Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-96-2023.pdf
PDF · 102.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/96/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Jozefa Mikluša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. decembra 2023 v trestnej veci obžalovaného A. A. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.09.2023, sp. zn. 7T/34/2023 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvalým pobytom C. XXX, D. B. – E., okres B., podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 438d, druhá veta, Tr. zák. u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 8 (osem) rokov.
Vo výroku o vine zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, vo zvyšnej časti výroku o treste, ako aj vo výroku o ochrannom opatrení zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. A. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 25. 10. 2022 v čase okolo 08.45 h na ceste č. I/69, v križovatke s cestami vedúcimi do obce Badín a do obce Vlkanová, v okrese Banská Bystrica, viedol v smere od Banskej Bystrice do Zvolena, počas pracovnej dobe pri výkone zamestnania ako zamestnanec spoločnosti BUDOVEC, spol. s r. o., nákladné motorové vozidlo – ťahač návesu zn. Volvo FH s evidenčným číslom B. XXX F. so špeciálnym nákladným návesom zn. Svan s evidenčným číslom B. XXX G. naloženým drevnou guľatinou, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Krajského riaditeľstva Banská Bystrica, Krajským dopravným inšpektorátom, Diaľničného oddelenia PZ, Žiar nad Hronom, pri kontrole sa podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom AlcoQaunt 6020 plus č. A409665 dňa 25. 10. 2022 v čase o 08.50 h namerané množstvo 0,68 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej skúške vykonanej v čase o 09.06 h mu bolo namerané množstvo 0,63 mg/l alkoholu v dychu.
Za to bol obžalovanému podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený a obvinenému bol zároveň uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 40 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona boli obvinenému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej doby uložené obmedzenia spočívajúce v zákaze:
- požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona boli obvinenému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej doby uložené povinnosti spočívajúce v príkaze:
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona bol obvinený povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 7 Trestného zákona s poukazom na § 7b ods. 2 Trestného zákona a § 438d Trestného zákona bol obvinenému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
Podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona bola do trestu zákazu činnosti započítaná doba, počas ktorej obvinený nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu vykonávať činnosť, od 25. 10. 2022.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona bolo obvinenému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 31. 10. 2023, a to proti výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj proti výroku o uložení ochranného liečenia ústavnou formou.
Uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie, ako aj ochranné opatrenie v podobe ústavného protialkoholické liečenia považoval s ohľadom na okolnosti prípadu za neprimerane prísne. Na jeho nápravu by spoľahlivo postačoval trest zákazu činnosti na dobu určitú a ambulantná forma liečby.
Okresný súd mal obžalobný skutok posudzovať ako druhý prípad, nie tretí prípad, pretože na zahladenie jeho odsúdenia z roku 2000 mal prihliadať ex offo. V prvom rade je potrebné poznamenať, že uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie bolo oprávnením súdu prvého stupňa a nie jeho povinnosťou, či opatrením nevyhnutého charakteru. Mal za to, že sa jeho prevýchova i účel trestného konania dajú dosiahnuť aj uložením trestu zákazu činnosti na dobu určitú, prípadne iným alternatívnym trestom. K spáchaniu skutku sa priznal, oľutoval ho a po celý čas spolupracoval tak s orgánmi v trestnom konaní, ako i so súdom a podroboval sa uloženým povinnostiam i obmedzeniam. Pracuje, chodí na týždňovky, vedie riadny život ako platný občan tejto spoločnosti. Bol si vedomý, že posledné dva skutky spáchal ako vodič kamióna pod vplyvom alkoholu, avšak bol toho názoru, že aplikácia zásady “trikrát a dosť” bola v jeho prípade nielen neprimerane prísna, ale aj protizákonná a protiústavná.
Taktiež je potrebné zvážiť, že tak pri skutku z roku 2017 spáchaného na území Nemecka, ako aj pri skutku z roku 2022 nedošlo k žiadnym škodám na živote, zdraví, majetku, či iných právom chránených hodnotách a záujmoch. Aj napriek skutočnosti, že v zmysle § 61 ods. 7 Tr. zák. na uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie nemá vplyv zahladenie odsúdenia, mal okresný súd možnosť zmierniť tento prístup a aplikovať § 438d Tr. zák. Prvostupňový súd teda v napádanom rozsudku i konaní, ktoré mu predchádzalo, mal vo vzťahu k jeho odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 2T/114/2000
zo dňa 14. 12. 2000 hľadieť na neho ako keby nebol odsúdený, t.j. ako keby mu toto odsúdenie bolo zahladené. Okrem toho mal súd prvého stupňa prerušiť trestné konanie a podať na ústavný súd návrh v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR pre nesúlad ustanovenia § 61 ods. 7 Trestného zákona s čl. 1 Ústavy SR.
Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je likvidačné pre neho i jeho rodinu, vrhá ich do ekonomickej tiesne a znemožňuje mu starostlivosť o rodinu, domácnosť, deti, vrátane ich dochádzky do školy, či na krúžky. V neposlednom rade však takýto trest spôsobuje, že by mu bola znemožnená aj starostlivosť o ťažko chorých rodičov v seniorskom veku. Jeho otec má amputovanú nohu, matka trpí ťažkou formou cukrovky, o čom svedčia aj pripojené lekárske správy.
Rovnako za likvidačné pre ekonomickú situáciu jeho rodiny považoval uloženie ochranného opatrenia – ústavného liečenia, nakoľko na jeho nápravu v plnej miere postačuje aj ambulantná forma liečenia. Nie je pritom pravdou, že sa (ako to uvádza súd prvého stupňa) od spáchania skutku ani len dobrovoľne nepodrobil žiadnemu vyšetreniu v spojitosti s jeho údajným neprimeraným užívaním alkoholu. Svoju situáciu sa rozhodol riešiť operatívne hneď po skutku a vyhľadal psychiatra A. H. vo svojej spádovej nemocnici v Brezne. Po vyšetrení dňa 29. 11. 2022 u spomínaného lekára absolvoval vyšetrenie za účelom zistenia jeho závislosti od alkoholu (predmetný doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zo dňa 29. 11. 2023 bol pripojený k odvolaniu), ktoré potvrdzuje, že nepotrebuje ústavné preskúmanie zdravotnej spôsobilosti, ani ústavné liečenie, preto sa teda spravoval výlučne uvedenými zisteniami a závermi. V nijakom prípade sa nechcel vyhýbať psychologickému poradenstvu, absolvovaniu programov sociálneho výcviku a pod. Snaží sa začať aj so psychoterapiou a na tento účel navštívil svojho obvodného lekára, ktorý mu vypísal výmenný lístok potrebný pre návštevu psychológa. Opakovane sa pokúšal s manželkou skontaktovať a dohodnúť si termín v psychologickej ambulancii A. A. v Brezne, avšak pokus o akýkoľvek kontakt bol takmer nemožný. Skúšal aj iné možnosti a oslovil i ďalších terapeutov, ktorých vyťaženosť je však enormná.
Zdôraznil, že v súčasnej práci sa podrobuje spolu s kolegami dychovým skúškam na prítomnosť alkoholu takmer denne a v prípade zistenia jeho prítomnosti v dychu by okamžite prišiel o prácu. Firma, pre ktorú pracuje, sa totiž zaoberá montážou a demontážou lešení a neraz sa pohybuje v značných výškach, preto je prakticky nemožné, aby požíval alkoholické nápoje. V súčasnosti pracuje v Prahe na turnusy, na poslednom bol mesiac, počas ktorého vôbec nevidel svoju rodinu a blízkych. Zároveň pripojil faktúry za výkon práce vo Švédsku preukazujúce, že má prácu ako živnostník. Svoje povinnosti voči súdnemu rozhodnutiu si tak pri výkone práce vzorne plnil, v júli 2023 získal živnostenské oprávnenie.
S ohľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, resp. jeho časti napadnuté týmto odvolaním a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným krajskému súdu 5. 12. 2023 žiadal odvolací súd o prerušenie trestného konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, z dôvodu chaotickej právnej úpravy vo vzťahu k § 61 ods. 7 a § 93 ods. 1 Tr. zák. Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, teda aj vrátane uloženého trestu a ochranného liečenia. Z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení odvolania. Opätovne žiadal odvolací súd, aby prerušil trestné konanie a podal návrh na Ústavný súd SR ohľadne nesúladu predmetných zákonných ustanovení, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR. Ak by takémuto návrhu nevyhovel, žiadal zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste a o ochrannom opatrení a zároveň následne vec vrátiť prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu. Zdôraznil, že žiada, aby mu bol uložený miernejší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a taktiež, aby mu bolo uložené ochranné liečenie len ambulantnou formou. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste, ako aj o ochrannom opatrení. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k týmto výrokom, čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo
podané čiastočne dôvodne a to v časti výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Vo vzťahu k uloženiu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou odvolanie podané dôvodne nebolo. Po splnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 1 Tr. por. dospel krajský súd čiastočne k inému záveru ako okresný súd, a keďže odvolanie obžalovaného v tomto smere považoval za dôvodné, nakoľko mu bol uložený neprimerane prísny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil v tejto časti výroku o treste a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinný, následne okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a rozhodol rozsudkom. Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal krajský súd za to, že okresný súd správne u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval. Na druhej strane u neho nesprávne vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j., že už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaný bol síce doposiaľ súdom 5-krát trestaný, avšak vo všetkých prípadoch došlo k zahladeniu odsúdení, teda sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o jediné právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie, obžalovanému ním bol uložený peňažný trest vo výmere 450,- eur a obdoba trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 8 mesiacov, ktoré už vykonal, pričom podľa Trestného zákona platného na území Slovenskej republiky pri týchto druhoch trestov dochádza k zahladeniu odsúdenia ich vykonaním. Podstatnejšou skutočnosťou však bolo to, že uvedené rozhodnutie sa premietlo do uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v rámci zvýšenej zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. (v napadnutom rozsudku podľa § 61 ods. 5 písm. a/ Tr. zák.), teda naň nebolo možné vôbec prihliadnuť zároveň ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko by išlo o duplicitu, pričom platí zákaz tzv. dvojitého pričítania tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného. Vzhľadom k tomu odvolací súd takúto priťažujúcu okolnosť nezistil, čo sa prejavilo pri ukladaní trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pri ukladaní trestu odňatia slobody okresný súd pochybil, keď aplikoval § 37 písm. m) Tr. zák. ako priťažujúcu okolnosť, avšak táto nesprávnosť nemala sama o sebe taký význam, aby odôvodňovala aj zrušenie tejto časti výroku o treste, pretože by nedošlo k zníženiu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, naviac uložená výmera trestu odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby, ako aj podmienečný odklad jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu a uloženie uvedených obmedzení a povinností, boli v konečnom dôsledku primerané a zodpovedali kritériám upravujúcim zásady ukladania trestov. Trestná sadzba trestu odňatia slobody za uvedený prečin predstavovala rozpätie od 2 rokov do 5 rokov a pri znížení podľa § 38 ods. 3, 8 Tr. zák. by predstavovala rozpätie od 2 rokov do 4 rokov. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti zákonom ustanovená trestná sadzba predstavovala rozpätie od 1 roka do 10 rokov, avšak v dôsledku použitia § 61 ods. 3 Tr. zák. bolo možné uložiť trest len v hornej polovici trestnej sadzby. Zároveň bol ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1 : 0 a keďže poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi došlo podľa § 38 ods. 3, 8 Tr. zák. k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu, a preto bolo možné obžalovanému uložiť v konečnom dôsledku trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá od 5 rokov a 6 mesiacov do 8 rokov a 6 mesiacov. Odvolací súd okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zároveň podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol aj na mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti, ktorá vyznievala v prospech obžalovaného. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť na vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktoré taktiež vyznievalo v prospech obžalovaného a bolo prípadným samostatným zákonným dôvodom na zníženie trestu o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre tento druh trestu.
Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. Podľa § 438d Tr. zák. ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však
nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. Na rozdiel od okresného súdu mal krajský súd za to, že použitie trestnej sadzby podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov. Na začiatok je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný už tresty uložené v prvých dvoch posudzovaných prípadoch vykonal a hľadí sa na neho ako keby odsúdený nebol, pričom táto skutočnosť vyznieva zásadne v jeho prospech oproti stavu, ak by tieto odsúdenia zahladené neboli. V prvom prípade obžalovaný motorovým vozidlom narazil do pred ním idúceho vozidla, hladina koncentrácie alkoholu v jeho krvi bola stanovená na 2,51 promile, pričom spôsobil dvom poškodeným ublíženie na zdraví, ktorých doba liečenia však nepresiahla 15 dní a zároveň škodu na majetku, ktorá nepresiahla výšku 3 000,- eur. V druhom prípade obžalovaný viedol nákladné motorové vozidlo, avšak hladina koncentrácie alkoholu v jeho krvi len tesne presiahla minimálnu hranicu, ktorá je potrebná na spáchanie trestného činu a predstavovala 1,2 promile. Naviac obžalovaný nespôsobil žiadnu škodu na zdraví, ani na majetku. Druhý z posudzovaných trestných činov bol spáchaný v roku 2017, avšak prvý už v roku 2000, t.j. viac ako 22 rokov pre spáchaním tretieho trestného činu, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu v tomto trestnom konaní. Práve tak dlhý odstup času je ďalšou významnou okolnosťou vyznievajúcou výrazne v prospech obžalovaného. Vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností krajský súd neaplikoval pri ukladaní trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák., pretože uloženie takéhoto trestu na doživotie by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, pričom nevzal do úvahy prvé z posudzovaných odsúdení. Okrem toho pri ukladaní trestu v prebiehajúcom konaní prihliadol taktiež na osobné, rodinné a pracovné pomery obžalovaného tak ako sú uvedené v odôvodneniach odvolania a napadnutého rozsudku, dôležitým bolo najmä to, že zabezpečuje pre rodinu pravidelný legálny príjem. Súčasne bolo potrebné vziať do úvahy aj § 34 ods. 3 Tr. zák. Na druhej strane však nemožno prehliadnuť jeho sklon k protiprávnemu konaniu, i keď naposledy bol na území Slovenskej republiky odsúdený v roku 2006. Zároveň bol viackrát sankcionovaný za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré však nespáchal závažným spôsobom a boli mu za ne uložené pokuty najviac do výšky 100,- eur. Nemožno opomenúť ani to, že v tomto prípade hladina koncentrácie alkoholu v jeho krvi nepresiahla 1,5 promile, pričom obžalovaný nespôsobil žiadnu škodu na zdraví, ani na majetku. Vzhľadom k tomu odvolací súd popri uloženom najprísnejšom druhu trestu a to trestu odňatia slobody, súčasne uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pod hornou hranicou upravenej trestnej sadzby pre tento druh trestu, a to vo výmere 8 rokov. Pokiaľ ide o uložené ochranné opatrenie, a to ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu a poukazuje na jeho odôvodnenie na strane 7 napadnutého rozsudku. Obžalovaný odvolaním nenapadol samotné uloženie ochranného protialkoholického liečenia ako takého, dožadoval sa len zmiernenia spôsobu jeho výkonu z ústavnej formy na ambulantnú, avšak takéto rozhodnutie by bolo za daného stavu predčasné. Nemožno prehliadnuť snahu obžalovaného o to, tak ako to vyplýva z obsahu jeho odvolania, aby sa podrobil, resp. zabezpečil si odbornú pomoc vo vzťahu k požívaniu alkoholických nápojov, avšak tieto jeho dobrovoľné kroky by neboli v danom štádiu i tak dostatočné na dosiahnutie účelu tohto ochranného opatrenia. Bolo totiž potrebné prihliadať na presvedčivé závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, z ktorého vyplynulo, že bol u neho zistený syndróm závislosti od alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu a preto je potrebné vykonanie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, pričom nič nevylučuje, v prípade priaznivej prognózy, zmenu spôsobu jeho výkonu na ambulantnú formu. O tom, že sa obžalovaný pod vplyvom alkoholu opakovane dopúšťa protiprávnej činnosti svedčí aj odpis z registra trestov a túto skutočnosť nie je na mieste zľahčovať. Vzhľadom k tomu odvolací súd v tejto časti nepovažoval podané odvolanie za dôvodné a preto návrhu obžalovaného nevyhovel. Po komplexnom posúdení vyššie uvedených relevantných skutočností a okolností dospel krajský súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom za súčasného uloženia uvedených obmedzení a povinností, taktiež uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to v daných výmerách popri sebe, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkých požiadavkám vyplývajúcim z § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Na náprave obžalovaného a ochrane spoločnosti sa naviac bude spolupodieľať aj ochranné
opatrenie – ochranné protialkoholické ústavné liečenie, uložené v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 35 Tr. zák. Odvolací súd považoval návrh obžalovaného na prerušenie trestného konania a následné podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR za nedôvodný, keďže na takýto procesný postup neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko bol toho názoru, že príslušné namietané ustanovenia všeobecne záväzného predpisu nižšej právnej sily (Trestný zákon), ktorých použitie bolo v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o treste, nie sú v rozpore so všeobecne záväzným predpisom vyššej právnej sily (Ústavou Slovenskej republiky). Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o treste a o ochrannom opatrení, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné a to v časti výroku o treste, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.