Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoZm-8-2018.pdf
PDF · 145.59 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoZm/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobkyne: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX E., proti žalovanej: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. P. XX, zastúpenej JUDr. Milanom Trnovským, advokátom so sídlom Štefánikova 1361/4, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 979 868, o zaplatenie zmenkovej pohľadávky v sume 5.000,- Eur s príslušenstvom, v štádiu konania o námietkach žalovanej proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/5/2015-254 z 28. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/5/2015-254 z 28. novembra 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č.k. 38CbZm/5/2015-254 z 28. novembra 2017 (ďalej aj „rozsudok“) zrušil v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/5/2015-16 zo dňa 13.03.2015 a (v poradí druhým samostatným výrokom) rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobný návrh, doručený súdu 02.02.2015, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej zmenkovú sumu 5.000 Eur s úrokom 6 % ročne z tejto sumy od 01.11.2014 do zaplatenia, (zmenkovú) odmenu 16,67 Eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedla, že žalovaná vystavila v Poprade dňa 20. júna 2014 vlastnú zmenku na rad žalobkyne na sumu 12.000 Eur s dátumom splatnosti 31.10.2014. Žalobkyňa predložila žalovanej zmenku na zaplatenie v deň splatnosti v zostávajúcej dlžnej sume 5.000 Eur, nakoľko časť vo výške 7.000 Eur bola žalovanou uhradená ešte pred termínom splatnosti. Nakoľko zmenka nebola zaplatená v celom rozsahu v deň jej splatnosti, žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde. V prílohe návrhu žalobkyňa predložila v prvopise vlastnú zmenku vystavenú v Poprade 20. júna 2014 s označenou žalovanou ako vystaviteľom zmenky, žalobkyňou ako prvým majiteľom zmenky, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobkyni sumu 12.000 Eur dňa 31. októbra 2014 s miestom platenia v Poprade.
3. Okresný súd vo veci vydal dňa 13.03.2015 zmenkový platobný rozkaz č.k. 38CbZm/5/2015-16 a doručil ho žalovanej dňa 31.03.2015. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote písomné námietky z 02.04.2015 (č.l. 18 spisu). V námietkach žalovaná
uviedla, že nemá vedomosť o predmete konania a nevie nič o vystavení predloženej zmenky, nakoľko takúto nepodpísala. O predmetnej zmenke nič nevie. Podpis na zmenke je jej podpisom, avšak nikdy nepodpísala zmenku ako takú. Spochybnila pravosť zmenky, ktorá je podľa jej názoru falošná a podpis na zmenke je síce jej podpisom, ale na zmenku sa dostal manipuláciou jej podpisom z inej listiny. Žalovaná si spomína len na skutočnosť, že manželovi žalobkyne podpísala čistý papier cca v novembri 2014. Označila za nepravdivé tvrdenie, že zmenka mala byť podpísaná 20.06.2014 v Poprade, nakoľko v daný deň mala rannú smenu u zamestnávateľa v čase od 06,00 hod. do 14,00 hod. a potom mala osobný program. Poprela, že by bola so žalobkyňou v zmluvnom vzťahu, že by so žalobkyňou uzavrela zmluvný vzťah, ktorý by zakladal nárok na plnenie zo zmenky. Za vykonštruované označila tvrdenie žalobkyne, že jej zmenku predložila na zaplatenie v deň splatnosti 31.10.2014. V tom čase sa žalovaná zdržiavala v mieste svojho trvalého bydliska v D. P., nakoľko od septembra 2014 bola práceneschopná. Namietla, že by jej zmenka bola predložená v platobnom mieste v Poprade, nakoľko toto ani samotná žalobkyňa v návrhu nešpecifikovala. Zároveň namietla absentujúci údaj o platobnom mieste na zmenke, nakoľko na zmenke je uvedené miesto splatnosti „v Poprade“, pričom pokiaľ by bol ako platobné miesto uvedený len okres, ide o neplatnú zmenku z dôvodu neurčitosti. Za sporné označila aj plnenie zo zmenky, keď na zmenke je uvedený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, avšak suma 7.000 Eur bola uhradená v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tvrdenie žalobkyne, že suma 7.000 Eur bola žalovanou uhradená ešte pred termínom splatnosti zmenky, nepodložila žalobkyňa žiadnymi dôkazmi o úhrade tejto sumy. Žalovaná žiadala, aby súd po prejednaní jej námietok zmenkový platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
4. K aplikácii procesných predpisov v prvoinštančnom konaní okresný súd uviedol, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodnom ustanovení § 470 ods. 1 uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia § 471 ods. 2 CSP, pri zohľadnení tej skutočnosti, že konanie v prejednávanej veci sa začalo 02.02.2015 a vydaný zmenkový platobný rozkaz bol doručený žalovanej 31.03.2015, tak okresný súd v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 372y ods. 2 zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 23.12.2015 zmenený a doplnený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého, ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov, aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia OSP upravujúce zmenkový platobný rozkaz ako osobitnú formu rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, vrátane námietok ako opravného prostriedku proti zmenkovému platobnému rozkazu, v znení účinnom do 22.12.2015 (§ 175 OSP). Okresný súd tak pri prejednaní námietok žalovanej postupoval podľa ust. § 175 ods. 4 veta prvá a druhá OSP, podľa ktorého ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu, pri zohľadnení koncentračnej zásady uplatňovanej v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu (§ 175 ods. 1 OSP v znení do 22.12.2015), v zmysle ktorej v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu podaných v zákonnej lehote musí žalovaný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta a na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. Okresný súd zároveň aplikoval ust. § 470 ods. 2 CSP a námietkam žalovanej proti zmenkovému platobnému rozkazu priznal také účinky, aké im priznávala právna úprava (§ 175 OSP) účinná v čase ich podania v znení účinnom do 22.12.2015.
