Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-16-2004.pdf
PDF · 92.73 KB
No categories available
5C/16/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufashovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. V. S., nar. XX.XX.XXXX,. štátny občan SR, bytom XXX. XX. O. XXX,. zastúpená súdom ustanoveným advokátom JUDr. D. K., so sídlom A. K. S. XX,. XXX. XX S. proti odporkyni: D. T., nar. X.XX.XXXX,. štátny občan SR, bytom XXX. XX. O. XXX. o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd priznáva JUDr. D. K. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40.592,- Sk, ktorá mu bude vyplatená z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Senica do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Trovy konania právneho zastúpenia navrhovateľky advokátom JUDr. D. K. v sume 40.592,- Sk z n á š a š t á t.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim neúplným podaním zo dňa 11.5.2003 doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2003, ktoré postupne doplnila podaniami zo dňa 16.6.2003, 25.11.2003, 24.2.2004 a 18.7.2006, domáhala ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy od odporkyne v sume 500.000,- Sk a náhrady trov konania z toho dôvodu, že odporkyňa ju ohovárala a poškodila dobré meno a život jej rodiny.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, článkom "Psy sú v tom nevinne", publikovaným v týždenníku Z. dňa 3.6.2002, oznámením Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 3.10.2006, obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ v Senici č. ČVS: OÚV-180/2002, spisom O. Ú. S. č. 246/02, 252/02 a zistil tento stav veci:
Súd mal preukázané z obsahu vyšetrovacieho spisu O. Ú. V. PZ v Senici č. ČVS: OÚV-180/2002, že uznesením zo dňa 16.9.2002 bola podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku vec trestného oznámenia z podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1, 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa D. T., odložená, nakoľko nejde o podozrenie z trestného činu a nie je namieste vybaviť vec inak. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že trestné oznámenie podala na Okresnú prokuratúru v Senici dňa 20.6.2002 navrhovateľka Ing. V. S. z podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa tým, že týždenníku Z. poskytla rozhovor, pri ktorom uviedla nepravdivý údaj o navrhovateľke a jej manželovi a to, že " S. sú mimoriadne
problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov". V odôvodnení sa ďalej uvádza, že skutočnosti zistené vyšetrovaním nepreukazujú, že údaje zverejnené v týždenníku Z. dňa 3.6.2002 sú spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť navrhovateľky a jej manžela u spoluobčanov, alebo im spôsobiť inú vážnu ujmu. V konaní odporkyne neboli preukázané materiálne znaky, ako aj subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1, 2 Trestného zákona. Z podania vysvetlenia odporkyne zo dňa 2.8.2002, nachádzajúcej sa v predmetnom spise, bolo zistené, že odporkyňa uviedla, že redaktorke týždenníka Z. dala svoje stanovisko k danej problematike formou telefonického rozhovoru. Pri jednej otázke k zaujatiu stanoviska na rodinu S. odpovedala a iba konštatovala, že sú problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov. Citácia je zhodná s odpoveďou odporkyne, ktorú dala redaktorke, teda redakcia jej vyjadrenie žiadnym spôsobom neupravila. Odporkyňa sa vyjadrila, že týmito slovami iba konštatovala, že problémom S. sa zaoberajú viaceré inštitúcie. Ďalej sa v spise nachádza písomné vyjadrenie Ing. J. R., bývalého primátora časti B. - D., kde mala navrhovateľka a jej manžel predchádzajúce bydlisko, adresované odporkyni, v ktorom tento uvádza, že obdobné problémy s chovaním psov mali s manželmi S. taktiež a S. sú skutočne problémová rodina, ktorá nevie spolunažívať v dobrých susedských vzťahoch s okolím. V mestskej časti B. - D. bola pani S. známa ako permanentná sťažovateľka. Súčasťou predmetného spisu je i Všeobecne záväzné nariadenie obce o verejnom poriadku v obci O. č. 13/2001 zo dňa 30.7.2001, v ktorom sú v § 14 písm. d) upravené povinnosti chovateľov psov. Podľa tohto ustanovenia chovatelia psov starších ako 6 mesiacov sú okrem iného povinní držať psa v čistote, pri vodení psa na verejné priestranstvo musí mať pes náhubok a byť na vodítku, chovateľ musí dbať, aby pes neznečisťoval okolie a nepoškodzoval trávniky a záhony a chovateľ musí po psovi odstrániť nečistotu.
