Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-5Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, zapísaná v zozname Slovenskej advokátskej komory pod č. 1436, so sídlom: Štefánikova 8, 071 01 Michalovce proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16408-4/2021-BA zo dňa 14. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 16408-4/2021-BA zo dňa 14. júna 2021.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov číslo 700-2711385320-GC04/20 zo dňa 01. decembra 2020 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

III. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba, priebeh súdneho konania

1. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“) podanie označené ako: „Žaloba proti rozhodnutiam orgánu verejnej správy v sociálnej oblasti“ zo dňa 25.07.2021 (ďalej aj „správna žaloba“).

2. V správnej žalobe navrhla:

a) zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo 16408-4/2021-BA zo dňa 14. júna 2021, b) zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, číslo 700-2711385320-GC04/20 zo dňa 01. decembra 2020 a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, c) priznať žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

3. V správnej žalobe žalobkyňa navrhla priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O tomto návrhu rozhodol pôvodný správny súd svojim uznesením č.k. - 44 zo dňa 17.12.2021, ktorým tento návrh zamietol.

4. Okrem správnej žaloby boli vo veci predložené nasledovné podania obsahujúce skutkové tvrdenia alebo právne argumenty vzťahujúce sa k rozhodnutiu vo veci samej:

a) podanie žalovaného označené ako: „A. B. C. c/a Sociálna poisťovňa – vyjadrenie k správnej žalobe“ zo dňa 10.12.2021 (ďalej aj „vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.12.2021“), b) podanie žalobkyne označené ako: „Stanovisko žalobkyne k vyjadreniu žalovanej zo dňa 10.12.2021 k správnej žalobe“ zo dňa 20.06.2022 (ďalej aj „vyjadrenie žalobkyne zo dňa 20.06.2022“), c) podanie žalovaného označené ako: „A. B. C. c/a Sociálna Poisťovňa“ zo dňa 30.09.2022 (ďalej aj „vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.09.2022“).

5. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

6. Správny súd v konaní v sociálnych veciach ( a nasl. v znení účinnom v zmysle tohto zákona /ďalej aj „SSP“/) preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia ústneho pojednávania ( ), vyhlásil tento rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu v deň 29.12.2023 po dobu 14 dní ( posledná veta ).

II.

Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, vydala voči žalobkyni rozhodnutie č. 700-2711921917-GC04/17 zo dňa 18.07.2017 o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie: január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 v celkovej výške: 5.697,10 Eur. Uvedeným začala Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, voči žalobkyni administratívne konanie vo veci predpísania poistného (ďalej aj „rozhodnutie zo dňa 18.07.2017“ a „administratívne konanie“).

8. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia zo dňa 18.07.2017 bola príloha obsahujúca položkovitý rozpis predpísaného poistného a príspevkov spoločne s uvedením dátumu ich splatnosti (ďalej aj „príloha k rozhodnutiu zo dňa 18.07.2017“), ktorý bol určený pre poistné a príspevky za jednotlivé mesiace nasledovne: január 2007 – dátum splatnosti 08.02.2007, február 2007 – dátum splatnosti 08.03.2007, marec 2007 – dátum splatnosti 10.04.2007, apríl 2007 – dátum splatnosti 09.05.2007, máj 2007 – dátum splatnosti 08.06.2007, jún 2007 – dátum splatnosti 09.07.2007, júl 2007 – dátum splatnosti 08.08.2007, august 2007 – dátum splatnosti 10.09.2007. september 2007 –dátum splatnosti 08.10.2007, október 2007 – dátum splatnosti 08.11.2007, november 2007 – dátum splatnosti 10.12.2007, december 2007 – dátum splatnosti 08.01.2008, január 2008 – dátum splatnosti 08.02.2008, február 2008 – dátum splatnosti 10.03.2008, marec 2008 – dátum splatnosti 08.04.2008, apríl 2008 – 09.05.2008, máj 2008 – 09.06.2008, jún 2008 – 08.07.2008.

9. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu zo dňa 18.07.2017 odvolanie označené ako: „Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 7000-2711921917-GC04/17 zo dňa 18. júla 2017“ zo dňa 24.06.2017 (ďalej aj „odvolanie zo dňa 24.06.2017“ ).

