Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavol Naď a členov senátu JUDr. Jozef Kuruc a JUDr. Dana Bystrianská, v právnej veci žalobcu: účtujem.digital, s.r.o., so sídlom Helsinská 2625/1, Košice, IČO: 46 701 338, právne zastúpeného: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 3, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2943 O-140/201 zo dňa 27.04.2015, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 24.06.2015, osobne doručenou na Krajskom súde v Košiciach dňa 01.07.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2943 O-140/201 zo dňa 27.04.2015, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, Inšpektorátu práce Košice č. 316/04/O zo dňa 16.2.2015 a navrhol rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania.

2. Z obchodného registra vyplýva, že žalobca zmenil obchodné meno od 6. 1. 2016, je nositeľom obchodného mena účtujem digital, s.r.o.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.: -48 dňa 13.7.2016 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa a nezrušil toto uznesenie ani podľa cit. zákona, lebo žalobca ani v čase rozhodovania súdu neuhradil súdny poplatok. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. dňa 19.1.2018 uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 13.7.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice ako prvostupňového orgánu bola žalobcovi - uložená pokuta 2.000 Eur podľa , bod o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za porušenie povinností stanovených podľa v nadväznosti na zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že CARVEZA, s.r.o., 040 13 Košice - Sídlisko Ťahanovce, Helsinská 2625/1, dňa 24.10.2014 o 12.25 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: P.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, E. L. XXX/XXXA, XXX XX E.Š., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu na pracovisku v D., R. V..Č.. X, E. na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 22.10.2014) a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Na základe zamestnávateľom predloženého registračného listu FO a kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú fyzickú osobu prihlásil dňa 24.10.2014 o 14.25 hod., teda po začiatku výkonu práce.

5. Správny orgán prvého stupňa vychádzal zo záverov kontroly vykonanej v dňoch 24.10. - 3.11.2014 a 5.11.2014, vykonanej inšpekciou u žalobcu podľa § 7 ods.3, písm. a/ zákona o inšpekcii práce a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce zistil ako je uvedené v bode 4 tohto odôvodnenia. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 24.10.2014, P.. E. B., uviedla, že: „Pre spoločnosť CARVEZA s.r.o. pracujem od včera, t.j. 23.10.2014, dnes som tu od 9.00 hod., včera som pracovala od 9.00 hod. - do 20.00 hod.“ Zamestnávateľ predložil k uvedenej zamestnankyni Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 22.10.2014 so začiatkom výkonu práce dňa 23.10.2014, s uvedením dohodnutej odmeny 16,67 % z dosiahnutého obratu, rešpektujúc minimálne mzdové nároky, minimálne však 2,80 €/hod. Na základe zamestnávateľom predloženého registračného listu FO a kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú fyzickú osobu prihlásil dňa 24.10.2014 o 14.25 hod., teda po začiatku výkonu práce.

6. Správny orgán prvého stupňa začal správne konanie vo veci uloženia pokuty a oznámenie o jeho začatí doručil účastníkovi konania 15.1.2015. V zmysle o správnom konaní sa žalobca nevyjadril sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, nenavrhol jeho doplnenie. Preto správny orgán mal za to, že skutkový stav bol náležíte zistený a preukázaný a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní inšpektorát práce vychádzal z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 22.10.2014 s P.. E. B.X., jej Registračného listu FO,

- zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku: dňa 24.10.2014, - výpisu z registra Soc. poisťovne kontrolovaného zamestnanca.

7. Inšpektorát práce pri rozhodovaní o výške pokuty v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby uložil pokutu vo výške 2000,- € a zohľadňoval počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov. Konštatoval, že sa nejedná sa o opakované zistenie toho istého nedostatku, zohľadnil dobu protiprávneho konania a to, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Konštatoval, že uloženie pokuty za správny delikt je obligatórne a postupoval podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnávania. Uloženie pokuty v stanovenej výške pokladal za nevyhnutné z dôvodu postihu takéhoto konania, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na iných zamestnávateľov.

