Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-180-2005.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/180/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Posluchovou v právnej veci navrhovateľa: J.. D. U., bytom U., F. č. X proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13 o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu na účet tunajšieho súdu vo výške 1.140,-Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Krajský súd Bratislava dňa 30.5.2005 postúpeným na tunajší súd dňa 13.7.2005, ktorého zmenu súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.12.2006 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia ušlého zisku s prenájmu bytu na F. ulici č. XX v Bratislave za obdobie od mája 1999 do decembra 2006 vo výške 637.000,-Sk, nevyplatených penálov uznaných spoločnosťou RUDI spol. s r.o. vo výške 99.154,-Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 2.5.2000 do zaplatenia a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Sk. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa jedná o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla z dôvodu nečinnosti Okresného súdu Bratislava I v období rokov 2002, 2003 v konaní vedenom pod spis. zn. 7C/73/00. V tomto konaní podal dňa 24.5.2000 návrh voči spoločnosti RUDI spol. s r.o. od ktorej sa domáhal vydania veci a náhrady škody, a spolu s návrhom vo veci samej podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Súd v tomto konaní nekonal, spoločnosť RUDI spol. s r.o. zmluvný byt, ktorý riadne platil, odpredala tretej osobe a protizákonným konaním súdu zanikol predmet sporu. O predbežnom opatrení ktorým sa domáhal zablokovania účtu predmetnej spoločnosti vo výške 500.000,- Sk rozhodol súd na základe viacerých žiadostí až dňa 13.3.2002 keď jeho návrh zamietol a Krajský súd ako odvolací súd uznesenie súdu potvrdil. Zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa názoru navrhovateľa spôsobilo, že menovaná spoločnosť nebola schopná plniť si svoje záväzky zo zmlúv. Vzhľadom na nečinnosť Okresného súdu Bratislava I podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý potvrdil, že jeho práva boli porušené. Navrhovateľ uviedol, že čiastka 637.000,- Sk predstavuje ušlý zisk za obdobie od mája 1999 do decembra 2006, keď z dôvodu nečinnosti súdu nemohol užívať novopostavený byt v Grobe, musel bývať v byte na F.j ulici č. XX v U., ktorý inak dával do prenájmu za 7.000,- Sk mesačne. Čiastka 99.154,- Sk predstavuje nevyplatené penále, ktoré spoločnosť RUDI spol. s r.o. písomne uznala, ale z dôvodu nečinnosti súdu už táto spoločnosť svoje záväzky nebola schopná plniť a čiastka 1.000.000,- Sk predstavuje nemajetkovú ujmu, vzniknutú nečinnosťou súdu, keď bol nútený sťažovať sa u predsedu okresné a krajského súdu, na Ministerstve
spravodlivosti SR, pred Ústavným súdom SR, pred Európskym súdnym dvorom, čo sa prejavilo na poškodení jeho zdravia, dostal mozgovú cievnu príhodu a bol uznaný plne invalidným.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, s tým, že si neuplatňuje náhradu trov konania. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ opiera svoj žalobný návrh o udalosti pred 1.7.2004 je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. a preto neuznáva titul pre uplatnenú náhradu škody, pretože súdne konanie nie je možné preskúmavať podľa ustanovenia § 18 citovaného zákona a tak isto prieťah v konaní nie je možné považovať za nesprávny úradný postup podľa tohto ustanovenia. Ďalej uviedol, že nie je daný právny titul ani pre náhradu škody podľa § 4 citovaného zákona, keďže nebolo preukázané, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 7C/73/00 bolo zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so sťažnosťou navrhovateľa podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, s Nálezom Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 338/04-47, so žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie škody, s nájomnou zmluvou medzi navrhovateľom a Jozefom X. zo dňa 30.4.1999, listami zo dňa 2.5.2000 a 19.3.2002 medzi navrhovateľom a spoločnosťou RUDI spol. s r.o., s potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľa zo dňa 15.12.2003, so spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/73/00, s Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti RUDI, spol. s r.o., s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 C 73/00 sa navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 24.5.2000 domáhal vydania rozsudku, ktorým bude odporcovi RUDI, spol. s r.o., Bratislava, J. č. X uložená povinnosť doručiť mu konečnú faktúru, plán domu, geometrický plán a všetky potrebné doklady k bytu, odovzdať klúče a záručné listy ihneď po platnej kolaudácii bloku A O. E. - T. ulica; povinnosť v konečnej faktúre zohľadniť skutočné náklady na stavby súčasti bytu a riadne ich zdokladovať; povinnosť zrušiť svoje odstúpenie od zmluvy s ním a zmluvu o obstaraní veci zo dňa 29.05.1997 naplniť bezodkladne; povinnosť naplniť dodatok k zmluve o obstaraní veci zo dňa 09.12.1997 a zohľadniť penále vo výške 99.154,-Sk v konečnej faktúre; povinnosť uhradiť mu škody spôsobené nesplnením termínu odovzdania bytu / t.j. zohľadniť zvyšnú cenu kuchynskej linky vo výške 10.000,-Sk, zohľadniť vyplatenie zbytočných úrokov Poľnobanke vo výške za január 2000 - 5.890,-Sk, február 2000
- 6.515,-Sk, marec 2000 - 6.918,- Sk, apríl 2000 - 5.894,-Sk / a povinnosť doplatiť zväčšenie bytu o 1,17 m2 vo výške 18.603,- Sk, nakoľko k zväčšeniu nedošlo jeho vinou. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.2.2003 navrhovateľ naposledy upravil svoj návrh tak, že žiadal, aby súd rozhodol, že odporca bezdôvodne odstúpil od zmluvy o obstaraní veci zo dňa 29.05.1997, ďalej žiadal aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 99.154,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 1.5.1999 do zaplatenia; povinnosť zaplatiť mu 45.946,- Sk za zbytočné vyplatené úroky za zbytočný úver na nábytok so 17,6% úrokom z omeškania od 17.8.2000 do zaplatenia; povinnosť zaplatiť mu stratu zisku z prenájmu bytu na F. ulici č. XX vo výške 7.000,- Sk mesačne od mája 1999 až do zaplatenia škody.