10. Žalovaný v odvolacom konaní vydal rozhodnutie č. 24174-4/2018-BA zo dňa 15.01.2018, ktorým zrušil rozhodnutie zo dňa 18.07.2017 a vec vrátil „Sociálnej poisťovni, pobočke Prešov, na nové prejednanie a rozhodnutie“ (ďalej aj „rozhodnutie zo dňa 15.01.2018“).

11. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, rozhodnutím č. 15058-1/2018-PO zo dňa 09.03.2018 rozhodla, že administratívne konanie prerušuje „odo dňa doručenia tohto rozhodnutia účastníčke konania do zabezpečenia potrebných podkladov na vydanie rozhodnutia vo vyššie uvedenej veci“ (ďalej aj „rozhodnutie o prerušení administratívneho konania zo dňa 09.03.2018“).

12. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) vydala rozhodnutie č. 700-2711385320-GC04/20 zo dňa 1.12.2020 o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie: júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 v celkovej výške: 4.556,69 Eur (ďalej aj „rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa 01.12.2020“).

13. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa 1.12.2020 bola príloha obsahujúca položkovitý rozpis predpísaného poistného a príspevkov spoločne s uvedením dátumu ich splatnosti (ďalej aj „príloha k rozhodnutiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 01.12.2020“), ktorý bol určený pre poistné a príspevky za jednotlivé mesiace nasledovne: júl 2007 – dátum splatnosti 08.08.2007, august 2007 – dátum splatnosti 10.09.2007. september 2007 –dátum splatnosti 08.10.2007, október 2007 – dátum splatnosti 08.11.2007, november 2007 – dátum splatnosti 10.12.2007, december 2007 – dátum splatnosti 08.01.2008, január 2008 – dátum splatnosti 08.02.2008, február 2008 – dátum splatnosti 10.03.2008, marec 2008 – dátum splatnosti 08.04.2008, apríl 2008 – 09.05.2008, máj 2008 – 09.06.2008, jún 2008 – 08.07.2008 (ďalej aj „rozhodné obdobie“).

14. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 01.12.2020 odvolanie označené ako: „Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, č.k.: 700-2711385320-GCO4/20 zo dňa 1. decembra 2020“ zo dňa 16.02.2021 (ďalej aj „odvolanie zo dňa 16.02.2021“)

15. Žalovaný v odvolacom konaní vydal rozhodnutie č. 16408-4/2021-BA zo dňa 14.06.2021, ktorým rozhodol nasledovne: „Sociálna poisťovňa, ústredie, podľa o sociálnom poistení, odvolanie pani A. B. C. (...) podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, č. 700-2711385320-GCO/20, zo dňa 1. decembra 2020, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov.“ (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“).

16. Vydaniu rozhodnutia zo dňa 18.07.2017 (a neskorších posudzovaných rozhodnutí orgánov verejnej správy) predchádzalo vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, číslo 25702-1/2016- PO zo dňa 24.10.2016, ktoré určilo, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 (ďalej aj „rozhodnutie číslo 25702-1/2016-PO zo dňa 24.10.2016“).

17. Odôvodnenie rozhodnutia číslo 25702-1/2016-PO zo dňa 24.10.2016 uvádza, že síce žalobkyňa podala registračný list – odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s dátumom zániku poistenia 31.12.2006 (ďalej v texte aj „odhláška“), toto žalobkyni k uvedenému dátumu nezaniklo. Dôvodom pre tento záver mala byť tá skutočnosť, že žalobkyňa bola aj po tomto období držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/0633/06 (ďalej aj „licencia č. L1A/PO/0633/06“). Zároveň žalobkyňa za rok 2006 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 91.200 SKK. Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu číslo 25702-1/2016-PO bolo zamietnuté v celom rozsahu a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo 824-3/2017-BA zo dňa 07.07.2017 (ďalej aj „rozhodnutie číslo 824-3/2017-BA zo dňa 07.07.2017“).

