Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-50-2018.pdf
PDF · 206.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu Rímskokatolícka farnosť sv. Martina, Lemešany 80, 082 03 Lemešany, IČO: 42 088 151, právne zastúpeného Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Zoborská 13, 040 01 Košice proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpená Garaj & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Jozefská 3, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti II. výroku rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-PO-E zo dňa 24. apríla 2018 na základe všeobecnej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. apríla 2018 Číslo: OU-PO-E v II. výroku, v ktorom bola určená náhrada za vyvlastnenie a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
Ďalšiemu účastníkovi konania Národnej diaľničnej spoločnosti náhradu trov konania súd n e p r i z n á v a s poukazom na ustanovenie § 169 S.s.p.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Napadnutým rozhodnutím v bode I. výroku žalovaný vyvlastnil podľa § 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 282/2015 Z. z., v spojení s § 17a a 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), vo verejnom záujme, v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.. Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, nasledovné nehnuteľnosti v k. ú. I., odčlenené geometrickým plánom GP č. X/XX zo dňa 25.07.2014 (ďalej len „GP“), zapísané na LV č. XXXX k. ú. I. (ďalej len „LV“):
- z parcely O. č. XXX o výmere XX XXX mX - orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I., v GP odčlenený diel č. XX o výmere XXX mX a diel č. XXX o výmere XX m2, spolu ako novovytvorená parcela KN - C XXXX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria;
- z parcely O. č. XXX o výmere XX XXX m2 - orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I., v GP odčlenený diel č. XX o výmere XXX m2 a diel č. XXX o výmere XX m2, spolu ako novovytvorená parcela KN C XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria;
- z parcely O. č. XXX o výmere XX XXX m2 - orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I., v GP odčlenený diel č. XX o výmere XXXX m2 a diel č. XXX o výmere XX m2, spolu ako novovytvorená parcela KN-C XXXX/XX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria;
- z parcely O. č. XXX o výmere X XXX m2 - trvale trávne porasty, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I., v GP odčlenený diel č. XX o výmere XXXX m2, diel č. XXX o výmere XX mX a č. XXX o výmere XX m2, spolu ako novovytvorená parcela KN-C XXXX/XX o výmere XXXX m2 zastavané plochy a nádvoria;
- z parcely O. č. XXX o výmere X XXX m2 - trvalé trávne porasty, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I., v GP odčlenený diel č. X o výmere XX mX a diel č. XXX o výmere X m2, spolu ako novovytvorená parcela KN-C XXXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria.
Vyvlastňovanou osobou je Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lemešany, so sídlom: Lemešany 80, 082 03 Lemešany, IČO: 42 088 151, zapísaná v LV v časti BI v podiele 1/1 (ďalej len vyvlastnený“). Predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené na účel majetkoprávneho vysporiadania už užívaného úseku líniovej stavby „Diaľnica Dl D. - W.“. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o vyvlastnení prechádza vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na vyvlastniteľa.
2. V ďalšej časti rozhodol o námietkach vyvlastneného podľa § 9 ods. 2 pism. f) zák. č. 282/2015 Z.z. V námietka č. 1 vyvlastňovaný uviedol, že nikdy nevyjadril nesúhlas s prevodom vlastníckeho práva z vyvlastňovaného na vyvlastniteľa. Prostredníctvom Košickej arcidiecézy, ako nadriadeného orgánu vyvlastňovaného, schvaľujúceho prevody cirkevného majetku vo vlastníctve farností, nachádzajúcich sa na jej území, jednoznačne niekoľkokrát písomne vyjadril svoj súhlas s predajom predmetných nehnuteľností a požadoval rokovať o kúpnej cene ako jednej z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, pričom svoj protinávrh kúpnej ceny podložil znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017, ktorý stanovoval diametrálne odlišnú všeobecnú hodnotu nehnuteľností a v nadväznosti na to požiadali vyvlastniteľa o osobné stretnutie, ktoré ostalo bez akejkoľvek reakcie a vyvlastňovateľ podal návrh na vyvlastnenie. Túto námietka žalovaný zamietol. V námietke č. 2 vyvlastňovaný uviedol, že kúpna cena predmetných nehnuteľností má byť primeraná, spravodlivá, zodpovedajúca všeobecnej hodnote nehnuteľností a mala by zohľadňovať to, že vybudovaním stavby diaľnice došlo k zasiahnutiu do vlastníckych oprávnení vyvlastňovaného bez akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu a bez akéhokoľvek právneho titulu k nehnuteľnostiam, ktoré boli zastavané prakticky neodstrániteľnou stavbou, čo však v danom prípade splnené nebolo. Túto námietka žalovaný zamietol. V námietke č. 3 vyvlastňovaný opätovne vyjadril svoj súhlas s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vyvlastniteľom, avšak namietal výšku náhrady v zmysle návrhu na vyvlastnenie v sume XX.XX €/m2, celkovo XX XXX,XX Eur za X XXX,XX m2, stanovenú znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho doplnenia č. 1 a požadoval určiť výšku náhrady v sume XX,XX €/m2, celkovo XX XXX,XX Eur za X XXX,XX m2, v zmysle jeho znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017. Vyvlastňovací orgán námietku zamietol a podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 285/2015 Z. z., s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal vyvlastneného na príslušný súd. V námietke č. 4 vyvlastňovaný namietal správnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho doplnenia č. 1 a uviedol, že má za to, že nakoľko uvedený znalecký posudok trpí závažnými vadami, pretože podľa jeho názoru znalec, určený vyvlastniteľom, nebol na mieste nehnuteľností a použil nesprávne koeficienty pri výpočtoch všeobecnej hodnoty nehnuteľností, čo vyplýva z ním predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017, nie je možné znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho doplnenia č. 1 použiť pre stanovenie náhrady za vyvlastnenie predmetných nehnuteľností. Túto námietku žalovaný zamietol.
3. Následne v bode II. výroku žalovaný určil náhradu za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z., nasledovne:
Parcela registra CKN Druh pozemku Výmera parcely v m2 Vyvlastňovací podiel Cena v €/nf Výmera podielu pozemku v in2 Náhrada za podiel v EUR XXXX/X Zastavané plochy a nádvoria XXX X/X XX,XX XXX,XX XXXX,XX XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria XXX X/X XX,XX XXX,XX XXXX,XX XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria XXXX X/X XX,XX XXXX,XX XXXXX,XX XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria XXXX X/X XX,XX XXXX,XX XXXXX,XX XXXX/X Zastavané plochy a nádvoria XX X/X XX,XX XX XXX,XX X.: X.XXX,XX XX.XXX,XX Náhrada za vyvlastnenie: XX.XXX,XX €
Slovom: T. Eur A. centov Náhrada za vyvlastnenie bola určená podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 a doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX znalecký úkon číslo XX/ XXXX, ktoré vypracoval Ing. O. U., Y. F. XX, XXX XX F., evidenčné číslo znalca XXX XXX. Jednotková hodnota predmetných pozemkov bola stanovená v sume XX,XX €/m2 (v tabuľke ako „cena v €/m2“). Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastniteľ poskytne uvedenú finančnú náhradu za vyvlastnenie vyvlastnenému jednorazovo, v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o vyvlastnení, spôsobom dohodnutým s vyvlastneným.
4. V odôvodnení žalovaný uviedol, že vyvlastniteľ podal dňa 16.02.2018 na vyvlastňovací orgán návrh na vyvlastnenie, v ktorom navrhol prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. I. vyvlastnením, v rozsahu a pre účel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
5. Podľa § 2 zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Na základe predloženého návrhu vyvlastňovací orgán skúmal, či sú splnené predpoklady pre vyvlastnenie a to, či je splnený účel a podmienky, za ktorých možno podľa zákona č. 282/2015 Z. z. vyvlastniť. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere.
