Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžk/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu Prales, o.z., Odtrnovie 563, 013 22 Rosina IČO: 42 071 879, proti žalovanému (sťažovateľ 1/): Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (sťažovateľ 2/), so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 2. EuroForest, s.r.o. (sťažovateľ 3/), so sídlom Topoľová 26/3237, 960 01 Zvolen IČO: 36 627 453, právne zastúpený advokátkou JUDr. Andreou Balážikovou, PhD. so sídlom Kármana 22/A, 984 01 Lučenec, adresa na doručovanie Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, 3. Správa národného parku Nízke Tatry, so sídlom Partizánska 69, 974 98 Banská Bystrica, 4. Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina IČO: 36 442 151, 5. SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/ b, 825 11 Bratislava IČO: 35 910 739, 6. Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Revolučná 595, 031 05 Liptovský Mikuláš IČO: 36 672 441, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 742/2015-720 z 6.2.2015, konajúc o kasačných sťažnostiach žalovaného a ďalších účastníkov konania 1. a 2. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -125 z 20.5.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -125 z 20.5.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalších účastníkov 1. a 2. o d m i e t a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina rozhodnutím (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/ SCH z 30.10.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v bode: A. podľa o lesoch (ďalej len „“) schválil návrh programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Javorinka vyhotovený firmou Euroforest s.r.o. na obdobie rokov 2014-2023 na výmeru lesných pozemkov 6 469,7245 ha s tým, že celkový objem dreva určený na ťažbu pre lesný celok Javorinka je 273 192 m3, pričom vlastnícky celok je totožný s lesným celkom, B. podľa vyhlásil v bode: 1) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 201,74 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle vyhlášky č. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, 2) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 1915,23 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle vyhlášky č. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa,

3) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 51,97 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle vyhlášky č. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, 4) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 82,57 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle vyhlášky č. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, s tým, že celková výmera ochranných lesov v lesnom celku je 2251,51 ha.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 742/2015-720 z 6.2.2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa a o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu (Prales, o.z.) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Konanie na krajskom súde

3. Žalobca sa žalobou včas podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 7.4.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

4. Žalovaný listom z 29.4.2015, doručeným krajskému súdu 5.5.2015, požiadal o nariadenie pojednávania. Žalobca v liste z 12.5.2015 rovnako požiadal o nariadenie pojednávania.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom z 29.5.2015, na ktorý reagoval žalobca vyjadrením z 8.2.2018.

6. Krajský súd uznesením č.k. -101 z 7.1.2020 pribral do konania ďalších účastníkov 1. až 6. Následne krajský súd týmto ďalším účastníkom zaslal na vyjadrenie žalobu, vyjadrenie žalovaného z 29.5.2015 a repliku žalobcu z 8.2.2018.

7. Právo vyjadriť sa k veci využil len ďalší účastník 4., ktorého stručné vyjadrenie z 28.1.2020 bolo zaslané na vedomie ostatným účastníkom konania. Ďalší účastník 4. vo svojom vyjadrení nepožiadal o nariadenie pojednávania.

8. Krajský súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom č.k. -125 z 20.5.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) tak, že rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

9. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že:

- po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a z listín založených v administratívnom spise zistil, že námietka žalobcu, týkajúca sa absencie vymedzenia biotopov chránených o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „“) v dokumentácií, tak ako túto náležitosť vyžaduje ods. písm. b) až d) , bola opodstatnená. V schválenom programe starostlivosti o lesy nebolo možné dohľadať údaje týkajúce sa identifikácie a vymedzenia biotopov, ako aj zásad vývoja biotopov vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví. Relevantné stanoviská neobsahovali ani stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny (Okresného úradu v Žiline, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1-2014/0011550-3/Dno z dňa 26.06.2014 a Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2014/026008-4/ KM zo dňa 18.08.2014),

- program starostlivosti o lesy je dokumentom starostlivosti podľa . Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny môže vyhotovovať len oprávnená osoba, ktorá je zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb vedenom Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Ustanovenie určuje podmienky zápisu, opätovného zápisu a taktiež podmienky vyčiarknutia z tohto zoznamu. Odborne spôsobilou osobou sa rozumie osoba oprávnená vyhotovovať dokumentáciu ochrany prírody a krajiny uvedenú v . Podstatné je v danom prípade to, že program starostlivosti o lesy bol vyhotovený ako dokument na účel uvedený v až d) . Z pohľadu environmentálnej odbornosti stanovil špecifickejšie predpoklady odbornej spôsobilosti na účel vypracovania dokumentácie týkajúcej sa ochrany prírody, než stanovil v . Program starostlivosti o lesy vypracovaný ďalším účastníkom 2. EuroForest, s.r.o. bol preto vypracovaný osobou, ktorá nemala postavenie odborne spôsobilej osoby podľa ,

- správne orgány oboch stupňov preto v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku nedostatočne zistili skutkový stav.

