Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-10-2019.pdf
PDF · 107.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/10/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 499,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 499,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 17.12.2018 a na Okresný súd Martin postúpenou po odpore žalovaného dňa 11.2.2019, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 499,59 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.2.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú žalobca prikladá, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného oznámením o poistnom plnení, ktoré prikladá žalobca. Žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne so žalobcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.
3. K žalobe žalobca pripojil faktúru, ktorú vystavil a adresoval žalovanému č. XXXXXXXX, ktorou upomínal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy a podací lístok preukazujúci podanie tejto zásielky
na pošte, zmluvu o nájme č. XX zo dňa 15.1.2018 podpísanú medzi žalobcom a poškodenou E. E., faktúru č. XXXXXX, ktorú žalobca vystavil E. E. za prenájom zapožičaného motorového vozidla, čestné prehlásenie E. E., zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a E. E. zo dňa 26.1.2018 a oznámenie o postúpení pohľadávky adresovanej žalovanému poškodenou, oznámenie žalovanej o poistnom plnení, faktúru vystavenú autoservisom GapaCar, s.r.o., so sídlom v Martine poškodenej E. E..
4. Žalovaný sa k návrhu prvýkrát vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, kde tvrdenia žalobcu a jeho nároky namietal a žiadal žalobu zamietnuť. Predovšetkým žalovaný konštatoval, že podľa jeho názoru žalobca pravdivo neopísal rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie jeho nároku, neuviedol ani dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Konkrétne nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Zo zmluvy o nájme nie je pritom zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla. Tieto údaje boli ručne dopísané na faktúre č. XXXXXX zo dňa 26.1.2018, čo je nedôveryhodné. Žalobca nadobúdanie pohľadávok nemá zapísané v obchodnom registri ako predmet svojej činnosti a je nutné domnievať sa, že takýmto spôsobom neoprávnene podniká. Nárok, ktorý žalobca žalobou uplatnil, v zákonnom povinnom zmluvnom poistení výslovne neuvádza, takisto nevyplýva ani z Obč. zákonníka. Žalobca naviac v predmetnom konaní nie je vecne legitimovaný. Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Pri uzatvorení tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej céziou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením v zmysle § 524 Obč. zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného žalobcom v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Z tejto zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle a ich účastníkov najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie. Žalobca preto nemôže predstavovať vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Z týchto dôvodov podľa názoru žalovanej strany bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom.
5. Žalobca reagoval replikou, na súd došlou 30.1.2019. V tomto vyjadrení žalobca tvrdil, že jeho žaloba obsahuje všetky náležitostí uvedené v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, podľa ktorého bola žaloba podaná. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. a ustanovenie § 442 ods. 1 Obč. zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočný, teda majetkovú škodu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Vznik škody potom podrobnejšie rozviedol, keď uviedol, že dňa 20.10.2017 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Golf, EČ: F.-XXXEG, kde škoda bola spôsobená poškodenej E. E. a to stretom s prevádzkou motorového vozidla Opel Antara, EČ: F.-XXXDK, ktorý bol poistený v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku poškodenia vlastného motorového vozidla bola poškodená E. nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a zapožičala si náhradné vozidlo Kia Ceed, EČ: B.-XXXKZ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XX zo dňa 15.1.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 26.1.2018 s dátumom splatnosti 9.2.2018 na sumu 518,40 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.2.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody a priznal náklady len vo výške 18,81 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už uplatňovaní nároku na náhradu škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutia žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom aj súdu a na tieto žalobca odkázal. V súvislosti s uplatnením svojich nárokov žalujúca strana poukazovala na tam uvedené stanovisko Krajského súdu v Bratislave, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012, či rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Údaj o počte najazdených km na prenajatom motorovom
vozidle je irelevantný, nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu a síce z predloženej faktúry č. XXXXXX. Vozidlo je však zapožičiavané na dni, nezávislé od počtu najazdených kilometrov. K tomuto podaniu žalobca pripojil aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Uviedol však, že sa nachádzajú na webovom sídle spoločnosti žalobcu. Žalobca je vecne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení pohľadávky je platne uzatvorená a v tejto súvislosti opäť poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v iných obdobných prípadoch. Napokon zo samotného oznámenia o poistnom plnení, ktoré poskytol žalovaný, vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť už v súčasnosti žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení teda nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Námietka žalovaného týkajúcej sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok je neopodstatnená. V tomto prípade šlo o štandardné postúpenie pohľadávky a poškodená za týmto účelom uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky z poistnej udalosti zo dňa 20.10.2017. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, žalobca považoval plnenie poskytnuté žalovaným za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodená nemohla svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenej. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala s prihliadnutím na kalkuláciu nákladov na opravu a rozsah vykonaných prác trvať iba 4 dni, pričom oprava v skutočnosti prebiehala dlhšie vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať vlastné motorové vozidlo irelevantné. Poškodený predsa nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy, ani ovplyvniť dobu jej trvania. Rovnako žalobca považoval za účelové a neoprávnené odrátanie údajného dlžného poistného poškodeného z poistného plnenia.
6. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaná nevyjadrila a preto súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.5.2019, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 29.5.2019, ktoré na súd došlo toho istého dňa v ranných hodinách. V tomto podaní žalovaný a jeho právny zástupca vzhľadom na pracovné povinností a vyťaženosť aj z dôvodu hospodárnosti konania požiadali ospravedlniť svoje neúčasti na pojednávaní dňa 30.5.2019 s tým, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasia s prejednaním veci a vyhlásenia rozsudku v ich neprítomnosti. Zotrvali na svojom predchádzajúcom stanovisku, kde žiadali žalobu zamietnuť a žalovanej strane priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní sa pridržal dovtedy uvádzaných skutočností vo svojich písomných podaniach. Súčasne však žiadal rozhodnúť pre neprítomnosť žalovaného rozsudkom pre zmeškanie. Súdu predložil viacero rozhodnutí všeobecných súdov, z ktorých vyplývalo, že v obdobných situáciách súdy Slovenskej republiky rozhodovali rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V merite veci poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaná strana krátila poistné plnenia s odôvodnením na dĺžku opravy tak v podaniach, ktoré robila žalovaná strana vo vzťahu k súdu (odpor voči platobnému rozkazu) a ani v následnom vyjadrení dĺžku opravy žalovaná nerozporovala a v dôsledku tejto skutočnosti je nutné konštatovať, že dĺžka opravy motorového vozidla poškodenej nie je medzi stranami sporná.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu stranami sporu.
9. Súd nevyhovel návrhu žalobcu a nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 C.s.p..
10. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Podľa presvedčenia súdu žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a to v ranných hodinách dňa, ktorý predchádzal dňu vykonania pojednávania 30.5.2019. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že žalovaný nechce prítomnosťou svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktorý bol na pojednávanie predvolávaný, zbytočne navyšovať náklady. Žalovaný sa k veci vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu a repliku žalobcu už neargumentoval, z čoho je možné usúdiť, že argumentáciu žalobcu nechce vyvracať novými skutočnosťami a tvrdeniami, resp. možno z neho usudzovať aj to, že nemá ďalšie argumenty, ktorými by sa bránil proti argumentácii žalujúcej strany. Vzhľadom na sídlo právneho zástupcu žalobcu v Bratislave, teda vzdialené minimálne dve hodiny cesty osobným motorovým vozidlom od sídla Okresného súdu Martin, je možno súhlasiť so žalovanou stranou, že v prípade, ak žalovaná strana nemá iné argumenty, než už súdu oznámila, prítomnosťou na pojednávaní by došlo k ďalšiemu navyšovaniu trov konania na strane žalovanej, najmä v prípade, ak žalovaná strana usudzuje, že v konaní vzhľadom na dôkaznú situáciu a právnu argumentáciu protistrany, úspešná nebude. Za takýchto okolností trvať na osobnej účasti právneho zástupcu - advokáta žalovaného na pojednávaní pod hrozbou vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, je podľa presvedčenia súdu nehospodárne, čiže v rozpore s článkom 17 C.s.p., podľa ktorého súdu postupuje v konaní tak, aby vec bola, čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného po predchádzajúcej argumentácii v odpore súdu nebránila vec prejednať v neprítomnosti žalovanej strany tak, aby sa žalovanej strane neuprelo právo podať riadny opravný prostriedok proti rozsudku súdu vydaním rozsudku pre zmeškanie. Podľa presvedčenia súdu ospravedlnenie žalovanej strany prišlo včas, prišlo viac ako 24 hodín pred začiatkom pojednávania a hospodárnosť, na ktorú sa žalovaná strana odvolávala, je jednou z hlavných zásad civilného sporového konania. Neprítomnosť žalovanej strany na druhej strane nebola ani dôvodom pre prípadné odročenie pojednávania a postup súdu nesťažila. Preto súd rozhodoval po vykonaní dokazovania rozsudkom, voči ktorému pripustil odvolanie.
12. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré strany sporu do spisu pripojili. Takto vykonaným dokazovaním mal súd zistený tento skutkový stav veci:
13. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 20.10.2017 spôsobil poistenec žalovanej pri škodovej udalosti škodu na motorovom vozidle poškodenej E. E., ktorej vozidlo bolo uvedené v žalobe. Vozidlo škodcu bolo poistené u žalovanej. Vozidlo poškodenej bolo do 31.1.2018 opravované v servise GapaCar, s.r.o., so sídlom v Martine, Čsl. armády 10686/3 a za opravu motorového vozidla bola dňa 31.1.2018 poškodenej vystavená faktúra č. XXXXXXXX na sumu 663,12 €, zročná 14.2.2018. Poškodená dňa 15.1.2018 so žalobcom uzavrela zmluvu o nájme č. XX, na základe ktorej si od žalobcu prenajala osobné motorové vozidlo Kia Ceed, EČ: B.-XXXKZ na čas nevyhnutnej doby opravy vlastného motorového vozidla za denné nájomné vo výške 45,60 €. Súčasne s pripojeného čestného vyhlásenia poškodenej E. E. vyplynulo, že toto motorové vozidlo využívala za účelom súkromných ciest počas opravy vlastného motorového vozidla. Cenu prenájmu vyúčtoval žalobca poškodenej E. E. faktúrou č. XXXXXX zo dňa 26.1.2018, zročnou 9.2.2018 v sume 518,40 € a touto faktúrou žalovanej účtoval prenájom motorového vozidla za obdobie od 15.1.2018 do 26.1.2018, čiže za 12 dní. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 26.1.2018 medzi poškodenou E. E. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplynulo, že poškodená má peňažnú pohľadávku voči Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group vo výške 518,40 € titulom nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. za škodu, ktorú spôsobilo motorové vozidlo Opel Antara, EČ: F.-XXXBK na motorovom vozidle poškodenej Volkswagen Golf, EČ: F.-XXXEG zo dňa 20.10.2017. Postupca touto zmluvou podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka postúpil postupníkovi, teda žalobcovi, túto pohľadávku a žalobca sa zaviazala poškodenej ako postupcovi uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 518,40 €. Táto suma tiež zodpovedala faktúre č. XXXXXX, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo Kia Ceed, EČ: B.-XXXKZ. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky a to nárok postupcu (poškodenej E.) na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka (žalobcu) na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom
postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účel. Žalobca do spisu pripojil tiež list, ktorým E. E. poisťovni oznámila postúpenie pohľadávky podľa vyššie uvádzanej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaná sa evidentne dozvedela o postúpení pohľadávky, pretože listom z 1.3.2018 oznámila žalobcovi spôsob, akým uzavrela šetrenie poistnej udalosti. Tento list mal názov Oznámenie o poistnom plnení a súčasne uviedla, že fakturovaná doba za zapožičanie náhradného vozidla od 15.1.2018 do 26.1.2018, čiže 12 dní v dennej sadzbe 43,20 € s DPH, bola krátená len na 4 dni s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla, rozsah vykonaných prác. Z plnenia bolo tiež odrátané tiež dlžné poistné poškodeného za obdobie od 29.1.2018 do 29.4.2018 vo výške 153,99 €. S ohľadom na uvedené poisťovňa, čiže žalovaný, žalobcovi poskytla sumu 18,81 €.