5. V priebehu prvoinštančného konania mal okresný súd zistené, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, druhé oddelenie vyšetrovania Liptovský Mikuláš, uznesením zo 16.02.2015 ČVS:ORP-477/2-VYS-LM-2014 začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona, nakoľko zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že presne nestotožnená osoba sa na škodu cudzieho majetku obohatila tým, že uviedla do omylu poškodenú Q. F. (žalovaná) tým, že v presne nezistenej dobe v mesiaci júl 2014 od poškodenej ako sprostredkovateľ vylákal finančnú hotovosť za účelom nákupu akcií, kde následne poškodená previedla zo svojho účtu na účet XXXXXXXXXX/XXXX dňa 24.07.2014 čiastku 3.000 Eur a dňa 31.07.2014 čiastku 4.000 Eur s tým, že tieto finančné prostriedky si bude môcť kedykoľvek vyzdvihnúť bez časového obmedzenia, pričom v mesiaci november 2014, keď sa poškodená dožadovala vrátenia uvedenej
finančnej čiastky od tejto osoby sprostredkovateľa, dňa 02.11.2014 v D. P. v rodinnom dome č. XX, okres D. P. vlastnoručne podpísala písomný doklad bez jeho prečítania v presvedčení, že je to potrebné na výber jej hotovosti, tak ako bola utvrdzovaná prítomným sprostredkovateľom, pričom následne dňa 08.12.2014, keď si poškodená prišla vyzdvihnúť svoju finančnú hotovosť do kancelárie v Poprade, táto osoba vystupujúca ako sprostredkovateľ nákupu akcií jej predložil(a) zmenku so splatnosťou do 31.10.2014 na dlžnú čiastku 12.000 Eur s jej podpisom ako vystaviteľa zmenky s tým, že mu čiastku 7.000 Eur už vrátila a požadoval zaplatenie ešte čiastky 5.000 Eur, čím poškodenej oznamovateľke týmto podvodným konaním osoby vystupujúcej ako sprostredkovateľ nákupu akcií bola spôsobená škoda 7.000 Eur. Uznesením z 21.10.2015 bola v trestnom konaní pribratá znalkyňa z odboru písmoznalectvo, PhDr. PaedDr. Erika Straková, za účelom posúdenia a zodpovedania otázok, či podpis vystaviteľa zmenky zo dňa 20.06.2014 na meno Q. F. sa zhoduje s podpisom poškodenej oznamovateľky Q. F. a či tento podpis bol vytvorený osobou poškodenej Q. F.. V trestnom konaní ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 14/2016 (č.l. 101 a nasledujúce spisu), v závere ktorého uviedla, že podpis vystaviteľa zmenky zo dňa 20.06.2014 na meno Q. F. sa zhoduje s podpisom poškodenej oznamovateľky Q. F. a bol vytvorený osobou poškodenej Q. F.. Iné závažné skutočnosti v skúmanej veci znalkyňa nezistila. Predmetom skúmania v znaleckom posudku bol podpis vystaviteľa na zmenke, na základe ktorej žalobkyňa uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci.