III.

Konanie na kasačnom súde

10. Proti rozsudku krajského súdu podali včas kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ 1/“), ďalší účastník 1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej len „sťažovateľ 2/“) a ďalší účastník 2. EuroForest, s.r.o. (ďalej len „sťažovateľ 3/“).

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. . Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

IV.

Právny názor kasačného súdu

A. Posúdenie kasačnej sťažnosti žalovaného

12. Žalovaný ako sťažovateľ 1/ podal kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa a (ďalej aj „“), pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ 1/ navrhol kasačnému súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ 1/ dôvod kasačnej sťažnosti týkajúci sa porušenia práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že listom z 29.4.2015 doručeným krajskému súdu 5.5.2015 požiadal o nariadenie pojednávania, pričom krajský súd rozhodol napriek tomu bez toho, aby vo veci vykonal pojednávanie a ešte v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ani zo strany žalobcu, ani žalovaného nedošlo k požiadaniu o nariadenie pojednávania v predmetnej veci.

14. Dôvody kasačnej sťažnosti týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia sťažovateľ 1/ bližšie vymedzil v sťažnostných bodoch, v ktorých predovšetkým namietal, že:

- program starostlivosti o lesy je podľa dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, ktorá sa v zmysle 54 ods. 20 vyhotovuje postupom podľa osobitného zákona s odkazom na , pričom vymedzuje aj jeho náležitosti. Pod pojmom postup nemožno chápať len administratívno-procesné úkony, ale aj jeho obsahovú stránku, ktorú vymedzuje , ktorou sa vykonáva (ďalej len „“), ktorá ustanovuje podrobnosti ku všetkým dokumentom ochrany prírody a krajiny okrem programu starostlivosti o lesy, pretože tento sa vyhotovuje osobitným postupom podľa a preto aj podrobnosti o obsahu programu starostlivosti o lesy ustanovuje ,

- záujmy ochrany prírody v danom konaní zastupoval odbor starostlivosti o životné prostredie okresných úradov v Žiline a Prešove a tieto závery prevzal do svojho rozhodnutia prvostupňový orgán. Program starostlivosti o lesy obsahuje preto všetky zákonné náležitosti v zmysle ,

- nie všetky programy starostlivosti o lesy obsahujú všetky štyri náležitosti vyplývajúce z . Podľa názoru krajského súdu by boli neplatné všetky doterajšie programy starostlivosti, pretože nevymedzujú chránené územia a ochranné pásma, keďže tieto sa vymedzujú príslušným právnym predpisom podľa až postupom podľa

daného zákona a to na základe projektu ochrany podľa a nie podľa programu starostlivosti podľa neupravuje „vymedzenie a mapovanie biotopov“ ale iba ich opis,

- nestanovuje, aký spôsob klasifikácie biotopov musí byť zvolený pri jednotlivých dokumentoch ochrany prírody podľa jeho , pričom priamo predpokladá použitie výsledkov lesníckej typológie v takejto dokumentácií. Program starostlivosti o lesy preto obsahuje údaje o výskyte a popise biotopu, pretože obsahuje údaje o lesnom type (klasifikácii) biotopu pre jednotlivé jednotky priestorového rozdelenia lesa,

- hodnotenie vplyvov činností stanovených programom starostlivosti o lesy na biotopy z hľadiska ochrany prírody je kompetenciou orgánov ochrany prírody v rámci predkladania pripomienok a požiadaviek na vypracovanie programu starostlivosti pre lesy, ktoré sú pre jeho vyhotoviteľa záväzné. Po vypracovaní návrhu programu starostlivosti o lesy následne orgány ochrany prírody prostredníctvom záväzného vyjadrenia hodnotia splnenie svojich pripomienok. Takéto stanovisko je pre orgán lesného hospodárstva záväzné a tento ho preberá do svojej rozhodovacej činnosti,

- keďže právnym predpisom stanovujúcim podrobnosti o dokumentoch starostlivosti o lesy je , potom aj zoznam odborne spôsobilých osôb na ich spracovanie nevyplýva z ale z , čo potvrdzuje aj list Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3454/2015-2.1. z 23.3.2015, resp. ďalšie príslušné listy tohto ministerstva, ktoré je jednak gestorským ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany prírody a krajiny a súčasne aj vedie zoznam odborne spôsobilých osôb podľa a .

15. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného podal rozsiahle vyjadrenie žalobca, ktorý v ňom vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo neuskutočnením pojednávania došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom žalobca spochybnil závery žalovaného týkajúce sa toho, že skutkový stav bol náležite zistený, či už vo vzťahu k záveru, že program starostlivosti o lesy nemusel obsahovať údaje o identifikácií a vymedzení biotopov, resp. že vyhotoviteľ programu starostlivosti o lesy nemusí mať postavenie odborne spôsobilej osoby podľa .

16. Kasačný súd po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenými osobou ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná ( ), má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti ( , a ).

17. Z dôvodu procesnej logiky sa kasačný súd pri posudzovaní dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi spojených sťažnostných bodov najprv venoval skúmaniu, či krajský súd neporušil právo sťažovateľa 1/ na spravodlivý proces tým, že vo veci rozhodol bez nariadeného pojednávania.

18. Konanie na krajskom súde začalo doručením žaloby dňa 7.4.2015 teda ešte za pôvodnej procesnej právnej úpravy danej znením piatej časti . Keďže žaloba bola podaná proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, konalo sa podľa druhej hlavy piatej časti . Nastúpením účinnosti dňa 1.7.2016 sa v dôsledku jeho okamžitej aplikability ( ) pokračovalo v konaní v procesnom rámci všeobecnej správnej žaloby. Režim takéhoto pokračovania v konaní bližšie upravovalo prechodné ustanovenie , v zmysle prvej vety ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.“ To znamená, že ak účastník konania na podklade výzvy súdu podľa požiadal o nariadenie pojednávania, účinky takejto žiadosti sa premietli aj do správneho súdneho konania spravujúceho sa režimom .

19. V zmysle predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ako to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje povinnosť a nie možnosť nariadiť pojednávanie, pričom plnú dispozíciou s týmto procesným oprávnením priznáva zákon účastníkovi konania (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 592 s.). Inak povedané, ak účastník konania požiada o nariadenie pojednávania, musí mu správny súd vyhovieť. Na druhej strane zákonodarca toto právo účastníka konania z dôvodu aplikácie princípov rýchlosti a hospodárnosti

konania obmedzil v tom zmysle, že každý účastník konania môže uplatniť nárok na nariadenie pojednávania len pri prvom úkone voči správnemu súdu, t.j. žalobca v správnej žalobe podľa a žalovaný a ďalší účastníci konania vo vyjadrení k nej podľa s tým, že na neskoršie žiadosti sa neprihliada.

20. V danom prípade zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal o nariadenie pojednávania listom z 29.4.2015 doručeným krajskému súdu 5.5.2015, ktorým reagoval na výzvu krajského súdu z 20.4.2015 doručenú mu 27.4.2015. Rovnako pritom o nariadenie pojednávania požiadal aj žalobca v liste z 12.5.2015 doručenom krajskému súdu 14.5.2015.

21. Krajský súd uvedené žiadosti zrejme opomenul, keď napadnutý rozsudok vydal bez nariadenia pojednávania a v jeho odôvodnení v poslednej vete bodu 24 uviedol, že „žalobca a ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci.“

22. Znenie ustanovuje ako dôvod kasačnej sťažnosti taký nesprávny postup krajského súdu v konaní alebo pri rozhodovaní, ktorým sa znemožnilo účastníkovi konania uskutočnenie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Z daného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že nie každé procesné pochybenie krajského súdu musí mať za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia, pretože dôvodom kasačnej sťažnosti je len také pochybenie, ktoré svojou závažnosťou porušilo právo na spravodlivý proces. Kasačný súd však dospel jednoznačne k záveru, že porušenie práva (nároku) účastníka na prejednanie veci na pojednávaní má povahu takého procesného pochybenia, ktoré porušuje právo účastníka na spravodlivý proces bez ďalšieho, teda bez ohľadu na povahu veci a procesné postavenie daného účastníka konania. V tomto smere sa teda jedná aj o pretavenie princípu ústnosti (prvá veta ) ako interpretačnej pomôcky pri výklade noriem a inštitútov .

24. Zároveň a predovšetkým právo účastníka konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti, teda na pojednávaní je v zákone upravenom rozsahu aj ústavným právom vyplývajúcim z . V širšom kontexte je porušenie práva účastníka konania na prejednanie jeho veci na pojednávaní aj v rozpore s princípmi verejnosti, bezprostrednosti a kontradiktornosti súdneho konania, ktoré sú spoločne vyjadrené v zásade audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) a patria medzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.2.2023).