Zo spisu O. Ú. S. č. 246/02, 252/02 mal súd preukázané, že rozhodnutím O. Ú. v S., odbor všeobecnej vnútornej správy č. 252/02/Hor. zo dňa 7.10.2002 bola navrhovateľka uznaná vinná z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 48 Zák. č. 372/1990 Zb. za to, že v obci O. vodila dňa 25.5.2002 bez náhubku a vodítka svojho psa, čím porušila ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia obce o verejnom poriadku, ktoré je platné od 1.8.2001, a to § 14 a bolo jej uložené pokarhanie. Rozhodnutím zo dňa 7.1.2003 O. Ú. v S. autoremedúrou toto svoje rozhodnutie, na základe odvolania navrhovateľky zo dňa 16.12.2002, v plnom rozsahu zrušil. K. Ú. v T., odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. VVS 2003/03377/28 zo dňa 20.3.2003, na základe odvolania navrhovateľky zo dňa 4.2.2003, zrušil toto rozhodnutie O. Ú. v S. zo dňa 7.1.2003, ktorým už bolo pôvodné rozhodnutie o uložení pokarhania navrhovateľke zrušené. O. Ú. v S., odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č.252/02/Hor. zo dňa 27.3.2003 opätovne zrušil svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 7.10.2002, čím vyhovel odvolaniu navrhovateľky. Navrhovateľka podala dňa 10.4.2003 odvolanie aj proti tomuto rozhodnutiu, na čo K. Ú. v T., odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. VVS 2003/05824/46 zo dňa 12.5.2003 toto rozhodnutie O. Ú. v S., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27.3.2003 potvrdil. V predmetnom spise sa nachádzajú sťažnosti občanov obce O., a to Mgr. A. O. zo dňa 4.10.2001, Ing. D. C. zo dňa 27.5.2002 a zo dňa 7.7.2002, M. B. zo dňa 28.5.2002, M. K. zo dňa 29.5.2002, Ing. A. F. zo dňa 12.6.2002 a A. O. zo dňa 29.7.2002, ktorými sa títo občania sťažujú na správanie sa navrhovateľky a jej manžela v súvislosti s chovaním psov a poukazujú na to, že manželia S. vodia psy po obci bez vodítka a náhubku.
Navrhovateľka sa spolu s manželom prisťahovala v októbri roku 2000 do obce O.. V tom čase bola starostkou obce O. odporkyňa. Navrhovateľka, ako chovateľka psa, chodievala s týmto na prechádzky v obci. Začalo však dochádzať k útokom veľkých psov na navrhovateľku i jej psa. Navrhovateľka sa v súvislosti s útokmi veľkých psov voči jej osobe a psovi obrátila na odporkyňu, ako na starostku obce s tým, aby vec riešila vydaním všeobecne záväzného nariadenia, na základe ktorého by chovatelia veľkých psov boli povinní svoje psy zabezpečovať. Navrhovateľka nebola spokojná s riešením veci odporkyňou a preto sa obracala na ďalšie úrady, a to O. Ú. v S., K. Ú. v T., Obvodné oddelenie PZ Jablonica, Okresné riaditeľstvo PZ Senica, na Okresnú prokuratúru v Senici a na V. S. v S.. Navrhovateľka však nebola spokojná ani s riešením jej podaní uvedenými orgánmi a preto sa obrátila na redakciu týždenníka Z. s výzvou o pomoc, výsledkom čoho bolo publikovanie článku "Psy sú v tom nevinne" dňa 3. júna 2002. V predmetnom článku bolo okrem iného uvedené i vyjadrenie odporkyne, ktorá sa ako starostka obce mala vyjadriť: "S. sú mimoriadne problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov". Tvrdila, že tento článok odporkyňa vyvesila na úradnú tabuľu obce. Navrhovateľka má za to, že tomuto tvrdeniu odporkyne uverili občania obce, jej známi i pracovníci úradov, na ktoré sa dovtedy obracala, čím bola veľmi znížená vážnosť jej osoby. Občania obce ju a manžela prestali zdraviť, spisovali voči mím petície a vyháňali ich z obce. Svojim známym i synovi musela vysvetľovať čo sa vlastne stalo. Tieto udalosti boli pre navrhovateľku veľmi stresové, tvrdila, že v dôsledku tohto stretu vážne ochorela,
