Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/166/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Y. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX F. zastúpenej JUDr. Darinou Komárovou - advokátkou, Ul. 1.mája 2053, 069 01 Snina proti žalovaným: 1. rade H. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Ľubošom Bajužíkom - advokátom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, 2. rade Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -587 zo dňa 25.05.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výrokov o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. r. a 2. r. a žalobkyňou a štátom.

Mení rozsudok vo výrokoch o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. r. a 2. r. tak, že žalobkyni priznáva voči žalovaným v 1. r. a 2. r. nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu z prísudku s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a vo vzťahu medzi žalobkyňou a štátom tak, že štátu priznáva voči žalovaným v 1. r. a 2. r. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu a rovnako priznal proti žalobkyni aj náhradu trov konania štátu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody na zdraví, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode dňa 15.08.2002, kedy ako chodkyňu ju zrazilo osobné motorové vozidlo značky U. S. X. Q. XX-XX, ktoré viedol žalovaný v 1. rade. Pôvodnou žalobou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody na zdraví vo výške 52.125 Sk s príslušenstvom za 868,75 bodov x 60 Sk. V priebehu konania opakovane menila žalobu, a to prvýkrát podaním zo dňa 30.07.2004, kedy ju rozšírila o náhradu škody na sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 72.000 Sk, čo je 2.389,96 eur, z titulu straty na zárobku sumu 34.223 Sk, čo je 1.135,99 eur, z titulu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením sumu 52.984,80 Sk, čo je 1.758,77 eur a z titulu vecnej škody žiadala sumu 3.169 Sk, čo je 105,19 eur a zároveň požiadala o pripustenie žalovaného v 2. rade do konania. Podaním zo dňa 25.11.2008 žalobkyňa opäť zmenila petit žaloby tak, že žiadala priznať z titulu bolestného sumu 4.965 502 Sk, čo je 164.824,47 eur, čo činilo 80- násobok základného bodového ohodnotenia a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žiadala priznať sumu 10.575 810 Sk, čo je 351.052,57 eur, predstavujúceho 80-násobok základného bodového ohodnotenia. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.05.2009 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody na bolestnom sumu 83.649 eur a z titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 265.286 eur. V prevyšujúcej časti nárok na náhradu bolestného s sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Nárok na náhradu škody na zárobku, na náhradu z titulu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a z titulu náhrady vecnej škody vylúčil na samostatné konanie. Zároveň žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na náhradu trov konania žalobkyne vo výške 7.518,41 eur, tiež zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.596,50 eur, ako aj trovy štátu vo výške 1.739,02 eur. Po odvolaní uvedený rozsudok súdu prvej inštancie bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove potvrdený vo výrokoch o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie bolestného prevyšujúcej 83.649 eur a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia prevyšujúcej 265.286 eur. Odmietol odvolanie voči výroku o vylúčení na samostatné konanie veci náhrady škody na zárobku, nákladov spojených s liečením a vecnej škody. V prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok, čo sa týka náhrady škody na zdraví, a to bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie vyporiadať sa s nárokom na náhradu bolestného priznaného v trestnom konaní, ako aj náležite zistiť splnenie podmienok pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo k premlčaniu základného bodového ohodnotenia, a tým aj nároku na mimoriadne zvýšenie s výnimkou položiek 251-1.200 bodov, kde nie je premlčaný nárok na základné bodové ohodnotenie a s výnimkou položky 321-450 bodov, kde nie je premlčaný iný nárok na základné bodové hodnotenie, ani na jeho zvýšenie. Vo vzťahu k náhrade škody na bolestnom konštatoval, že došlo k premlčaniu jeho nároku na mimoriadne zvýšenie. Nepremlčané je základné bodové ohodnotenie u položiek, ktoré boli uplatnené žalobkyňou v žalobe z 28.07.2004 v rozsahu, ktoré neboli právoplatne prisúdené rozsudkom v adhéznom konaní. Ďalším rozsudkom zo dňa 05.12.2012 súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu bolestného vo výške 222 eur a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2.150,97 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Krajským súdom v Prešove rozsudkom zo dňa 11.02.2014 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti čo do náhrady škody z titulu bolestného a v prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti bol rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Konštatoval, že vzhľadom na fatálne pochybenie žalobkyne spočívajúce v oneskorenom podaní žaloby na prisúdenie a zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a vznesenú námietku premlčania nárok na zvýšenie bolestného je v celom rozsahu premlčaný, preto bol rozsudok v uvedenej časti potvrdený. Vo vzťahu k náhrade škody na zdraví vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré ostalo predmetom konania, súdu prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie skutočnosti, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne. Bol podaný doplňujúci znalecký posudok znalca Y.. H. L. a následne bol vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou S. dňa 09.02.2018, č. XX/XXXX. Podľa uvedeného znaleckého posudku k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia došlo najneskôr dňa 05.02.2004. Návrh žalobkyne na vypočutie znalca Y.. L. súd prvej inštancie zamietol z dôvodu hospodárnosti konania a doteraz vykonaného dokazovania, s poukazom na nespochybnené skutočnosti uvedené v kontrolnom znaleckom posudku.