6. S poukazom na vykonané dokazovanie, z dokazovania vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie § 175 ods. 4 OSP v znení do 22.12.2015, čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZZŠ“), čl. I § 77 ods. 1, 2, 3 ZZŠ, čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, okresný súd konštatoval dôvodnosť námietok podaných žalovanou a vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil. Konštatoval, že žalobkyňou predložená zmenka má všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle ZZŠ a je zmenkou platnou. Ako nedôvodnú posúdil okresný súd námietku žalovanej voči údaju o platobnom mieste na zmenke, na ktorej je uvedené, že zmenka je splatná v Poprade. V tomto smere poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 11.11.1997, sp. zn. 5Cmo 551/1996, v zmysle ktorého platobné miesto je udané na zmenke s dostatočnou podrobnosťou, pokiaľ je uvedené označením obce alebo miesta. Za irelevantnú považoval okresný súd aj námietku žalovanej, že je vykonštruované tvrdenie žalobkyne, že jej predložila zmenku na zaplatenie 31.10.2014 v Poprade. Okresný súd k tomu uviedol, že v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 ZZŠ je na dlžníkoch, aby preukázali, že zmenka nebola predložená riadne a včas, bez ohľadu na problémy so zabezpečením takéhoto dôkazu spojené. Pokiaľ nie je dlžník schopný, hoci z objektívnych dôvodov, takéto dôkazy predložiť, platí voči nemu zmenka za riadne a včas predloženú k plateniu. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie zmenky voči priamemu dlžníkovi (ktoré postavenie má vystaviteľ vlastnej zmenky) nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky k plateniu (k tomu rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 23.01.1994 sp. zn. 5Cmo/435/1993). Práva majiteľa voči priamym dlžníkom zo zmenky sú právami priamymi. Nie sú podmienené žiadnymi ďalšími úkonmi ani skutočnosťami a teda ani tým, že bude zmenka predložená k plateniu. Nedostatok takéhoto predloženia spôsobuje voči priamym dlžníkom iba to, že sa nedostávajú do omeškania so zaplatením zmenkovej sumy. Aj v prípade, že zmenka nebola predložená priamemu dlžníkovi na platenie, možno sa domáhať práv zo zmenky voči týmto dlžníkom na súde, pričom doručenie zmenkovej žaloby žalovanému má účinky prezentácie zmenky (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25.03.2003 sp. zn. 29Odo 483/2002). Rovnako ako irelevantnú vyhodnotil okresný súd námietku žalovanej, že zmenka nemohla byť ňou podpísaná dňa 20.06.2014 v Poprade. Za právne nepodstatné považoval okresný súd aj námietky žalovanej voči tvrdeniu žalobkyne, že jej zmenku predložila na zaplatenie 31.10.2014 v Poprade a to, že zmenka nemohla byť žalovanou podpísaná v deň, ktorý je na nej uvedený, keďže taká skutočnosť sama osebe nespôsobuje neplatnosť zmenky - miesto a dátum vystavenia zmenky nemusia byť pravdivé, musia byť možné.
7. Podľa okresného súdu, aj keď zmenka predstavuje abstraktný cenný papier, pričom samotná držba platnej zmenky oprávňuje jej majiteľa na uplatnenie práv z nej plynúcich bez toho, aby musel dlžníkovi, resp. v konaní pred súdom tvrdiť a preukazovať kauzálne okolnosti, ktoré k vystaveniu zmenky viedli, tak uvedenej charakteristike zmenky a dôkaznom bremene v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu spočívajúcom na žalovanej strane, sa však zmenka nemôže stať nástrojom neprípustného a bezdôvodného obohatenia zmenkového veriteľa. Hoci zmenka je abstraktný cenný papier, nevyhnutne každú zmenku sprevádzajú kauzálne mimozmenkové okolnosti (dôvody), ktoré viedli k jej vystaveniu a ktoré podmieňujú, resp. určujú charakter a funkciu zmenky (zabezpečovacia, platobná, zmenka z ochoty a pod.).
