Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-290-2004.pdf
PDF · 87.18 KB
No categories available
8C/290/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci žalobcu M. B., bytom S., ul. N. č. XX,. právne zastúpeného JUDr. E. V., advokátom so sídlom P., ul. H. č.XX,. proti žalovanému L., s.r.o. S., sídlom S., ul. N. č. XX,. právne zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom P., ul. H. č. XXX,. za vedľajšej účasti V. E. a.s., IČO: XX. XXX. XXX,. sídlom K., ul. M. č. XX,. o vyslovenie povinnosti udeliť súhlas na opätovné napojenie dodávky elektrickej energie do bytu s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
konanie v časti o uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi zrealizovať napojenie dodávky elektrickej energie do bytu žalobcu z a s t a v u j e,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.12.2004 sa žalobca domáhal voči žalovanému udelenia súhlasu vedľajšiemu účastníkovi na znovu napojenie dodávky elektrickej energie do bytu žalobcu zapísaného na LV č. 3476 kat. úz. S. byt číslo XXX. a voči vedľajšiemu účastníkovi uloženia povinnosti zrealizovať napojenie dodávky elektrickej energie do bytu žalobcu. Od žalovaného taktiež požadoval náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bezdôvodne odpojil jeho byt od prívodu elektrickej energie do jeho bytu. Na pojednávaní dňa 25.4.2006 vzal žalobu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi vo vzťahu k druhému žalobnému výroku späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že do odpojenia dodávky elektrickej energie boli náklady za spotrebovanú elektrickú energiu v roku 2003 vo výške 4.333,27 Sk, pričom žalobca ich neuhradil a predo došlo zo strany vedľajšieho účastníka k vypovedaniu zmluvy o dodávke elektriny. Je neprípustné, aby žalobca spotreboval elektrickú energiu a aby ju uhrádzal žalovaný a tak si vytváral stratu.
Vedľajší účastník so žalobou nesúhlasil a uviedol, že v zmysle obchodno-technických podmienok dodávky elektriny pre regulovaných odberateľov kategórie C a D, čl. V., odsek 5 je odberateľ, ktorý sa chce napojiť na odber elektrickej energie a nie je zároveň vlastníkom elektrického zariadenia, povinný zabezpečiť súhlas vlastníka tohto zariadenia a v tom prípade mu bude elektrina zavedená. V danom prípade takýto súhlas nemajú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom Ing. F. V. konateľa žalovanej spoločnosti, výsluchom svedka M. M., oboznámením žaloby a písomných vyjadrení účastníkov, kúpnej zmluvy zo dňa 24.7.1998, pôdorysu prízemia, obchodno-technických podmienok dodávky elektriny pre regulovaných odberateľov kategórie C a D, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C 574/00, 10C 573/00, ostatného spisového materiálu a zistil, že:
Žalobca spolu s manželkou býva v priestoroch nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v S. na ul. N. č. XX. na základe rozhodnutia o pridelení podnikového bytu zo dňa 2.6.1986. Za nájomné uhrádza mesačne okolo 2.300,- Sk, tak ako mu bolo pôvodne určené za podnikový byt vrátane nákladov za odber elektrickej energie. Žalovaný sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.7.1998, ktorej vklad bol povolený pod č. V 102/2000. Žalovaný požadoval od žalobcu platenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu vo výške 4.678,- Sk mesačne, pričom toto žalobca neakceptoval. Následne dňa 21.3.2003 došlo k odpojeniu dodávky elektrickej energie.
Žalobu v časti o uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi zrealizovať napojenie dodávky elektrickej energie do bytu žalobcu vzal žalobca na pojednávaní dňa 25.4.2006 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný aj vedľajší účastník s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.
Konateľ žalovanej spoločnosti Ing. F. V. uviedol, že predmetnú slobodáreň kúpili od predchádzajúceho vlastníka ZŤS S. na základe kúpno-predajnej zmluvy, pričom vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa žalovaný stal v januári 2000 po vyplatení kúpnej ceny. Predmetom kúpy bola 200-posteľová slobodáreň, bez zmienky o byte tak, ako je to uvedené v kolaudačnom rozhodnutí z r. 1986. V r. 2001 začal žalovaný prerábať slobodáreň na byty, do ktorých zavádzal samostatné elektromery a to aj v priestore, ktorý obýva žalobca. V r. 2003 po vyúčtovaní spotreby elektrickej energie za priestory, ktoré obýva žalobca, bol tento žalovaným vyzvaný, aby nedoplatky uhradil, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Následne ho vedľajší účastník odpojil od dodávky elektrickej energie, ale keďže chcel odpojiť aj elektromer, ktorý zabezpečoval prakticky prívod energie do ostatných priestorov, bol žalovaný nútený uhradiť nedoplatok, ktorý vyprodukoval žalobca.