6. Nevyhnutnosť miery vyvlastnenia posudzoval vyvlastňovací orgán na podklade geometrického plánu GP č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vypracoval G.. G. N., L.- H., W. XX, XXX XX O., úradne overil Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor dňa 07.10.2014 pod č. Gl-XXXX/XXXX. Verejný záujem je vyjadrený účelom vyvlastnenia, ktorým je v tomto prípade majetkoprávne vysporiadanie nehnuteľností, patriacich k užívanému úseku líniovej stavby „Diaľnica Dl D. - W.“.
7. Podľa ustanovenia § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Uvedeným ustanovením cestného zákona, ako osobitného predpisu, je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a účel vyvlastnenia. Vyvlastnenie sa týka nehnuteľností, ktoré patria k úseku diaľnice Dl v užívaní. Vyvlastnenie takýchto nehnuteľností je prípustné podľa ustanovenia § 24e cestného zákona, podľa znenia ktorého, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020.
8. Ďalej žalovaný citoval ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 282/2015 Z. z., podľa ktorého vyvlastnenie možno uskutočniť len za primeranú náhradu. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Peňažná náhrada za vyvlastnenie je určená znaleckým posudkom ZP č. XX/XXXX. zo dňa 14.02.2015, znalecký úkon zapísaný pod poradovým číslom XX/XXXX znaleckého denníka č. 1 a doplnením č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX znalecký úkon číslo XX/XXXX zo dňa 21.08.2017, znalecký úkon zapísaný pod poradovým číslom XX/XXXX (ďalej len „doplnenie“).
Uvedený znalecký posudok a jeho doplnenie vypracoval G.. O. U., Y. F. XX, XXX XX F., evidenčné číslo znalca XXX XXX. Jednotková hodnota predmetných pozemkov bola v doplnení stanovená v sume XX,XX €/m2 (v tabuľke ako „cena v €/m2“), za ktorú vyvlastňovací orgán predmetné nehnuteľnosti vyvlastnil. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastnenie možno uskutočniť len ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Ďalej žalovaný citoval v odôvodnení rozhodnutia § 2 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. V tomto prípade inú lehotu ustanovuje 17 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ak nebol adresát, ktorému má byť písomná výzva na uzavretie dohody doručená do vlastných rúk, zastihnutý v mieste doručenia, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas plynutia odbernej lehoty podľa poštových podmienok, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
9. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že vyvlastnite!' preukázal bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, keď vyvlastnenému zaslal ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy, obsahujúcu zákonom predpísané náležitosti podľa § 3 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Jednou z nich bol aj návrh náhrady za odpredaj predmetných nehnuteľností, stanovený znaleckým posudkom. Vyvlastňovaný v rámci komunikácie, prebiehajúcej medzi ním a vyvlastniteľom v priebehu celého procesu uzatvárania kúpnej zmluvy jej podpísanie síce výslovne neodmietol a vždy uvádzal, že s odpredajom súhlasí, žiadal však odpredaj predmetných nehnuteľností za značne vyššiu sumu, určenú ním predloženým znaleckým posudkom. Nakoľko vyvlastniteľ ponúkol vyvlastnenému náhradu stanovenú znaleckým posudkom v súlade § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., neakceptovanie tejto ceny možno považovať za odmietnutie dohody. Vzhľadom na uvedené, vyvlastniteľ preukázal bezvýslednosť dohody, čím splnil jednu zo zákonom daných podmienok pre podanie návrhu na vyvlastnenie. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastniteľ svoj návrh na vyvlastnenie odôvodnil tým, že predmetná stavba je súčasťou medzinárodného Európskeho cestného ťahu a je v súlade so stratégiou Slovenska. Súlad s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zabezpečuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Účelom stavby je v čo najväčšej miere odstrániť kritický stav z hľadiska bezpečnosti, technických parametrov a zabezpečiť stavebnými úpravami prehľadnosť na príslušnom úseku. Komunikácia je využívaná širokou verejnosťou. Verejný záujem je preukázaný aj tým, že účelom výstavby je zaistenie bezpečnosti užívateľov cesty, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty a zlepšenie parametrov pozemnej komunikácie, využívanej širokou verejnosťou. Vyvlastniteľ preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plávania rozhodnutím číslo: T.. XXX/XX/KK zo dňa 14.12.1988 o povolení trvalého užívania samostatných ucelených častí stavby „Dl D. - W.“, v k. ú. D., E., D., I., U., W., Q. W., A. F., X., F., O., W. a Q. (kolaudačné rozhodnutie), vydaným Okresným národným výborom O. - Q., odborom dopravy, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.1988. Z obsahu tohto kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané na základe územného rozhodnutia č. Q.. XXXX/ XX-SB zo dňa 18.10.1979 a rozhodnutia o prípustnosti stavby (stavebného povolenia) č. OD XXXX/ XX-SAL zo dňa 07.02.1984, vydaným ONV Košice - Vidiek, odborom dopravy v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou a dohodnutými zmenami v priebehu výstavby.
10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákona neustanovuje inak. Na základe uvedeného ustanovenia, vyvlastniteľ poskytne vyvlastnenému náhradu za vyvlastnenie jednorazovo, v sume uvedenej v časti II. výroku tohto rozhodnutia a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o vyvlastnení, spôsobom dohodnutým s vyvlastneným.
Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo preukázané podľa § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z., listom vlastníctva č. XXXX k. ú. D., ktorý vydal Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor dňa 23.01.2018. Po preskúmaní návrhu na vyvlastnenie vyvlastňovací orgán zistil, že tento spĺňa požiadavku kvalifikovaného návrhu podľa ustanovenia § 9 zákona č. 282/2015 z. z. Vyvlastňovací orgán podľa § 10 ods. 1, 2 a 3 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania verejnosti. Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania bolo jeho účastníkom oznámené podľa § 10 ods. 11 zákona č. 282/2015 Z. z. a riadne doručené podľa § 24 správneho poriadku. V oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania boli účastníci konania upozornení na to, že svoje námietky proti vyvlastneniu môžu uplatniť najneskoršie na tomto ústnom pojednávaní a tiež na to, že na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté, alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa podľa § 10 ods. 12 zákona č. 282/2015 Z. z. neprihliada. Ďalej boli upozornení na možnosť uplatnenia námietky predpojatosti, obsahujúcej skutočnosti, nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu s uvedením náležitostí uplatnenia tejto námietky podľa § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z. z.
11. Vyvlastneného na ústnom pojednávaní na základe ďalej uvedeného substitučného splnomocnenia zastupovala JUDr. Zuzana Fabianová - advokátka, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 42 406 919 (ďalej len „splnomocnená zástupkyňa“). Splnomocnená zástupkyňa predložila splnomocnenie zo dňa 20.03.2018, ktorým vyvlastnený splnomocnil advokátsku kanceláriu Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zoborská 13, 040 01 Košice. IČO: 47 256 206 (ďalej len „Sýkora“), na zastupovanie okrem iných aj v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej moci a správy, najmä na zastupovanie vo všetkých veciach, týkajúcich sa a/alebo súvisiacich s vyvlastnením nehnuteľností v k.ú. I. substitučné splnomocnenie zo dňa 21.03.2018, ktorým ju Sýkora splnomocnil na zastupovanie na ústnom pojednávaní dňa 21.03.2018; vo výroku podrobne uvedené námietky proti vyvlastneniu v dvoch vyhotoveniach, originál znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017, vypracovaný G.. B. E., I.., D. 4, O. a jednu jeho neoverenú kópiu. Na požiadanie jej bolo umožnené nahliadnuť do spisu, z ktorého si mobilným telefónom vyhotovila fotokópiu doplnenia ZP. Vyvlastniteľ do zápisnice uviedol, že trvá na podanom návrhu. Bolo mu odovzdané jedno vyhotovenie námietok. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica, ktorú po jej prečítaní na znak súhlasu s jej obsahom prítomní podpísali.