18. Zákonnosť rozhodnutia číslo 824-3/2017-BA zo dňa 07.06.2017 v spojení s rozhodnutím 25802-1/2016-PO zo dňa 24.10.2016 bolo na základe správnej žaloby podanej žalobkyňou predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -43 zo dňa 25.10.2017 túto správnu žalobu odmietol. Toto uznesenie Krajského súdu v Prešove bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.01.2019. Krajský súd v Prešove v ďalšom, na to nadväzujúcom konaní, opätovne správnu žalobu odmietol svojim uznesením č.k. -27 zo dňa 04.08.2020 (právoplatnosť uznesenia nastala dňa 28.08.2020). Kasačnú sťažnosť podanú proti tomuto uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp.zn. zo dňa 24.02.2021 odmietol (právoplatnosť uznesenia nastala dňa 08.04.2021).

19. V odôvodnení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa 01.12.2020 sa uvádza, že otázka zániku povinného poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby bola vyriešená na základe rozhodnutí číslo 824-3/2017-BA zo dňa 07.06.2017 v spojení s rozhodnutím 25802-1/2016- PO zo dňa 24.10.2016. Trvanie poistenia žalobkyne ako zamestnankyne od 01.01.2007 nie je prekážkou pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyne po 31. decembri 2006. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, konštatuje, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky za rozhodné obdobie. Z týchto dôvodov pristúpila Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, k predpísaniu poistného žalobkyni za rozhodné obdobie.

20. Rozhodnutie žalovaného reaguje na námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní zo dňa 16.02.2021, ktorou žalobkyňa vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, z dôvodu neuvedenia podkladov pre výpočet sumy predpísaného poistného. Rozhodnutie žalovaného uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov vychádzala z daňového priznania za rok 2006 a z dodatočného daňového priznania za rok 2006 žalobkyne. Na základe uvedeného žalobkyňa bola povinná „za obdobie júl 2007 až jún 2008 platiť poistné z tzv. maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie: 28 142,00 SKK, ktorý bol v jednotlivých mesiacoch znížený o prekročené sumy z dôvodu súbehu vymeriavacích základov (...)“ Žalovaný poukázal na zákonné ustanovenia stanovujúce sadzby poistného vzťahujúce sa na žalobkyňu (rozhodnutie žalovaného, s. 13) a konštatoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov žalobkyni poistné „v správnej sume“ (rozhodnutie žalovaného, s. 12). Z hľadiska súbehu právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, žalovaný zhodne konštatoval, že zákon takýto súbeh umožňuje (rozhodnutie žalovaného, s. 13).

21. Z hľadiska právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného poistenia uvádza rozhodnutie žalovaného, že žalobkyňa mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitého predpisu aj po 31.12.2006, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. Týmto platným oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitého predpisu bola licencia L1A/PO/0633/05 zo dňa 22.12.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá bola zrušená žalobkyni ku dňu 28. novembra 2016. V tejto súvislosti konštatuje rozhodnutie žalovaného, že rozhodnutie 25702-1/2016- PO zo dňa 24.10.2016 bolo deklaratórnym rozhodnutím, ktoré deklarovalo zánik povinného poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý nastal zo zákona ku dňu 30. júnu 2008. V tejto súvislosti odkazuje rozhodnutie žalovaného na právny záver rozhodovacej praxe a to rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24.11.2020.

22. Vo vzťahu k námietke premlčania práva predpísať poistné za rozhodné obdobie, ktorá bola vznesená žalobkyňou v odvolaní zo dňa 16.02.2021, uvádza rozhodnutie žalovaného, že „plynutie zákonom stanovenej premlčacej lehoty sa premlčuje dňom, keď si pobočka Sociálnej poisťovne uplatní právo predpísať svoju pohľadávku (poistné, resp. penále) za konkrétne obdobie prvýkrát.“ Ďalej žalovaný uvádza, že právo na zaplatenie poistného za obdobie január 2007 až jún 2008 si Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, voči žalobkyni prvýkrát uplatnila dňa 18. júla 2017 (čím je myslený deň vydania rozhodnutia zo dňa 18.07.2017). Podľa žalovaného poistné za mesiac júl 2007 bolo splatné 8. augusta 2007 a teda až po dni vydania rozhodnutia zo dňa 18.07.2017. Týmto malo dôjsť k uplatneniu práva na predpísanie poistného pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiac júl 2007. Žalovaný uvádza, že z tohto dôvodu poistné za mesiac júl 2007 nie je premlčané. Rovnako nie je premlčané ani poistné za obdobie august 2007 až jún 2008.

