Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-105-2019.pdf
PDF · 85.33 KB
Case nature
Subarea
41CoE/105/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnej D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., o vymoženie 173,04 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp.zn. EX 7646/2016, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/173/2016-10 zo dňa 21. apríla 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/173/2016-10 zo dňa 21. apríla 2016 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením uložil súd prvej inštancie oprávnenému povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za elektronické podanie - návrh na začatie konania urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 10,-- Eur podľa Položky 20a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) v lehote 10 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že vzhľadom na to, že exekučnými konaniami súdny exekútor vymáha pohľadávky vzniknuté v súvislosti s nezaplateným poistným na verejné zdravotné poistenie, a ktoré sú predpísané právoplatnými a vykonateľnými výkazmi nedoplatkov, ide o konanie práve vo veci zdravotného poistenia. Preto sa na toto konanie vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“).
3. Oprávnený považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne aj z dôvodu, že oprávnený ako účastník konania nie je v zmysle zákona oprávnený predložiť návrh na vykonanie exekúcie priamo súdu a rovnako nemôže požiadať súd v mene súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tieto právomoci sú zákonom zverené priamo súdnemu exekútorovi, pričom sa nejedná o zmluvne dohodnuté ani zákonné zastúpenie oprávneného. Ide o procesný úkon, ktorý je zákonom zverený výlučne súdnemu exekútorovi v rámci výkonu exekučnej činnosti. Nejedná sa o úkon oprávneného. Vyslovil názor, že súd mal skúmať či sa jedná o spoplatnený úkon a určovať poplatníka úkonu.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 21.04.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie - žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V nadväznosti na toto podanie, súd prvej inštancie uložil oprávnenému napadnutým uznesením povinnosť zaplatiť súdny poplatok spolu vo výške 10,-Eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
6. Podľa Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase vykonania poplatkového úkonu sa platí za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných stranám alebo účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je žalobou alebo návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
8. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.06.2016, poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom konaní.
9. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
10. Podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.
11. Súdny poplatok za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom predstavuje úhradu za úkon súdu súvisiaci s vyhotovením rovnopisu podania a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podania a jeho príloh doručovaných stranám alebo účastníkom. Predmetný súdny poplatok je systematicky začlenený medzi súdne poplatky za úkony súdov obsiahnuté v Prílohe č. II. Sadzobníka súdnych poplatkov, a teda nepatrí medzi súdne poplatky vyberané v civilnom sporovom konaní v zmysle Prílohy č. I. Sadzobníka súdnych poplatkov. V prípade, že konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, toto oslobodenie sa vzťahuje len na súdne poplatky za konanie súdov a nie na súdne poplatky za úkony súdov podľa Prílohy č. II Sadzobníka súdnych poplatkov, medzi ktoré patrí aj poplatok za spracovanie hromadného podania.
12. V prejednávanej veci odvolací súd považuje za nesporné, že konanie vo veciach zdravotného poistenia vrátane konania o výkone rozhodnutia alebo exekúcie v týchto veciach je od súdneho poplatku vecne oslobodené podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) v spojení s § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch. Zdravotná poisťovňa navrhujúca vykonanie exekúcie na vymoženie nezaplateného zdravotného poistenia, ako poplatník v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) Zákona o súdnych poplatkoch preto neplatí napr. súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Položky 13, ktorá je systematicky zaradená do Prílohy č. I Sadzobníka súdnych poplatkov. Odlišná situácia však nastáva v prípade vyrubeného poplatku za spracovanie hromadného podania podľa Položky č. 20a obsiahnutej v prílohe č. II Sadzobníka súdnych poplatkov. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v prípade poplatku za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom ide síce o súdny poplatok v širšom rámci exekučného konania, avšak nejde o poplatok za konanie vo veci zdravotného poistenia, ale za poplatok súvisiaci s administratívnym spracovaním podania oprávneného. Z uvedeného dôvodu je potrebné tento poplatok odlíšiť od poplatku za konania vo veciach zdravotného poistenia. Skutočnosť, že vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku sa nevzťahuje na všetky poplatky obsiahnuté v Sadzobníku súdnych poplatkov pritom potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011, v ktorom ústavný súd vyslovil, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka konania iba postupom podľa § 138 O. s. p. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu.
