Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/35/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Veličná, so sídlom 027 54 Veličná, IČO: 00 191 205, právne zastúpeného Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Obec Veličná, so sídlom 027 54 Veličná 162, IČO: 00 314 960, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom M. M. XXXX/XX, XXX XX T. O., v konaní o určenie neplatnosti výpovedí nájomných zmlúv a o určenie, že nájomné vzťahy strán sporu trvajú, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -125 zo dňa 19. decembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -125 zo dňa 19. decembra 2018 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -125 zo dňa 19. decembra 2018 v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. určil, že

- nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou č. 1771/2014 zo dňa 10.11.2014 uzavretou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako právnym nástupcom po pôvodnom prenajímateľovi P. P., nar. XX.XX.XXXX trvá,

- nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou 420/2014 zo dňa 20.08.2014 uzavretou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako právnym nástupcom po pôvodnom prenajímateľovi P. Q., nar. XX.XX.XXXX trvá,

- nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou 758/2014 zo dňa 20.08.2014 uzavretou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako právnym nástupcom po pôvodnom prenajímateľovi E. F., nar. XX.XX.XXXX trvá,

- nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou 1649/2014 zo dňa 20.08.2014 uzavretou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako právnym nástupcom po pôvodnom prenajímateľovi P. N., nar. XX.XX.XXXX trvá,

- nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou 1055/2014 zo dňa 30.09.2014 uzavretou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako právnym nástupcom po pôvodnom prenajímateľovi O. I., nar. XX.XX.XXXX trvá, výrokom II. zamietol žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy 1771/2014 zo dňa 28.9.2016 adresovanej žalobcovi, výpovede z nájomnej zmluvy 420/2014 zo dňa 28.9.2016 adresovanej žalobcovi, výpovede z nájomnej zmluvy 758/2014 zo dňa 28.9.2016 adresovanej žalobcovi, výpovede

z nájomnej zmluvy 1649/2014 zo dňa 28.9.2016 adresovanej žalobcovi, výpovede z nájomnej zmluvy 1055/2014 zo dňa 28.9.2016 adresovanej žalobcovi, a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti piatich výpovedí, ktoré mu ohľadom piatich nájomných zmlúv zaslal žalovaný. Žalobca uviedol, že ako podnikateľský subjekt v poľnohospodárskej oblasti si na základe piatich nájomných zmlúv v roku 2014 prenajal od piatich fyzických osôb poľnohospodárske pozemky na účely ich využívania v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou v poľnohospodárstve. Išlo o Nájomnú zmluvu č. 1771/2014 zo dňa 10.11.2014, Nájomnú zmluvu č. 420/2014 zo dňa 20.08.2014, Nájomnú zmluvu č. 758/2014 zo dňa 20.08.2014, Nájomnú zmluvu č. 1649/2014 zo dňa 20.08.2014 a Nájomnú zmluvu č. 1055/2014 zo dňa 30.09.2014. Všetky nájomné zmluvy boli uzavreté podľa až 648 na dobu piatich rokov, t.j. na dobu určitú. Žalovaný počas plynutia doby nájmu do týchto nájomných zmlúv vstúpil ako nový prenajímateľ, keďže kúpil od pôvodných prenajímateľov prenajaté pozemky, resp. časti pozemkov. Dňa 30.09.2016 doručil žalovaný žalobcovi výpovede jednotlivých nájomných zmlúv s tým, že jednoročná výpovedná doba uplynie dňom 30.09.2017. Žalovaný zároveň žalobcu vyzval na odovzdanie prenajatých pozemkov po ukončení doby nájmu. Žalobca výpovede považuje za neplatné, keďže doba nájmu bola dohodnutá na obdobie piatich rokov a ide o minimálne obdobie, na aké je možné prenajať poľnohospodársku pôdu v zmysle V jednotlivých nájomných zmluvách bola síce dohodnutá ročná výpovedná lehota, avšak toto ustanovenie odporuje účelu zákona, podľa ktorého boli nájomné zmluvy uzavreté, a je preto neplatné. Z ust. totiž vyplýva, že výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím doby nájmu určenej podľa tohto zákona. V článku IV. nájomných zmlúv je upravená možnosť podania výpovede s ročnou výpovednou lehotou a v tejto časti dojednanie odporuje účelu zákona, a teda v tejto časti je zmluva neplatná. Žalobca si riadne plní všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, predmetné pozemky využíva na poľnohospodárske účely v súlade s nájomnými zmluvami a má záujem tieto pozemky využívať aj naďalej na čas dohodnutý v nájomných zmluvách.