12. Z dôvodu námietky, vznesenej vyvlastneným na ústnom pojednávaní, vyvlastňovací orgán požiadal Ing. O. U. o odborné vyjadrenie, resp. vysvetlenie vlastníkom namietaných skutočností, smerujúcich proti ním vypracovanému znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 a jeho doplneniu č. 1 zo dňa 21.08.2017. G.. O. U. zaslal svoje odborné vyjadrenie zo dňa 15.04.2018, v ktorom uviedol, že v spracovanom znaleckom posudku č. XX/XXXX a v jeho doplnení č. X bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov, ktoré boli zabraté diaľničnou stavbou D 1 D. - W.. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov zohľadňoval aktuálnosť realitného trhu, všeobecnú situáciu umiestnenia pozemkov, ich polohu k centru obcí, spôsob a intenzitu ich využitia, ďalej o aký druh pozemku sa jedná a v akej lokalite sa nachádzajú, aká je možnosť vybavenia pozemkov technickou a dopravnou infraštruktúrou a inžinierskymi sieťami a zohľadnil ich polohu v zónach podľa územného plánu obce. Na základe hodnotenia jednotlivých faktorov stanovil koeficienty a konečnú hodnotu pozemkov. Hodnotenie všetkých faktorov majúcich vplyv na hodnotu pozemkov popísal v analýzach polohy a využitia pozemkov. Stanovené koeficienty sú objektívne a zodpovedajú vlastnostiam a podmienkam užívania pozemkov. Všetky koeficienty sú stanovené v rozsahu a v súlade s vyhláškou č. 492/2014 Z. z. Znalec v odbornom vyjadrení ďalej uviedol, že hodnotené parcely sú v severovýchodnej časti katastrálneho územia. Vzdušné sú vzdialené 400 m od zastavaného územia obce. Pozemky sú bez obecnej technickej a dopravnej infraštruktúry. V najbližšom okolí hodnotených parciel sú len trvalé trávne porasty a poľnohospodárska pôda. Pri zohľadnení všetkých špecifických podmienok pozemkov ponúkaných na realitnom trhu a v porovnaní s hodnotenými pozemkami je hodnota pozemkov vo výške XX,XX Eur/m2 stanovená v znaleckom posudku reálna a zodpovedá realitnému trhu. Z uvedeného vysvetlenia a stanoviska sú preto všetky námietky k stanoveniu koeficientov polohovej diferenciácie v znaleckom posudku č. XX/XXXX a v doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX na stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty pozemkov v katastrálnom území I.. neopodstatnené. Znalec v odbornom vyjadrení v plnom rozsahu potvrdzuje správnosť a objektívnosť spracovaného znaleckého posudku a jeho doplnenia. Na základe takto doplneného zisťovania vyvlastňovací orgán následne vydal toto rozhodnutie, ktorým predmetné nehnuteľnosti vyvlastnil za cenu, stanovenú znaleckým posudkom, predloženým vyvlastniteľom a vo veci požiadavky vyššej náhrady za vyvlastnenie odkázal vyvlastneného na príslušný súd. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje sa, alebo zaniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech sa obmedzuje, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia.
13. Žalovaný ďalej rozhodol o námietkach vyvlastneného: K námietke č. 1 uviedol, že vyvlastnenie možno podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., uskutočniť len ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastniteľ vo vyvlastňovacom konaní preukazuje bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 282/2015 Z. z., písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným. K námietke sa vyvlastňovací orgán podrobne vyjadril v časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorá pojednáva o preukázaní bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vo vyvlastňovacom konaní podľa § 3 ods. 1 písm. a), b) ad) zákona č. 282/2015 Z. z.. Námietku zamietol žalovaný. K námietke č. 2 uviedol, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastňovací orgán má za to, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky vyvlastnenia podľa uvedeného právneho ustanovenia a zákonnosť vyvlastnenia bola dostatočným spôsobom zdôvodnená v odôvodnení tohto rozhodnutia. Námietka bola zamietnutá. K námietke č. 3 uviedol, že podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 285/2015 Z. z., výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. V súlade s uvedeným ustanovením vyvlastňovací orgán predmetné nehnuteľnosti vyvlastnil za cenu, stanovenú znaleckým posudkom, ktorý predložil vyvlastniteľ a určil lehotu a spôsob zaplatenia náhrady za vyvlastnenie vyvlastnenému. Námietku ceny za vyvlastnenie zamietol a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal vyvlastneného na príslušný súd. K námietke č. 4 uviedol, že podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. Vyvlastňovací orgán podľa uvedeného právneho predpisu požiadal Ing. O. U. o odborné vyjadrenie, resp. vysvetlenie vyvlastneným namietaných skutočností, smerujúcich proti ním vypracovanému znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 a jeho doplneniu. Znalec zaslal vyvlastňovaciemu orgánu odborné vysvetlenie, ktorého obsah je podrobne uvedený v odôvodnení tohto rozhodnutia a ktoré bolo pre správny orgán podkladom pre posúdenie rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie. Námietka bola zamietnutá.
II.
Žalobné dôvody
14. Proti rozhodnutiu žalovaného v časti výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. z dôvodu, že uvedené rozhodnutie vo výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie a postup žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol nezákonný a žalobca ním bol priamo ukrátený na svojich právach. Nezákonnosť touto žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu spočíva v tom, že:
- napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.)
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) S.s.p.)
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) S.s.p.)
- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) S.s.p.)
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) S.s.p.) Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie ako nezákonný zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a zaviazať ho na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
15. V dôvodoch žaloby zhrnul skutkový stav a uviedol, že žalobcovi bol dňa 16.03.2017 NDS prostredníctvom emailu doručený na vyjadrenie návrh kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/ Chabžany/XXX/Me, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva zo žalobcu na NDS k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam s navrhovanou kúpnou cenou nehnuteľností stanovenou podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 znalcom G.. O. U. v sume vo výške XX,XX. EUR/m2. Žalobca predložil uvedenú Kúpnu zmluvu č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/I./XXX/Me Košickej arcidiecéze ako nadriadenej inštancii žalobcu schvaľujúcej prevody cirkevného majetku vo vlastníctve farností nachádzajúcich sa na jej území, ktorá informovala NDS o zámere vyhotovenia znaleckého posudku k dotknutým nehnuteľnostiam za účelom stanovenia ich hodnoty. Na základe požiadavky Košickej arcidiecézy bol vyhotovený Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017 znalcom G.. B. E., I.. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorá v zmysle uvedeného znaleckého posudku predstavovala XX,XX EUR/m2. Predmetný Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017 bol NDS doručený dňa 20.06.2017 spolu s listom označeným ako „Predaj cirkevných pozemkov pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. - cena podľa znaleckého posudku “. NDS oznámila žalobcovi listom zo dňa 15.08.2017, že s návrhom kúpnej ceny XX,XX EUR/m2 nesúhlasí z dôvodu, že predstavuje podstatne vyššiu sumu ako v zaslanom návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 16.03.2017, a teda bez uvedenia adekvátnych dôvodov a zároveň nechala vyhotoviť Doplnenie č. 1 k Znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 vyhotovenému znalcom G.. O. U., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu vo výške XX,XX EUR/m2.