2. Súd prvej inštancie tak vykonaným dokazovaním v súlade so závermi kontrolného znaleckého posudku a vzhľadom aj na závery už skôr vyhotovených znaleckých posudkov na sťaženie spoločenského uplatnenia a to hlavne znaleckého posudku z 05.02.2004 Y.. V., zo 06.10.2006 Y.. L., z 13.08.2008 Y.. L. a z 11.02.2009 Y.. Z. skonštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo najneskôr dňa 05.02.2004, a teda pokiaľ došlo podaním žalobkyne zo dňa 25.11.2008 k uplatneniu náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde vo výške 80-násobku základného bodového ohodnotenia, a to vo výške 10.575.810 Sk, bolo tak po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty podľa . Uvedené je v súlade aj s právnym názorom odvolacieho súdu (str.14 rozsudku na čl.266).

3. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že kontrolným znaleckým posudkom sa odstránili pochybnosti kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodenej, pričom je zrejmé, že k uplatneniu zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo až pri zmene žaloby dňa 25.11.2008, keď z tohto právneho dôvodu požadovala žalobkyňa zaplatiť sumu 10.584.000 Sk ( 2205 bodov x 60 Sk = 132.000 Sk x 80-násobok). Znamená to, že tak uplatňovaný 80-násobok základného bodového hodnotenia (1200 bodov), ktorý si žalobkyňa mohla uplatniť už pri zmene žaloby dňa 30.07.2004, ako aj 80-násobok zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia za 570 bodov, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela z posudku Y.. H. L. zo dňa 06.10.2006 najneskôr dňa 27.10.2006 sú premlčané, pretože hodnotený zdravotný stav žalobkyne bol ustálený už dňom 05.02.2004. Došlo k marnému uplynutiu 2-ročnej subjektívnej lehoty podľa . S poukazom na názor odvolacieho súdu prednostne posudzoval námietku premlčania, a preto nebolo potrebné vykonávať dokazovanie podmienok pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, kde tiež došlo k zmenám stavu na starne žalobkyne, napr. tým, že sa jej narodilo dieťa (predtým tvrdila, že dieťa v dôsledku nehody nemôže mať a iné).

4. Po doplnení dokazovania a citujúc ust. , , s poukazom na vyhlášky č. súd prvej inštancie o veci opätovne rozhodol tak, že žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a priznal náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj náhradu trov štátu vynaložených na znalecké dokazovanie voči žalobkyni. K zamietnutiu žaloby došlo v podstate pre chybu žalobkyne, ktorá oneskorene, po uplynutí premlčania, podala rozšírenie žaloby v časti sťaženia spoločenského uplatnenia.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní opísala priebeh konania od rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 11.02.2014, ustanovovanie znalcov vo veci samej až k poslednému znaleckému posudku č. XX/XXXXX, vypracovanému 31.01.2018 znaleckou spoločnosťou forensic.sk, spochybnila ustálenie zdravotného stavu pri položkách 282b, 254, 302d, 309, 430a, 251 s dátumom k 05.02.2004. Poukázala na závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2014, ktorý pri jednotlivých položkách ustálil zdravotný stav žalobkyne v rôznych časových obdobiach, preto Znalecký posudok č. XX/XXXX je v jeho rozpore. Navrhla vypočuť zástupcu znaleckej spoločnosti forensic.sk, ako i znalca Y. H. L.. Poukázala na , podľa ktorého nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým je prípustné len v obzvlášť závažných prípadoch. Podľa žalobkyne znalecké posudky sú rovnocenné, keďže neupravuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným, tzv. kontrolným znaleckým posudkom. S poukazom na môže súd znalca vysluchnúť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Vyššie uvedené znalecké posudky sú v zrejmom rozpore. Žalobkyňa nemá dostatočne odborné vedomosti, aby mohla medicínsky posúdiť správnosť záveru jedného alebo druhého znaleckého posudku, v ktorých sú vyšpecifikované konkrétne diagnózy pod jednotlivými položkami s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Iba na základe vyjadrenia znalca pri konfrontácii môže odpovedať na položené otázky za účelom odstránenia zrejmých rozporov v znaleckých posudkoch, kedy by súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, týkajúci sa ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia. Trvala preto na výsluchu znalcov. Žalobkyňa dňa 05.02.2004 bola prepustená z hospitalizácie z N. U. do ambulantnej liečby s odporúčaním absolvovať ďalšie odborné vyšetrenia, operačné zákroky a ďalšie hospitalizácie. Pre zlý zdravotný stav žalobkyne, ktorý sa zhoršoval, bola uznaná invalidnou dňa 02.11.2005. Preto dátum 05.02.2004 nemôže byť správny pre ustálenie jej zdravotného stavu, a tým nemôže byť správny ani záver o premlčaní nároku žalobkyne. Preto záver Znaleckého posudku č. XX/XXXX napriek tomu, že ho vypracovala spoločnosť forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v F. je neprijateľný. Pre posúdenie otázky ustálenia zdravotného stavu žalobkyne súd neodstránil zrejmé rozpory v záveroch znaleckých posudkov, preto ide o vadu majúcu za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd preto vyvodil mylné právne závery. Napriek opakovaným návrhom nevykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie. Nepresvedčivé sú aj dôvody, o ktoré oprel svoje rozhodnutie čo sa týka odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, prečo súd prvej inštancie považuje za správne závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2018, vyhotoveného znaleckou spoločnosťou forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., F. a nie závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2014, vyhotoveného Y.. H. L.. Navrhla doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu, výsluchom znalcov Y.. L. a zástupcu spoločnosti forensic.sk

- inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Následne navrhla zmeniť rozsudok tak, že zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 348.901,61 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnako si uplatnila náhrady trov konania prvej a druhej inštancie v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.05.2019 a dospel k záveru, že odvolanie čo do veci samej nie je dôvodné, je dôvodné odvolanie čo do výroku o trovách konania.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v akom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, a to prečo súd nevykonal navrhnuté dôkazy, či z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy výsluchom znalcov vo svojom rozsudku náležite odôvodnil v bode 19., nevykonanie výsluchu znalcov z dôvodu, že neboli spochybnené konkrétne skutočnosti uvedené v znaleckom posudku spoločnosti forensic.sk, ako aj z dôvodu hospodárnosti, čo aj odvolací súd považuje za dôvodné. Už predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -260 zo dňa 11.02.2014 vo vzťahu k zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia zmenou žaloby zo dňa 25.11.2008 konštatoval potrebu jednoznačného ustálenia zdravotného stavu žalobkyne a začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie uvedenej náhrady. Odvolací súd v uvedenom čase svojho rozhodovania dňa 11.02.2014 mal k dispozícii okrem iných aj znalecký posudok Y.. H. L., avšak ustálil, že podané znalecké posudky nedávajú jednoznačnú odpoveď o čase ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Súd prvej inštancie v ďalšom pokračoval v zmysle pokynu Krajského súdu v Prešove, preto správne nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, a to znaleckou organizáciou forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. F.. Zo záverov uvedeného „kontrolného“, ako ho značil súd prvej inštancie znaleckého posudku možno jednoznačne vyvodiť, že k ustáleniu zdravotného stavu pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne došlo najneskôr dňom 05.02.2004. Ak žalobkyňa si svoje nároky na priznanie odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadala priznať až zmenou žaloby zo dňa 25.11.2008, bolo to dávno po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty podľa tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Je však nutné súhlasiť s konštatovaním žalobkyne, že nový procesný poriadok nepozná pojem kontrolný znalecký posudok. Vzhľadom na to, že predmetná právna vec bola na súde uplatnená žalobou z 28.07.2004 a opakovane rozširovaná čo do sťaženia spoločenského uplatnenia podaním zo dňa 25.11.2008, teda za účinnosti pôvodnej právnej úpravy , ktorý pojem kontrolný znalecký posudok upravoval, nie je možné snahu súdu prvej inštancie odstrániť rozpory týkajúce sa ustálenia zdravotného stavu u žalobkyne znaleckým dokazovaním znaleckou organizáciou, ktoré označil ako „kontrolné“ znalecké dokazovanie. Je možné tiež súhlasiť s tvrdením, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie ustanovil „kontrolné“ znalecké dokazovanie vysoko odbornou znaleckou organizáciou forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. F., aby boli jednoznačne odstránené pochybnosti vyvolané doteraz podanými znaleckými posudkami čo do času ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Pritom odvolací súd uvádza, že súdy volajú znalcov na pojednávanie z pravidla vtedy, keď vznikajú pochybnosti o správnosti alebo úplnosti posudku. Súdy nevykonávajú výsluch znalca vo veciach, v ktorých znalec nemôže svojou výpoveďou danú problematiku objasniť viac, než sa to stalo v písomnom posudku (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