8. V rámci námietok vznesených žalovanou voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu sa okresný súd zaoberal okolnosťami, za ktorých a pre ktoré malo dôjsť k vystaveniu vlastnej zmenky žalovanou. S poukazom na priebeh súdneho konania o podaných námietkach, okresný súd dôkazný stav vyhodnotil tak, že všetky tvrdenia žalovanej ohľadom vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou, žalovanou, medzi žalovanou a pánom M. (manželom žalobkyne), ako aj ohľadom okolností, za ktorých došlo k podpísaniu zmenky, na základe ktorej žalobkyňa uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, považoval za nesporné. Uviedol, že žalobkyňa skutkové tvrdenia (námietky) žalovanej nepoprela, ani neuviedla vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach súvisiacich s podpísaním predmetnej zmenky. V tomto smere okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa a žalovaná sa ku dňu, kedy malo dôjsť k podpísaniu zmenky (20.06.2014) nepoznali a predmetnú listinu podpísala žalovaná až neskôr na stretnutí, ktoré sa konalo na podnet pána M., a to bez toho, aby žalovaná mala vôľu v prospech žalobkyne takúto zmenku vystaviť. Tiež sumu 7.000,- Eur neplnila žalobkyni na zmenku, ale poskytla ju pánovi M. za iným účelom - za účelom zhodnotenia jej peňazí. Okresný súd konštatoval, že žalovaná nepriamo preukázala neexistenciu (svojej) vôle vystaviť zmenku v prospech žalobkyne na sumu 12.000,- Eur, v dôsledku čoho nemôže byť z tejto zmenky zaviazaná voči žalobkyni na plnenie. Dospel k záveru o dôvodnosti námietky žalovanej o jej omyle pri podpísaní listiny ako zmenky, resp. o nedostatku vôle zmenku v prospech žalobkyne podpísať, čo nevyhnutne vyústilo do zrušenia vydaného zmenkového platobného rozkazu. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa výsledku konania o veci samej, v ktorom bola úspešná žalovaná.
9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“). S poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobkyne okresný súd nerešpektoval základné zásady civilného procesu a skutkový stav vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že predložená zmenka má všetky náležitosti vlastnej zmenky a v zmysle ZZŠ ju vyhodnotil ako platnú. Oproti tomuto nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého: „...Napriek uvedenej charakteristike zmenky a dôkaznom bremene v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zásadne spočívajúcom na žalovanom, sa však zmenka nemôže stať nástrojom neprístupného a bezdôvodného obohatenia zmenkového veriteľa. (odsek 27. odôvodnenia napádaného rozsudku)“. (poznámka odvolacieho súdu - okresný súd však v ods. 27. V skutočnosti uviedol, cit.: „...sa však zmenka nemôže stať nástrojom neprípustného a bezdôvodného obohatenia zmenkového veriteľa). Takéto konštatovanie okresného súdu je podľa odvolateľky v rozpore s ustálenou judikatúrou ako aj samotným vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie.
10. Žalobkyňa zdôraznila, že zmenka je dokonalý, abstraktný a nesporný cenný papier, pričom práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou, do ktorej sú inkorporované. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Žalobkyňa vytkla súdu prvej inštancie, že hoci vyhodnotil predloženú zmenku ako platnú, tak pre pasivitu žalobkyne vo vzťahu k preukazovaniu kauzy vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil. Pritom žalobkyňa „svoju účasť na vytýčených pojednávaniach ospravedlnila“. Pravosť podpisu žalovanej na zmenke bola preukázaná aj v trestnom konaní grafológom. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou a len pre pasivitu žalobkyne vo vzťahu k preukazovaniu kauzy nesprávne rozhodol o zrušení zmenkového platobného rozkazu. Z týchto dôvodov sa rozhodnutie súdu prvej inštancie „javí vo vzťahu k žalobkyni ako nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnené, čo môže zapríčiniť nepreskúmateľnosť odvolaním napádaného rozsudku ako celku.“ Podľa odvolateľky každé súdne konanie by malo byť ovládané procesnými právnymi zásadami ako v spoločnosti ustálenými a všeobecne akceptovanými názormi na žiaduce chápanie, spôsob úpravy a výkon civilného procesu. Požiadavka spravodlivosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia je esenciálnym prvkom civilného procesu ako najúčinnejšieho právneho nástroja ochrany súkromnoprávnych vzťahov. Vo vzťahu k uvedenému, jednostranné hodnotenie dôkazov a právnych okolností prípadu súdom bez náležitej reakcie na uvádzané tvrdenia je porušením uvedených zásad v neprospech žalobkyne. Na základe uvedeného a s prihliadnutím na okolnosti danej veci a
okolnosti na strane strán konania žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
11. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná a uviedla, že súd prvej inštancie správne zistil a posúdil skutkový stav, tento dostatočne odôvodnil, pričom dôvody odvolania žalobkyne považovala za irelevantné. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania.
12. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na dôvody svojho odvolania, na to, že „prvostupňový súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“, pričom „žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôvody a nepredložila žiadne nové dôkazné prostriedky“ (poznámka odvolacieho súdu - žalobkyňa mala zrejme na mysli vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne). Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobkyne je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), podané oprávnenou osobu a v zákonnej lehote, prejednal vec v medziach ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a postupom s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie.