16. V nadväznosti na predošlú korešpondenciu s cieľom nájsť spoločný kompromis ohľadom stanovenia výšky kúpnej ceny a z dôvodu markantného rozdielu vo výške všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa znaleckých posudkov vyhotovovaných na podnet NDS a žalobcu, Košická arcidiecéza pozvala NDS na osobné rokovanie, ktorého sa nikto zo strany NDS nezúčastnil a na uvedený list žalobca ani Košická arcidicéza nedostali žiadnu odpoveď. NDS ako vyvlastniteľ podala dňa 16.02.2018 na Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky Návrh na vyvlastnenie nehnuteľností, D1 D. - W., katastrálne územie I. zo dňa 09.02.2018, č. XXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX (ďalej len ako „Návrh na vyvlastnenie“). V zmysle uvedeného Návrhu na vyvlastnenie NDS navrhovala v zmysle zákona o vyvlastnení, § 17a a § 24 e Cestného zákona, aby bolo začaté vyvlastňovacie konanie a po jeho skončení bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým budú vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke práva vlastníka - žalobcu k vyššie uvedeným pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území I. Žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-PO-E zo dňa 19.02.2018 spolu s Návrhom NDS na vyvlastnenie a nariadil ústne pojednávanie na deň 21.03.2018. Žalobca predložil žalovanému na ústnom pojednávaní dňa 21.03.2018 písomné Námietky vo vyvlastňovacom konaní č. OU-PO-E zo dňa 20.03.2018 (ďalej len ako „námietky“). V námietkach žalobca uviedol, že samotný žalobca ako aj jeho nadriadený orgán Košická arcidiecéza jednoznačne niekoľkokrát písomne vyjadrili svoj súhlas s predajom vyššie špecifikovaných nehnuteľností NDS, avšak požadovali rokovať o kúpnej cene ako jednej z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy predloženej NDS, pričom svoj protinávrh kúpnej ceny žalobca podložil Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017, ktorý stanovoval diametrálne odlišnú všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Žalobca namietal výšku náhrady v zmysle Návrhu na vyvlastnenie v sume XX,XX Eur/m2, celkovo XX XXX,XX Eur za X.XXX m2, stanovenú Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho Doplnenia č. 1. a požadoval určiť výšku náhrady v sume XX,XX Eur/m2, celkovo XXX.XXX,XX Eur za X.XXX m2, v zmysle Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017. Žalobca taktiež namietal správnosť Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho Doplnenia č. 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol dvoma samostatnými výrokmi, prvým o vyvlastnení a druhým o určení náhrady za ich vyvlastnenie vo výške XX.XXX,XX Eur v zmysle Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho Doplnenia č. 1. Žalovaný námietky žalobcu zamietol.
17. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný stanovil náhradu za vyvlastnenie podľa výroku II. a námietky žalobcu zamietol z nasledovných dôvodov: 1./ NDS preukázala bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, keď žalobcovi zaslala ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy a ponúkla žalobcovi náhradu stanovenú znaleckým posudkom v súlade s ustanovenie § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., neakceptovanie tejto ceny nemožno považovať za odmietnutie dohody; 2./ Boli splnené všetky podmienky zákonom stanovené podmienky vyvlastnenia podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.; 3./ S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkazuje žalovaný žalobcu na príslušný súd; 4./ Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení Doplnenia č. 1 a Odborné vyjadrenie G.. O. U. zo dňa 15.04.2018 bolo pre žalovaného podkladom pre posúdenie rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie.
18. Ďalej žalobca citoval Čl. 20 ods. 4 Ústavného zákona č. 460/1992 Z. z. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ako „Ústava SR“), Čl. 17 ods. 1 Charty základných ľudských práv EÚ, § 24e Cestného zákona, § 2 ods. 1, §4 ods. 1, 3, 4, § 13 ods. 1, 2, 3 písm. a), § 14 ods. 1, 2, zákona č. 282/2015 Z. z., § 3 ods. 1, 2, 5, § 32 ods. 1, 2, 3, § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len ako „Správny poriadok“). Poukázal na § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 SSP. Žalobca vyjadril názor, že žalovaný pri stanovení výšky náhrady za vyvlastnenie predmetných pozemkov nepostupoval v intenciách ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä zákona č. 282/2015 Z. z. a Správneho poriadku a nedostatočne zistil skutkový stav. Právny inštitút vyvlastnenia je podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výnimočným zásahom do vlastníckeho práva a preto je možný len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. V predmetnom prípade došlo k vyvlastneniu nehnuteľností žalobcu z dôvodu vysporiadania vlastníctva k pozemkom pod stavbou Ďiaľnice D 1 D. - W.. Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve NDS, samosprávneho kraja alebo obce, pretože nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami možno vo verejnom záujme vyvlastniť za primeranú náhradu. Podmienky vyvlastnenia a priebeh vyvlastňovacieho konania upravuje osobitný právny predpis zákon č. 282/2015 Z. z. ktorý ustanovuje, že vyvlastnenie je možné v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Žalobca počas rokovaní s NDS a vo vyvlastňovacom konaní pred žalovaným nikdy neuviedol, že nemá záujem na tom, aby predmetné nehnuteľnosti nadobudla NDS, avšak spochybňuje výšku stanovenej náhrady XX.XXX,XX Eur za vyvlastnenie a objektivitu znalca stanoveného NDS. Z uvedeného dôvodu žalobca napadá len výrok II. o určení náhrady za vyvlastnenie rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobca považuje stanovenú náhradu za vyvlastnenie za neprimeranú a postup pri jej stanovení za nezákonný.
19. Žalobca poukázal na to, že žalovaný je v zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. vo výroku o náhrade za vyvlastnenie povinný určiť primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha vyvlastnenému, pričom ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku na základe znaleckého posudku, ktorý obsahuje údaj o sume náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku. Náhrada za vyvlastnenie vyššie uvedených nehnuteľností stanovená vo výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nie je primeraná, spravodlivá, a nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností. Stanovená náhrada za vyvlastenie nezohľadňuje to, že vybudovaním stavby diaľnice došlo k zasiahnutiu do vlastníckych oprávnení žalobcu bez akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu a bez akéhokoľvek právneho titulu k nehnuteľnostiam, ktoré boli zastavané prakticky neodstrániteľnou stavbou. Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho Doplnenia č. 1, ktorý bol predložený NDS do vyvlastňovacieho konania a ktorého obsah si žalovaný osvojil pri určovaní náhrady za vyvlastnenie, trpí závažnými vadami, pretože podľa názoru žalobcu znalec určený NDS nebol na mieste nehnuteľností a použil nesprávne koeficienty pri výpočtoch všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Žalobca svoje námietky voči náhrade za vyvlastnenie navrhovanej NDS predniesol aj písomne podaním zo dňa 20.03.2018 v rámci vyvlastňovacieho konania - ústneho pojednávania pre jestvujúcu stavbu „Diaľnica D1 D. - W.“ zo dňa 21.03.2018 a podložil ich Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017, ktorý stanovoval diametrálne odlišnú všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške XXX.XXX,XX Eur.
20. Žalovaný sa podľa žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu v rámci vyvlastňovacieho konania a len konštatoval, že peňažná náhrada za vyvlastnenie je určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho T. č. 1. Žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu námietok vznesených žalobcom vo vyvlastňovacom konaní požiadal G.. O. U. o odborné vyjadrenie resp. vysvetlenie namietaných skutočností smerujúcich proti ním vypracovanému Znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho Doplnenia č. 1. G.. O. U. uviedol, že pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov zohľadňoval aktuálnosť realitného trhu, všeobecnú situáciu umiestnenia pozemkov, ich polohu k centru obcí, spôsob a intenzitu ich využitia, o aký druh pozemkov ide, v akej lokalite sa nachádzajú, aká je možnosť vybavenia pozemkov technickou a dopravnou infraštruktúrou a inžinierskymi sieťami a zohľadnil ich polohu v zónach podľa územného plánu obce. Na základe hodnotenie jednotlivých faktorov stanovil koeficienty v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2014 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a určil konečnú hodnotu pozemkov. Znalec v odbornom vyjadrení len v plnom rozsahu potvrdil správnosť a objektívnosť spracovaného znaleckého posudku a jeho doplnenia, avšak nijakým spôsobom nevysvetlil rozpory medzi jednotlivými znaleckými posudkami, ktoré sa týkali odlišne stanovených koeficientov a následne aj výšky všeobecnej hodnoty pozemkov. Žalovaný ako správny orgán zároveň vo vzťahu k odbornému vyjadreniu znalca len skonštatoval, že na základe takto doplneného zisťovania vyvlastňovací orgán následne vydal vyvlastňovacieho rozhodnutie, ktorým predmetné nehnuteľnosti vyvlastnil za cenu, stanovenú Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho Doplnenia č. 1, predloženým NDS a vo veci požiadavky vyššej náhrady za vyvlastnenie odkázal žalovaný žalobcu na súd.