8. Z odvolania podaného žalobcom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca poprel skutočnosť, že zamestnankyňa vykonávala závislú prácu pre zamestnávateľa, pretože to bola jej súkromná iniciatíva a žiadna odmena jej vyplatená nebola. Žalobca poprel existenciu závislej práce, ktorej znaky uviedol v odvolaní a tvrdil, že správny orgán nezadovážil potrebné dôkazy na preukázanie existencie závislej práce uvedenou zamestnankyňou odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . Namietal, že vo veci nebolo vykonané ústne pojednávanie, došlo k porušeniu o správnom konaní upravujúce aj oprávnenie účastníka správneho konania navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Tvrdil, že v dôsledku tejto skutočnosti správny orgán prvého stupňa odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces podľa .

9. Žalobca uviedol, že uzatvoril so zamestnankyňou Dohodu o pracovnej činnosti 22.10.2014 a do registra bola prihlásená 24.10.2014 o 14.25 hod. Poukázal na § 231 ods. 1 písm. b bod 1 zákona o sociálnom poistení, podľa tohto je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona podľa § 227a na dôchodkové zabezpečenie pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Nesúhlasil s tvrdením, že zamestnankyňa vykonávala závislú prácu pre žalobcu 24.10.2014, pretože podľa dohody mala nastúpiť do práce až 27.10.2014, čiže potom, čo ju zamestnávateľ prihlásil do Sociálnej poisťovne. Podľa žalobcu bolo súkromnou iniciatívou zamestnankyne, že prišla na pracovisku dňa 24.10.2014, aby sa zaučila. Tvrdil, že nemala oprávnenie na predaj tovaru a zopakoval, že do práce mala nastúpiť až 27.10.2014. Z osobných dôvodov však nenastúpila vôbec v októbri nepracovala a nebola jej vyplatená mzda, ktorú nenárokovala.

10. Žalobca teda tvrdil, že podľa nedošlo k vykonávaniu závislej práce uvedenou zamestnankyňou podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene a v pracovnom čase ním určenom za mzdu alebo odmenu. Podľa žalobcu si kontrolný orgán nezabezpečil vyjadrenie o tom, že samotná zamestnankyňa nepracovala za mzdu, ani na pokyn zamestnávateľa. Preto záver o porušení povinnosti podľa v nadväznosti na zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní nie je podložený.

11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 27.04.2015 odvolanie žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16.02.2015 zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Vychádzal z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, za to, že žalobca 24.10.2014 o 12.25 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby P.. E. B., na pracovisku Hypertesco vykonávala prácu na základe dohody o pracovnej činnosti z 22.10.2010, avšak nesplnil svoje povinnosti podľa o sociálnom poistení. Na základe predloženého registračného listu fyzickej osoby kontrolou v registri Sociálnej poisťovne, zistil, že zamestnávateľ (žalobca) zamestnankyňu prihlásil 24.10.2014 o 14.25 hod., čiže po začiatku výkonu práce (kontrola bola vykonaná v uvedený deň a zistenia pochádzajú z 12.25 hod.)

12. Vychádzal aj z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v predkladacej správe k jednotlivým otázkam uviedol rozhodujúce zistenia, a to, že pri príchode inšpektorov na miesto výkonu práce zamestnankyňa prácu vykonávala v predajnom stánku. Uviedla, že pracuje od včera 23.10. od 09.00 hod. do 20.00 hod, 24.10. je tu od 9,00 hod. Zamestnávateľ predložil Dohodu so zamestnankyňou o pracovnej činnosti zo dňa 22.10.2014 so začiatkom výkonu práce 23.10.2014 s dohodnutou odmenou. Dohoda o pracovnej činnosti je vypracovaná s dátumom 22.10.2014, obsahovo druh práce, asistent predaja, miesto výkonu práce Hypertesco, Trolejbusová ul. Košice. Začiatok pracovnoprávneho vzťahu 23.10.2014, dohoda bola zavretá na dobu neurčitú, na 40 hodín týždenne, s dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne, odmenou 16,67 dosiahnutého obratu, minimálne 2,80 eur za hodinu, spôsob vyplatenia v hotovosti. Z registračného listu fyzickej osoby a kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobca prihlásil, ako zamestnávateľ, zamestnankyňu až o 14.25 hod. 24.10.2014. Z protokolu o výkone kontrolnej činnosti je uvedené, že kontrola na pracovisku žalobcu a zistenie nelegálnej práce označenou zamestnankyňou u žalobcu bolo zistené 24.10.2014 o 12.25 hod.

13. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami a skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa prezentujúc, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu a porušenia povinnosti zamestnávateľa označených v a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a k porušeniu povinností zamestnávateľa uvedenom v osobitnom predpise. () K otázke obligatórnosti nariadiť na prejednanie veci ústne pojednávanie, uviedol, že žalobca nepožiadal o ústne pojednávanie. Uviedol, že z protokolu z 05.11.2014 vyplývajú už prezentované skutočnosti o zistení závislej práce zamestnankyňou u žalobcu na jeho pracovisku, s odkazom na konkrétnu Dohodu o pracovnej činnosti zamestnankyne, registračný list FO v Sociálnej poisťovni, zápisnicu o podaní informácie a vysvetlenie prítomnosti na pracovisku. Generálnu plnú moc mal za žalobcu P.. F.B. M.. Popísal zistené nedostatky, výkon závislej práce zamestnankyňou dňa 24.10.2014 o 12.25 hod. na pracovisku žalobcu v Hypertescu v Košiciach. Cituje z ustanovenia a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a prezentuje zamestnankyňu, ktorá pre spoločnosť pracovala 23.10. od 09.00 hod. do 20.00 a v kontrolovaný deň od 09.00 hodiny. Dohodu o pracovnej činnosti so začiatkom výkonu práce 23.10.2014 s dohodnutou mzdou. Kontrolný orgán uložil opatrenie a v závere uviedol, že protokol bol prerokovaný. V časti vyjadrenie kontrolovaného subjektu je rukou dopísané „súhlasím s obsahom protokolu“. P.. F. M. mal generálnu plnú moc za žalobcu od konateľky spoločnosti P.. G.I. M. S.G..

14. Žalovaný mal za to, že správne orgány dodržali ustanovenia zákona o správnom konaní, umožnili žalobcovi vyjadriť sa k podkladom odvolaním napadnutého rozhodnutia a rešpektovali jeho procesné práva. Správny orgán prvého stupňa rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu vychádzajúc predovšetkým z Dohody o pracovnej činnosti z 22.10.2014, registračného listu fyzickej osoby, zo zápisnice o podaní vysvetlenia zamestnankyňou, ako aj výpisu z registra Sociálnej poisťovne kontrolovaného zamestnanca. Pri uložení výšky pokuty správny orgán vychádzal z požiadavky preventívnej, aj represívnej úlohy uloženej sankcie a táto bola uložená na spodnej hranici stanovenej sadzby. Žalovaný mal za to, že správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, je dôvodom pre uloženie pokuty zamestnancovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré má závažné sociálne dopady pre zamestnanca, najmä v oblasti ohrozenia jeho nárokov, ako aj z dôvodu pracovného úrazu a mal za to, že táto sankcia má motivovať žalobcu, ako zamestnávateľa, aby sa pro futuro vyhol zamestnávaniu zamestnancov nelegálne a za porušenia súvisiacich právnych predpisov.

15. Žalovaný k správnej žalobe podal vyjadrenie 13.05.2016, v ktorom zotrval na argumentácii obsiahnutej v odôvodnení jeho rozhodnutia. Zopakoval argumenty žalobcu uvedené v odvolaní a uviedol, že vykonanou inšpekciou bolo zistené využívanie závislej práce fyzickej osoby označenej zamestnankyne v prevádzke žalobcu. Bol založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 22.10.2014. Žalobca si nesplnil povinnosť podľa osobitného zákona a podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa dopustil správneho deliktu. Poukázal na samotné vyjadrenie zamestnankyne, ktorá uviedla, že pracovala pre žalobcu už 23.10. a 24.10.2014 od 09.00 hod., pričom 23.10. pracovala už od 09.00 do 20.00 hod. Podľa žalovaného boli naplnené znaky závislej práce uvedenou zamestnankyňou bez splnenia povinnosti žalobcu, čo zamestnankyňa potvrdila. Nie je významným, že jej nebola vyplatená odmena. Žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti s poukazom na argumenty, ktoré uviedol, lebo sa dopustil správneho deliktu. V pracovnej dohode, ktorú predložil samotný žalobca, bolo uvedené miesto výkonu práce, kde zamestnankyňa bola kontrolovaná a v predajnom stánku sa nachádzala iba sama. Z právneho hľadiska odkázal žalovaný na ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení bod 1 a § 4 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení.