14. Podľa ust. § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
16. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. K procesnému postupu v odvolacom konaní je potrebné primárne uviesť, že konanie na súde prvej inštancie začalo 02.02.2015, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 (pokiaľ ide o úpravu zmenkového platobného rozkazu), pričom Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), a to jeho ustanovením § 473. Z prechodných ustanovení CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP). Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa ust. § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
19. Vyššie uvádzaná právna úprava vo vzťahu k odvolaciemu konaniu znamená, že konanie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, a preto sa na neho nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku tak, ako to upravuje prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 CSP. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, podané po 30. júni 2016, musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 363 CSP
a musí sa opierať o odvolacie dôvody upravené v § 365 CSP. Odvolací súd je povinný posudzovať prípustnosť podaného odvolania podľa § 355 a nasl. CSP a rozhodnutie odvolacieho súdu musí byť vydané v súlade s jednotlivými ustanoveniami CSP (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júla 2018, sp.zn. 3 Obdo/23/2018).
20. Prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 CSP vychádza zo skutočnosti, že inštitút zmenkového platobného rozkazu (ust. § 175 OSP v znení do 22.12.2015) nie je v CSP upravený. Preto začaté konania, v ktorých bol do 22. decembra 2015 žalovanému doručený zmenkový platobný rozkaz a ktoré neboli právoplatne skončené do 30. júna 2016, sa dokončia podľa pôvodných predpisov. To znamená, že aj za účinnosti CSP je pri rozhodovaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu súd povinný aplikovať ustanovenie § 175 OSP v znení účinnom do 22. decembra 2015, avšak zároveň je povinný aj za účinnosti CSP v zmenkových veciach aplikovať jednotlivé ustanovenia OSP v znení do 22.12.2015. Účelom predmetného prechodného ustanovenia je predovšetkým zachovanie koncentračnej zásady typickej pre konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. januára 2018, sp.zn. 3 Obdo/37/2017 a uznesenie z 25. júla 2018, sp.zn. 3 Obdo/23/2018).
21. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva správnosť procesného postupu okresného súdu, pokiaľ v danej veci, pri konštatovaní vydania a doručenia zmenkového platobného rozkazu do 22.12.2015 (k jeho doručeniu žalovanej došlo 31.5.2015), v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 374y OSP aplikoval ust. § 175 OSP o zmenkovom platobnom rozkaze. Rovnako správne a dôvodne okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že vo vzťahu k podaným námietkam žalovanej bolo potrebné aplikovať ust. § 470 ods. 2 CSP (veta prvá - poznámka odvolacieho súdu) a námietkam proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu priznal také účinky, aké im priznávala právna úprava (§ 175 OSP) platná a účinná v čase ich podania na súd prvej inštancie (do 22.12.2015).
22. Za aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalovanej, ktorá v podanom odvolaní namietala nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalovaná v podanom odvolaní namietala skutkové závery okresného súdu, jej námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Podľa aktuálnej úpravy v ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Do 30. júna 2016 platila obdobná úprava v zmysle ust. § 132 OSP. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
23. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo podľa odvolacieho súdu vecne správne, a to aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov vykonaných v intenciách návrhov sporových strán. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
24. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
25. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobkyne išlo o žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhala zaplatenia zmenkovej sumy 5.000,- Eur spolu s úrokom 6 % ročne z tejto sumy od 01.11.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 16,67 Eur a náhrady trov konania. Proti uplatnenému nároku žalovaná vzniesla včas vecne odôvodnené námietky v súlade s ust. § 175 ods. 4 OSP v znení do 22.12.2015. Súd prvej inštancie k podaným námietkam vykonal podľa návrhov sporových strán adekvátne dokazovanie a toto vyhodnotil, pričom sa zaoberal všetkými námietkami žalovanej a prijal k nim skutkové a právne závery, ktoré relevantne odôvodnil. Neobmedzil sa teda len na skonštatovanie procesnej pasivity žalobkyne v štádiu po žalovanou vyvolanom konaní o námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu.