21. Podľa názoru žalobcu, je povinnosťou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní podľa Správneho poriadku zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, čo v danom prípade splnené nebolo. Správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecné známe a známe správnemu orgánu z úradnej činnosti. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluchy svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Predloženie znaleckého posudku NDS ako vyvlastniteľom nezbavovalo žalovaného ako správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, a to najmä v prípade, ak vyvlastňovaný vznášal námietky proti výške náhrady za vyvlastnenie podložené znaleckým posudkom. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán má ustanoviť znalca. Na odborné posúdenie primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhovanej ceny, mal správny orgán postupovať v súlade s ust. § 36 Správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom na zistenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Žalovaný za účelom vysporiadania sa s námietkami žalovaného ohľadom výšky primeranej náhrady požiadal Ing. O. U. o odborné vyjadrenie resp. vysvetlenie namietaných skutočností. Žalovaný však žalobcu s touto dokumentáciou neoboznámil, čím de facto v rozpore s ust. § 33 Správneho poriadku odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k dokumentu, ktorý slúžil ako podklad pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobca má za to, že ide o podstatnú procesnú vadu, ktorá mohla mať priamy vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci stanovenia výšky náhrady za vyvlastnenie. Správny orgán bol povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
22. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu si žalovaný osvojil závery dokumentov predložených znalcom ustanoveným NDS. V samotnom rozhodnutí o vyvlastnení sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie, že peňažná náhrada za vyvlastnenie je určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 v znení jeho Doplnenia č. 1. a neuvádza, z akého dôvodu uprednostnil náhradu za vyvlastnenie stanovenú v znaleckom posudku predloženom NDS. Žalovaný síce požiadal znalca Ing. U. o odborné vyjadrenie k znaleckému posudku, avšak znalec len zrekapituloval závery z predloženého znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov nie je možné dôkladne preskúmať, či boli splnené hmotnoprávne predpoklady na vydanie rozhodnutia o určení náhrady za vyvlastnenie a či bol dodržaný zákonom predpísaný postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Napadnuté rozhodnutie je svojvoľné a nerešpektuje ústavne zaručené práva žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy. Náhrada za vyvlastnenie určená vo výroku č. II. rozhodnutia žalovaného bola žalovaným vo vyvlastňovacom konaní určená nezákonne a bez akéhokoľvek odôvodnenia. Žalobca bol napadnutým rozhodnutím v časti výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, priamo ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Uvedený napadnutý výrok II. rozhodnutia určuje výšku náhrady za vyvlastnenie pozemkov žalobcu vo výške, ktorá podľa názoru žalobcu nezodpovedá všeobecnej hodnote vyvlastňovanej nehnuteľnosti, čím neoprávnene zasahuje do práv žalobcu, a to najmä do práva na primeranú náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie vo výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie, ako aj postup a konanie žalovaného za hrubé porušenie princípov právneho štátu, absolútne nerešpektovanie zákona a zákonnosti samotnej s negatívnymi následkami pre žalobcu.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
23. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.07.2018 žalovaný najskôr zosumarizoval žalobné dôvody. K námietkam uviedol, že vyvlastnenie sa riadi režimom zákona č. 282/2015 Z.z. Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je podľa § 4 ods. 3 tohto zákona všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. V danom prípade bola všeobecná hodnota vyvlastňovaných nehnuteľností určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 a doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.04.2017, ktoré vypracoval G.. O. U.. Jednotková hodnota bola určená v sume XX,XX Eur/m2. Žalobca na ústnom pojednávaní podal písomné vyjadrenie, že s prevodom vlastníckeho práva súhlasí, nesúhlasí však s výškou náhrady a z tohto dôvodu predložil znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017, ktorý vypracoval Ing. B. E., I.., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške XX,XX Eur/m2. Žalovaný citoval § 4 ods. 4 zák. č. 282/2015 Z.z. a uviedol, že vzhľadom na námietky žalobcu vyzval dňa 23.03.2018 znalca Ing. O. U., aby sa vyjadril ku namietaným skutočnostiam smerujúcim proti jeho znaleckému posudku a jeho doplneniu. Konštatoval, že dňa 16.04.2018 mu bolo vyjadrenie doručené, znalec potvrdil správnosť a objektívnosť ním spracovaného posudku, námietky proti stanoveniu všeobecnej hodnoty pozemkov vyhodnotil ako neopodstatnené. Ďalej žalovaný citoval § 3 ods. 2, 4, § 33 ods. 2 Správneho poriadku, § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.z. Na základe toho zdôraznil, že v prípade, ak nedošlo medzi žalobcom a vyvlastniteľom k dohode o náhrade za vyvlastnenie, žalovaný podľa § 13 ods. 3 písm. a) v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. f) určí náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku č. XX/ XXXX zo dňa 14.02.2015 a jeho doplnenia č. 1, ktorých správnosť bola vyjadrením znalca potvrdená. Vyjadrenie znalca G.. U., ktorým potvrdil správnosť svojho znaleckého posudku a jeho doplnenia nevnieslo do konania nové skutočnosti, o ktorých by vyvlastňovací orgán mal žalobcu oboznámiť. Prípadné námietky žalobcu proti vyjadreniu znalca by nemali vplyv na rozhodnutie veci samej, nakoľko postup pri nedosiahnutí dohody o náhrade za vyvlastnenie určuje zákon č. 282/2015 Z.z., a to odkazom na súd. Navrhnutý postup zo strany žalobcu podľa § 36 Správneho poriadku, nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom na zistenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností neprichádzalo z pohľadu § 18 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. do úvahy, išlo by o postup v rozpore s týmto zákonom, keďže tento osobitný zákon rieši prípad, kedy k vzájomnej dohode o výške náhrady nedôjde. V závere žalovaný vyjadril presvedčenie o nedôvodnosti podanej žaloby, navyše žalobca nešpecifikuje, na ktorých svojich právach bol ukrátený. Navrhol žalobu zamietnuť a účastníkom nepriznať náhradu trov konania.
IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe a k vyjadreniam žalobcu zo dňa 10.09.2018 a 23.11.2018
24. K žalobe sa vyjadril účastník konania - vyvlastniteľ Národná diaľničná spoločnosť a.s.. Argumentoval v prvom rade tým, že správny súd nie je oprávnený konať a rozhodovať v danej veci s poukazom na § 7 S.s.p. Z tohto dôvodu nemá súd právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie by malo byť zastavené. Ak by k tomu nedošlo poukázal na § 13 ods. 3 písm. a) zákona, podľa ktorého o vyššej náhrade za vyvlastnenie má rozhodovať príslušný okresný súd v zmysle C.s.p. K dôvodom správnej žaloby uviedol, že podľa Zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie možno uskutočniť len za primeranú náhradu. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o vyvlastňovaní podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Žalovaný stanovil peňažnú náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku Ing. U. č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 a jeho Doplnenia č. 1. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní predložil znalecký posudok Ing. E. č. X/XXXX zo dňa 17.06.2017.