16. Žalovaný uviedol, že žalobca so zamestnankyňou uzavrel taký typ zamestnaneckého vzťahu, ktorý mu ukladal splniť povinnosti hore označenou právnou úpravou, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Poukázal na skutočnosť, že charakteristikami závislej práce upravenej v § 1 ods. 2, je vzťah nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca a zamestnávateľa, osobný výkon zamestnancov podľa pokynov zamestnávateľa za mzdu alebo inú odmenu v dohodnutom pracovnom čase na zodpovednosť zamestnanca a za opakovaný výkon jeho pracovných činností.

17. Pokiaľ ide o výhrady žalobkyne uvedené v odvolaní, že si správne orgány nezabezpečili dostatok informácií o riadnom priebehu situácie, a že ustálili záver o porušení označených právnych predpisov bez vykonania riadneho dokazovania, ktorým by zistili riadne skutkový stav, žalovaný opakovane uviedol, že fakty o závislej práci zamestnankyne boli ňou potvrdené, prácu vykonávala samostatne a bez prítomnosti zástupcu zamestnávateľa, hoci žalobca tvrdil, že žalobkyňa sa mala zaúčať a bola to jej vlastná iniciatíva.

18. Pokiaľ ide o námietku žalobcu s odkazom na konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k rozhodovaniu Krajského súdu v Nitre v obdobnej právnej veci, táto sa týkala zisťovania skutočnosti existencie zamestnaneckého vzťahu a vykonávania pojednávania na preukázanie skutočnosti o vzniku priestupku. V uvedenej súvislosti v prípade priestupku v správnom konaní má ústne pojednávanie iný význam a rozhodnutie v neprítomnosti obvineného o priestupku je prípustné len za situácie, ak sa odmietne dostaviť na pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia. Žalovaný uviedol: V súvislosti s uplatňovaním § 21 zákona o správnom konaní, v prípade správnych deliktov, podľa žalovaného, právna úprava ponecháva výlučne na úvahe správneho orgánu, či nariadi ústne pojednávanie alebo pokladá zistený skutkový stav za riadne preukázaný do skutkových záverov o porušení predpisov a vylúči potrebu nariadenia ústneho pojednávania, ktorého vykonanie i vzhľadom na konkrétnu situáciu neprinieslo efekt o riadnom zisťovaní skutkového stavu (bolo by napríklad len opakovaním už zrejmých skutočností).

19. Žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu správneho konania nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukazoval, že vyvodenie zodpovednosti správnym orgánom v podobe uloženej pokuty za správny delikt zavinené konanie žalobcu bolo možné vyvrátiť vykonaním konkrétneho dôkazu. Preto vyvodenie zodpovednosti o uložení pokuty sa pre správny orgán stalo obligatórnym v zmysle § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce. Konštatoval, že bolo preukázané nelegálne zamestnávanie a k otázke sankcii uloženej v správnom konaní uviedol, že sankcia bola uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby plní tak preventívnu i represívnu funkciu vo vzťahu k žalobcovi, ale aj tretím osobám zamestnávateľom. Podľa žalovaného bola v skutočnosti vyvodená zodpovednosť, ktorá je objektívnou. Rozhodnutie podľa názoru žalovaného bolo riadne odôvodnené. Obsahovalo vo výrokovej časti všetky zákonom ustanovené náležitosti a po spoľahlivo zistenom skutkovom stave vychádzajúcom z predložených dôkazov, bolo vydanie rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi a žiadal teda žalobu zamietnuť.