26. Keďže sa odvolací súd primárne stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, pre ktoré rozhodol o zrušení predmetného zmenkového platobného rozkazu, tak za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
27. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie k odvolacím dôvodom žalobkyne odvolací súd uvádza, že okresný súd správne pri posudzovaní predloženej listiny ako zmenky túto z hľadiska vznesených námietok obsahujúcich tzv. absolútne námietky zmenkového dlžníka (vystaviteľa zmenky), z hľadiska formálnych náležitostí, vychádzal z úpravy ZZŠ citovanej v napadnutom rozsudku. Odvolací súd v tomto smere súhlasí so záverom, že predmetná listina žalobkyňou predložená ako zmenka spĺňa náležitosti tzv. zmenky vlastnej v zmysle čl. I., § 75 ZZŠ. Žalovaná nepoprela, že podpis nachádzajúci sa na listine, je jej pravým podpisom, čo napokon bolo dotvrdené aj (v súbežne prebiehajúcom trestnom konaní) podaným znaleckým posudkom grafológa. Nosnou obranou žalovanej v námietkovom konaní pred súdom prvej inštancie však bolo, že hoci podpis na listine predloženej žalobkyňou, je skutočne jej pravým podpisom, nikdy nepodpisovala listinu ako zmenku, ale podpísala „prázdny papier“, a to za iným účelom, vo vzťahu k finančnej transakcii vo vzťahu k manželovi žalobkyne a nie voči žalobkyni. Uvedenú námietku možno charakterizovať ako špecifickú relatívnu námietku voči plateniu zmenky, ktorá svedčí len zmenkovému dlžníkovi avšak voči každému majiteľovi zmenky. Takéto námietky sa zakladajú sa na tom, že nie sú dané podmienky vzniku či existencie zmenkového záväzku v dôsledku toho, že neboli splnené zákonné predpoklady jeho vzniku. V tomto smere z hľadiska vykonaného dokazovania nemohol obstáť jediný argument žalobkyne o abstraktnom charaktere zmenky. Z predmetnej námietky žalovanej totiž vyplýva, že žalovaná sa bráni tvrdením pretvorenia (prázdnej) listiny obsahujúcej podpis žalovanej, na zmenku. V takomto prípade ide o neoprávnenú textovú manipuláciu, ktorá spočíva v tom, že zmenka vzniká práve v dôsledku takejto manipulácie. Pri preukázaní takejto manipulácie (pretvorenia inej podpísanej listiny na zmenku), ide o určitú formu zmenkového zneužitia, kedy nepoctivá osoba listinu obsahujúcu pravý podpis niekoho iného a bez jeho súhlasu dotvorí do listiny zmenkové prehlásenie, čím získa (z hľadiska formálnych náležitostí) platnú zmenku. Hoci ide o porušenie ZZŠ, odvolací súd uvádza, že na takýto prípad nedopadá ustanovenie čl. I § 69 ZZŠ, ktorý sa vzťahuje iba na zmeny textu zmenky, avšak daný prípad sa týka zásahu do listiny, ktorá zmenkou ešte nie je (ani nemá byť). Nie je aplikovateľné ani ustanovenie čl. I. § 10 ZZŠ, pretože nejde o emisiu blankozmenky; tu absentovala vôľa vystaviť (blanko) zmenku. V odbornej literatúre sa uvedená situácia označuje za „nekalú manipuláciu s cudzím podpisom“, ktorá síce vedie ku vzniku (formálne) platnej zmenky, avšak zakladá námietku podpísanej osoby, že nejde
o jej zmenkový záväzok (k tomu pozri KOVAŘÍK, Z. Směnka a šek v České republice. 6. vyd. Praha C.H.Beck, 2011, 642 s., str. 290).
28. Odvolací súd k vyššie uvedenému vyslovuje svoj názor, že ak vo vzťahu k zmene v obsahu zmenkového záväzku v dôsledku zmeny textu na zmenke platí princíp, že každý zmenkový dlžník je zaviazaný zo zmenky podľa textu, aký bol na zmenke uvedený v čase, keď sa v pozícii zmenkového dlžníka na zmenku podpísal, tak o to viac v prípade podpísanej (prázdnej) listiny pozmenenej na zmenku nemôže byť osoba, ktorá takúto listinu podpísala, zaviazaná zo zmenkového záväzku, ktorý nevyplýval z (neexistujúceho textu zmenky) v čase podpísania listiny.
29. K obrane žalovanej vykonal súd prvej inštancie dokazovanie, z ktorého vo výsledku prijal záver, že žalovanej sa podarilo preukázať absenciu vzniku a existencie žalovaného zmenkového záväzku voči žalobkyni. Je zrejmé, že v tomto smere bolo dôkazné bremeno primárne na žalovanej, ktorá ho v konaní pred súdom prvej inštancie uniesla. Vyvolala trestné konanie vo veci prečinu podvodu, v ktorom vysvetlila súvislosť podpísania predmetnej (neskôr pozmenenej) listiny, boli vypočuté svedkyne, ktoré dosvedčili jej tvrdenia, že v dobe a mieste, v ktorej a ktorom malo dôjsť k vystaveniu a podpísaniu zmenky, k tomu zo strany žalovanej dôjsť nemohlo. Uvedené podrobne a dôsledne uviedol a zhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (odseky 8. - 20., 25., 28.). Preto napadnuté rozhodnutie netrpí ani odvolateľkou vytknutou vadou nepreskúmateľnosti jeho odôvodnenia.