25. K procesno-právnym námietkam žalobcu uviedol, že podľa § 4 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. ľ), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. Žalobca na ústnom pojednávaní vo vyvlastňovacom konaní vzniesol námietky voči záverom znaleckého posudku č. XX/XXXX G.. U. v znení Doplnenia č. 1. Námietky, ktoré boli vznesené Žalobcom vo vyvlastňovacom konaní, v rovnakej podobe uplatnené v správnej žalobe, sú len všeobecného charakteru. Citoval § 32 ods. 1, § 36 Správneho poriadku. Aj s ohľadom na rozdielne závery v znaleckých posudkoch G.. U. a Ing. E., žalovaný požiadal, v súlade § 4 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní, znalca Ing. O. U. o odborné vyjadrenie, resp. posúdenie skutočností namietaných Žalobcom. Ing. O. U. zaslal svoje odborné vyjadrenie zo dňa 15.04.2018, v ktorom uviedol, že v spracovanom znaleckom posudku č. XX/XXXX a v jeho Doplnení č. 1 bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov, ktoré boli zabraté diaľničnou stavbou D 1 D. - W.. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov zohľadňoval aktuálnosť realitného trhu, všeobecnú situáciu umiestnenia pozemkov, ich polohu k centru obcí, spôsob a intenzitu ich využitia, ďalej o aký druh pozemku sa jedná a v akej lokalite sa nachádzajú, aká je možnosť vybavenia pozemkov technickou a dopravnou ínfraštruktúrou a inžinierskymi sieťami a zohľadnil ich polohu v zónach podľa územného plánu obce. Na základe hodnotenia jednotlivých faktorov stanovil koeficienty a konečnú hodnotu pozemkov. Hodnotenie všetkých faktorov majúcich vplyv na hodnotu pozemkov popísal v analýzach polohy a využitia pozemkov. Stanovené koeficienty sú objektívne a zodpovedajú vlastnostiam a podmienkam užívania pozemkov. Všetky koeficienty sú stanovené v rozsahu a v súlade s vyhláškou č. 492/2014 Z. z. Znalec v odbornom vyjadrení ďalej uviedol, že hodnotené parcely sú v severovýchodnej časti katastrálneho územia. Vzdušné sú vzdialené 400 m od zastavaného územia obce. Pozemky sú bez obecnej technickej a dopravnej infraštruktúry. V najbližšom okolí hodnotených parciel sú len trvalé trávne porasty a poľnohospodárska pôda. Pri zohľadnení všetkých špecifických podmienok pozemkov ponúkaných na realitnom trhu a v porovnaní s hodnotenými pozemkami je hodnota pozemkov vo výške XX,XX Eur/m2 stanovená v znaleckom posudku reálna a zodpovedá realitnému trhu. Účastník konania zdôraznil, že zásada materiálnej pravdy uplatňovaná v správnom konaní nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len" spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať, napr. zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Podľa názoru tohto účastníka, v nadväznosti na uvedené, žalovaný postupoval správne, keď riadne zabezpečil podklady pre napadnuté rozhodnutie, požiadal znalca Ing. U. o odborné vyjadrenie k znaleckému posudku a vo veci ďalej neustanovil ďalšieho znalca za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku, nakoľko žalovaný mal za to, že skutkový stav veci je spoľahlivo preukázaný. Žalobca mal možnosť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia kedykoľvek vyjadriť. Žalobca opätovne všeobecne bez relevantnej argumentácie a vytknutia konkrétnych nedos- tatkov konštatuje, že znalec Ing. O. U. v odbornom vyjadrení len v plnom rozsahu potvrdil správnosť a objektívnosť spracovaného znaleckého posudku a jeho doplnenia, avšak nijakým spôsobom nevysvetlil rozpory medzi jednotlivými znaleckými posudkami. Ing. U. v odbornom vyjadrení rozviedol, prečo stojí za koeficientami polohovej diferenciácie v svojom znaleckom posudku, ktoré boli takmer totožné s tými, ktoré použil Ing. E. vo svojom znaleckom posudku, až na jeden rozdielový, a to koeficient povyšujúcich faktorov, ktorý celkom nesprávne určil vo svojom znaleckom posudku Ing. E.r, čo má samo o sebe za následok dvojnásobnú hodnotu vyvlastnených nehnuteľnosti oproti záverom znalca Ing. U.Y. (podrobne k tomu vyššie v texte). 26. Podstata zásady hospodárnosti a rýchlosti konania spočíva v tom, aby správne orgány vybavili vec včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Táto zásada korešponduje aj s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Požiadavka rýchlosti konania má svoj význam okrem iného aj v tom, že iba konanie, ktoré je rýchle, je aj účinné. Akékoľvek prieťahy konania znižujú jeho účinnosť, ale aj autoritu správneho orgánu. Zásada hospodárnosti vyjadruje požiadavku, aby správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné, nezvyšujú náklady a pritom vedú k správnemu rozhodnutiu. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Okrem citovaného článku ústavy je vyvlastnenie upravené v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Z dôvodovej správy k § 14 Zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že: „Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové nále- žitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade. Zároveň v odseku 3 ustanovuje, že ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlas- tnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)] a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd - ide o analógiu s Trestným poriadkom. Tzn., že ak vyvlastnený podá odvolanie iba proti výroku o náhrade, odvolací orgán odvolanie zamietne; bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený obráti so žalobou na súd alebo nie, rozhodnutím o vyvlastnení určenú náhradu vyvlastníte!' vždy vyvlastnenému poskytne Uvedené riešenie bolo prijaté z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady je v sporných prípadoch nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu. Vzhľadom na správnosť napadnutého rozhodnutia navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu 100% právo na náhradu trov konania. V.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného.
27. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, poukazujúc pritom na to, že v posudzovanej veci postupoval v súlade so zákonom č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 282/2015 Z. z.“), že výšku primeranej náhrady na vyvlastnenie nehnuteľností určil postupom v súlade s § 13 ods. 3 v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 282/2015 Z. z. na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2015 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 28.04.2017 vypracovaného znalcom Ing. O. U. a predloženého do konania Národnou diaľničnou spoločnosťou ako navrhovateľom a vyvlastniteľom dotknutých nehnuteľností v kat. území I. a že v nadväznosti na podané námietky zo strany žalobcu zabezpečil v konaní v súlade s postupom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. odborné vyjadrenie resp. vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie, pričom vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania postupom podľa § 36 správneho poriadku č. 71/1967 Zb. nebolo v danom prípade podľa názoru žalovaného namieste vzhľadom na špecifickú úpravu postupu pri určení náhrady za vyvlastnenie v zákone č. 282/2015 Z. z., uviedol, že uvedené námietky žalovaného uvedené vo vyjadrení k podanej žalobe podľa názoru žalobcu neobstoja a sú v celom rozsahu nedôvodné a neopodstatnené.
28. Zdôraznil, že z obsahu podanej žaloby a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný pri stanovení výšky náhrady za vyvlastnenie v danom prípade nepostupoval v intenciách ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov a správneho poriadku č. 71/1967 Zb. a nedostatočne zistil skutkový stav. Citoval § 4 ods. 1, 3, 4, § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 5 Správneho poriadku a poukázal na to, že správny orgán pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady za vyvlastnenie podľa zákona č. 282/2015 Z. z. je povinný vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu veci a je povinný rešpektovať základné zásady správneho konania, ku ktorým nepochybne patrí aj zásada materiálnej pravdy, teda presného a úplného zistenia skutkového stavu veci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Táto zásada je obsiahnutá nielen v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku č. 71/1967 Zb., ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (napr. § 32 ods. 1, § 46). V súlade s týmito zásadami je správny orgán povinný postupovať aj vo vyvlastňovacom konaní. Aj v konaní o vyvlastnenie podľa zákona č. 282/2015 Z. z. je správny orgán povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky. O to viac to platí v prípade, že zo strany dotknutého vlastníka boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade za vyvlastnenie, hoci podloženej znaleckým posudkom. V posudzovanej veci boli vo vyvlastňovacom konaní zo strany žalobcu vznesené vážne a odôvodnené námietky proti navrhovanej náhrade za vyvlastnenie, ktoré boli zo strany žalobcu podložené písomným znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. B. E., I.. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalecký posudok predložený žalobcom bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbor Stavebníctvo a odvetvie Pozemné stavby, Statika stavieb a Odhad hodnoty nehnuteľností, ev. č. znalca: XXXXXX a je opatrený znaleckou doložkou znalca. Znalecký posudok žalobcu bol vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhláškou č. 490/2004 Z. z., ako aj vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Všeobecná hodnota pozemkov v znaleckom posudku G.. E. predloženom žalobcom bola vyčíslená na takmer dvojnásobok všeobecnej hodnoty v porovnaní so znaleckým posudkom, ktorý vo vyvlastňovacom konaní predložil navrhovateľ Národná diaľničná spoločnosť. V znaleckom posudku G.. E. bola pritom všeobecná hodnota nehnuteľností porovnávaná aj s cenami porovnateľných nehnuteľností v lokalite, v ktorej sa nachádzajú ohodnocované nehnuteľnosti a na rozdiel od znaleckého posudku G.. U. korešponduje s cenami na trhu s realitami. Za uvedených okolností, ak žalobca dôvodne a opakovane namietal správnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX a jeho doplnenia č. 1, ktorý bol vypracovaný znalcom G.. O. U. na základe zadania navrhovateľa vyvlastnenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a na podporu svojich tvrdení predložil oponentný znalecký posudok G.. E. č. X/ XXXX, bolo opodstatnené, aby žalovaný správny orgán v konaní dôkladne preskúmal zistené nesúlady v znaleckých posudkoch a vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Zistený nesúlad v znaleckých posudkoch nebolo možné odstrániť iba zabezpečením vyjadrenia znalca G.. O. U., ktorého znalecký posudok v konaní predložila Národná diaľničná spoločnosť. Správny orgán mal v konaní minimálne zabezpečiť aj zodpovedajúce vyjadrenie resp. stanovisko Ing. E. na účely dôsledného posúdenia všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie, pričom v prípade pretrvávajúcich nejasností ohľadom skutočností podstatných pre toto rozhodnutie, mal v konaní nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.