III.

Súdne konanie

23. Správna žaloba – žalobné body ako vyplývajú z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

a) na žalobkyňu sa mal vzťahovať § 21 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k 31.12.2006, podľa ktorého malo zaniknúť žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podaním odhlášky, b) žalovaný aplikoval na žalobkyňu ustanovenia právneho predpisu v nesprávnom znení, pričom správne sa na vec mal vzťahovať zákon o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2006 t.j. ku dňu, kedy podľa názoru žalobkyne jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného poistenia, c) žalovaný bol povinný vo veci rozhodnúť v 60 dňovej lehote v zmysle § 210 zákona o sociálnom poistení a nie takmer 10 rokov po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaného, d) vo veci došlo k uplynutiu 10 ročnej premlčacej doby práva predpísať poistné, e) na podporu právneho argumentu podľa písm. d) tohto odseku rozsudku podľa žalobkyne platí, že pod uplatnením práva na predpísanie poistného je potrebné rozumieť procesný úkon majúci povahu právoplatného rozhodnutia o predpísaní poistného, f) na podporu právneho argumentu podľa písm. d) tohto odseku rozsudku uvádza žalobkyňa, že opačný výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty, pričom by umožňoval vydanie akéhokoľvek aj zrejme vecne, či právne nesprávneho rozhodnutia, ktoré by aj v prípade zrušenia malo zakladať spočívanie tejto premlčacej doby, čo by v konečnom dôsledku viedlo k situácii, kedy by v podstate príslušný orgán konal bez časového limitu, g) právny záver žalovaného, že licencia L1A/PO/0633/05 zo dňa 22.12.2005 v spojení s výškou dosiahnutého príjmu na strane žalobkyne jej má zakladať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného poistenia je nesprávny, keďže je v rozpore so závermi rozhodovacej praxe a to rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.04.2019.

24. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.12.2021– skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

a) k žalobnému bodu uvedenému v odseku 23 písm. g) rozsudku uviedol žalovaný dôvody, ktoré vedú k tomu, že žalobkyňa mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného poistenia ako držiteľka licencie L1A/PO/0633/05 zo dňa 22.12.2005. Tieto sú obsahovo zhodné s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ktoré sa venuje príslušnej právnej otázke (odsek 21 rozsudku), b) k žalobnému bodu uvedenému v odseku 23 písm. g) rozsudku zároveň žalovaný uviedol, že právny status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného poistenia v rozhodnom období bol ustálený na základe právoplatného rozhodnutia číslo 25702-1/2016-PO zo dňa 24.10.2016 v spojení s rozhodnutím číslo 824-3/2017-BA zo dňa 07.07.2017. Podľa žalovaného na uvedenú skutočnosť je správny súd povinný prihliadať pri prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného, c) k žalobnému bodu uvedenému v odseku 23 písm. g) rozsudku ďalej žalovaný poukázal na to, že rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24.11.2020 prekonal právne závery, ktoré boli skôr vyslovené rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.04.2029, d) k žalobnému bodu podľa odseku 23 písm. a) rozsudku žalovaný uviedol, že príslušné ustanovenie sa vzťahuje len na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a sú zapísané v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov, čo nie je prípad žalobkyne, e) k žalobnému bodu podľa odseku 23 písm. c) rozsudku žalovaný uviedol, že príslušné ustanovenie § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje na už začaté konania. Príslušné zákonné ustanovenie „neupravuje lehotu, v ktorej je organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodnúť vo veciach ustanovených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona“, f) k žalobnému bodu uvedenému v odseku 23 písm. d) rozsudku žalovaný uviedol, že k premlčaniu práva na predpísanie poistného za rozhodné obdobie nedošlo, g) na podporu právneho argumentu podľa písm. f) tohto odseku rozsudku žalovaný uvádza, že zrušenie rozhodnutia zo dňa 18.07.2017 neznamená, že Sociálna poisťovňa si právo predpísať poistné za obdobie júl 2007 až jún 2008 neuplatnila včas. Opačný výklad by podľa žalovaného bol v zrejmom rozpore s úmyslom zákonodarcu, h) k žalobnému bodu uvedenému v odseku 23 písm. e) rozsudku žalovaný uvádza, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného nemusí do uplynutia premlčacej doby na predpísanie poistného nadobudnúť právoplatnosť na to, aby sa považovalo za účinné uplatnenie práva na predpísanie poistného zakladajúce účinky vo vzťahu k spočívaniu plynutia premlčacej doby. V tejto