3. Žalovaný v konaní namietal, že jeho výpovede predmetných nájomných zmlúv sú platným úkonom, pretože právna úprava v (ďalej aj len „OZ“) pripúšťa skončenie nájmu na dobu určitú dohodou aj pred uplynutím doby určitej, ak sa tak žalobca so žalovaným dohodli. síce predstavuje špeciálnu úpravu nájomného vzťahu, ktorého predmetom je nájom pozemku na poľnohospodárske účely, ale v častiach, ktoré neupravuje, odkazuje na všeobecnú úpravu nájomného vzťahu podľa .

4. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. zo dňa 19.10.2017, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd uznesením č.k. zo dňa 24.5.2018 tento rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vo všeobecnosti k zákonnej úprave nájmu poľnohospodárskych pozemkov uviedol, že táto úprava sa v zmysle ust. spravuje ustanoveniami osobitného predpisu, ktorým sú ustanovenia až 684 , a to s odlišnosťami, ktoré sú upravené práve v Odlišná úprava od všeobecnej úpravy je zakotvená okrem iného v prípade určenia trvania doby nájmu, ktorá je aj v zmysle dôvodovej správy stanovená s prihliadnutím na výrobno-hospodárske cykly a osobitný charakter investícií, spojených s poľnohospodárskou výrobou, kde sa vo všeobecnosti predpokladá dlhšia doba užívania, či už vo vzťahu k investičným vkladom, poľnohospodárskej technike alebo stavbám pre poľnohospodársku výrobu. Podľa dôvodovej správy k predmetnému zákonu sa preto navrhuje minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty a zároveň sa stanovuje horná hranica doby nájmu. Z citovaného ust. je tak zrejmé, že pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma na dobu v trvaní najmenej 5 rokov (minimálna doba nájmu) a na dobu najviac 25 rokov (maximálna doba nájmu). V prípade, ak je zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely uzatvorená na neurčitý čas, je v ust. stanovené, že túto zmluvu možno vypovedať písomne, pričom výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa , ak sa nedohodne inak. Zákon tak pri nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutom na neurčitý čas rovnako vychádza z minimálnej doby nájmu podľa , teda najmenej 5 rokov. Zároveň však pri nájme pozemku na neurčitý čas umožňuje, aby účastníci nájomnej zmluvy túto otázku dohodli inak. Krajský súd sa tak v tomto smere nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na odlišnosť ustanovení o dobe nájmu

podľa a podľa dospel k záveru, že rovnakú možnosť dohodnúť odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu, ako je daná zákonom pre nájomný vzťah dohodnutý pôvodne na neurčitý čas, je možné vztiahnuť aj na nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú. Podľa názoru krajského súdu z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca pri nájme dohodnutom na neurčitú dobu a rovnako pri nájme dohodnutom na určitý čas, počíta s minimálnou dobou trvania nájmu v dĺžke 5 rokov, avšak zároveň umožňuje účastníkom zmluvy o nájme dohodnutom na neurčitý čas, skončenie tohto nájomného vzťahu aj pred uplynutím tejto minimálnej doby nájmu. Takáto možnosť však pri nájme dohodnutom na dobu určitú v ust. daná nie je, čím tento nájom môže byť dohodnutý v dobe trvania najmenej 5 a najviac 25 rokov. Ustanovenie čl. IV. vyššie uvedených nájomných zmlúv, z ktorého vyplýva uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov s možnosťou ročnej výpovednej lehoty, tak nekorešponduje zákonom stanovenej minimálnej dobe nájmu v dĺžke 5 rokov, nakoľko takouto výpoveďou umožňuje ukončenie nájomného vzťahu pred uplynutím minimálneho zákonom stanoveného času nájmu. S ohľadom na osobitosti spojené s nájmom poľnohospodárskych pozemkov nemôže obstáť ani odkaz okresného súdu na ustanovenie , nakoľko v je práve odlišne od všeobecnej úpravy obsiahnutej v iným spôsobom zakotvená minimálna a maximálna doba nájmu vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom.

