Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-45-2006.pdf
PDF · 74.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/45/2006
Uznesenie
Krajský súd v Prešove rozhodol v právnej veci navrhovateľa: M. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., Ul. L. S. XXXX/XX,. o neurčitom podaní navrhovateľa na náhradu škôd spôsobených vyprataním bytu a iné, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20C/149/2006 - 40 zo 6.9.2006
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 23.5.2006 a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že dňa 23.5.2006 bolo súdu doručené písomné podanie označené ako návrh rodičov a detí rodiny M. na začatie konania súdu o vykázanie cudzích osôb z trvalého pobytu menovaných. Pretože podaniu chýbali potrebné náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 79 O.s.p., súd uznesením z 11.7.2006 navrhovateľa vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia svoje podanie o chýbajúce náležitosti doplnil. Navrhovateľ v ňom riadne neoznačil účastníkov konania, a to navrhovateľa a odporcu, ich bydlisko, štátne občianstvo, neoznačil dôkazy, aké má súd vykonať a na aké sa odvoláva, neurčil presne čoho sa domáha a nepripojil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Dňa 11.8.2005 došlo súdu v stanovenej lehote doplnenie podania, ale ani v tomto, napriek predchádzajúcemu uzneseniu navrhovateľ neoznačil presne účastníkov konania, neoznačil a nepripojil dôkazy, na ktoré sa odvolával a neurčil presne, čoho sa domáha. Podaniu chýbala citácia presného znenia rozsudku súdu. Pretože sa súdu nepodarilo vadu podania odstrániť a ide o takú vadu podania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať, bolo podanie odmietnuté podľa § 43 ods. 2 O.s.p.. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasí so spôsobom, akým súd vybavil jeho podanie. Vo veci vypratania bytu rozhodoval sudca JUDr. F. Z., ktorý celú záležitosť aj dobre pozná a netreba mu pre účely rozhodovania o jeho podaní nič označovať. V uvedenom spise sú všetky údaje. Pýta sa, prečo a kto poveril vybavením podania sudcu JUDr. T.. Ak niečo tento sudca od neho chcel, mal ho predvolať. V uznesení sa mu vytýka, že návrhu chýbala citácia presného znenia rozsudku. V tejto súvislosti zdôrazňuje následky, aké „s vyhodením“ z bytu boli spojené pre jeho rodinu so školopovinnými deťmi a ich invalidnými rodičmi. Jeden z rodičov ako živiteľ rodiny mal odňatý aj čiastočný invalidný dôchodok. V takom prípade už presnú citáciu rozsudku netreba. Stačí len, aby sudcovia spravodlivo súdili a vydávali rozhodnutia. Súd by mal mať na zreteli záujem rodiny. U rodiny žijúcej v takých pomeroch, v akých žijú oni po vyhodení z bytu, nemôže súd vyžadovať, aby doplnil návrh o presné znenie rozsudku. Chyby a vady návrhu osôb v hmotnej núdzi nesmie súd zneužívať tak, že na vybavovanie vecí mení sudcov, ani na to, že v neprospech slabých, sociálne odkázaných osôb odmieta ich neúplné návrhy podľa § 43 O.s.p.. Ide pritom o návrhy, ktoré majú ochrániť ich život, majetok, či existenciu. Poukazuje na to, že ak sa včas nezjedná súdmi náprava s prípadom rodiny M., vzniknú následne škody aj iným rodinám. Uvádza aj ďalšie skutočností súvisiace s platbami za byt, s ich zúčtovaním, či skutočnosti o výchove v rodinách, o vzdelaní a o súcitnosti.
Pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu, prejednal ho odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Preskúmal napadnuté uznesenie s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Prihliadol aj na vady konania pred súdom prvého stupňa, keďže mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní odvolací súd dospel k názoru, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.
Občianske súdne sporové konanie sa začína na návrh. Návrh má, okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p.). Existencia riadneho žalobného návrhu je základnou podmienkou pre začatie sporového občianskeho súdneho konania. Žalobca svojím podaním - žalobou určuje, proti komu nárok uplatňuje a aj predmet civilného procesu. Predmetom každého civilného procesu je procesný nárok vymedzený žalobcom a tvorí ho žalobný petit a základ žaloby, t. j. právne relevantné skutočností, na ktorých žalobca svoj nárok zakladá. V sporovom konaní súd nie je oprávnený bez súčinnosti so žalobcom konať a rozhodovať o niečom inom, ale len skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu vo veci tvrdeného žalobcom, mohlo byť žalobe vyhovené. Opísaním rozhodujúcich skutočností a formuláciou žalobného petitu žalobca vymedzuje, resp. identifikuje právo, o ktorého ochranu mu v konaní ide. Význam potreby presnosti, jasnosti a určitosti žalobného návrhu vystupuje do popredia z viacerých hľadísk. Preto sa vyžaduje, aby žalobca v žalobe uplatnený nárok dostatočne identifikoval. Pri požadovanom splnení povinností je žalobca povinný uviesť v žalobe, čo chce, aby ním označenému žalovanému bolo uložené rozhodnutím súdu plniť (aké plnenie žiada uložiť žalovanému spočívajúce vo výkonoch, v zdržaní sa určitého konania, trpenia výkonu iného práva a podobne). Pri uplatňovaní finančnej pohľadávky je žalobca povinný uviesť sumu, zaplatenia ktorej sa domáha tak, že túto sumu uvedie do formulácie navrhovaného rozsudočného výroku.