súvislosti žalovaný poukázal na právne závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Podľa názoru žalovaného na založenie príslušných účinkov postačuje vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného, i) na podporu právneho argumentu podľa písm. h) tohto odseku rozsudku žalovaný uvádza, že v prípade, ak by zákon o sociálnom poistení vyžadoval nadobudnutie právoplatnosti príslušného rozhodnutia, potom by príslušné zákonné ustanovenie malo odlišné znenie, ktoré by v takom prípade malo znieť napríklad: „právo právoplatne rozhodnúť o predpísaní poistného sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti“.

25. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 20.06.2022 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu, a ktoré sú nad rámec žalobných bodov uvedených v odseku 23 tohto rozsudku, sú nasledujúce:

a) na podporu právneho argumentu podľa odseku 23 písm. d) rozsudku žalobkyňa uviedla, že administratívne konanie žalovaného nebolo dostatočne efektívne, pričom inak by zákonodarcom poskytnutá veľkorysá 10 ročná premlčacia doba mala postačovať pre právoplatné rozhodnutie vo veci do jej uplynutia, b) právo na predpísanie poistného vo vzťahu k žalobkyni vznesením námietky premlčania žalobkyňou zaniklo a je prekludované.

26. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.09.2022 - skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu, a ktoré sú nad rámec skutkových tvrdení a právnych argumentov uvedených v odseku 24 tohto rozsudku, sú nasledujúce:

a) k právnemu argumentu uvedenému v odseku 25 písm. a) tohto rozsudku žalovaný uviedol, že dĺžka času do predpísania poistného bola zapríčinená objektívnymi okolnosťami. A to jednak časom, ktoré trvalo zistenie toho, že žalobkyňa je naďalej samostatne zárobkovo činnou osobu pre účely povinného poistenia a jednak časom, po ktorý trvalo preskúmavanie rozhodnutia číslo 25702-1/2016-PO zo dňa 24.10.2016 v spojení s rozhodnutím číslo 824-3/2017-BA zo dňa 07.07.2017.

IV.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

27. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k 31.12.2006 Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

28. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k 31.12.2006 Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v dňom odhlásenia sa z evidencie podľa osobitného predpisu.

29. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k 31.12.2006 Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a (pozn. zákona o sociálnom poistení) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v (pozn. zákona o sociálnom poistení) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v (pozn. zákona o sociálnom poistení).

30. Podľa o sociálnom poistení platného a účinného pre účely rozhodovania v administratívnom konaní (ďalej v celom rozsudku aj „zákon o sociálnom poistení“) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

32. Podľa § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

33. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

34. Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 (poznámka vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení) najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

V.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

35. K žalobnému bodu podľa odseku 23 písm. a) rozsudku správny súd uvádza, že žalobkyňa poukazuje na nesprávne ustanovenie zákona o sociálnom poistení a teda také, ktoré sa na žalobkyňu nevzťahovalo (tak ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení citovaného v odseku 27 a 28 rozsudku). Preto správny súd v tomto prisvedčil právnemu argumentu žalovaného uvedenému v odseku 24 písm. d) rozsudku.

36. K žalobnému bodu podľa odseku 23 písm. c) rozsudku správny súd uvádza, že príslušná lehota sa vzťahuje iba na už začaté konania. Uvedený záver podporuje gramatický výklad príslušného zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení citovaného v odseku 34 tohto rozsudku. Nie sú dôvody vykladať príslušné ustanovenie mimo rámec tohto jazykového znenia resp. ho aplikovať na skutkové okolnosti veci inak. Preto správny súd prisvedčil právnemu argumentu žalovaného uvedenému v odseku 24 písm. e) rozsudku.