10. Odvolací súd preto považoval uvedenú odvolaciu námietku žalobkyne za nedôvodnú. Správny bol záver súdu prvej inštancie o ustálení zdravotného stavu u žalobkyne dňom 05.02.2004, aj keď žalobkyňa uvedený dátum namietala z dôvodu, že v uvedený deň bola prepustená z hospitalizácie v nemocnici a absolvovala následne ďalšie odborné vyšetrenia, operačné zákroky a ďalšie hospitalizácie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti s bolesťou a nárokom na náhradu škody v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia. Ak aj žalobkyňa absolvovala aj ďalšie operačné zákroky a ďalšie hospitalizácie, mohla by mať nárok na bolestné, ak boli splnené zákonné podmienky. Ak pre posúdenie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia ďalšími zákrokmi, prípadnou hospitalizáciou a odborným vyšetrením nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu odôvodňujúceho sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok naň jej nevznikol. Ani skutočnosť, že dňom 02.11.2005 bola uznaná za invalidnú, nie je dátumom rozhodným pre začatie plynutia premlčacej doby na nárok sťaženia spoločenského uplatnenia. Len na zdôraznenie správnosti je treba uviesť, že aj keby sa dvojročná lehota počítala od 02.11.2005, uplynula by v roku 2007, pritom žaloba, ktorou žalobkyňa rozšírila svoj nárok na zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia na 80-násobok, bola súdu prvej inštancie doručená 25.11.2008, teda aj po dátume 02.11.2007. Nie je preto možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil.

11. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnej aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.11.2013).

12. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať ( , ďalej len ).

13. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody sa najneskôr premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (, ).

14. V zmysle uvedeného je možno konštatovať, že účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (, tretia veta ). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R29/1983).

15. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené rovnako, ako súd prvej inštancie stotožňuje s názorom, že námietka premlčania nároku žalobkyne na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola dôvodná. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne podľa vykonaného dokazovania znaleckým posudkom spoločnosti forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. F. bolo preukázané, že k ustáleniu jej zdravotného stavu pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia došlo najneskôr dňom 05.02.2004. Svoj nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si preto mohla a mala uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, lebo z lekárskych správ po nehode dňa 15.08.2002 musela mať vedomosť o tom, že jej vznikla škoda určitého druhu a rozsahu, ako aj to, kto jej škodu spôsobil. Preto jej odo dňa 06.02.2004 začala plynúť dvojročná premlčacia doba na prípadné primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula dňom 06.02.2006. Žalobkyňa si svoj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnila až žalobou na súde dňa 25.11.2008. Odvolací súd preto po preskúmaní veci dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie rozhodoval o vznesení námietky premlčania a vyhodnotil ju ako dôvodnú, postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tiež na správnom vyriešení otázky uplynutia premlčacej doby. Správne bolo aj to, že súd prvej inštancie vyhodnotiac námietku premlčania ako dôvodnú sa nemal povinnosť zaoberať už zisťovaním podmienok pre prípadné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ku ktorému navyše uviedol, že došlo k pozitívnym zmenám na strane žalobkyne, keď sa jej napr. narodilo dieťa, za situácie, keď tvrdila, že dieťa v dôsledku nehody nemôže mať.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do zamietnutia žaloby postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

17. Dôvodnou je však požiadavka žalobkyne na priznanie jej náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie.

18. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (, ).

19. Citovaný sporový poriadok síce nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu (ktoré bolo účinné v čase začatia konania v predmetnej veci), ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/142/2014). V predmetnej právnej veci je však nutné vychádzať z toho, že žalobkyňa bola čo do základu veci úspešná.

20. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesné neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Podľa odvolacieho súdu takýmto prípadom je aj predmetná právna vec. Je nesporné a ako základ je nutné považovať to, že do práv žalobkyne na náhradu škody na zdraví bolo jednoznačne zasiahnuté. Výška požadovanej škody je v tomto prípade druhoradá pri posudzovaní trov konania. Primárnym je fakt, že škoda žalobkyni bola spôsobená, pritom jej výška je až nasledujúcim javom. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné priznať žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v danom prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ v zmysle , keďže tento sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. V prejednávanom prípade bola žalobkyňa procesne úspešná čo do základu. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania postupom podľa tak, že priznal žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania v plnom rozsahu z prisúdených súm priznaných na bolestnom vo výške 222 eur a na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.150,97 eur, a to vo vzťahu k obom žalovaným. O výške trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej postupom podľa .

21. Z rovnakých dôvodov zmenil odvolací súd aj ďalší výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách štátu tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).