Žalobným návrhom je súd viazaný. Nemôže žalobcovi priznať viac, než žalobou uplatniť. O žalobnom návrhu tak, ako je už uvedené vyššie, rozhoduje súd len tak, že mu buď vyhovie, alebo ho zamietne.
Z obsahu spisu predloženého odvolaciemu súdu vyplýva, že dňa 23.5.2006 boli doručené prvostupňovému súdu od M. M. 3 podania. Dve z nich boli podané osobne na súde a ďalšie došlo súdu poštou s označením, že ide o osobný list pre JUDr. F. Z.. Obsahom spisu sú aj ďalšie 2 listy, ktoré boli súdu doručené poštou od M. M. na adresu JUDr. F. Z., Okresný súd Poprad dňa 19.5.2006 a 30.5.2006. V podaniach sa spomínajú požiadavky na vypratanie osôb z bytu, na náhradu škody, na vydanie kľúčov od poštovej schránky, či iné. Nie je z nich však zrejmé, voči komu sa nároky uplatňujú, nie je opísané to, čo má byť skutkovým základom pre rozhodnutie a ani to, o čom vlastne má byť rozhodnutím súdu rozhodnuté. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že ani jedno z týchto podaní nespĺňa vyššie uvedené náležitosti žalobného návrhu tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p..
V rámci skúmania podmienok konania je súd povinný skúmať náležitosti žalobného návrhu. A ak zistí, že návrh nemá požadované náležitosti (je neúplný), alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne (je nesprávny), je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu so súčasným poučením o odmietnutí podania, ak výzve nebude vyhovené a v konaní nebude možné pre tento nedostatok pokračovať.
Súd prvého stupňa po zistení nesprávností podaní realizoval výzvu na odstránenie nedostatkov podaní. Vo výzve však neuviedol, s ktorým z podaní doručených súdu, ktoré vedie v tomto spise, sa chce zaoberať a ktoré podanie má účastník opraviť, resp. odstrániť jeho nedostatky tak, aby sa dalo o ňom konať. Jedno z podaní je od osôb M. M. a A. M.. Obaja toto podanie aj podpísali. Výzva na odstránenie vád návrhu však bola súdom prvého stupňa doručená len M. M.. Na výzvu súdu realizovanú uznesením z 11.7.2006 č. k. 20C/149/2006 - 30 navrhovateľ M. M. reagoval podaním doručeným súdu 11.8.2006. V tomto podaní poukazuje na všeobecnosť poučenia i to, že nie je tak vzdelaný, aby vyhovel požiadavke bez vád. Čo je však podstatné, navrhuje, aby súd mu ustanovil advokáta, ktorý spíše návrh, ktorý bude vyhovovať požiadavkám, aké súd žiada. Zdôrazňuje, že rodina je sociálne slabá a opakovane žiada o ustanovenie advokáta. O návrhu na ustanovenie zástupcu pre toto konanie súd prvého stupňa nerozhodol.
Ak súd prvého stupňa podanie pre neodstránenie nedostatkov žaloby odmietol bez toho, aby rozhodol o žiadosti navrhovateľa o ustanovení zástupcu, zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak teda výzva na odstránenie vád podania nebola doručená účastníčke A. M. a súd prvého stupňa nerozhodol ani o návrhu na ustanovenie zástupcu v konaní, je rozhodnutie súdu prvého stupňa o odmietnutí podania predčasným. Naviac z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré z podaní, ktoré sú obsahom spisu, bolo odmietnuté. Toto sú vady konania, na ktoré bol povinný odvolací súd prihliadať v zmysle ustanovenia § 212 ods. 3 O.s.p.. Ich následkom môže byť záver o tom, že postupom súdu bola odňatá účastníkovi možnosť konať pred súdom. Preto s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude potrebné, aby prvostupňový súd sa príslušnou výzvou pokúsil o odstránenie vád podaní, ktoré sú obsahom spisu. Bude potrebné rozhodnúť aj o návrhu na ustanovenie zástupcu. Výzvu na odstránenie vád návrhu bude potrebné doručovať aj A. M.. Ak ani napriek poučeniu súdu na odstránenie vád v návrhu nebudú vady odstránené, aby podanie mohlo byť spôsobilým na konanie na súde, bude opodstatnený postup na odmietnutie podaní.
V súvislosti s obsahom podaní navrhovateľa odvolací súd považuje za potrebné na jeho adresu zdôrazniť to, že pri domáhaní sa ochrany práva na súde je potrebné rešpektovať procesno právne ustanovenia a v rámci nich aj procesné pravidlá o podmienkach konania na súde vrátane tých, ktoré sa týkajú náležitostí návrhu. Je isté, že ústavné právo na súd, ktorého jedným aspektom je aj právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať implicitne prípustným obmedzeniam. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané pri podaní žaloby, je zabezpečiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovania právnej istoty, ktorá je jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva. Ak procesné právne úkony účastníka konania obsahujú zjavnú nesprávnosť, ktorá nebola odstránená ani po procesnej aktivite súdu, spočívajúcej v poučení na odstránenie nedostatkov žaloby a účastník napriek tomu vadnosť právneho úkonu neodstránil, neprichádza do úvahy iný záver, len o odmietnutí podania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.