37. Žalobkyňa v žalobnom bode podľa odseku 23 písm. g) rozsudku uvádzala, že nemala byť považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu pre účely povinného poistenia počas rozhodného obdobia. V tomto smere žalobkyňa poukázala na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.04.2019. Žalovaný správne poukázal na to, že tento právny záver bol neskoršou rozhodovacou praxou prekonaný (odsek 24 písm. c) rozsudku). Zároveň je nutné uviesť, že v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nebolo možné za nesprávne považovať určenie obdobia povinného poistenia žalobkyne, ktoré bolo predmetom skôr vydaných právoplatných rozhodnutí a to rozhodnutia číslo 25702-1/2016-PO zo dňa 24.10.2016 v spojení s rozhodnutím číslo 824-3/2017-BA zo dňa 07.07.2017. Posúdenie tejto právnej otázky v právnej úvahe žalovaného takto nespadalo do rozsahu posudzovania predbežnej otázky. Žalovaný bol sám týmito rozhodnutiami viazaný (§ 198 zákona o sociálnom poistení). Preto nemohlo byť v prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného žalovanému s úspechom vytýkané to, že sa týmito rozhodnutiami pri svojej právnej úvahe a procesnom postupe riadil. V uvedenom smere považoval preto správny súd za dôvodné právne argumenty žalovaného, ktoré boli priblížené v odseku 24 písm. a), b) tohto rozsudku. Preto žalobný bod podľa odseku 23 písm. g) rozsudku a s ním súvisiacu právnu a skutkovú argumentáciu žalobkyne nepovažoval správny súd za dôvodný. Uvedené sa taktiež vzťahuje na námietku nesprávneho časového úseku účinnosti zákona o sociálnom poistení, ktorý bol vytýkaný v rámci žalobného bodu podľa odseku 23 písm. b) rozsudku.

38. Právne a skutkové argumenty vyjadrené v odsekoch 25 písm. a) a odseku 26 rozsudku nepovažoval správny súd za relevantné pre rozhodnutie vo veci.

39. K žalobnému bodu podľa odseku 23 písm. d) tohto rozsudku a súvisiacim právnym a skutkovým argumentom správny súd poukazuje na nasledovné právne závery rozhodovacej praxe:

a) bod 27 rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.09.2023 Podľa už citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktory´m určuje osobe povinnej odviesť poistné vy´šku tohto poistného. Podľa a ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V zmysle sa v rozhodnutí, ktory´m sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatny´m. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. b) bod 28 rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.09.2023 Na základe uvedeného veľky´ senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydany´m) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa ty´m podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je ty´m dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovany´ rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyply´va len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona. c) bod 17 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. V danom prípade ide o čiastočne odlišnú situáciu vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty (dňa 23.02.2017) bolo zrušené, a teda s ním nemožno spájať žiadne účinky. V danej veci nie je sporné, že nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16. januára 2018, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 08.03.2017. Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdely´m patrí právo“).

40. Právne argumenty prednesené účastníkmi konania sa týkali právnej otázky, či pre účinné uplatnenie práva predpísania poistného sa vyžaduje nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je toto poistné predpísané, do uplynutia premlčacej doby podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Správny súd sa v tomto ohľade stotožňuje s právnym záverom citovaným v odseku 39 písm. a) tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu nemohol dať za pravdu žalobkyni ohľadom právneho argumentu podľa odseku 23 písm. e) tohto rozsudku a v tomto smere prisvedčil právnemu argumentu žalovaného podľa odseku 24. písm. h) tohto rozsudku.