20. Žalovaný vychádzal zo zistení správneho orgánu prvého stupňa, ktorý vykonal v dňoch 24.10.2014, 03.11.2014 a 05.11.2014 inšpekciu práce podľa o inšpekcii práce a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zistené porušenie povinností stanovených právnymi predpismi žalobcovi, ako zamestnávateľovi, v oblasti zákazu nelegálneho zamestnávania, inšpekčný orgán uviedol vo vypracovanom Protokole č. IKO-393-53-1.2/P-A25-14 zo dňa 05.11.2014. Jeho obsah bol prerokovaný 05.11.2014 s P.. F. M.. Ten uviedol k nedostatkom, že s nim súhlasí. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené 15.01.2015. Uvedeným oznámením začal Inšpektorát práce Košice správne konanie vo veci uloženia pokuty, ku ktorému sa účastník konania mal možnosť vyjadriť v zmysle . Správny orgán prvého stupňa vychádzal z Dohody o pracovnej činnosti z 22.10.2014 a registračného listu uvedenej zamestnanej osoby, zápisnice o podaní informácie a vysvetlenia na pracovisku, ktoré poskytla táto osoba a z výpisu registra Sociálnej poisťovne menovaného zamestnanca. Správny orgán dôvodne uložil pokutu 2 000 eur za porušenie hore uvedených ustanovení zákona.

21. Žalovaný posúdil zistenia vykonávané inšpekciou práce a konštatoval, že inšpekciou bolo zistené na pracovisku Hypertesco v Košiciach, že menovaná zamestnankyňa u žalobcu mala založený pracovnoprávny vzťah podľa predloženej Dohody o pracovnej činnosti, ale si nesplnil povinnosti žalobca podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa žalovaného v zápisnici z 24.10.2014 samotná zamestnankyňa uviedla, že pracuje od včera, teda od 23.10.2014 od 09.00 hod., kedy mala pracovať do 20.00 hod., takže neobstojí tvrdenie, že prišla na pracovisko iba 24.10. na zaučenie. Samotný žalobca predložil Dohodu o pracovnej činnosti zamestnankyne, kde bola dohodnutá odmena a z toho vychádza záver o splnení znakov závislej práce zamestnankyňou na základe Dohody o pracovnej činnosti. Fakt, že odmena nebola vyplatená, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za správny delikt. Žalovaný uviedol, že v Dohode o pracovnej činnosti je uvedené miesto výkonu práce, t.j. kontrolované pracovisko u žalobcu v Hypertesco v Košiciach. Začiatok jej pracovných povinností je stanovený na 23.10.2014, čo korešponduje s výpoveďou zamestnankyne. Žalovaný mal za to, že bolo zistené, že zamestnankyňa vykonávala prácu 23.10. od 09.00 hod. do 20.00 hod. a 24.10. od 09.00 bola v predajnom stánku úplne sama v čase kontroly. A z toho vychádzal kontrolný orgán, keď označil uvedenú zamestnankyňu za osobu, ktorú zamestnávateľ neprihlásil v zmysle hore poukázanej právnej úpravy do Sociálne poisťovne pre povinné platby, čím porušil povinnosť stanovenú v § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako aj § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení.

22. Žalovaný s poukazom na hore uvedené zákonné ustanovenia, predloženú Dohodu o pracovnej činnosti z 22.10.2014 mal za to, že žalobca si nesplnil povinnosti podľa osobitného predpisu. Mal povinnosť zamestnankyňu prihlásiť, avšak táto bola do Sociálnej poisťovne podľa registračného listu prihlásená o 14.25 hod. po začiatku výkonu práce (správny súd dodáva aj po začiatku výkonu kontrolnej činnosti, ktorá nastala podľa správneho spisu v uvedený deň o 12.25 hod.).

23. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v spojitosti s ust. v právnych medziach žaloby podľa ust. , , , , ako aj v procesno-právnom režime žaloby vo veciach správneho trestania ( a nasl. ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s obsahom skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v podaniach účastníkov konania, doručených správnemu súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto správnu žalobu žalobcu podľa zamietol.

24. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu ( ) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení).

Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa , okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa , na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa , zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v až c) .