V tomto konaní spolu s návrhom na začatie konania podal navrhovateľ aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uvedený návrh nemal náležitosti, preto bol vyzvaný dňa 3.11.2000 na doplnenie návrhu, avšak bezúspešne a súd uznesením č.k. 7C 73/00-14 zo dňa 7.2.2001 konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavil. Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 5.12.2001 podal navrhovateľ ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zablokoval účet odporcu do vzájomného vyrovnania, a aby odporcovi bola uložená povinnosť zachovať na tomto bankovom účte sumu 500.000,- Sk až do vzájomného vyrovnania. Súd po splnení poplatkovej povinnosti navrhovateľa, na ktorú bol vyzvaný dňa13.12.2001, uznesením č.k. 7C 73/00 - 32 zo dňa 13.3.2002 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co 340/02 - 38 zo dňa 29.novembra 2002 na základe odvolania navrhovateľa napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č.k. III.ÚS 338/04-47 vyslovil, že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 73/00 porušil základné právo MUDr. D. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, priznal J.. D. U. primerané finančné
zadosťučinenie v sume 30.000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Zároveň bol Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť MUDr. D. U. náhradu trov konania v sume 11.991,- Sk jeho právnemu zástupcovi a vo zvyšnej časti sa sťažnosti / sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk / nevyhovelo.
Podľa 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa 27 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom / nečinnosťou / Okresného súdu Bratislava I v rokoch 2002 a 2003 / ako sám uviedol na pojednávaní dňa 11.12.2006 a toto je zrejmé aj z jeho žiadosti o predbežné prerokovanie škody adresovanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 29.4.2004 / a s poukazom na skutočnosť, že zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004 bolo potrebné nárok navrhovateľa posúdiť podľa zákona účinného do 30. júna 2004 t.j. podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu / bez ohľadu na zavinenie / a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Sú nimi 1./ nesprávny úradný postup štátu, 2./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Pretože zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného; b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu).
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
Vykonaným dokazovaním / oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. 7C/73/00, s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 338/04-47 / mal súd za preukázané, že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/73/00 k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý spočíval v nečinnosti, keď súd neprerokoval vec bez zbytočných prieťahov. V danom prípade ale absentujú ďalšie podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a to škoda a následne potom aj príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Škodu ako majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo navrhovateľa stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak. V danom prípade škoda, ktorú žiada navrhovateľ / ušlý zisk s prenájmu bytu na F. ulici č. XX v U. za obdobie od mája 1999 do decembra 2006 vo výške 637.000,- Sk, nevyplatené penále uznané spoločnosťou RUDI spol. s r.o. vo výške 99.154,-Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 2.5.2000 do zaplatenia / nie je škodou, ktorá súvisí s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I a nie je tu preto daná ani príčinná súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Tieto nároky / vznikli zo záväzkového vzťahu / si navrhovateľ môže a aj uplatňuje v konaní sp. zn. 7C 73/00 voči odporcovi RUDI, spol. s r.o., Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7. Odporca ako právnická osoba existuje, v konaní 7C/73/00 nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že v prípade úspechu navrhovateľa nebude schopný svoje záväzky splniť, a ak by aj dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Sk ktorej sa navrhovateľ domáhal, za škodu sa v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. tak ako bolo už vyššie uvedené považuje len ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Navrhovateľ v zmysle § 120 O.s.p. ani neuniesol dôkazné bremeno na preukázania vzniku takejto ujmy a nadovšetko uvedenú nemajetkovú ujmu si uplatnil už vo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR adresovanej Ústavnému súdu SR, ktorý mu priznal primerané finančné zadosťučinenie len vo výške 30.000,- Sk a vo zvyšnej časti sťažnosti / finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,-Sk / Ústavný súd ako bezdôvodnej nevyhovel.
S poukazom na vyššie uvedené, na citované zákonné ustanovenie a absenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu / vznik škody a príčinná súvislosť / súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Úspešný odporca sa nežiadal náhradu trov konania a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava I na nákladoch konania sumu 1.140,-Sk / náklady na vyhotovenie kópií príloh, keď navrhovateľ bol v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. listom zo dňa 23.8.2005 vyzvaný na predloženie ďalšieho exempláru príloh, ale bezvýsledne / súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v spore úspešný a nesplňuje ani predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, ktoré boli zohľadnené aj v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C/73/00-75 zo dňa 22.8.2006.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v znení neskorších zmien a noviel.