Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Ek-2737-2021.pdf
PDF · 71.26 KB
Case nature
Subarea
33Ek/2737/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo exekučnej veci oprávneného: Milva Cosmetics s.r.o., Poštová 345/23, 946 32 Marcelová, IČO: 36 528 137, zast.: Kompan k. s. advokátska kancelária, Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:50 578 120, proti povinnému: BIORUŽA, s. r. o., Laborecká 1, 010 01 Žilina, IČO: 52 234 070, zast. Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Estera Verešová, so sídlom exekútorského úradu A. B., 01001 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. 191EX 836/21, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/2737/2021 zo dňa 07.07.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/2737/2021 zo dňa 07.07.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.07.2021 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia s príslušenstvom na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/1/2021 zo dňa 22.01.2021 (ďalej ako ,,exekučný titul“), vykonateľným dňa 25. 01. 2021.
2. Súd dňa 30. 09. 2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Estera Verešová, so sídlom exekútorského úradu A. B., 01001 Žilina.
3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 33Ek/2737/2021 zo dňa 07.07.2023 návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a oprávnenému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného viedol, že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý prináleží exekučnému súdu, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Oprávnený si trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, preto súd o trovách oprávneného v uvedenom prípade nerozhodoval.
4. Proti výroku II. uznesenia podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť a uviedol, že v nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní (trov konania) vzniká oprávnenému priamo zo zákona v zmysle ustanovenia § 199d Exekučného poriadku. Nie je potrebné, aby si oprávnený nárok na náhradu trov konania v konaní uplatnil. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktoré sa subsidiárne vzťahuje aj na exekučné konanie a podľa ktorého rozhoduje súd o nároku na náhradu trov
konania aj bez návrhu. Argumentácia súdu uvedená v bode 31. odôvodnenia uznesenia, podľa ktorej súd o trovách Oprávneného nerozhodoval, lebo si ich oprávnený neuplatnil, je teda nesprávna, v dôsledku čoho je nesprávny aj II. výrok uznesenia. Súd mal oprávnenému priznať nárok na náhradu trov konania.
5. Súdny exekútor doručil súdu dňa 18.08.2023 upovedomenie o ukončené exekúcie z dôvodu, že povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
9. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník rozhodol vecne správne, keď oprávnenému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, keďže oprávnený si ich v konaní neuplatnil. Sudca napriek tomu, že doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu (dňa 18.08.2023) bolo exekučné konanie ukončené, z dôvodu právnej istoty rozhodol aj o sťažnosti oprávneného a k veci uvádza:
16. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Oprávnený (tak ako uviedol aj vyšší súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení) si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávnený v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku) o trovách oprávneného v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie,
súd oprávvnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. K dotazu oprávneného na úpravu náhrady trov v CSP súd uvádza, že nie je možné sa stotožniť so záverom právneho zástupcu oprávneného, kedy o nároku na náhradu týchto trov rozhoduje súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku aj bez návrhu, nakoľko otázka trov konania je dostatočne a primárne upravená v samotnom Exekučnom poriadku, ktorý na rozdiel od Civilného sporového poriadku, obsahuje odlišnú právnu úpravu tejto tematiky. Exekučný poriadok neukladá ex offo povinnosť rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okrem iného platí, že exekučný súd nemá vo svojom postavení zákonnú povinnosť rozhodovať o takom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi konania riadne a včas uplatnený. Nakoľko si teda oprávnený nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd mu ich správne druhým výrokom napadnutého uznesenia nepriznal. Sudca tiež uvádza, že Exekučný poriadok neukladá povinnosť uplatniť si trovy konania preto, že ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (podľa ustanovenia § 199b Exekučného poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania, a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak, že sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia sp. zn. 33Ek/2737/2021 zo dňa 07.07.2023 ako nedôvodnú zamietol.
17. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, kdeže neboli účastníkmi konania uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).