Podľa § 7 ods. 11 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce, národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 (správne delikty) a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa ust.§ 3 ods. 4 prvá veta správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Nelegálne zamestnávanie vymedzuje v § ods. 2 písm. b) a uvádza, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu // a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa 4 ods. 1 /na pracovnú zmluvu/ na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, ako aj zamestnanca v právnom vzťahu i na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného na účely sociálneho poistenia, na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo len na účely dôchodkového poistenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických .osôb súčasne, najmenej 5000 eur. Podľa ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce - inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) bod I.. skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.

25. Žaloba bola podaná 01.07.2015 za účinnosti príslušných ustanovení o správnom súdnictve uvedené v tretej hlave piatej časti Správneho poriadku. S poukazom na a , ak žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a na dotaz súdu po poučení podľa zástupca žalobcu nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie, nerešpektujúc prvotnú korešpondenciu so správnym súdom a po poučení výzvy súdu adresovanej do sídla zo dňa 7.3.2015 túto neprevzal a na druhú výzvu odpovedal po uplynutí 15 dňovej lehoty, súd bez nariadenia pojednávania vo veci vyhlásil rozsudok 30. 5. 2019.

26. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy ( a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

27. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, alebo uvedené v v spojení s (dôvody neviazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby), či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

28. V konaní vo veciach správneho trestania je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný ( ). Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom. Ak zistí skutkové, procesné, alebo právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. V predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty. Správny súd v konaniach týkajúcich sa správneho deliktu, rozhodovanie o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladanie sankcie zaň posudzuje na základe analógie legis, v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti, v zmysle .

29. Prihliadnuc k vyššie uvedeným záverom správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že správny orgán príslušný na rozhodnutie podľa zákona o inšpekcii práce v prvom stupni a odvolací správny orgán v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci pred vydaním rozhodnutí postupovali v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto ich rozhodnutia treba považovať za zákonné. Žalobca mal so zamestnankyňou uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, ale napriek tomu uviedol, že svoju povinnosť podľa v nadväznosti na , splnil a na druhej strane tvrdil, že pracovala v čase kontroly z vlastnej iniciatívy, napokon, že nepracovala.

30. Správny súd sa stotožnil so záverom, že dotknutá zamestnankyňa žalobcu pracovala v čase inšpekcie, preto v zmysle bod l o sociálnom poistení žalobca bol povinný zamestnancov prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, prítomného na pracovisku. Správny súd, zhodne ako žalovaný, konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav tak, ako ho interpretuje inšpektorát práce, pretože ide o informácie, ktoré poskytla inšpektorátu práce priamo na mieste zamestnankyňa, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede.

31. Dohoda o pracovnej činnosti zakladala povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne, založeného v administratívnom spise, však vyplýva, že tak zamestnávateľ napokon urobil po začatí kontroly. Výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce súd akceptuje bez pochybnosti o správnosti ich záverov o tom, že vyššie činnosť pre žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny režim („Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.). pri úprave pracovnoprávnych vzťahov je, vychádzajúc predovšetkým z ustanovenia , normou lex specialis, pre potrebu ochrany pracovnoprávnych vzťahov v širšom právnom kontexte, vrátane odvodových povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu.

32. Správny súd konštatuje, že žalobca nedôvodne namietal, postup žalovaného ako nezákonný, poukazujúc na nerešpektovanie z. o správnom konaní /t.j., že žalovaný nezistil presne a úplne skutkový stav a nevykonal ním navrhované dokazovanie/. S týmto záverom nemôže správny súd súhlasiť. Správny súd považuje za relevantné dôkazy získané správnym orgánom prvého stupňa pri výkone kontroly, kedy podľa o inšpekcii práce a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní u žalobcu, zistil porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na , lebo dňa 24.10.2014 o 12,25 hod., využíval závislú prácu uvedenej zamestnankyne.

33. Podľa správneho súdu rozhodnutie žalovaného o tejto otázke je zákonné, vychádzajúc z dôsledne zisteného skutočného stavu veci správnym orgánom prvého stupňa. Obidve napadnuté rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené a preto preskúmateľné. Žalovaný nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré pokladal za nadbytočné, čo odôvodnil. Správny súd konštatuje, že ďalšie dôkazy nebolo nutné vykonať a správne orgány hodnotili ako hodnoverné zistenia skutkového stavu uvedené do protokolu o vykonanej kontrole, t.j. „čo k veci“ bolo povedané. Pokladali za preukázané spáchanie správneho deliktu.

