak podhodnotený.

26. V ďalšom konaní správny orgán, resp. posudkový lekár preto vypracuje nový komplexný posudok, v ktorom zodpovie na vyššie uvedené otázky.

27. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, čo v prípade, ak posudkový lekár dospeje k rovnakým záverom, teda stav žalobcu vyhodnotí rovnako, precízne ho zdôvodní a opakovane navrhne odňatie peňažného príspevku čoho následkom správny orgán príspevok odníme. Takýto záver môže nastať a súd opakujúc tézu o tom, že rozhodovanie je založené výlučne na hodnotení posudkového lekára, nijako ho nevylučuje a ani nespochybňuje. Otázne však je, ako by sa takéto rozhodnutie javilo v očiach žalobcových, keďže o jeho nároku by rozhodoval správny orgán na podklade komplexných posudkov, ktoré vydali tí istí posudkoví lekári, čo nie je vylúčené. Súd dospel k záveru, že v danom prípade by žalobca neoplýval pocitom spravodlivosti.

28. V danej veci preto súd s poukazom na výnimočnosť a nepochybne aj dôležitosť prípadu, kedy bol odňatý peňažný príspevok po 14 rokoch jeho poberania, dospel k záveru o potrebe znaleckého skúmania. Pokiaľ teda správny orgán zotrvá na svojich pôvodných záveroch, teda potrebe odňatia príspevku, priberie do konania znalca, ktorý komplexne posúdi zdravotný stav žalobcu ku dňu vydania zrušeného rozhodnutia, vyjadrí sa k potrebe kompenzácie, k tvrdenému nadhodnoteniu zdravotného stavu, osobitne k tomu či došlo k zlepšeniu zdravotného stavu od roku 2018, ak áno dôsledkom čoho a či toto zlepšenie má mať za následok nepriznanie peňažného príspevku.

29. Súdu je zrejmá situácia v danej sfére, kedy v zozname znalcov nie sú zapísaní posudkoví lekári, dokonca ani neexistuje odvetvie resp. odbor posudkové lekárstvo. Aj na takúto situáciu však reaguje o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v umožňuje správnemu orgánu pribrať do konania osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname. Uvedené platí aj pre prípad, ak neexistuje potrebný odbor (viď dôvodová správa k zákonu). Príkladmo sa môže jednať o pedagóga katedry posudkového lekárstva lekárskej fakulty.

30. Námietku žalobcu vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Aj z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný, resp. posudkový lekár disponoval celou zdravotnou dokumentáciou a príslušnými lekárskymi správami, ktoré ako celok dávajú spoľahlivý podklad k vydaniu komplexného posudku a následne k vydaniu správneho rozhodnutia.

31. Súd sa zároveň nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadom zisťovania jeho pomerov prostredníctvom telefonického rozhovoru. V zmysle ustanovenia je na posudkovom lekárovi, či prizve fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, keďže predmetné ustanovenie dáva posudkovému lekárovi len možnosť predvolať posudzovanú osobu na posúdenie zdravotného stavu, a to v prípadoch ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez

prítomnosti posudzovanej osoby. Podľa § 11 ods. 10 citovaného zákona je posudkový lekár povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba požiada. Prelomením tejto povinnosti boli navyše prijaté opatrenia v záujme ochrany životov a zdravia počas mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Podľa nariadenia vlády SR č. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19zo dňa 29.04.2020, v čase krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu vykoná bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak posudkový lekár neurčí inak. Z uvedeného vyplýva, že za danej situácie bolo na rozhodnutí výlučne posudkového lekára, či vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby alebo za jej prítomnosti. K záveru, s odkazom na , podľa ktorého sa lekárska posudková činnosť z dôvodu opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 vykonávala bez prítomnosti posudzovanej osoby, pokiaľ posudkový lekár neurčil inak, pričom takýto postup nespôsobuje nezákonnosť pri získavaní podkladov pre rozhodnutie, dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn.9Sžsk/23/2021 zo dňa 09.02.2022 a v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 25.05.2022.

32. K námietke žalobcu ohľadom nepochopenia odňatia peňažného príspevku s poukazom na rovnaké percento miery funkčnej poruchy súd dodáva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera funkčnej poruchy a odkázanosti na niektorú z foriem kompenzácie vzájomne nesúvisia, nepodmieňujú sa. To, že niekto má nárok na invalidný dôchodok z dôvodu zistenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou neznamená, že by mal mať nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu, kde je významná miera funkčnej poruchy aspoň 50% a odkázanosť, na niektorú z foriem kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, kde sa posudzujú úplne iné zákonné predpoklady.

33. Návrh na vypočutie manželky žalobcu súd zamietol z dôvodu, že jej výsluch nepovažoval za účelný vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré bolo rozhodnutie žalovaného zrušené. Svedkyňa by nepochybne mohla dokonale ozrejmiť rodinné a sociálne podmienky žalobcu, tieto skutočnosti však vo vzťahu k dôvodom tohto rozhodnutia neboli relevatné.

34. V súhrne uvedeného súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu na prvom stupni podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.