zistili jej rakovinový nádor a museli vyoperovať obličku. Navrhovateľka nepredložila žiadnu lekársku správu, z ktorej by bolo preukázateľné, že jej ochorenie bolo vyvolané práve na základe uvedených udalostí. Nevedela zdôvodniť, prečo žiada nemajetkovú ujmu práve v sume 500.000,- Sk, uviedla, že jej bolo povedané, že nejakú sumu uviesť musí a svoju česť si cení natoľko, že nižšiu sumu uviesť nemohla. Odporkyňa potvrdila, že k problémom uvádzaným navrhovateľkou skutočne prichádzalo, osobne voči navrhovateľke nikdy nič nemala a snažila sa jej problém riešiť. Navrhovateľka bola prizvaná na obecný úrad za účelom riešenia problémov so psami. Odporkyňa taktiež potvrdila, že komunikovala s autorkou článku "Psy sú v tom nevinne", ktorý bol uverejnený v týždenníku Z. dňa 3.6.2002, odmietla však tvrdenie autorky článku podľa, ktorej mala doslovne povedať, že "S. sú mimoriadne problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov" a tvrdila, že tento článok osobne nikdy neautorizovala. Autorke článku povedala, že v obci sú skutočne v poslednom období problémy medzi chovateľmi psov, čo nikdy nebývalo, vec sa snažili riešiť, čo sa však nepodarilo a preto sa riešila taktiež na Obvodnom oddelení PZ v J. aj na ďalších úradoch. Týždenník Z. nekupuje, nečíta ho a predmetný článok na vývesnú tabuľu obce ona osobne nikdy nevyvesila, avšak má vedomosť o tom, že tento článok na úradnej tabuli obce vyvesený bol, kto ho tam vyvesil uviesť nevedela. Podľa odporkyne sa jednalo o odozvu, pretože asi dva týždne predtým navrhovateľka a jej manžel, vyvesili na úradnej tabuli obce počítačom písaný oznam, že chcú žiť v obci v pokoji. Odporkyňa uviedla, že vo veci daného problému so psami bola políciou vypočúvaná.
Výsluchom svedkyne M. K. ma súd preukázané, že je autorkou článku "Psy sú v tom nevinne" publikovanom v týždenníku Z. dňa 3. júna 2002. Svedkyňa napísala článok na podnet navrhovateľky, ktorá do reakcie zaslala mailom svoju sťažnosť ohľadom problémov, ktoré má ako chovateľka psov. V danom prípade svedkyňa použila zaužívaný postup, tzn. že oslovila všetky inštitúcie, ktorých sa sťažnosť navrhovateľky dotýkala. Okrem iných telefonicky oslovila aj odporkyňu a táto sa telefonicky k sťažnosti i vyjadrila. Na základe tohto telefonického rozhovoru vyjadrenie odporkyne doslovne v článku citovala. Celé vyjadrenie odporkyne si zapamätala preto, lebo si ho počas telefonického hovoru zapisovala. Vo všetkých prípadoch po napísaní článku tento dáva dotknutým osobám odsúhlasiť s urobila to i v prípade odporkyne, ktorú znova oslovila telefonicky a do telefónu jej i časť článku, ktorá sa týkala jej vyjadrenia aj prečítala. S takýmto znením odporkyňa telefonicky súhlasila. Svedkyňa trvala na tom, že odporkyňa použila doslovne vetu "S. sú mimoriadne problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov", nedovolila by si napísať niečo, čo nebolo povedané a ak odporkyňa s takýmto znením nesúhlasila, mohla ihneď po uverejnení článku žiadať od redakcie opravu, čo neurobila. Svedkyňa si nepamätala, či z tohto telefonického rozhovoru robila i zvukový záznam, ak by ho však aj robila, tento sa nezachoval, pretože šéfredaktorka týždenníka jej povedala, že zvukové záznamy nearchivujú.