34. Správny súd konštatuje, že správna úvaha patrí správnemu orgánu a z jej obsahom sa správny súd stotožňuje. Žaloba mal v súlade s o správnom konaní možnosť vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu zisťovania a predložiť a navrhnúť dôkazy. Z administratívneho spisu nie je možné zistiť iné argumenty ako výsluch zamestnankyne, na ktoré obe odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov dali odpoveď. Ďalšie dopĺňanie už zisteného už nemôže byť chápané ako obrana žalobcu a realita, ktorú možno vidieť vo svetle jeho dôkazov z hľadiska účelu a ochrany jeho záujmov žalobcu, ale už bolo opakované, že zodpovednosť žalobcu je objektívna a zavinenie nie je predpokladom jeho zodpovednosti za spáchania správneho deliktu. Žalovaný rovnako dospel k právnemu záveru, že prvostupňový orgán správne vychádzal z preukázaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenia v nadväznosti na zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca nepredložil nijaké dokumenty, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené skutočnosti svedčiace o porušení citovaných ustanovení zákonov /ust. v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní/ a konštatoval porušenie povinností uložených osobitným predpisom / o sociálnom poistení/, pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

35. Správny súd poukazuje na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, vyplývajúce z ustanovenia bod. 1 a zákona o inšpekcii práce, o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňovali všetky zákonné kritériá. Vzhľadom k uvedenému je potom uložená pokuta na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby /od 5 000 eur do 200 000 eur/. K výške uloženej pokuty správny súd dodáva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2 000,- EUR podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o inšpekcii práce, na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

36. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán správne právne posúdil zistený skutkový stav, uloženie sankčného postihu je dôvodné a výška uloženej sankcie je vo vzťahu k spáchanému deliktu, ako aj k okolnostiam uvedeného prípadu primeraná, keď podkladom napadnutého správneho aktu boli relevantné dôkazy zistené a vyhodnotené v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2, 3 a 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku.

37. Ako nedôvodné správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nezrozumiteľnosti rozhodnutí. Žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne jasne, zrozumiteľne a náležite odôvodnil a vysporiadal sa so zisteným skutkovým stavom a poukazujúc na porušenie povinností zo strany žalobcu. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým mu uložil obligatórnu pokutu na spodnej hranici jej zákonného. Závery správnych orgánov oboch stupňov o posúdení tohto vzťahu majú svoj reálny dôkazný základ v obsahu administratívneho spisu, predovšetkým v obsahu protokolu, v obsahu námietok a odvolania žalobcu. Z iných vykonaných dôkazov, resp. ani z iných relevantných inšpekčných zistení nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by navodzovali potrebu zaoberať sa podrobne námietkami žalobcu poukazujúcimi prípadne na iný charakter právneho vzťahu medzi ním a zamestnancom v deň vykonania inšpekcie práce. Správny súd vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v prebiehajúcom konaní nezistil žiadnu nezákonnosť rozhodnutiu žalovaného, ktorý sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vyporiadali s odvolacími námietkami žalobcu. Správny súd neuznal ako dôvodnú predmetnú žalobnú námietku vzťahujúcu sa na údajnú nejednoznačnosť spôsobu spáchania správneho deliktu.

38. Vo vzťahu k žalobným námietkam súd opakovane poukazuje na obsiahle a právne vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, pričom v právnej konfrontácii so žalobnými dôvodmi považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci dôkazného stavu boli zistené všetky podmienky pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti. Za relevantné považoval listinné dôkazy, predovšetkým Dohody o pracovnej činnosti a ďalšie navrhované dôkazy predložené žalobcom v administratívnom konaní nemali potenciál právnu spôsobilosť zvrátiť ten dôkazný stav, ktorý bol konštatovaný inšpektorom práce v rámci vykonanej kontroly.

39. Správny súd sa pri posudzovaní veci tiež zaoberal možnosťou správneho súdu posudzovať predmetnú vec správneho trestania za aplikácie novšej, priaznivejšej právnej úpravy. z 19. októbra 2017 totiž zmenil a doplnil o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinný od 1. januára 2018 a slová "nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6)" sa nahradili slovami "neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6)“ na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra".