30. Odvolací súd ďalej zhodne so súdom prvej inštancie zvýrazňuje, že žalobkyňa poskytla i určité kauzálne tvrdenie, a to už v žalobe, keď v skutkovej rovine uviedla, že časť dlžnej sumy „vo výške 7000 eur bola odporcom uhradená ešte pred termínom zročnosti“. V tomto smere k podanej námietke žalovanej bolo dôkazné bremeno na žalobkyni, ak tvrdila, že jej sumu 7.000,- Eur žalovaná uhradila ako plnenie z predmetnej zmenky. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že žalobkyňa v skutkovej rovine v priebehu celého konania nereagovala na obranu žalovanej - poskytnuté skutkové tvrdenia, pričom okrem poukazu na abstraktný charakter predloženej „zmenky“ sa vôbec nevyjadrila na námietky žalovanej k okolnostiam a dôvodom jej vystavenia, ani neuviedla žiadne skutkové tvrdenia k okolnostiam tvrdenej čiastočnej úhrady zmenkového záväzku žalovanou. Nevyvrátila teda žalovanou dostatočne preukázané tvrdenie, že suma 7.000,- Eur bola ňou poskytnutá nie ako čiastočné zmenkové plnenie na žalovanú zmenku, ale inej osobe (p. M.), za účelom zhodnotenia vlastných finančných prostriedkov, teda vôbec nie ako plnenie záväzku.
31. Odvolací súd teda zhŕňa, že predmetná listina síce má náležitosti po formálnej stránke vyžadované pre platnú vlastnú zmenku, z hľadiska materiálnej ochrany uplatňovaného práva je však žalovanou spochybnené samotné vystavenie - vznik zmenky a dôvod jej vystavenia voči žalobkyni, ktorá ak za takýchto okolností tvrdí, že má status remitenta, tak vzhľadom na uvedené a v dokazovaní dostatočne preukázané dôvodné námietky žalovanej, spočíva presunuté dôkazné bremeno na preukázanie pravosti a pravdivosti listiny predloženej ako zmenka, z ktorej vyvodzuje uplatňované právo, na žalobkyni. Ide z hľadiska dôkazného bremena o obdobnú situáciu - vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o (podvodne) dopísanom texte na listinu s vlastnoručným podpisom žalovanej, ktorý bol pôvodne určený k inému úkonu a voči inej osobe než žalobkyni, ako pri námietke zmenkového dlžníka sfalšovania podpisu resp. neoprávnenej zmeny textu (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11.2013, sp.zn. 1M Obdo V 6/2012).
32. Odvolací súd pre úplnosť k prípadu posudzovanej listiny žalobkyňou predloženej ako zmenka na vysvetlenie a rozlíšenie uvádza, že: „Falzifikátom zmenky sa rozumie sfalšovaná zmenka alebo pozmenená zmenka. Sfalšovaná zmenka je neoprávnene vyhotovená listina s náležitosťami zmenky, ktorú nepodpísal vystaviteľ alebo iná osoba uvedená na listine v pozícii zmenkového dlžníka. Pozmenená zmenka je listina majúca náležitosti zmenky, ak aspoň jedna z náležitostí na nej uvedená bola neoprávnene doplnená alebo neoprávnene zmenená. To znamená, že spoločným kritériom pre falzifikát zmenky je neoprávnený zásah do textu listiny“ (Jablonka, B. 2017. Zákon zmenkový a šekový. Komentár. 1. vyd. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. 291 s., str. 219).
