Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/129/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanej: M. N., S. X, K., o zaplatenie 900,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -79 zo dňa 7.2.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 633,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 093,81 eura od 17.5.2014 do 21.9.2016, 8 % ročne zo sumy 1 043,81 eur od 22.9.2016 do 24.10.2016, 8 % ročne zo sumy 993,81 eur od 25.10.2016 do 23.11.2016, 8 % ročne zo sumy 963,81 eur od 24.11.2016 do 21.12.2016, 8 % ročne zo sumy 913,81 eur od 22.12.2016 do 23.1.2017, 8 % ročne zo sumy 863,81 eur od 24.1.2017 do 20.2.2017, 8 % ročne zo sumy 813,81 eur od 21.2.2017 do 22.3.2017, 8 % ročne zo sumy 763,81 eur od 23.3.2017 do 23.4.2017, 8 % ročne zo sumy 713,81 eur od 24.4.2017 do 21.5.2017, 8 % ročne zo sumy 683,81 eur od 22.5.2017 do 21.6.2017, 8 % ročne zo sumy 633,81 eur od 22.6.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti úrokov z úveru a úrokov z omeškania v sume 30 eur vyčíslených do 24.4.2017 zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou 22.5.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia 900,58 eur s úrokmi vypočítanými do 24.4.2017 vo výške 637,45 eur, s riadnym úrokom vo výške 25,5 % ročne zo sumy 900,58 eur od 25.04.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 900,58 eur od 25.04.2017 do zaplatenia. Žalobca svoje tvrdenia doplnil podaním zo dňa 21.11.2017 doručeným súdu dňa 22.11.2017, v ktorom zároveň vzal žalobu v časti riadnych úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 24.4.2017 v časti prevyšujúcej sumu 607,45 eur späť (a teda žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 900,58 eur, úrokov z úveru a úrokov z omeškania do 25.4.2017 vo výške 607,45 eur, úrokov z úveru vo výške 25,5 % ročne zo sumy 900,58 eur od 25.4. 2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 900,58 eur od 25.4. 2017 do zaplatenia) z dôvodu úhrady tejto sumy zo strany žalovanej dňa 22.5.2017 (v deň podania žaloby). Podľa ustanovenia (ďalej len „“) konanie v tejto časti v druhom výroku tohto rozsudku zastavil, zastavenie tejto časti konania procesne zavinila žalovaná, pretože táto spornú sumu uhradila až po podaní žaloby, resp. v deň jej podania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 10.5.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 1 000 eur so zmluvným úrokom 25,50 % ročne, žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne, následkom čoho žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 16.5.2014. Ako uviedol žalobca, súčet úrokov z omeškania a zmluvných úrokov (úrokov z úveru) do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 193,22 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná uhradila 370,72 eur.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 000 eur na dobu 72 mesiacov pri splátkach po 28 eur so zmluvným úrokom 25,50 % ročne. Pretože žalovaná neuhrádzala splátky riadne a včas, žalobca ju listom z 30.4.2014 vyzval na splatenie dlžnej časti úveru a v zmysle ju upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru podľa . Oznámením zo 16.5.2014 pristúpil k predčasnému zosplatneniu dlhu vo výške 1 093,81 eura (dlžná istina 900,58 eura a úroky, t.j. i zmluvné i úroky z omeškania v celkovej výške 193,23 eura). Po zosplatnení dlhu až do dňa predchádzajúceho podaniu žaloby (t.j. do dňa 21.5.2017) žalovaná uhradila žalobcovi z dlžnej sumy celkom sumu 380 eur (podľa prehľadu úhrad predloženého žalobcom započítaných na úhradu úrokov po zosplatnení úveru), t.j. dňa 22.9.2016 sumu 50 eur (žalobca eviduje len 40,72 eur, avšak žalovaná predložila potvrdenie podľa ktorého bola táto úhradu vo výške 50 eur a žalobca tento dôkaz žiadnym spôsobom nespochybnil), dňa 25.10.2016 sumu 50 eur, dňa 24.11.2016 sumu 30 eur, dňa 22.12.2006 sumu 50 eur, dňa 24.1.2017 sumu 50 eur, dňa 21.2.2017 sumu 50 eur, dňa 23.3.2017 sumu 50 eur a dňa 24.4.2017 sumu 50 eur. Z ďalších predložených dôkazov - potvrdení zo strany žalovanej, dňa 22.5.2017 súd prvej inštancie zistil, že žalobcovi ešte uhradila 30 eur (čo sám uviedol i žalobca v späťvzatí návrhu) a dňa 22.6.2017 sumu 50 eur, t.j. po podaní žaloby žalovaná uhradila žalobcovi 80 eur.