5. Žalobca na výzvu okresného súdu, aby oznámil konkrétny právny predpis, z ktorého vyplýva možnosť uplatnenia práva na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým je výpoveď z nájmu poľnohospodárskych pozemkov, reagoval podaním zo dňa 19.11.2018, ktorým žiadal pripustiť eventuálny žalobný petit. Podľa tohto petitu žiadal určiť, že nájomné vzťahy založené nájomnými zmluvami č. 1771/2014, 420/2014, 758/2014, 1649/2014 a 1055/2014 uzavreté medzi žalobcom ako nájomnom a žalovaným ako právnym nástupcom po uvedených pôvodných prenajímateľoch trvajú. Žalobca ďalej uviedol, že žaloba je podaná v zmysle , ktorý podanie žaloby o určenie toho, či tu určitý právny vzťah je alebo nie je, nevylučuje, ak je na tom naliehavý právny záujem. Na pojednávaní dňa 28.11.2018 žalobca cestou zástupcu upresnil, že podaním zo dňa 19.11.2018 sa domáha zmeny žaloby spočívajúcej v jej rozšírení o určujúci petit vymedzený v uvedenom podaní. Okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil požadované rozšírenie žaloby o určenie, že nájomné vzťahy medzi stranami trvajú.

6. Okresný súd ďalej uviedol, že v ďalšom priebehu konania nemali strany návrhy na dokazovanie a trvali na predchádzajúcich vyjadreniach bez zmeny skutkových okolností relevantných pre posúdenie predmetu konania. Pokiaľ bolo vo vyjadrení štatutára žalovaného uvádzané, že žalobca nevyužíva prenajaté pozemky na poľnohospodárske účely, tak podľa okresného súdu aj v prípade pravdivosti tohto tvrdenia to bez ďalšieho nespôsobuje zánik nájomného vzťahu. Okresný súd opakovane konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie nájomných zmlúv medzi žalobcom ako prenajímateľom a fyzickými osobami, a to na dobu určitú 5 rokov, na základe nájomných zmlúv uzavretých v priebehu roku 2014. Tiež nebolo sporné, že po uzavretí týchto zmlúv došlo k zmene prenajímateľa tak, že novým prenajímateľom sa stal žalobca, ktorý pozemky nadobudol do vlastníctva na základe kúpnych zmlúv. Spornou medzi stranami bola platnosť článku IV. týchto nájomných zmlúv a v závislosti na tom platnosť výpovedí z nájmu daná prenajímateľom a v konečnom dôsledku aj trvanie nájomných zmlúv.

7. Okresný súd potom konštatoval, že po pripustení zmeny žaloby sú predmetom konania dva uplatnené nároky, a to určenie neplatnosti predmetných piatich výpovedí z nájmu, kde je žaloba uplatnená podľa , ktorou sa žalobca domáha určenie neplatnosti právnej skutočnosti, medzi ktoré patria všetky právne úkony, ich existencia, platnosť, neplatnosť. Podľa okresného súdu umožňuje domáhať sa určenia neplatnosti právnej skutočnosti, ktorou je aj výpoveď z nájmu ako jednostranný právny úkon, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Možnosť uplatnenia neplatnosti výpovede z nájmu poľnohospodárskeho pozemku však z osobitnej úpravy podľa a ani zo všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy v žalobca nepreukázal. Okresný súd je tak názoru, že podľa úpravy nie je možné domáhať sa určovacou žalobou neplatnosti výpovede z nájmu poľnohospodárskeho pozemku, keďže to nevyplýva z osobitného predpisu, a preto nárok v tejto časti zamietol.

8. K uplatnenému nároku žalobcu na určenie, že nájomné vzťahy založené piatimi nájomnými zmluvami trvajú, okresný súd uviedol, že v tejto časti sa žalobca domáha určenia, že tu právo, resp. právny vzťah je, čo ust. umožňuje, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa okresného

súdu naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva aj priamo z obsahu žaloby, kde žalobca uvádza, že predmetné pozemky využíva a má záujem ich využívať aj naďalej na čas dohodnutý v nájomných zmluvách, z čoho vyplýva, že podanými výpoveďami z nájmu je postavenie nájomcu neisté. Okresný súd uviedol, že všetky nájomné zmluvy obsahujú v článku IV. úpravu, že nájomná zmluva je uzavretá na dobu určitú, a to na 5 rokov, počnúc dňom jej podpísania. Počas týchto 5 rokov je ročná výpovedná lehota vždy k 1.10. Doba nájmu podľa zmlúv končí uplynutím dojednanej doby v roku 2019 (najskôr 20.8.2019 a najneskôr 10.11.2019). Žalovaný ako právny nástupca pôvodných prenajímateľov ukončil nájom pozemkov, ktoré boli predmetom týchto 5 nájomných zmlúv, piatimi písomnými výpoveďami zo dňa 28.9.2016, doručenými žalobcovi dňa 30.09.2016, a to s odkazom na článok IV. nájomných zmlúv s ukončením nájmu uplynutím výpovednej lehoty plynúcej od 1.10.2016.