25. Krajský súd preto tým, že napadnutý rozsudok vydal bez nariadenia pojednávania, hoci o nariadenie pojednávania žalovaný riadne a včas požiadal, porušil procesné práva žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

26. Kasačný súd preto zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného je s odkazom na znenie dôvodná.

27. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzené v možno deliť na vady zmätočnosti [ až f) a ] a vady týkajúce sa riešenia právnej otázky [ až i) ]. Vady zmätočnosti majú procesnoprávny charakter a vzťahujú sa na nesplnenie niektorej z podmienok konania, resp. postupu v konaní. Vady týkajúce sa riešenia právnej otázky sa dotýkajú vecnej správnosti rozhodnutia krajského súdu. Hoci to explicitne neustanovuje, možno s odkazom na princípy procesnej logiky skonštatovať, že pri skúmaní v kasačnej sťažnosti uvedených dôvodov, majú vady týkajúce sa riešenia právnej otázky vo vzťahu k vadám zmätočnosti subsidiárnu povahu. Inak povedané kasačný súd preskúmava namietané vady týkajúce sa riešenia právnej otázky len v tom prípade, ak nezistil nezákonnosť rozhodnutia už na podklade namietaných vád zmätočnosti. Rovnaký záver prezentuje aj odborná spisba, podľa ktorej „Ak je rozhodnutie krajského súdu postihnuté niektorou z týchto vád (zmätočnosti), kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou preskúmavaného rozhodnutia“ (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1604 s.). Uvedené je dané tým, že ak je daná vada zmätočnosti, je preskúmavané rozhodnutie krajského súdu vždy nezákonné a to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.9.2021).

28. Na základe vyššie uvedeného preto kasačný súd po zistení, že je daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa , týkajúci sa porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku neprejednania veci na pojednávaní, už nepreskúmaval dôvodnosť kasačnej sťažnosti podľa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

B. Posúdenie kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov

29. Ďalší účastník 1. ako sťažovateľ 2/ a ďalší účastník 2. ako sťažovateľ 3/ podali kasačné sťažnosti z dôvodu podľa , pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhli kasačnému súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. sťažovateľ 2/ alternatívne navrhol aj zmenu napadnutého rozsudku tak, že sa žaloba zamieta.

30. Kasačný súd skúmajúc procesné podmienky zistil, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 2/ a 3/ boli podané riadne a včas ( a ), smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému sú prípustné ( ) a majú predpísané náležitosti ( a ), avšak neboli podané oprávnenou osobou.

31. vymedzuje sťažnostnú legitimáciu teda subjekty oprávnené podať kasačnú sťažnosť v .

32. Podľa Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v (ďalej len "sťažovateľ").

33. Pre danú vec je rozhodujúcim znenie prvej časti vety , v zmysle ktorej účastník konania môže podať kasačnú sťažnosť, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, čo znamená, že zákon vymedzuje dve kumulatívne podmienky pre podanie kasačnej sťažnosti a to (i) účastníctvo v konaní pred správnym (krajským) súdom a (ii) skutočnosť, že dotknutému účastníkovi konania nebolo namietaným rozhodnutím správneho (krajského) súdu vyhovené.

34. Zatiaľ čo obe procesné podmienky sú u žalobcu a žalovaného v podstate nesporné, inak je tomu u ďalšieho účastníka konania. Ak je totiž ďalší účastník v správnom súdnom konaní na správnom (krajskom) súde pasívny a k žalobe sa vôbec nevyjadrí či už písomne alebo na pojednávaní, nemožno následne určiť, či mu bolo alebo nebolo rozhodnutím súdu vyhovené, resp. či bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

35. Hoci vyjadrenie sa k veci je právom a nie povinnosťou ďalšieho účastníka, je potrebné si uvedomiť, že správne súdne konanie je kontradiktórnym súdnym konaním a pri ďalších účastníkoch konania nie normatívne ustanovené, či zjednodušene povedané stoja na strane žalobcu alebo žalovaného. Nemožno tiež opomenúť, že ďalší účastník môže mať podľa povahy veci jednak záujem na vyhovení ale i nevyhovení žalobe a že súčasne nie je vylúčené ani to, že tento jeho záujem sa môže v priebehu konania meniť.