Svedok M. M., ktorý v 80-tych rokoch pracoval v ZŤS S. ako stavebný technik, stavebný dozor a mal na starosti aj výstavbu slobodárne v S., v ktorej priestory obýva žalobca na pojednávaní dňa 25.4.2006 uviedol, že slobodáreň sa skladala z výškovej časti a z prízemnej časti, v ktorej bola spoločenská miestnosť, vstup, kotolňa a byt domovníka, ktorý bol pridelený žalobcovi. Uviedol, že kolaudovala sa celá stavba slobodárne ako celok, v rámci toho sa kolaudoval aj domovnícky byt.
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C 574/00 sa žalovaný domáha od žalobcu zaplatenia nájomného, pričom rozsudkom zo dňa 17.9.2004 bolo žalobe vyhovené a žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 155.066,- Sk s príslušenstvom, voči ktorému sa žalobca odvolal. Vec je v súčasnosti na Krajskom súde v Prešove vedená pod sp. zn. 7Co 204/05.
Podľa § 96 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže žalobca vzal žalobu v časti o uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi zrealizovať napojenie dodávky elektrickej energie do jeho bytu na pojednávaní dňa 25.4.2006 späť, súd postupom podľa § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Podľa čl. Čl.13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.5.2001, č.k. 10C 573/00 - 54 bola žaloba terajšieho žalovaného proti terajšiemu žalobcovi o vypratanie priestorov obývaných žalobcom zamietnutá. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2002, pričom bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.2.2002, č.k. 2Co 458/01 - 71. V tomto rozhodnutí odvolací súd vyslovil právny názor, že ohľadne priestorov užívaných žalobcom nemohol vzniknúť chránený nájom a terajší žalobca tieto užíva neoprávnene.
Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom konaní stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Žalobcovi boli predmetné priestory pridelené ako byt a to rozhodnutím bývalého zamestnávateľa žalobcu z 2.6.1986. Takéto rozhodnutie odôvodňovalo uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu postupom podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do novely vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb., pričom zákon pre platnosť takejto dohody nevyžadoval písomnú formu. Žalobca však považuje vzťah k predmetným priestorom za chránený nájomný vzťah. Z kolaudačného rozhodnutia MsNV v S. z 23.4.1986 č. 660/1986 vyplýva, že stavba s predmetnými priestormi bola určená na užívanie ako 200 - posteľová slobodáreň s prízemnou prevádzkovou časťou. Ak formálna dohoda podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 1.1.1992 upravovala účel užívania priestorov odlišne, než bol určený v kolaudačnom rozhodnutí, bola v rozpore so zákonom ( § 85 zákona č. 50/1976 Zb. ) a teda bola neplatná ( § 39 Občianskeho zákonníka ). Nemohol preto ani vzniknúť chránený nájom. O to viac, ak malo ísť o priestory nebytové ( prízemná prevádzková časť ). Z uvedených dôvodov sa žalovaný aj v konaní 10C 573/00 domáhal ich vypratania, nakoľko žalobca tieto užíva neoprávnene. Ochrana mu však súdom nebola priznaná s poukazom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a nedotknuteľnosť obydlia garantovanej Ústavou.
Pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je účelové určenie miestnosti, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty ( číslo judikátu 87/2003 ). Nakoľko o predmetných miestnostiach užívaných žalobcom nebolo stavebným úradom právoplatne určené, že ide o byt, nebolo možné priznať žalobcovi ochranu tak, ako sa jej domáhal, resp. nebolo možné uložiť žalovanému povinnosť súhlasu na znovanapojenie dodávky elektrickej energie.
V zmysle čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosť je možné ukladať len zákonom alebo na základe zákona, nie je možné žalovanému uložiť povinnosť a prinútiť ho udeliť súhlas, resp. uzavrieť zmluvu s elektrárňou, ak ju sám nechce uzavrieť. Žiaden zákon mu neukladá takúto povinnosť, preto súd žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietol. V danom prípade nebolo možné postupovať ani podľa § 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto zákonné ustanovenie neumožňuje založiť hmotnoprávny vzťah, poskytuje len ochranu už upravenému, resp. založenému vzťahu. Naviac
žalobca v žalobnom petite uvádza, že ide o byt, dokonca o byt žalobcu, pričom ani kúpnopredajnú zmluvu ani zmluvu o nájme so žalovaným doposiaľ neuzatvoril.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd v tom, že hoci v tomto konaní bol úspešný žalovaný, v konaní 10C 573/00 nebol žalobca vyprataný. Vzťahy medzi účastníkmi sú nevyjasnené, pričom žalobca bol pri procese vzniku užívania bytu dobromyseľný.
O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Os.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom konaní bol úspešný vedľajší účastník. Keďže mu žiadne trovy konania nevznikli a ani ich náhradu nepožadoval, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.