9. Okresný súd v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu konštatoval, že na tento prípad sa síce vzťahuje všeobecná právna úprava v ust. až 684, ale s odlišnosťami, upravenými V ust. je upravené skončenie nájmu na dobu určitú uplynutím dojednanej doby alebo dohodou zmluvných strán. Pri nájme uzavretom na dobu určitú na rozdiel od nájmu uzavretého na dobu neurčitú neupravuje skončenie nájmu výpoveďou, t.j. jednostranným úkonom zmluvnej strany. upravuje špeciálne nájom pozemku na poľnohospodárske účely a obsahuje osobitnú úpravu nájmu na dobu určitú v . Z tohto ustanovenia je zrejmé, že pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma na dobu v trvaní najmenej 5 rokov (minimálna doba nájmu) a najviac 25 rokov (maximálna doba nájmu). Táto špeciálna úprava nájmu na dobu určitú opätovne neupravuje možnosť jednostranného ukončenia nájomného vzťahu výpoveďou, tak ako je to možné pri nájme dojednanom na dobu neurčitú (). Zo zákonnej úpravy v a vyplýva, že zákonodarca pri oboch nájmoch dohodnutých na dobu určitú aj neurčitú vyžaduje minimálnu dobu trvania nájmu v dĺžke 5 rokov a len pri nájme na dobu neurčitú umožňuje výpoveď a uplynutie výpovednej lehoty pred uplynutím minimálnej doby nájmu 5 rokov výnimočne, ak sa na tom strany dohodli. Dôvodom je ochrana prenajímateľa vyplývajúca z osobitného charakteru investícií spojených s poľnohospodárskou výrobou, kde sa predpokladá dlhšia doba užívania, či už vo vzťahu k investičným vkladom, poľnohospodárskej technike alebo stavbám pre poľnohospodársku výrobu. Zo všeobecnej úpravy v v spojení s osobitnou úpravou v vyplýva, že nájom poľnohospodárskych pozemkov uzavretý na dobu určitú nemôže byť dojednaný na dobu kratšiu než 5 rokov, nemôže byť ukončený výpoveďou ako jednostranným právnym úkonom strany. Okresný súd je názoru, že pri nájme na dobu určitú je možné predčasné ukončenie, resp. skrátenie nájmu pod minimálnu dobu upravenú zákonom len dvojstranným právnym úkonom strán, t.j. dohodou a zákon pripúšťa aj jednostranné ukončenie nájmu odstúpením, na čo vyžaduje splnenie podmienok (závady prenajatej veci, okolnosti spočívajúce v porušení povinnosti nájomcu). Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že možnosť skončenia nájmu výpoveďou bola stranami zmluvne dohodnutá, tak ide stále o jednostranné ukončenie nájmu a nie o ukončenie na základe vzájomnej dohody a a ani všeobecná úprava v ukončenie nájmu uzavretého na dobu určitú jednostranne výpoveďou neumožňuje. Ak by sa pripustil značne rozširujúci výklad všeobecnej úpravy možnosti ukončenia nájmu uzavretého na dobu určitú dohodou ( ) v tom zmysle, že pod uzavretie dohody možno zahrnúť aj dohodu uzavretú v čase vzniku právneho vzťahu, ktorou si strany upravili možnosť ukončenia vzťahu jednostranne výpoveďou, tak by takáto úprava musela byť v súlade s úpravou v , ktorá upravuje minimálnu dobu nájmu uzavretého na dobu určitú na 5 rokov a jej skrátenie nepripúšťa. V danom prípade bol nájom dojednaný práve na 5 rokov, a preto aj v takomto prípade je úprava v článku IV. odporujúca a v dôsledku toho sa jedná o neplatné dojednanie strán. Úprava v tomto článku predmetných nájomných zmlúv umožňujúca predčasné skončenie nájmu výpoveďou zmluvy uzavretej na dobu určitú je v rozpore s úpravou , a preto je v zmysle absolútne neplatným zmluvným dojednaním, ktoré však nemá za následok neplatnosť celej nájomnej zmluvy, ale len úpravy v článku IV., aj to len v časti tohto článku upravujúcej ukončenie nájmu výpoveďou s ročnou výpovednou lehotou k 1.10. Túto úpravu skončenia nájomnej zmluvy výpoveďou možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ( ). Na základe uvedeného sú aj predmetné výpovede nájmu dané žalovaným žalobcovi podľa úpravy článku IV. nájomnej zmluvy, ktorá je absolútne neplatnou zmluvnou úpravou, neplatnými právnymi úkonmi, a preto na ich základe nedošlo k ukončeniu nájomných vzťahov. Okresný súd tak vyhovel žalobe v časti o určenie, že nájomné vzťahy strán uzavreté na základe konkrétnych nájomných zmlúv uvedených vo výroku rozsudku trvajú. Týmto výrokom sa odstráni pretrvávajúca právna neistota strán týkajúca sa existencie ich vzťahu založeného predmetnými nájomnými zmluvami.