41. Na druhú stranu je potrebné poukázať, že právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky citované v odseku 39 písm. a) tohto rozsudku neznamenajú prekonanie právneho záveru citovaného v odseku 39 písm. c) tohto rozsudku (uvedené je zrejmé aj z toho, že príslušný rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa na príslušné rozhodnutie sám odvoláva). Správny súd sa stotožnil s právnym záverom citovaným v odseku 39 písm. c) tohto

rozsudku. Správny súd nesúhlasí s právnym argumentom žalovaného uvedeným v odseku 24 písm. g) rozsudku. Žalovaný v rámci tejto svojej právnej argumentácie konkrétne nezdôvodnil, prečo by takýto výklad mal odporovať úmyslu zákonodarcu. Vo všeobecnosti je nutné podotknúť, že právny výklad podľa úmyslu zákonodarcu (realizovaný v nadväznosti na text dôvodovej správy zákona) nemožno povyšovať nad výklad ratio legis a výklad legislatívneho textu vo svetle princípu právnej istoty. Zrušenie určitého rozhodnutia znamená, že toto stráca právne účinky a teda takéto reziduálne právne účinky nemôže mať ani vo vzťahu k premlčaniu práva na predpísanie poistného. Dôvody vedúce k zrušeniu takéhoto rozhodnutia sú jeho vady. Preto opačný výklad, ktorý by pripúšťal, že zrušené rozhodnutie by bolo účinným uplatnením práva na predpísanie poistného, by bol v takom prípade v kolízii so zásadou ex iniuria ius non oritur.

42. Vyššie uvedený právny záver je priliehavý na skutkové okolnosti, ktoré nastali v posudzovanej veci. Žalovaný za právnu skutočnosť, zakladajúcu uplatnenie práva na predpísanie poistného, označil v preskúmavaných rozhodnutiach (ako aj vo svojej argumentácii v rámci konania pred správnym súdom) vydanie rozhodnutia zo dňa 18.07.2017. Zároveň však platí, že toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím zo dňa 15.01.2018. Preto v súlade s predmetným citovaným právnym záverom je nutné konštatovať, že pre účely uplatnenia práva na predpísanie poistného podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nemožno s rozhodnutím rozhodnutia zo dňa 18.07.2017 spájať právne účinky, ktoré mu žalovaný pripisoval. Na základe uvedeného došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu ustáleniu plynutia premlčacej doby vo vzťahu k predpísaniu poistného za rozhodné obdobie.

43. Správny súd poukazuje na to, že je jeho úlohou pri vrátení veci na ďalšie konanie „jasne formulovať, aké procesné úkony má orgán verejnej správy vykonať na odstránenie vád, ktoré boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia ... Pokyny správneho súdu majú za cieľ nasmerovať priebeh ďalšieho konania pri rešpektovaní záväzných procesných pravidiel, ktorými sa riadi to-ktoré administratívne konanie (...)“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár, Praha: C. H. Beck, 2018, s. 719). Správny súd bol preto povinný sa zaoberať aj otázkou vplyvu rozhodnutia o prerušení administratívneho konania zo dňa 09.03.2018 na plynutie premlčacej doby podľa o sociálnom poistení. Napriek tomu, že táto právna otázka nebola výslovne zmieňovaná v právnych argumentoch účastníkov konania, bez jej vyriešenia nebolo možné predostrieť správnemu orgánu aplikačný postup na odstránenie vád zistených v kontexte právnych záverov vyslovených v odseku 42 tohto rozsudku.

44. Z hľadiska gramatického výkladu § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je nutné uviesť, že toto zákonné ustanovenie nehovorí v súvislosti s tam uvedeným časovým úsekom premlčania ako o „lehote“. Správny súd je si vedomý toho, že je nutné právne inštitúty určené v predpisoch správneho práva vykladať nezávisle od ich náprotivkov v súkromnom práve. Napriek tomu sa v tomto prípade javí ako vhodná analógia s tým, ako je časový úsek premlčania označovaný v kódexoch súkromného práva – v ktorých sa v obdobných prípadoch hovorí o premlčacej dobe (napríklad a nasl. v znení neskorších predpisov, taktiež a nasl. v znení neskorších predpisov). Taktiež výklad k tomuto ustanoveniu poskytnutý v citovanom rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.09.2023 priznáva tomuto časovému úseku charakter, ktorý možno chápať ako ukotvený v rámci pojmu premlčacej doby. Správny súd podotýka, že s týmto pojmovým vymedzením konvenuje taktiež terminológia použitá v tomto rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. V súlade s tým správny súd nazerá na zákona o sociálnom poistení tak, že tento stanovuje premlčaciu dobu a nie lehotu. Uvedené má podľa správneho súdu dosah na výklad účinkov rozhodnutia o prerušení konania podľa zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie zákona o sociálnom poistení hovorí, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Výslovne teda toto ustanovenie odkazuje na to, že lehoty (a nie doby) podľa zákona o sociálnom poistení neplynú. Výklad zákona o sociálnom poistení, ktorým je toto ustanovenie chápané ako premlčacia doba, potom vedie k záveru, že prerušenie konania nespôsobuje spočívanie plynutia takejto premlčacej doby.