14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
16. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
17. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
18. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
20. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
22. Súd dospel k presvedčeniu, že poškodená E. v rámci nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., teda škody vzniknutej poškodením jej motorového vozidla, mala nárok na náhradu škody voči poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v plnej výške na zaplatenie sumy 518,40 €, teda na náklady, ktoré jej vznikli prenájmom náhradného motorového vozidla od žalobcu po dobu opravy. Prenájom náhradného vozidla trval od 15.1.2018 do 26.1.2018 a žalovaná strana dĺžku prenájmu, ale ani dĺžku opravy, ktorá bola ukončená pravdepodobne k 31.1.2018 (keď bola vystavená faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla E. E.), v súdnom konaní nerozporovala. Preto dĺžka opravy a doba potrebného prenájmu 12 dní medzi stranami sporu sporná nebola. Súd
považoval sumu, ktorú mala poškodená E. vynaložiť za prenájom náhradného motorového vozidla, za dôvodný výdavok, nakoľko práve prenájom motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla má podľa presvedčenia súdu poškodenému sanovať diskomfort, ktorému je vystavený tým, že na uspokojovanie svojich osobných potrieb, plnenie pracovných úloh, nemôže využívať vlastné poškodené motorové vozidlo. Z čestného vyhlásenia poškodenej vyplynulo, že náhradné vozidlo využívala počas opravy motorového vozidla a táto skutočnosť rozporovaná, ani vyvrátená nebola. Hoci poškodená E. mala podľa presvedčenia súdu nárok na zaplatenie sumy 518,40 € titulom nároku na náhradu škody voči žalovanej, súčasne v tomto rozsahu mala záväzok zročný k 9.2.2018 voči žalobcovi a na základe (podľa presvedčenia súdu) platnej uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky a mala vo vzťahu k žalobcovi aj nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 518,40 €. Poškodená E. svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnala tým, že od žalobcu neinkasovala odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jej nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu ním vystavenej faktúry č. XXXXXX. Postúpením pohľadávky poškodenej voči poisťovni na žalobcu sa zmenil veriteľ tejto pohľadávky a stal sa ním v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka žalobca. Na strane žalobcu tak ku dňu vyhlásenia rozsudku stále existoval nárok na zaplatenie sumy 518,40 € mínus 18,81 €, čo bola len časť poistného plnenia, ktoré žalobcovi žalovaná poisťovňa zaplatila, ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 1.3.2018. Možno len súhlasiť so žalobcom, že poisťovňa vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol novým veriteľom pohľadávky na poskytnutie poistného plnenia (ktorým by bol kompenzovaný nárok poškodenej E. na náhradu škody vzniknutej prenajatím náhradného motorového vozidla), nemala právo započítať svoj nárok na dlžné poistné vo výške 153,99 €, nakoľko tento nárok stále smeroval voči E. E.. Žalobca totiž na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nevstúpil do všetkých práv a povinností poškodenej E. vo vzťahu k poisťovni.
23. Súd je preto toho presvedčenia, že platným postúpením pohľadávky voči žalovanej poisťovni z poškodenej E. E.K. na žalobcu, sa žalobca stal vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá vznikla v rámci v žalobe uvedenej poistnej udalosti protiprávnym konaním poistenca žalovanej vo výške 499,59 € (518,40 € mínus 18,81 €). Súd preto žalobcovi priznal ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 499,59 €.
24. Súd zamietol žalobu v časti, kde žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania z predmetnej sumy od 15.2.2018 do zaplatenia. Súd tak urobil z toho dôvodu, že nárok poškodeného, alebo jeho právneho nástupcu, na úroky z omeškania upravené v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je striktne v zmysle citovaného ustanovenia viazaný na nesplnenie povinnosti poisťovne v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalujúca strana v konaní neprodukovala dôkaz, že by poisťovňa nebola splnila povinnosti, ktoré vyplývali pre ňu z ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a preto jej podľa presvedčenia súdu nevznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle „lex specialis“ vo vzťahu k ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a totiž nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.. Podobný názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018.
25. Neúspech žalujúcej strany v časti úrokov z omeškania súd považoval za neúspech nepatrný a keďže Civilný sporový poriadok nemá príslušné ustanovenie, ktoré by reagovalo na situáciu, keď je jedna zo strán sporu len nepatrne neúspešná vo vzťahu k protistrane, súd o trovách konania rozhodoval podľa čl. 4 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.