13. Pokiaľ odvolateľ argumentuje v odvolaní tým, že podanie - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie urobené elektronickými prostriedkami podpísané elektronickým podpisom urobil súdny exekútor, ktorý nie je v tejto časti účastníkom konania a nie on, ako oprávnený, odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je možné podľa § 36 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) začať len na návrh oprávneného, pričom konanie je začaté dňom, keď bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Už v návrhu je potrebné vymedziť okruh účastníkov exekučného konania, teda procesne legitimovaných osôb, ktorými sú podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi exekučného konania len v tej časti konania, v ktorej im takéto postavenie priznáva Exekučný poriadok. Súdny exekútor je podľa § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobu na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, ktorá realizuje činnosti inak zabezpečované štátom prostredníctvom štátnych orgánov ako súčasť ústavných povinností štátu zabezpečiť právnickým a fyzickým osobám právo na súdnu ochranu. Činnosť exekútora, je možné považovať len za výkon verejnej moci. Súdny exekútor sa nestáva podaním návrhu na začatie exekúcie účastníkom exekučného konania, týmto sa stáva len vtedy, keď sa rozhoduje o tých trovách exekúcie, ktoré mu v súvislosti s exekučným konaním vznikli.
14. V exekučnom konaní vykonáva súdny exekútor aj také činnosti, ktoré nesúvisia bezprostredne s výkonom verejnej moci, ale ktorých cieľom je súčinnosť poskytovaná exekučnému súdu, pričom tieto činnosti sa nedotýkajú bezprostredne jeho osoby ako účastníka konania. S takýmito činnosťami mu nevznikajú žiadne práva a povinnosti dané právnou úpravou v Exekučnom poriadku pre oprávneného a povinného. Súdny exekútor preto nie je účastníkom konania, keď podáva exekučnému súdu akýkoľvek procesný návrh, na podanie ktorého je podľa Exekučného poriadku oprávnený, pretože výsledok jeho činnosti nemá žiaden vplyv na jeho postavenie v exekučnom konaní. Jeho konanie je takým konaním, bez súčinnosti ktorého nie je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok nevylučuje aj také situácie, v ktorých sa exekútor stáva účastníkom konania a priznávajú sa mu práva ako účastníkom konania - oprávnenému a povinnému, a to vtedy, ak sa postup súdu bezprostredne týka jeho práv vyplývajúcich z činnosti exekútora, napr. na podanie odvolania proti uzneseniu súdu, ktorým rozhodol o rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľností podľa § 164 ods. 1 Exekučného poriadku.
15. Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu účastníkov konania obsiahnutou v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ktorými sú v prejednávanej veci výlučne oprávnený a povinný, nie je možné pre určenie postavenia účastníka konania aplikovať ustanovenia CSP (predtým Občianskeho súdneho poriadku). Zákon jasne označuje účastníkov exekučného konania, pričom títo sú spravidla totožní s nositeľmi právneho vzťahu vyplývajúceho z exekučného titulu, aj keď z procesnoprávneho hľadiska je treba za účastníka exekučného konania považovať aj osoby, ktoré nie sú nositeľmi tohto právneho vzťahu, ak tieto podali návrh na vykonanie exekúcie alebo boli v návrhu označené ako povinné osoby.
16. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov uložil oprávnenému, nie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podanie - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie urobené elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Ide tak o podanie, ktoré podlieha spoplatneniu podľa Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov č. 71/1992 Zb.
17. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že podanie súdneho exekútora, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe zákona v prospech oprávneného, ako účastníka exekučného konania urobené elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, podlieha spoplatneniu za vyhotovenie rovnopisu a jeho príloh ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných stranám alebo účastníkom, pretože sa jedná o úkon súdu, a to podľa Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.
18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).