36. Zároveň platí, že kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o nej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, teda najvyššia justičná autorita správneho súdnictva a preto nemožno akceptovať stav, kedy by predchádzajúca procesná pasivita ďalšieho účastníka v konaní pred správnym (krajským) súdom mala byť nahrádzaná jeho aktivitou až v kasačnou konaní. Pripustenie takéhoto stavu by totiž negovalo klasickú procesnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), pričom kasačné konanie by vo svojej podstate nahrádzalo konanie na správnom (krajskom) súde, čím by mohol byť dotknutý aj zákaz novôt v kasačnom konaní v zmysle . Rovnaký názor vyplýva pritom aj z odbornej spisby (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1637 s.)., podľa ktorej „ak sa teda ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe dostatočne určite nevysloví, ako navrhuje správnemu súdu rozhodnúť, berie na seba riziko, že nebude mať prístup ku kasačnej sťažnosti v dôsledku nemožnosti určiť, či bolo krajským súdom rozhodnuté v jeho neprospech. Nemožno totiž opomenúť, že ďalší účastník konania môže mať v závislosti od konkrétnej veci aj záujem o vyhovenie žalobe i jej zamietnutie.“

37. Len výnimočne a s prihliadnutím na konkrétny prípad by bolo možné uvažovať nad uznaním sťažnostnej legitimácie pri takom ďalšom účastníkovi, ktorý sa v konaní pred správnym (krajským) súdom síce vôbec nevyjadril k veci, avšak správny (krajský) súd napadnutým rozhodnutím zrušil také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, z ktorého sťažovateľovi priamo vyplývali práva alebo povinnosti. Túto skutočnosť by však mal takýto sťažovateľ vyargumentovať v podanej kasačnej sťažnosti.

38. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že napriek tomu, že sťažovatelia 2/ a 3/ boli krajským súdom listom z 8.1.2020 doručeným sťažovateľovi 2/ 20.1.2020 a sťažovateľovi 3/ 17.1.2020 vyzvaní na vyjadrenie sa k veci, túto možnosť nevyužili, nepožiadali ani o nariadenie pojednávania a počas celého konania na krajskom súde zostali úplne pasívni, pričom prvým ich úkonom v správnom súdnom konaní bolo až podanie kasačnej sťažnosti. V podanej kasačnej sťažnosti zároveň sťažovatelia ani bližšie neargumentovali v rozsahu opísanom v bode 37 odôvodnenia tohto rozsudku.

39. S prihliadnutím na procesnú pasivitu sťažovateľov 2/ a 3/ a absenciu ich vyjadrenia k veci preto sťažovatelia nepreukázali, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo rozhodnuté v ich neprospech a teda ani neosvedčili svoju sťažnostnú legitimáciu v zmysle .

V.

Záver

40. Vzhľadom na to, že kasačný súd zistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného ako sťažovateľa 1/ podľa , zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie podľa Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

41. Keďže ďalší účastníci 1. a 2 ako sťažovatelia 2/ a 3/ nepreukázali svoju sťažnostnú legitimáciu, kasačný súd ich kasačné sťažnosti podľa odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

42. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku trov konania pred správnym súdom rozhodne v súlade s Správny súd v Bratislave.

43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0

44. ( prvá veta ). Porušenie práva (nároku) účastníka na prejednanie veci na pojednávaní má povahu takého procesného pochybenia, ktoré porušuje právo účastníka na spravodlivý proces bez ďalšieho, teda bez ohľadu na povahu veci a procesné postavenie. V tomto smere sa teda jedná aj o pretavenie princípu ústnosti daného prvou vetou ako interpretačnej pomôcky pri výklade noriem a inštitútov . Zároveň a predovšetkým právo účastníka konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti, teda na pojednávaní je v zákone upravenom rozsahu aj ústavným právom vyplývajúcim z .

Ustanovenie § 442 ods. 1 vymedzuje dve kumulatívne podmienky pre podanie kasačnej sťažnosti a to účastníctvo v konaní pred správnym (krajským) súdom a skutočnosť, že dotknutému účastníkovi konania nebolo namietaným rozhodnutím správneho (krajského) súdu vyhovené. Zatiaľ čo obe procesné podmienky súd u žalobcu a žalovaného v podstate nesporné, inak je tomu u ďalšieho účastníka konania. Ak je totiž ďalší účastník v správnom súdnom konaní na správnom (krajskom) súde pasívny a k žalobe sa vôbec nevyjadrí či už písomne alebo na pojednávaní, nemožno následne určiť, či mu bolo alebo nebolo rozhodnutím súdu vyhovené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.