10. Vo výroku o trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ust. v spojení s tak, že nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania z dôvodu, že predmetom žaloby sú dva určujúce petity, pričom v prvej časti žaloby o určenie neplatnosti výpovedí mal plný úspech žalovaný v dôsledku zamietnutia žaloby a v druhej časti o určenie, že nájomný vzťah strán sporu trvá, bol úspešný žalobca, a teda úspešnosť oboch strán konania je rovnaká.

11. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku I. a III., podal žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie v súlade s ust. a . Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nájom poľnohospodárskych pozemkov uzavretých na dobu určitú nemôže byť dojednaný na dobu kratšiu ako 5 rokov a nemôže byť ukončený výpoveďou ako jednostranným právnym úkonom. Podľa žalovaného v zmysle sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Nájomnú zmluvu na dobu určitú je tak možné vypovedať aj pred skončením doby nájmu, pretože dohoda zmluvných strán má prednosť pred zákonnou úpravou spôsobov ukončenia nájmu. Možno teda napr. pre nájom na dobu určitú dojednať jeho skončenie výpoveďou. Účastníci si v čl. IV. nájomných zmlúv dohodli, že vypovedať počas týchto 5 rokov je možné nájom aj pred uplynutím doby nájmu a podľa žalovaného má dohoda zmluvných strán prednosť pred zákonnou úpravou. Nájomná zmluva preto mohla byť jednou zo strán vypovedaná aj pred uplynutím dohodnutej dohody nájmu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na ust. , v zmysle ktorého nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom poznámka pod čiarou odkazuje na aplikáciu ust. - 684 . Okresný súd v odôvodnení rozsudku pripustil predčasné skončenie nájmu len dvojstranným úkonom alebo odstúpením od zmluvy, avšak nie výpoveďou. Žalovaný ani s týmto názorom nesúhlasil, nakoľko nezakazuje vypovedanie nájmu pred uplynutím doby a pripúšťa aplikáciu uvedených ustanovení . Žalovaný uviedol k argumentácii okresného súdu ohľadom ochrany prenajímateľa vyplývajúcej z osobitného charakteru investícií spojených s poľnohospodárskou výrobou, kde sa predpokladá dlhšia doba užívania, že nájomca ako podnikateľský subjekt by mal vedieť o svojich podnikateľských zámeroch a návratnosti investície skôr, ako sa pustí do svojich podnikateľských aktivít a podľa toho by mal rokovať s prenajímateľom nielen o dĺžke nájmu, ale aj o spôsobe skončenia. Sám žalobca ako nájomca predložil právnym predchodcom žalovaného písomné návrhy predmetných nájomných zmlúv, pričom sám navrhol aj ukončenie týchto zmlúv výpoveďou pred uplynutím doby určitej.

12. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd nemal pripustiť rozšírenie žaloby po tom, čo odvolací súd rozsudok okresného súdu č.k. -74 zo dňa 19.10.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný žiadal zmeniť výrok I. rozsudku okresného súdu tak, že krajský súd nárok žalobcu na určenie, že nájomné vzťahy medzi stranami sporu trvajú, zamietne a zmeniť výrok III. rozsudku tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie cestou právneho zástupcu tiež žalobca, a to proti výroku III., z dôvodov podľa , . Žalobca uviedol, že bol na základe výzvy okresného súdu vyzvaný upresniť, z akého konkrétneho právneho predpisu vyplýva možnosť uplatnenia práva na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým je výpoveď z nájomných zmlúv. Žalobca sa podaním zo dňa 19.11.2018 k danej otázke vyjadril, keď súdu oznámil, že žaloba je podaná v zmysle , ktorý podanie žaloby o určenie toho, či tu určitý právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, nevylučuje. Žalobca dal okresnému súdu do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. , v ktorom bolo vyjadrené, že vypustenie slovného spojenia „právny vzťah“ z ust. neznamená, že je vylúčené konanie o neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho sa v komentári k uvádza, že predchádzajúca právna úprava v rozlišovala medzi určením ne/existencie práva a právneho vzťahu, avšak uvedené rozlíšenie nemalo vecný význam a oba použité pojmy, teda právo a právny vzťah mali rovnaký obsah. Preto nová právna úprava v určenie ne/existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza, pričom týmto nedošlo k žiadnej materiálnej zmene. S ohľadom na neustálenosť súdnej praxe žalobca navrhol, aby súd prejudiciálne riešil otázku platnosti výpovedí z predmetných nájomných zmlúv a aby okresný súd pripustil eventuálne žalobný petit v takom znení, ako je uvedené vo výroku I. napádaného rozsudku. Okresný súd sa s týmto podaním vyporiadal tak, že ho posúdil ako rozšírenie žaloby a v rámci rozšírenia následne určil, že predmetné nájomné vzťahy trvajú. Podľa žalobcu mal okresný súd v konaní rozhodnúť aj v zmysle pôvodného petitu aj v zmysle eventuálneho petitu. Žalobca je preto názoru, že bol v konaní úspešný a nesúhlasí s výrokom III.

rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca tak žiadal, aby odvolací súd výrok III. rozsudku zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

14. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v zmysle sa pozemok nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na 5 rokov. Tento zákon rozlišuje tri minimálne doby trvania podnikateľského nájmu pozemku pri prevádzkovaní podniku, a to všeobecnú minimálne 5 ročnú, minimálne 50 ročnú dobu, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované, a minimálnu 10 ročnú dobu, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované. Všeobecná 5 ročná doba nájmu sa uplatňuje vo všetkých prípadoch podnikateľského nájmu s výnimkou osobitných minimálnych dôb pri registrovanom repozitóriu a registrovanom riešiteľskom pracovisku. Nemožno potom súhlasiť s názormi žalovaného v podanom odvolaní a žalobca sa stotožňuje aj s názormi odvolacieho súdu, vyjadrenými v uznesení sp.zn. zo dňa 24.5.2018. S ohľadom na osobitnú zákonnú úpravu nájmu poľnohospodárskych pozemkov nemôže obstáť odkaz žalovaného na ust. , nakoľko v je práve odlišne od všeobecnej úpravy zakotvená minimálna a maximálna doba nájmu vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s výnimkou žalobcom napadnutého výroku III.

15. Žalovaný na doručené odvolanie žalobcu ani na doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu podanému žalovaným písomne nereagoval.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o určení, že nájomné vzťahy trvajú, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. a vo výroku III. o náhrade trov konania tento rozsudok zrušil v zmysle . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -161 zo dňa 14.5.2019 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

18. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa ust. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.4.2018, sa pozemok nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov.

22. Podľa ust. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.4.2018, ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa , ak sa nedohodne inak.

23. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu vo vzťahu k jeho výroku I. o určení, že nájomné vzťahy trvajú, posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného, ktorý okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil všeobecnú úpravu v ust. , keďže účastníci dotknutých nájomných zmlúv dohodli, že nájom je možné vypovedať aj pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, pre ktorý prípad si určili jednoročnú výpovednú lehotu. Podľa žalovaného tak na základe tejto dohody mohla byť nájomná zmluva jednou zo strán vypovedaná aj pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Krajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalovaného trvá na svojich záveroch, vyslovených v uznesení č. k. zo dňa 24.5.2018. Krajský súd zvýrazňuje, že z ust. je zrejmé, že nájomcovi sa pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma na dobu v trvaní najmenej 5 rokov (minimálna doba nájmu) a na dobu najviac 25 rokov (maximálna doba nájmu). Ak je v zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dojednaná doba nájmu na neurčito, je podľa tohto zákona možné zmluvu písomne vypovedať, pričom výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa , ak sa nedohodne inak. Aj pri nájme na neurčitý čas tak tento zákon rovnako vychádza z minimálnej doby nájmu 5 rokov, avšak umožňuje dohodnúť túto otázku účastníkom nájomnej zmluvy inak. Možnosť dohodnúť odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu, ktorá je daná pre nájomný vzťah dohodnutý pôvodne na neurčitý čas, však nie je možné vztiahnuť aj

na nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú. Keďže zo zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca pri nájme dohodnutom na neurčitú dobu a rovnako pri nájme dohodnutom na určitý čas počíta s minimálnou dobou trvania nájmu v dĺžke 5 rokov, pri nájme dohodnutom na neurčitý čas umožňuje zákonodarca, aby nájomný vzťah bol ukončený aj pred uplynutím tejto minimálnej doby nájmu, ktorá možnosť však pri nájme dohodnutom na dobu určitú v ust. § 8 ods. 1 dotknutého zákona daná nie je. Tento nájom tak môže byť dohodnutý v dobe trvania najmenej 5 a najviac 25 rokov. Ustanovenie čl. IV. dotknutých nájomných zmlúv, z ktorého vyplýva ich uzatvorenie na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov s dohodnutou možnosťou ročnej výpovednej lehoty, tak nezodpovedá o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov stanovenej minimálnej dobe nájmu v dĺžke 5 rokov, keďže takouto výpoveďou by mohlo dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu ešte pred uplynutím minimálneho zákonom stanoveného času nájmu. Je bez právnej relevancie odvolacia námietka žalovaného v tom smere, že dotknuté nájomné zmluvy predkladal právnym predchodcom žalovaného samotný žalobca ako nájomca s tým, že žalobca sám v týchto zmluvách navrhol aj ukončenie zmlúv výpoveďou pred uplynutím doby určitej. Okresný súd vecne správne konštatoval neplatnosť dotknutej úpravy zahrnutej v čl. IV. predmetných nájomných zmlúv pre rozpor so zákonom, na ktorý záver nemá žiaden vplyv okolnosť, ktorá zo zmluvných strán návrhy nájomných zmlúv vypracovala a predložila protistrane. Vecne správne preto okresný súd uzavrel, že predmetné výpovede nájmu dané žalovaným žalobcovi sú neplatnými právnymi úkonmi, na základe ktorých nemohlo dôjsť k ukončeniu nájomných vzťahov, so záverom, že tieto nájomné vzťahy ďalej trvajú.

26. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd tiež odvolaciu námietku žalovaného, že okresný súd nemal pripustiť rozšírenie žaloby po tom, ako vo veci rozhodol odvolací súd, ktorý pôvodný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zákonná úprava dáva v ust. žalobcovi možnosť počas konania so súhlasom súdu žalobu meniť. Zmenu žaloby v zmysle ust. nie je možné pripustiť vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Skutočnosť, že vo veci pred pripustením zmeny žaloby rozhodoval odvolací súd, ktorý pôvodné rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, tak nepredstavuje dôvod, pre ktorý by nebolo možné v konaní nasledujúcom po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu pripustiť žalobcom požadovanú zmenu žaloby.

27. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý odvolaním napadol výrok III. rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania, uvádza krajský súd, že žalobca odvolaním namietal, že okresný súd mohol vo veci rozhodnúť jednak v zmysle pôvodného petitu a jednak v zmysle eventuálneho petitu, a preto sa žalobca s rozhodnutím okresného súdu, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nestotožnil. Krajský súd vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania v sporových konaniach vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ustanovení sa primárne o náhrade trov konania rozhoduje podľa pomeru úspechu vo veci ( ). Nárok na náhradu trov konania je preto závislý od rozhodnutia vo veci samej. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že strana úspešná v spore má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho základného práva vynaložila. Náhrada trov v zmysle ust. patrí strane podľa pomeru jej úspechu vo veci, teda sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok a pre posúdenie otázky, ktorej sporovej strane bude priznaná náhrada trov konania je nevyhnutné zistiť, ktorá strana bola vo veci úspešná. Takéto zistenie je možné vykonať výlučne porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa vo veci samej rozhodlo. V prípade plného úspechu bude strane, ktorá bola vo veci úspešná, priznaná plná náhrada jej trov. V prípade čiastočného úspechu je založený nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania, prípadne na to, že žiadnej strane nárok na náhradu trov konania priznaný nebude. Rozsah úspechu je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený žalobcom v súdnom konaní, pričom platí, že žalobca má plný úspech vo veci vtedy, ak súd v celom rozsahu jeho žalobe vyhovie.