29. Žalovaný správny orgán sa však pri svojom rozhodovaní o určení primeranej náhrady za vyvlastnenie nemohol uspokojiť iba so všeobecným a nekonkrétnym vyjadrením G.. O. U. ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré bolo do konania zabezpečené postupom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. N. G.. O. U. vo svojom vyjadrení nepoukazuje na žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala správnosť jeho záverov a naopak nesprávnosť znaleckého posudku G.. E., nevysvetľuje zistený nesúlad a diametrálne odlišnosti v záveroch znalcov pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností a bližšie neobjasňuje ani nezrovnalosti pri určení jednotlivých koeficientov v zmysle vyhlášky č. 492/2014 Z. z. Iba samotné dodatočné stanovisko znalca G.. O. U. zabezpečené vo vyvlastňovacom konaní preto nebolo možné považovať za postačujúce pre rozhodnutie o určení primeranej náhrady za vyvlastnenie v zmysle zákona č. 282/2015 Z. z. Ak navyše správny orgán s týmto vyjadrením žalobcu pred vydaním rozhodnutia vôbec neoboznámil, niet pochýb o tom, že v konaní postupoval v rozpore so zákonom, nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom a porušil tak okrem ďalších aj základné procesné práva žalobcu vo vyvlastňovacom konaní. Právny inštitút vyvlastnenia je podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výnimočným zásahom do vlastníckeho práva a preto je možný len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Náhrada stanovená žalovaným správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí je podľa názoru žalobcu zjavne neprimeraná a postup pri jej stanovení zjavne nezákonný. Určená náhrada nezodpovedá trhovým cenám nehnuteľností v danom mieste a čase, nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom a nie je primeraná ani spravodlivá. Žalovaný sa vo vyvlastňovacom konaní vôbec, tobôž preskúmateľným spôsobom, nevysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v rámci vyvlastňovacieho konania a na odôvodnenie správnosti svojho postupu vo vyvlastňovacom konaní prihliadol jednostranne a arbitrárne iba na závery zjavne neobjektívneho znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia Národnou diaľničnou spoločnosťou. Za situácie, ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď vyvlastňovaný dôvodne namietal závery znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a na odôvodnenie správnosti svojich námietok predložil do konania rovnocenný znalecký posudok, nemohol žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie bez dôsledného a preskúmateľného objasnenia zistených nezrovnalostí v znaleckých posudkoch založiť iba na záveroch znaleckého posudku vyvlastniteľa, tobôž v prípade zistenia diametrálneho nesúladu v určení všeobecnej hodnoty ohodnocovaných nehnuteľností (XX,XX EUR/m2 vs. XX,XX EUR/m2). Predloženie znaleckého posudku Národnou diaľničnou spoločnosťou ako vyvlastniteľom nezbavovalo žalovaného povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, a to najmä v prípade, ak vyvlastňovaný vznášal námietky proti výške náhrady za vyvlastnenie podložené znaleckým posudkom. Žalobca je toho názoru, že na objasnenie nezrovnalostí pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností a odborné posúdenie primeranej náhrady, mal správny orgán postupovať v súlade s § 36 správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Rovnako nemôžu obstáť ani námietky žalovaného správneho orgánu, podľa ktorých žalobca v podanej žalobe údajne nekonkretizuje, na ktorých právach bol napadnutým rozhodnutím správneho orgánu ukrátený. Žalobca v podanej žalobe podrobne uviedol a odôvodnil, na ktorých svojich subjektívnych právach bol rozhodnutím žalovaného ukrátený. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa bezprostredne dotýka a zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu, najmä do jeho základného práva vlastniť majetok. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je okrem toho nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, navyše žalovaný správny orgán sa v konaní nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom nezrovnalostí v znaleckých posudkoch a žalobcovi odňal možnosť vyjadriť sa k odbornému vyjadreniu Ing. O. U. ako dokumentu, ktorý slúžil ako podklad pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, čím žalobcovi v rozpore s § 33 správneho poriadku odňal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Vo vyjadrení zo dňa 23.11.2018 poukázal na Základnú zmluvu uzatvorenú medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá má prednosť ako medzinárodná zmluva pred zákonmi, pričom citoval články uvedenej zmluvy. Žalobca považuje stanovenú náhradu za vyvlastnení za neprimeranú a postup pri jej stanovení za nezákonný.
VI.
Závery správneho súdu
30. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastnenie možno uskutočniť len:
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
31. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.
32. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z., podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
33. V zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.
34. V zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
35. V zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z., výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
36. V zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z., na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len ako „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
38. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
39. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
40. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
41. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
42. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
43. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
44. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
45. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
46. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
47. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
48. Žalobca v tejto veci považuje za rozhodujúci pre záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nedostatočné zistenia skutkového stavu vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností, a to z dôvodu prítomných výrazných nezrovnalostí v cene predmetu vyvlastnenia určenej na základe jedného znaleckého posudku a jeho doplnenia predloženého vyvlastniteľom pri existencii ďalšieho znaleckého posudku predloženého vyvlastňovaným žalobcom obsahujúceho inú cenu predmetu vyvlastnenia. Ďalším dôvodom nezákonnosti rozhodnutia mala byť skutočnosť, že žalovaný neoboznámil žalobcu s výsledkom posúdenia znaleckých záverov Ing. E. zo strany znalca Ing. U. vo vzťahu k určenej výške náhrady za vyvlastnenie, a keďže žalobca nemal možnosť sa s týmto vyjadrením Ing. U. oboznámiť, došlo k podstatnej procesnej vade, ktorá mohla mať priamy vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci stanovenia výšky náhrady za vyvlastnenie. Napokon namietol, že žalovaný správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí s nesúladmi v záveroch znaleckých posudkov žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné vôbec zistiť, z akých dôvodov žalovaný prihliadol práve na závery znaleckého posudku G.. O. U. a nie na závery znaleckého posudku G.. B. E..
49. Z opísaného priebehu administratívneho konania a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že cena predmetu vyvlastnenia bola stanovená na základe znaleckého posudku G.. O. U. v spojení s jeho Doplnkom č. 1 v situácii, keď žalobca predložil žalovanému znalecký posudok Ing. B. E., ktorý určil inú cenu predmetu vyvlastnenia. Žalovaný v tejto situácii vyvinul v zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 282/2015 Z.z. snahu zabezpečiť vyjadrenie znalca k námietkam žalobcu k obsahu znaleckého posudku a vyzval G... dňa 23.03.2018 na podanie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia rozdielov vo všeobecnej hodnote nehnuteľností medzi jeho Znaleckým posudkom č. XX/XXXX v spojení s Doplnením č. 1 a Znaleckým posudkom č. X/XXXX Ing. B. E.. Tento postup správny súd považuje za súladný s § 4 ods. 4 tohto zákona, avšak žalovaným prevzatý výsledok tohto postupu správny súd nepovažoval za dostačujúci pre naplnenie účelu § 4 ods. 4 zákona a následný postup žalovaného zavŕšený vydaním napadnutého rozhodnutia.