33. Pokiaľ teda platí princíp, že „každý zmenkový dlžník je zaviazaný zo zmenky podľa textu, aký bol na zmenke uvedený v čase, keď sa v pozícii zmenkového dlžníka na zmenku podpísal“ (Jablonka, B. 2017. Zákon zmenkový a šekový. Komentár. 1. vyd. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. 291 s., str. 216), tak zmenkový dlžník je povinný poskytnúť dôkazy a preukázať, že „zmenka“ vyzerala v
čase, keď ju podpisoval, inak, než vyzerá v aktuálnom stave. Odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom v závere, že žalovanej sa v konaní o námietkach produkovanými dôkazmi podarilo spochybniť pravosť a pravdivosť listiny predloženej ako zmenka, teda pravosť a pravdivosť celého textu zmenky nachádzajúceho sa nad podpisom žalovanej. Preto dôkazné bremeno o vzniku, existencii a oprávnenosti žalovaných nárokov viazaných na predmetnú „zmenkovú“ listinu sa v rámci daného sporového súdneho konania presunulo na žalobkyňu, ktorá ho neuniesla. V tomto smere bolo namieste konštatovanie okresného súdu o pasivite žalobkyne vo vzťahu k dokazovaniu, ktoré by vyvrátilo dostatočne osvedčené námietky žalovanej spochybňujúce pravosť a pravdivosť listiny, ktorú žalobkyňa označila - predložila ako pravú zmenku. Za tohto stavu len predloženie samotnej listiny s tvrdením o abstraktnosti zmenkovej pohľadávky nemohlo byť dostatočné, lebo žalovanej sa v rámci dokazovania v na to určenom námietkovom konaní (§ 175 ods. 4 OSP v znení do 22.12.2015) pred prvoinštančným súdom podarilo spochybniť samotnú podstatu predloženej listiny a to, že ide o pravú zmenku ako cenný papier, do ktorého by malo byť inkorporované právo na zmenkové plnenie. Žalobkyňa napokon nedokázala v konaní nielen to, že skutočne ide o pravú zmenku, hoci po formálnej stránke má náležitosti vyžadované podľa ZZŠ pre vlastnú zmenku, ale nijako nereagovala ani na žalovanou namietaný dôvod vzniku zmenky, stojaci za zmenkou (dôvod vzniku a existencie zmenkového záväzku). Vo výsledku tak nepreukázala, že jej svedčí právo zmenkového veriteľa, ktoré uplatnila predložením predmetnej listiny ako zmenky s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu a v ňom vymedzeným nárokom.
34. Odvolací súd dodáva, že v konečnom dôsledku nie je podstatné, na koho strane sporu v tom - ktorom štádiu konania o námietkach spočívalo dôkazné bremeno, relevantný bol výsledok dokazovania, teda vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom a z tohto procesu vyvodené závery. „Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno, však nie je rozhodujúca, ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania, ktoré súd vyhodnocuje podľa ustanovenia § 132 OSP“ (teraz § 191 ods. 1 CSP; k tomu primerane pozri judikát R č. 43/2010 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2008, sp.zn. 1M Obdo V 9/2007).
35. Na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobkyne napokon dodáva odvolací súd, že je zrejmé z obsahu spisu, že žalobkyňa mala v priebehu celého prvoinštančného konania vytvorený priestor pre možnosť predkladať návrhy na vykonanie dokazovania, mala možnosť vyjadrovať sa k obrane žalovanej. Napokon nie je v tomto smere bez významu, že od podania žaloby 30.1.2015 do 13.3.2017, bola žalobkyňa zastúpená advokátom. V priebehu celého konania sa však jej procesný postoj - trvanie na nároku len s poukazom na zmenkovú prísnosť a dodržanie formálnych náležitostí predloženej listiny ako (pravej a platnej) zmenky, napriek relevantnej obrane žalovanej, nezmenil, preto súd prvej inštancie aj za opodstatneného konštatovania dôkaznej pasivity žalobkyne v konečnom dôsledku dôvodne prijal skutkové a právne závery, ktoré vyústili do vecne správneho rozhodnutia o zrušení vydaného zmenkového platobného rozkazu. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobkyne v podanom odvolaní o nezrozumiteľnosti, resp. nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a dostatočne odôvodnený, keďže dáva odpovede na všetky podstatné skutkové a právne otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presvedčivo a logicky vysvetlil, prečo nosné námietky žalovanej o neexistencii jej zmenkového záväzku považoval za relevantné s následkom nevyhnutného zrušenia vydaného zmenkového platobného rozkazu.
36. Z vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení vydaného zmenkového platobného rozkazu ako vecne správne rozhodnutie potvrdené (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Pokiaľ v podrobnostiach odvolací súd odkazuje aj na dôvody rozhodnutia obsiahnuté v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, tak uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvoria jeden celok.
37. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto za aplikácie ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP jej bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.
38. Odvolací súd dodáva, že vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne ako dlžníka uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 3OdK/129/2017 z 15.11.2017, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku OV 2017/222 z 22.11.2017 pod č. K039532, nemá v danom štádiu rozhodovania o trovách konania vplyv na možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o potvrdení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z 28.11.2017 o (rozsahu) nároku na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyni ako
neúspešnej sporovej strane a rovnako ani o (rozsahu) nároku žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania voči v konaní neúspešnej žalobkyni, keďže pohľadávka za priznané trovy konania by mohla (úspešnej) strane vzniknúť až po stanovení ich výšky, a to právoplatným samostatným uznesením okresného súdu postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
39. Rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.