28. S ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu uplatnené voči výroku III. rozsudku okresného súdu je zrejmé, že odvolanie žalobcu smerovalo voči nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky náhrady trov prvoinštančného konania okresným súdom. Okresný súd konštatoval, že predmetom žaloby boli dva určujúce petity a v jednej časti žaloby o určenie neplatnosti výpovedí mal úspech žalovaný a v druhej časti o určenie trvania nájomných vzťahov bol úspešný žalobca. S týmto záverom okresného súdu sa krajský súd ako súd odvolací nestotožnil. Pri posudzovaní otázky úspechu či neúspechu strany v spore je v zmysle vyššie uvedených všeobecných východísk potrebné zohľadniť otázku miery úspechu sporových

strán, ktorá závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. V prejednávanom prípade došlo v priebehu konania k zmene predmetu konania na základe uznesenia vyhláseného okresným súdom na pojednávaní dňa 29. novembra 2018 (zápisnica založená na č.l. 121-123 spisu). V zmysle tohto uznesenia pripustil okresný súd zmenu žaloby v jej rozšírení v znení uvedenom v návrhu žalobcu na pripustenie zmeny petitu zo dňa 19.11.2018 na č.l. 113, spočívajúcu v určení, že nájomné vzťahy založené nájomnými zmluvami, ktoré sú uvedené v požadovanom petite, trvajú. Okresný súd tak na pojednávaní pripustil zmenu žaloby odkazom na písomný návrh žalobcu na pripustenie zmeny petitu zo dňa 19.11.2018. Krajský súd po oboznámení sa s týmto podaním žalobcu, označeným ako Vyjadrenie žalobcu ku konaniu a návrh na pripustenie zmeny petitu (č.l. 113, 114 spisu), uvádza, že v bode 4 tohto podania žiadal žalobca s ohľadom na neustálenosť súdnej praxe pripustiť eventuálny žalobný petit na určenie, že nájomné vzťahy, založené dotknutými nájomnými zmluvami, trvajú. Návrhom na pripustenie zmeny petitu tak žalobca žiadal pripustiť zmenu pôvodného petitu, ktorým žiadal určiť neplatnosť výpovedí z nájomných zmlúv, na zložený žalobný návrh, ktorým popri pôvodnom primárnom žalobnom návrhu na určenie neplatnosti výpovedí nájomných zmlúv žiadal eventuálne, pre prípad, ak okresný súd primárny petit zamietne, rozhodnúť o určení, že nájomné vzťahy trvajú. Ak okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v jej rozšírení s odkazom práve na návrh žalobcu na pripustenie zmeny petitu zo dňa 19.11.2018, ktorým žalobca žiadal pripustiť zmenu žalobného petitu na eventuálny žalobný petit, tak nemôže obstáť jeho záver, vyslovený v ods. 15 odvolaním napadnutého rozsudku, že predmetom žaloby na základe takto pripustenej zmeny žaloby sú dva uplatnené nároky, a to nárok na určenie neplatnosti výpovedí z nájmu a nárok na určenie, že nájomné vzťahy trvajú. Z podania žalobcu zo dňa 19.11.2018, na ktoré okresný súd priamo odkázal v uznesení vyhlásenom na pojednávaní dňa 29. novembra 2018, ktorým zmenu žaloby pripustil, neplynie, že by žalobca žiadal popri sebe dva samostatné určovacie výroky, ale naopak, žalobca s ohľadom na neustálenosť súdnej praxe žiadal pripustenie eventuálneho petitu na určenie, že nájomné vzťahy trvajú. Potom aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné vychádzať z predmetu konania, ktorým v danom prípade bol žalobný nárok žalobcu na primárne určenie neplatnosti výpovedí nájomných zmlúv a eventuálny petit na určenie, že nájomné vzťahy trvajú. Vo všeobecnosti totiž platí, že pri žalobách so zloženým či eventuálnym petitom je žalobca plne úspešný, ak bolo vyhovené jeho primárnemu petitu alebo v prípade zamietnutia primárneho petitu, ak bolo vyhovené petitu sekundárnemu. Ak potom okresný súd vychádzal zo záveru, že žalobca bol v prvej časti svojej žaloby neúspešný a v druhej časti žaloby mal žalobca úspech, so záverom o rovnakej úspešnosti obidvoch sporových strán, nezodpovedá tento záver súdu prvej inštancie predmetu konania, ktorý bol vymedzený vo forme eventuálneho žalobného petitu. Krajský súd preto pristúpil k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania a vrátil vec v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o náhrade trov prvoinštančného konania.

29. Na základe uvedeného pristúpil krajský súd v zmysle ust. k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku I. o určení, že nájomné vzťahy založené predmetnými nájomnými zmluvami trvajú. Zároveň krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

30. Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

31. Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.