4. Na základe zisteného skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, , , , a , , a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti. Žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanej úver, ktorý neplatila riadne a včas, z tohto dôvodu má žalobca okrem dohodnutej odplaty za úver vo forme zmluvného úroku nárok aj na zákonné úroky z omeškania, a to až do dňa zosplatnenia úveru (16.5.2014). Úroky z úveru do 16.5.2014 žalobca správne vyčíslil na sumu 479,75 eur a úroky z omeškania na sumu 6,05 eur, od ktorých správne odpočítal úhrady žalovaného na úroky v sume 292,58 eura a teda celková dlžná suma úrokov predstavuje ku dňu zosplatnenia sumu 193,22 eura, výška dosiaľ nesplatenej istiny 900,58 eura. Celková dlžná suma žalovaného voči žalobcovi predstavovala teda ku dňu zosplatnenia úveru sumu 1.093,81 eur. Pretože žalovaná neuhradila žalobcovi zosplatnený úver v lehote splatnosti podľa výzvy zaslanej mu 16.5.2014, priznal žalobcovi okrem istiny aj úrok z omeškania v zákonnej výške zo zosplatnenej sumy v súlade s , v spojení s nariadenia vlády č. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zosplatneného úveru (17.5.2014). Za podstatný dátum pri výpočte dlžných súm považoval deň zosplatnenia úveru a nie deň vystavenia aktuálneho stavu úveru ako žalobca (24.4.2017) a to z dôvodu, že žalobcovi nepriznal úroky z úveru (t.j. zmluvné úroky) po zosplatnení dlhu a teda ani nemohol započítavať úhrady žalovaného realizované po zosplatnení dlhu na úroky z úveru. Z uvedeného dôvodu súd tieto úhrady odpočítaval z dlžnej sumy 1 093,81 eura (istina + zmluvné úroky a úroky z omeškania do zosplatnenia) aktuálnej ku dňu zosplatnenia úveru - pretože žalovaný od 22.9.2016 do 22.6.2017 uhradil žalobcovi celkovo sumu sumu 460 eur, súd mu mohol priznať na žalovanej istine (t.j. zostávajúca istina a úroky do zosplatnenia) len sumu 633,81 eura. V zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal zmluvný úrok vo výške 25,50 % p.a. z dlžnej sumy vyčíslený od 17.5.2014 do 24.4.2017 v sume 607,45 eur preto, že by to bolo v rozpore so spotrebiteľským právom. Argumentáciou žalobcu, pretože znenie a bolo už v čase uzavretia zmluvy o úvere (aj keď je táto tzv. absolútnym obchodom) zjavne prospotrebiteľské a ustanovovalo povinnú aplikáciu občianskoprávnych ustanovení priaznivejších pre spotrebiteľov aj pri zmluvách uzavretých podľa , nepovažoval za správnu. Mal za to, že predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou a predmetný zmluvou založený vzťah je nutné posúdiť ako spotrebiteľský, a preto bol povinný skúmať ex offo zmluvné podmienky, s cieľom ochrany spotrebiteľa. Žalobca sa v konaní dovoláva nárokov na úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by naďalej trval záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve, teda za stavu, ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Zosplatnením úveru však došlo k zmene záväzku, ktorá prináša aj zmenu pomerov plnenia a nastupuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ustanovenia . Rozdiel medzi výhodou splátok a jednorazovým zosplatnením úveru spočíva v tom, že až do zosplatnenia veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili v prípade oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. , podľa ktorého ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný taký stav, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Z týchto dôvodov žalobu v časti priznania úrokov z úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení istiny zamietol a žalobcovi odo dňa zosplatnenia úveru priznal len zákonné úroky z omeškania z nezaplatenej žalovanej sumy s prihliadnutím na jednotlivé úhrady realizované po zosplatnení úveru.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia .

7. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a to z dôvodov podľa , , , , , , a . Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože z jeho odôvodnenia nie je dostatočne zrejmé, z akého právneho predpisu konajúci súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mu nárok na dohodnuté zmluvné úroky nepatrí. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , bol toho názoru, že ide o rozhodnutie nevyhovujúce potrebám súčasného právneho stavu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie , podľa ktorého je spotrebiteľ povinný, v prípade splatenia spotrebiteľského dlhu pred dohodnutou lehotou splatnosti, zaplatiť úrok a náklady vzniknuté za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Výkladom a contrario, ak teda dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľovi by malo zostať zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia celého úveru. Zaplatenie zmluvného úroku treba totiž podľa žalobcu považovať za plnenie akcesorickej povahy, ktoré je nevyhnutne spojené s istinou úveru a od nej potom závisí samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru. Z jazykového výkladu je tiež zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru preto podľa mienky žalobcu predstavovalo len zmenu termínu splatnosti úveru. Ak je teda dlžník povinný platiť zmluvné úroky pri splácaní úveru v splátkach, odporovalo by logickému výkladu, aby bol od tejto povinnosti oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov do ich reálneho vrátenia, či už v lehote splatnosti alebo ak je v omeškaní. V tomto smere žalobca poukázal i na znenie bodu 6.4 Obchodných podmienok, keď považoval za nepochybné, že úmyslom tohto dojednania bolo úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od poskytnutia úveru až do jeho úplného zaplatenia. Keďže k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, mal za to, že nezanikol záväzok žalovaného zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky.

8. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého súbežným uplatňovaním úroku a úroku z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Zmluvný úrok a úrok z omeškania treba považovať za dva odlišné právne inštitúty, ktoré sledujú iný cieľ. Kým úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti (v danom prípade nedodržania dohodnutej doby splatnosti), dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí. Preto aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvne dohodnuté úroky; na druhej strane úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky.

9. Žalobca namietal i nesprávnu aplikáciu ustanovení o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „“), na základe ktorého bolo novelizované ustanovenie ; podľa neho sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Keďže novelizované ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.4.2015 a v prechodných ustanoveniach zakotvil nepriamu retroaktivitu len v súvislosti s a , a , podľa mienky žalobcu sa nemohlo použiť aj na tie právny vzťahy vzniknuté pred 1.4.2015; v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Keďže úverový vzťah založený zmluvou o úvere vznikol pred 1.4.2015, súd prvej inštancie pochybil, keď na neho neaplikoval ustanovenia .

10. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.5.2019 ( v spojení s jeho ).

12. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. V prvom rade odvolací súd udáva, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, v napadnutom výroku. Podľa jeho mienky odôvodnenie súdneho rozhodnutia v tejto časti spĺňa náležitosti kladené ustanovením , keď je z neho dostatočne zrejmé, čoho a na základe akých skutočností sa žalobca domáhal, aké prostriedky procesného útoku použil, ako aj to, že žalovaný sa k žalobe a v nej uvedeným skutkovým tvrdeniam nevyjadril. Konajúci súd výstižne vysvetlil, ako posúdil skutkové a právne argumenty žalobcu, opísal vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, pričom uviedol, akými úvahami sa riadil pri jeho hodnotení po právnej stránke a aké právne závery zaujal. V odôvodnení napadnutého rozsudku konajúci súd citoval tie zákonné ustanovenia, ktoré v danej veci aplikoval a so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodnú argumentáciu žalobcu o opodstatnenosti žaloby v časti nároku na zmluvný úrok po zosplatnení úveru.

19. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konštatuje správnosť dôvodov ( a ), na základe ktorých dospel k záveru o neoprávnenosti nároku žalobcu požadovať od žalovanej zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Vo veci samej nebolo sporné a konajúci súd správne ustálil, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami mala charakter spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko jej predmetom bolo poskytnutie úveru, išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere ( ), na ktorú treba aplikovať nielen ustanovenia , ale primerane i ustanovenia , týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ktoré umožňujú súdu skúmať ex offo zmluvné podmienky tak, aby žalovaná ako spotrebiteľ nebola zaväzovaná na nedovolené plnenie.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že má nárok na zaplatenie zmluvného úroku z úveru aj po jeho predčasnom zosplatnení. Je totiž nepochybné, že žalobca požaduje úroky, na ktoré by mal nárok v prípade, ak by žalovaná plnila podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v úverovej zmluve, t.j. za stavu, keby nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru.

21. Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe úverovej zmluvy. Z ekonomického pohľadu ide o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o cenu za to, že mu žalobca do jeho dispozície vydal finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť odložil do budúcnosti, resp. ju rozložil na splátky. Veriteľovi patrí riadny úrok z úveru až do jeho splatnosti. Ak dlžník poruší úverovú zmluvu a sú splnené zákonom, resp. zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, t.j. požadovať okamžité vrátenie celého úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, a teda nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní. Predčasné zosplatnenie úveru tak predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút umožňujúci veriteľovi požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej sumy, ktorý je odlišný od stavu výhody splátok, v ktorom veriteľovi nepatrí nárok žiadať dlžníka o vrátenie celej požičanej sumy naraz, nakoľko túto vracia postupne, v jednotlivých splátkach, za čo patrí veriteľovi úrok.

22. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pri predčasnom zosplatnení úveru vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Je nepochybné, že žalobca týmto úkonom navodil stav, v ktorom mal právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadlo obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy žalovaná už nemal právny titul mať poskytnuté peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby žalobca inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov žalovaným; inými slovami povedané žalobcovi zanikol nárok požadovať od žalovanej zmluvný úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalobcovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by žalobca mal nárok na riadny úrok a súbežne s ním i na úrok z omeškania, a to až do momentu zaplatenia dlžnej pohľadávky, vznikol by nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, v ktorom by bola žalovaná ako spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, zatiaľ čo žalobca ako veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu žalovaný na výzvu nevrátil. Takýto následok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru by bol nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.9.2012 sp. zn. , ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť záveru, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Odvolací súd poukazuje i na stanovisko č. 1/2019, prijaté občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Akékoľvek zmluvné dojednania, zakladajúce povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa platiť zmluvné úroky i po zosplatnení úveru, a to až do jeho zaplatenia, možno pri absencii kogentnej úpravy o úrokoch z úveru popri úrokoch z omeškania, považovať za také, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, čo potom takú zmluvnú podmienku robí v zmysle , resp. a absolútne neplatnou.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti má za zrejmé, že úroky z omeškania a zmluvné úroky sú dva rozdielne inštitúty, ktoré majú svoje vlastné, vzájomne nezastupiteľné funkcie. Avšak ani odlišnosť týchto dvoch inštitútov nemôže spochybniť záver, že po zosplatnení úveru nárok veriteľa na zmluvné úroky zaniká, nakoľko sankcionovanie dlžníka úrokmi z omeškania (a prípadne aj inými poplatkami) spolu s pretrvávaním jeho povinnosti platiť zmluvné úroky by spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa.

24. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie , na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval. Podľa neho je spotrebiteľ povinný uhradiť zmluvný úrok a vzniknuté náklady len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru až do jeho splatenia v prípade, že sa rozhodne splatiť dlh pred dohodnutou lehotou splatnosti. Ide teda o situáciu, kedy spotrebiteľ (dlžník) svoj dlh riadne spláca a rozhodne sa splatiť zvyšok naraz, pričom v takom prípade zákon vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má povinnosť platiť zmluvne dohodnuté úroky. Ide v podstate o obdobnú situáciu, akú má na mysli i ustanovenie (podľa ktorého je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, pričom úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov), na ktoré rovnako poukazoval žalobca, považujúc nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru až do momentu zaplatenia dlžnej istiny za oprávnený. Na základe druhej vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť, ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Predmetné zákonné ustanovenie sa vzťahuje totiž na situáciu, kedy dlžník splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie je prípad posudzovanej veci, kedy žalovaná dlžný úver do dnešného dňa nesplatila.

25. Za nedôvodnú považoval odvolací súd i tú námietku žalobcu, v zmysle ktorej súd prvej inštancie pochybil, keď s poukazom na veta tretia (účinného po 1.4.2015), aplikoval na záväzkový vzťah stranami (vzniknutým pred 1.4.2015) ustanovenia Občianskeho, a nie . Je zrejmé, že cieľom novelizovaného ustanovenia , ktoré len doplnilo nastúpený trend ochrany spotrebiteľa, bolo iba expressis verbis vyjadriť dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu na spotrebiteľské vzťahy. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku zo dňa 21.4.2015, sp. zn. , sa predmetné ustanovenie tretej vety vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou; rovnaký názor Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.5.2015, sp. zn. , ako aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 21.4.2015. Súčasná ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, ktorá nahradila dovtedajšiu rozhodovaciu činnosť, tak zastáva jednoznačne názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovení , ktoré sú pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď na právny vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy aplikoval prednostne zodpovedajúce ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, keďže tieto boli na prospech žalovaného ako spotrebiteľa.

26. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho žalobu v časti žiadaného zmluvného úroku po zosplatnení úveru. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle potvrdil.

27. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).