40. Pokiaľ ide o nový právny stav účinný od 1.1.2018, správny súd konštatuje, že aj za účinnosti znenia § 2 ods.2, písm. d/ zákona o nelegálnom zamestnávaní sú dôvody pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti v podstate založené na tom, že ak zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do poistenia, sám znáša riziko, ak v priebehu 7 dňovej lehoty, v rámci ktorej môže vo veci byť vykonaná kontrola správnym orgánom, bude zistené porušenie tejto povinnosti. Dôvodová správa k novelizovanému zneniu § 2 ods.2 dáva za pravdu takémuto výkladu zákona, aký realizoval správny súd.

41. Podľa a prechodných ustanovení z 19. októbra 2017 k úprave účinnej od 1. januára 2018 sa porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa účinného do 31. decembra 2017 právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, na účely vedenia centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, sa na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných predpisov 27) na základe ich písomnej žiadosti podanej Národnému inšpektorátu práce nepovažuje za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, využívala závislú prácu fyzickej osoby a prihlásila túto fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.".

42. Zamestnávateľ je potom podľa súčasne platnej právnej úpravy povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (napr. do začatia výkonu činnosti zamestnanca), najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto sedemdňovej lehoty. Ak si však zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť v lehote uvedených siedmich dní a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly, kontrolný orgán nelegálne zamestnávanie nemôže konštatovať. Ak si zamestnávateľ splní túto povinnosť až po lehote siedmich dní alebo si ju nesplní vôbec, v takom kontrolný orgán, bez ohľadu na čas výkonu kontroly, konštatuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to aj spätne.“

43. Vzhľadom na začatú kontrolu u žalobcu 24. 10. 2014, pred začatím práce a prihlásením zamestnanca v sociálnej poisťovni, nie je možné, aby správny súd v posudzovanej veci uplatnil novšiu právnu úpravu alebo judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, ani po zmene zákona účinného od 1. 1. 2018.

44. Správny súd nepochybuje o správnosti záveru, že ani prípadné nariadenie ústneho pojednávania vo veci by neprispelo k inému zisteniu skutkového stavu prejednávanej veci. Vychádzajúc z analógie postupu pri prejednávaní správneho deliktu orgán verejnej správy nie je povinný nariaďovať na prejednanie ústne pojednávanie, podľa ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Vychádzajúc pôvodne z Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 5. februára 2014 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/l/2013 ktoré konštatovali, že „z § 21 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán preto nie je povinný nariaďovať ústne pojednávanie, limitovaný je však povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci /rovnako v rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd SR konštatoval: „ námietka ohľadom nevykonania ústneho pojednávania neobstojí, nakoľko z ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku takáto povinnosť správneho orgánu nie je obligatórna ak žalobca nepredložil iné dôkazy, ktoré by bolo potrebné prejednať na ústnom pojednávaní, takže ústne pojednávanie by v danom prípade nebolo účelné a hospodárne“/. Aj súčasná judikatúra kasačného súdu pokračuje v tomto zmysle pri posudzovaní povinnosti orgánov verejnej správy nariaďovať vo veci prerokovania správnych deliktov ústne pojednávanie. Vyššie uvedené konštatovanie s prejednávanou vecou súvisí, hoci žalobca priamo namietal porušenie povinnosti správnymi orgánmi dôsledne zisťovať skutkový stav veci pred rozhodnutím vo veci, lebo žalovaný uvedenú povinnosť nemal, ak považoval povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci za splnenú a tiež za naplnenú požiadavku zaručenú žalobcovi podľa na inú právnu ochranu.

45. Vo všeobecnosti k obsahu žaloby a jej doplnenia súd záverom uvádza, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa so zásadnými žalobnými námietkami, pričom nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď (Napr. vec Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.1.1999 č. 30544/96 a iné, tiež judikatúra ÚS SR - I.ÚS 226/03, , a ďalšie).

46. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

47. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, postupujúc podľa , keďže žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný odôvodnené trovy konania neuplatnil.

48. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( v spojení s ust. ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.