Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-39C-218-2012.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-39C/218/2012
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Banskej Bystrici, Mičinská cesta č. XX, zastúpená JUDr. JCLic. C. B., D., s. r. o., so sídlom Južná trieda 28, Košice, IČO: 52 858 774 proti žalovanému: MINITEC, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Turgenevova č.13, IČO: 17 075 149, zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, o zaplatenie 1.425,02 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. P r i z n á v a znalkyni z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, A. E. F., trvale bytom G. XX, E. voči žalobkyni náhradu trov znalečného nepokrytých preddavkom v rozsahu 50 %.
IV. P r i z n á v a znalkyni z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, A. E. F., trvale bytom G. XX, E. voči žalovanému náhradu trov znalečného nepokrytých preddavkom v rozsahu 50 %.
V. P r i z n á v a znaleckému ústavu: Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom Ulica 1. mája 32, Žilina voči žalobkyni náhradu trov znalečného nepokrytých preddavkom v rozsahu 50 %.
VI. P r i z n á v a znaleckému ústavu: Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom Ulica 1. mája 32, Žilina voči žalovanému náhradu trov znalečného nepokrytých preddavkom v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2012 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 744,06 € s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Následne žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 2.5.2014 rozšírila žalobu o úroky z omeškania vo výške 5,5 % zo sumy 744,06 € od 14.9.2012 do zaplatenia, ďalej o istinu 680,96 € za (ďalšie) obdobie od 1.5.2012 do 30.4.2013 a o úroky z omeškania vo výške 5,5 % zo sumy 680,96 € od 1.5.2013 do zaplatenia.
2. Žalovaný návrhom na prerušenie konania doručeným súdu dňa 25.5.2023 navrhol, aby súd prerušil toto konanie z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi ním a žalobkyňou.
3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 30.5.2023 uviedla, že s prerušením konania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní súhlasí.
4. Súd uznesením č.k. 39C/218/2012-481 z 30. mája 2023 konanie prerušil podľa § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej iba „CSP“). Zároveň súd strany sporu v zmysle § 163 ods. 2 CSP poučil, že ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
5. Uznesenie č.k. 39C/218/2012-481 z 30. mája 2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2023.
6. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
7. Z citovaného ust. § 163 ods. 2 CSP vyplýva, že ide o obligatórne prerušenie konania, ak sú naplnené podmienky v zmysle § 163 ods. 1 CSP, a následne aj obligatórne zastavenie konania. Z prvej vety citovaného ust. § 163 ods. 2 CSP tiež vyplýva, že ak je konanie prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu, súd v konaní pokračuje len na návrh jednej zo strán sporu. Ak takýto návrh nie je v stanovenej lehote podaný, súd konanie zastaví. Uznesenie tunajšieho súdu pod č.k. 39C/218/2012-481 z 30. mája 2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2023, pričom do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia o prerušení konania, t. j. do 14.12.2023 žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní, preto súd konanie v prvom výroku tohto uznesenia zastavil podľa § 163 ods. 2, veta druhá CSP.
9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP per analógiam tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že ani jedna zo strán sporu nepodala v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní, pričom toto právo prináležalo ktorejkoľvek zo sporových strán. Navyše konanie bolo prerušené na základe zhodného prejavu vôle strán sporu o prerušení konania. Je síce pravdou, že žalobkyňa ako dominus litis v majetkovoprávnom spore by mala mať eminentný záujem na výsledku v konaní, preto sa môže javiť, že táto by mala mať primárny záujem iniciovať pokračovanie v konaní, prípade niesť zodpovednosť za to, že v konaní sa ďalej nepokračovalo. V okolnostiach posudzovaného prípadu je však potrebné tiež zohľadniť, že filozofia civilného sporového konania je prísne ovládaná dispozičným princípom a procesnou aktivitou oboch strán sporu. Procesnú aktivitu oboch strán sporu predpokladá cit. ust. § 163 ods. 2 CSP, keďže podať návrh na pokračovanie v konaní oprávňuje obe strany sporu, preto aj žalovaný, pokiaľ mal záujem na výsledku v konaní, vrátane rozhodnutia o trovách konania, nič mu nebránilo, aby bol v konaní v rovnakej miere aktívny, ako sa to primárne predpokladá u žalobkyne. Súd tak považuje za spravodlivé, aby obom sporovým stranám v dôsledku ich pasivity bolo možné pričítať rovnakú mieru zavinenia na zastavení konania, a teda nie je možné jednoznačne určiť, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania druhej strane. Za daného procesného stavu nemožno hovoriť o procesnom zavinení žalobkyne (a dôvodne podanej žalobe), ani o procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
14. Pokiaľ sa týkalo tretieho a štvrtého výroku tohto uznesenia, súd uvádza, že v priebehu konania bola uznesením č.k. 39C/218/2012-238 zo dňa 21. júna 2019 určená odmena a náhrada hotových výdavkov
ustanovenej znalkyni z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, A. E. F., trvale bytom G. XX, E. vo výške 516,33 €. V zmysle III. výroku predmetného uznesenia bolo rozhodnuté, že o náhrade zvyšného priznaného znalečného vo výške 260,33 €, ktoré nie je pokryté preddavkom na trovy znaleckého dokazovania, rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Uznesenie č.k. 39C/218/2012-238 zo dňa 21. júna 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2019.
15. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
16. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
17. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
18. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.
19. Znalkyni A. E. F. v tomto konaní vznikli trovy znalečného, ktoré jej neboli uhradené, keďže v zmysle CSP jej tieto nebolo možné uhradiť zo štátnych prostriedkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorého skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane (uznesenie Ústavného súdu SR z 12. 9. 2019, sp. zn. II. ÚS 236/2019).
20. Keďže v priebehu konania nedošlo k úplnému vyplateniu priznanej sumy znalečného ustanovenej znalkyni A. E. F. pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe, t.j. znalkyni riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane.
21. O trovách znalečného, ktoré neboli pokryté preddavkom súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov znalečného pomerne rozdelil s tým, že žalobkyňa aj žalovaný sú povinní nahradiť znalkyni A. E. F. trovy znalečného každý v rozsahu 50 %. Súd pritom vychádzal z toho, že obom stranám sporu bolo možné pričítať zavinenie na zastavení konania, preto je spravodlivé, aby každý z nich znášal pomernú časť trov znalčeného nepokrytých preddavkom, teda v rozsahu 50 %. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené v treťom a štvrtom výroku tohto uznesenia.
22. Rovnako súd postupoval aj v prípade trov znaleckého ústavu. V priebehu konania totiž súd uznesením č.k. 39C/218/2012-449 zo dňa 1. februára 2023 okrem iného rozhodol, že o nároku znaleckému ústavu: Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom Ulica 1. mája 32, Žilina na náhradu znalečného vo výške 0,68 €, ktoré nie je pokryté preddavkom na trovy znaleckého dokazovania, rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (II. výrok). Uznesenie č.k. 39C/218/2012-449 zo dňa 1. februára 2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2023.
23. Súd teda podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP náhradu trov znalečného znaleckého ústavu rovnako pomerne rozdelil. Žalobkyňa aj žalovaný sú povinní nahradiť znaleckému ústavu: Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline trovy znalečného nepokryté preddavkom každý v rozsahu 50 % s ohľadom na už uvedený záver o miere zavinenia na zastavení konania. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené v piatom a šiestom výroku tohto uznesenia.
24. O výške trov konania (trov znalečného) bude rozhodnuté podľa ust. 262 ods. 1, 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
25. V závere pre úplnosť súd uvádza, že o trovách nerozhodol podľa ust. § 257 CSP, pretože na rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 357 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).