45. Okrem gramatického výkladu uvedený záver podporuje aj teleologický výklad založený na tom, že premlčaciu dobu podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení možno chápať ako najdlhší možný úsek, v ktorom možno prikročiť k uplatneniu práva na predpísanie poistného. Vo vzťahu

k premlčacej dobe v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je možné výkladovo rozlíšiť iba jednu právnu skutočnosť zakladajúcu jej spočívanie a tou je samotné predpísanie poistného na základe rozhodnutia o predpísaní poistného, ktoré nie je neskôr zrušené (pokiaľ táto premlčacia doba plynie pri splnení podmienok vyjadrených v § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Príslušné ustanovenie o možnosti založiť obdobné právne účinky prerušením konania nehovorí. Taktiež v rámci systematiky zákona o sociálnom poistení je toto ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zaradené mimo časť pod názvom „Lehoty“, ktorá začína od § 191 zákona o sociálnom poistení. Uvedeným získava premlčacia doba, podľa v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, objektívny charakter, a teda jej plynutie nemôže na základe svojho rozhodnutia konajúci orgán verejnej správy ovplyvniť inak než vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného. Opačný výklad by mohol viesť k neudržateľným dôsledkom, kedy akékoľvek prerušenie konania (a to aj prerušením konania nesúvisiaceho s predpísaním poistného) by mohlo na základe všeobecne formulovaného znenia § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení zakladať právne účinky spočívania premlčacej doby podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

46. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie o prerušení administratívneho konania zo dňa 09.03.2018 nevyvolalo právne účinky vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby práva na predpísanie poistného podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Zároveň, tak ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie zo dňa 18.07.2017 nevyvolalo účinky riadneho uplatnenia práva na predpísanie poistného voči žalobkyni. Podľa prílohy k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa 01.12.2020 bolo poistné za posledný mesiac rozhodného obdobia splatné dňa 08.07.2018. Voči žalobkyni bolo právo na predpísanie poistného účinným spôsobom uplatnené až rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa 01.12.2020. Správny súd má za to, že ku dňu doručeniu tohto rozhodnutia žalobkyni bolo právo na predpísanie poistného vo vzťahu ku poistnému za všetky mesiace rozhodného obdobia už premlčané. Žalobkyňa procesne účinným spôsobom takéto premlčanie práva na predpísanie poistného namietla vo svojom odvolaní zo dňa 16.02.2021. Preto žalovaný nepostupoval vo veci správne, keď túto námietku zhodnotil tak, že nebola dôvodná.

47. Na záver správny súd upozorňuje na to, že právny záver prezentovaný v argumente žalobkyne v odseku 25 písm. b) rozsudku je nesprávny. Z hľadiska právneho výkladu účinkov riadne uplatnenej námietky premlčania voči právu na predpísanie poistného, je potrebné tejto pripísať také právne účinky, o ktorých hovorí rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v časti citovanej v odseku 39 písm. b) tohto rozsudku.

VI.

Záver

48. Z dôvodov uvedených v časti V. tohto rozsudku správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa 01.12.2020 nie je v súlade so zákonom, lebo vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Preto predmetné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa 01.12.2020 správny súd zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

49. V ďalšom konaní orgán prvého stupňa posúdi námietku premlčania uplatnenú žalobkyňou v odvolaní zo dňa 16.02.2021 vo svetle právnych záverov vyslovených správnym súdom v tomto rozsudku (predovšetkým v odseku 46 rozsudku) a s touto sa náležitým spôsobom vysporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s § 209 zákona o sociálnom poistení.

50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.