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. S použitého pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné, verbálne alebo iné urážky, pritom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne. Súd považoval za účelové vyjadrenie odporkyne, ktorým poprela, že pri telefonickom rozhovore s redaktorkou týždenníka Z. použila doslovne vetu "S. sú mimoriadne problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov", pretože odporkyňa pri pôvodnom podaní vysvetlenia zo dňa 2.8.2002 nachádzajúcom sa vo vyšetrovacom spise Okresného úradu vyšetrovania PZ v Senici č. ČVS: OÚV-180/2002 potvrdila, že pri telefonickom rozhovore s redaktorkou týždenníka Z. takúto vetu použila a teda redakcia jej vyjadrenie žiadnym spôsobom neupravila. V danej veci súd teda považoval za preukázané, a to výsluchom svedkyne M. K. a podaním vysvetlenia odporkyne dňa 2.8.2002 na Okresnom úrade vyšetrovania PZ v Senici, že odporkyňa pri telefonickom rozhovore s redaktorkou týždenníka Z. uviedla, že "S. sú mimoriadne problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov". Žiadnym spôsobom však nebolo preukázané, že týmto vyjadrením odporkyne by bola závažnejším spôsobom porušená alebo znížená dôstojnosť, vážnosť a česť navrhovateľky pred občanmi obce O. a bolo ohrozené jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti, pretože ešte pred publikovaním článku "Psy sú v tom nevinne" v týždenníku Z. dňa 3. júna 2002 dochádzalo medzi navrhovateľkou a niektorými občanmi obce ku konfliktom v súvislosti s chovaním psov a viacerí občania obce ako napr. M. B., Ing. D. C. a Mgr. A. O. sa aj písomne sťažovali na správanie sa navrhovateľky v súvislosti s chovom jej psa. V danom prípade vyjadrením odporkyne neprišlo k závažnejšiemu porušeniu cti navrhovateľky vo sfére občianskoprávnych vzťahov tak ako to má zákon na mysli a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnila.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd uznesením č.k. 5C/16/2004-30 zo dňa 9.3.2006 ustanovil navrhovateľke zástupcu z radov advokátov JUDr. D. K.. Právny zástupca navrhovateľky advokát JUDr. D. K. si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40.592,- Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 38.600,- Sk za 4 úkony právnej služby po 9.650,- Sk, zo sumy 656,- Sk predstavujúcej 4 krát režijný paušál po 164,- Sk, zo sumy 1.092,- Sk predstavujúcej náhradu straty času za 4 polhodiny po 273,- Sk a zo sumy 244,- Sk predstavujúcej 2 krát cestovné na pojednávanie v predmetnej veci dňa 11.10.2006 a dňa 15.11.2006 na trase Skalica - Senica a späť, s použitím osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia, pri spotrebe 5,9 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty v sume 37,20 Sk/liter a pri prejdení celkom 112 km.
Súd preskúmal výšku uplatnených trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že výška trov právneho zastúpenia uplatnená advokátom je v súlade s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 279/2005 Z.z. a vyhlášky č. 649/2005 Z.z., a preto priznal advokátovi JUDr. D. K. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40.592,- Sk, ktorá mu bude vyplatená z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Senica. Túto náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľky advokátom platí štát a preto predstavuje trovy konania štátu.
O trovách konania štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že trovy konania znáša štát z toho dôvodu, že v danom prípade navrhovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná a patrila by jej povinnosť zaplatiť trovy štátu, bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).