50. Podľa názoru správneho súdu výsledok tejto snahy žalovaného neposkytol žalovanému taký podklad, na základe ktorého by bolo vyhodnotenie situácie možné v súlade so zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu, na základe ktorého by bolo možné uzavrieť, že vyhodnotenie a ustálenie ceny predmetu vyvlastnenia bolo v súlade s uvedenou zásadou, ktorou je orgán verejnej správy viazaný. Hoci ustanovenie § 4 ods. 4 zákona nemá viesť k získaniu súhlasov účastníkov vyvlastňovacieho konania s navrhovanou cenou predmetu vyvlastňovania, výsledkom postupu podľa tohto ustanovenia by malo byť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca k námietkam smerujúcim k obsahu znaleckého posudku. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že v tejto veci mali tieto námietky formu znaleckého posudku Ing. B. E. I.. obsahujúceho výrazne inú ohodnotenie predmetu vyvlastnenia. Už len preto by odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie podané znalcom malo obsahovo precízne reagovať na podané námietky. Dňa 16.04.2018 bola síce žalovanému doručená odpoveď Ing. O. U., ktorá obsahovala len informáciu o dovtedajšom postupe tohto znalca pri oceňovaní nehnuteľností, hodnotenie použitých koeficientov, konkrétnych faktorov, ktoré považoval za správne, použité koeficienty za objektívne a zodpovedajúce vlastnostiam a podmienkam užívania pozemkov. K obsahu podaných námietok, teda k záverom znaleckého posudku Ing. E. I.. č. X/XXXX, však vyjadrenie Ing. U. neobsahovalo žiadne konkrétne proti - argumenty. Vysvetlenie rozporov v skutkových zisteniach zostalo bezvýsledné, dôvody rozdielnosti záverov znalcov neboli vysvetlené, nebol objasnený ani dôvod rozdielneho postupu pri ustaľovaní záveru. Ak sa s takto ukončeným zisťovaním skutkového stavu žalovaný uspokojil, nepostupoval v súlade so zásadou spoľahlivo zisteného stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, hoci k tomu v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. úkon realizoval.
51. Napokon bližšie vysvetlenie odlišností skutkových zistení produkovaných v administratívnom konaní neobsahuje ani napadnuté rozhodnutie žalovaného. V II. výrokovej časti žalovaný len konštatuje, že náhrada za vyvlastnenie bola určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX a jeho doplnením č. 1 vypracovanými Ing. O. U., pričom v odôvodnení rozhodnutia je existencia ďalšieho znaleckého posudku Ing. E. iba spomenutá, ale konfrontácia rozdielností znaleckých záverov týchto dvoch znalcov nie je vôbec obsahom odôvodnenia, a preto ani úvahy žalovaného vo veci ustálenia skutkového stavu v týchto súvislostiach rozhodnutie neobsahuje, hoci podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku má v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
52. Podľa názoru správneho súdu bolo potrebné v tomto smere získať kvalifikované vysvetlenie znalca k obsahu námietok, neuspokojiť sa len s potvrdením správnosti obsahu predloženého znaleckého posudku. V zásade odborné vyjadrenie, vysvetlenie znalca k podaným námietkam má predstavovať istú formu spracovania námietok, malo by podávať odpovede na ne. Zotrvanie na obsahu podaného posudku, ako to bolo v tejto veci, je svojou podstatou len zopakovanie tvrdení znalca, nie reakciou na podané námietky. V teoretickej rovine by potom vždy pri existencii námietok voči navrhnutej cene vyvlastňovaných nehnuteľností postačovalo zotrvanie na závere predloženého znaleckého posudku, a hoci by tento obsahoval zásadné, elementárne, teda „ihneď viditeľné nedostatky“, nebolo by možné dosiahnuť správnou žalobou zvrátenie výsledku konania pred orgánom verejnej správy, a to všetko s poukazom na to, že s nárokom na vyššiu cenu vyvlastňovaných nehnuteľností sa vyvlastňovaný vždy môže obrátiť na súd v civilnom sporovom konaní. Nebolo by žiaduce takýmto spôsobom rezignovať na poskytovanie ochrany právam a záujmom fyzických a právnických osôb v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Napokon ani také typy administratívnych konaní ako v skúmanej veci, kedy je postup z veľkej časti upravený osobitným zákonom, neumožňujú upustiť od vykonávania dôkazov a ich hodnotenia (§ 34 správneho poriadku).
53. Správny súd zdôraznil, že nebolo chybou nedosiahnutie súhlasu strán s určenou hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností, pretože tento stav skutočne rieši § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.z. tak, že s vyššími cenovými nárokmi odkazuje na súd (myslí sa tým civilné sporové konanie). Správny súd skúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného len v rozsahu, v akom ku konečnej a aplikovanej cene predmetu vyvlastnenia (hoci sa s jej výškou neuspokojili obe strany) dospel, a či pri tomto postupe a rozhodovaní boli dodržané zásady správneho konania. Je bezpochyby jasné, že pri nedosiahnutí súhlasu s určenou cenou za vyvlastnenie, orgán verejnej správy odkáže účastníkov konania na civilné sporové konanie vždy. Na druhej strane je však zjavné, že sa nemožno uspokojiť s tým, že nesúhlas s určenou cenou znižuje význam správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti aj takéhoto rozhodnutia, alebo že sa význam správnej žaloby v tomto smere úplne vytráca. Ak sa teda súhlas s cenou za vyvlastnenie nedosiahne, správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodu v žalobe tvrdenej neprimeranosti určenej ceny automaticky neruší, avšak na základe ďalších žalobných dôvodov musí podrobiť skúmaniu konanie a rozhodnutie z pohľadu ich zákonnosti. Určite sa správny súd nemohol uspokojiť s takým postupom, pri ktorom by orgán verejnej správy v dobrom úmysle (hospodárnosť, rýchlosť konania v jednoduchých veciach) dospel „akokoľvek“ k „akejkoľvek“ cene predmetu vyvlastnenia a spoliehal sa na pragmatický postoj účastníkov administratívneho konania, ktorí by všetky vyššie cenové nároky uplatňovali v civilnom sporovom konaní.
54. V súvislosti so žalobným dôvodom smerujúcim k procesnej vade majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcej v nedostatočnom oboznámení žalobcu s vyjadrením Ing. O. U. týkajúcim sa zistených rozdielov medzi jeho znaleckými závermi a závermi Ing. B. E., správny súd poznamenáva, že hoci reálne k oboznámeniu so závermi znalca Ing. O. U. nedošlo, vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia, ktorý sám osebe nepriniesol očakávané vyjasnenie skúmaných rozdielov znaleckých záverov, by správny súd nemohol konštatovať, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pretože nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočinula v inej okolnosti, a navyše samotné vyjadrenie znalca ani neobsahovalo nové skutočnosti. Ďalší žalobný dôvod spočívajúci v nedostatku dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v žalobcom vymedzenom rozsahu v podstate splýva s otázkou nedostatku zistenia skutkového stavu, čo sa následne prirodzene premietlo do absencie vysvetlenia prítomných rozporov v nadnesených bodoch.
55. Z uvedeného vyplýva, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo bol dôvod, pre ktorý správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil, a podľa § 191 ods. 4 S.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie žalovanému. V tomto konaní bude musieť otázku ustálenia ceny predmetu vyvlastnenia nanovo posúdiť, predtým zabezpečiť odborné vyjadrenie, vysvetlenie znalca k namietaným skutočnostiam, ktoré sú obsahom znaleckého posudku a vo veci opätovne rozhodnúť.
56. Žalovaný je povinný v ďalšom konaní doplniť dokazovanie naznačeným smerom, zistené skutočnosti je povinný zahrnúť do odôvodnenia rozhodnutia, pričom vyslovený záver je povinný primerane a presvedčivo odôvodniť, aby bolo rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.
57. Podľa § 191 ods. 6 S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
58. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. U ostatných účastníkov konania správny súd nezistil naplnenie osobitných zákonných dôvodov, pre ktoré by im priznal náhradu trov konania (§ 169 SSP).
59. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).