Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-6-2019.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: T. U. H.-P., E. H. J. XXX/XX, XXX XX G., O.: XXXXXXXX, o zaplatenie 418,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cb/120/2017-147 zo dňa 7.11.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 418,68 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 363,95 eur spolu s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,95 eur od 19.8.2014 do zaplatenia, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,50 eur od 18.9.2014 do zaplatenia, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,50 eur od 18.10.2014 do zaplatenia, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,50 eur od 19.11.2014 do zaplatenia, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,50 eur od 18.12.2014 do zaplatenia, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,50 eur od 20.1.2015 do zaplatenia, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,50 eur od 18.2.2015 do zaplatenia a 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 190,- eur od 19.8.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa - J. Q., I..J.., T. XX, T., O.: XX XXX XXX, na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 24.6.2016.
3. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu v 1/ rade sa súd prvej inštancie potreboval vysporiadať so skutočnosťou, či vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský alebo obchodnoprávny vzťah. Z preloženej zmluvy o pripojení a jej dodatkov vyplýva, že žalovaný bol v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ, teda všetkými charakteristickými znakmi, ktoré ho ako podnikateľa možno označiť - IČO, miesto podnikania. Okrem uvedeného na pojednávaní dňa 10.10.2018 samotný žalovaný uviedol, že zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatváral ako podnikateľ a rovnako mobilný telefón, ktorý mu poskytol operátor používal na svoje podnikateľské aktivity. Mal preto za to, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa nezmenil ani po postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, a teda nemožno naň uplatniť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa používajú v prípade aplikácie spotrebiteľských vzťahov. Ďalej súd prvej inštancie sa zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania faktúr č. 1767677256, 9766739403, 2765796097 a 4764820498. Súd zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným považuje za obchodnoprávny vzťah. V zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba v obchodnoprávnych veciach štyri roky a podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka začína plynúť dňom, keď sa mal záväzok splniť, teda dobou splatnosti. Súd preskúmal predložené faktúry a zistil, že faktúra č. 1767677256 bola splatná dňa 18.11.2014 (k premlčaniu by došlo dňa 19.11.2018), faktúra č. 9766739403 bola splatná dňa 17.10.2014 (k premlčaniu by došlo dňa 18.10.2018), faktúra č. 2765796097 bola splatná dňa 17.9.2014 (k premlčaniu by došlo dňa 18.9.2014) a faktúra č. 4764820498 bola splatná dňa 18.8.2014 (k premlčaniu by došlo dňa 19.8.2018). Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 22.11.2017. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k názoru, že žaloba bola podaná včas, a teda jednotlivé uplatnené faktúry nie sú premlčané. Súd považuje námietku premlčania vznesenú žalovaným za neopodstatnenú.
4. Mal tak za preukázané po vykonanom dokazovaní, že časť žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške 363,95 eur, a to titulom sumy z faktúry č. 4764820498 vo výške 20,95 eur (pôvodne uplatnená vo výške 25,94 eur - 4,99 eur poplatok za zaslanie upomienky), sumy z faktúry č. 2765796097 vo výške 25,50 eur (pôvodne uplatnená vo výške 30,49 eur - 4,99 eur poplatok za zaslanie upomienky), sumy z faktúry č. 9766739403 vo výške 25,50 eur (pôvodne uplatnená vo výške 50,29 eur - 4,99 eur poplatok za zaslanie upomienky - 16,50 eur poplatok za prerušenie služby pre neplatenie - uplatnená DPH z tohto poplatku), sumy z faktúry č.1767677256 vo výške 25,50 eur (pôvodne uplatnená vo výške 25,50 eur), sumy z faktúry č. 3768626280 vo výške 25,50 eur (pôvodne uplatnená vo výške 35,48 eur - 9,98 eur poplatok za zaslanie upomienky), sumy z faktúry č. 3769574496 vo výške 25,50 eur (pôvodne uplatnená vo výške 30,49 eur - 4,99 eur poplatok za zaslanie upomienky), sumy z faktúry č. 6770528524 vo výške 25,50 eur (pôvodne uplatnená vo výške 30,49 eur - 4,99 eur poplatok za zaslanie upomienky), sumy z faktúry č. 776247348 vo výške 190,- eur (pôvodne uplatnená vo výške 190,- eur je dôvodná a vo zvyšku žalobu zamietol.
5. Žalobu zamietol v časti, v ktorej žalobca dostatočne nepreukázal nárok na úhradu poplatkov za vystavanie upomienok, keďže povinnosťou žalobcu je v zmysle § 132 ods. 2 CSP okrem iného označiť dôkazy presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Súd žalobou v časti uplatnených poplatkov za vystavené upomienky vo faktúrach č. 2765796097 vo výške 4,99 eur, vo faktúre č. 3768626280 vo výške 9,98 eur, vo faktúre č. 3769574496 vo výške 4,99 eur, vo faktúre č. 4764820498 vo výške 4,99 eur, vo faktúre č. 6770528524 vo výške 4,99 eur a vo faktúre č. 9766739403 vo výške 4,99 eur zamietol. Pokiaľ ide o poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie, ktorý si žalobca uplatnil vo faktúre č.9766739403, žalobca sa ani neunúval označiť časť a stranu cenníka, na ktorej sa uvedený poplatok nachádzal. Žalobca iba stroho konštatoval svoj nárok na tento poplatok, pričom uviedol, že ďalšie podklady sa nachádzajú na internetovej stránke právneho predchodcu žalobcu. Vzhľadom k uvedenému považoval súd žalobcom uplatnený nárok na úhradu poplatku za prerušenie služby z dôvodu neplatenia vo výške 16,50 eur, ktorý právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému vo faktúre č. 9766739403 za nepreukázaný, žalobcovi ho taktiež nepriznal a žalobu aj v tejto časti zamietol.
6. Právne svoje rozhodnutie odôvodni ustanoveniami § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka a § 269, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 392 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 42 ods. 1 písm. a/, § 42 ods. 2 písm. b/, § 42 ods. 4 tohto zákona. Taktiež poukázal na ustanovenia § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval tak, že zo žaloby a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (J.
Q., I..J..) a žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah na základe zmlúv o pripojení v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách.
7. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca riadne a zákonne uplatnil. Vzhľadom k tomu, že súd žalobcovi žalobu v časti vyššie uvedených poplatkov zamietol, v tejto časti zamietol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 20,95 eur od 19.8.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 25,50 eur od 18.9.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 25,50 eur od 18.10.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 25,50 eur od 19.11.2014 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 25,50 eur od 18.12.2014 do zaplatenia, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,50 eur od 20.1.2015 do zaplatenia, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,50 eur od 18.2.2015 do zaplatenia a 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 190,- eur od 19.8.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol úspešný v 86,60 % uplatneného práva (priznaná suma vo výške 481,94 eur, t. j. istina vo výške 363,95 eur a úroky z omeškania vypočítané ku dňu 7.11.2018, t. j. ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu vo výške 117,99 eur, z pôvodne žalobcom uplatnenej sumy vo výške 556,49 eur, t. j. istina vo výške 418,68 eur a úroky z omeškania vypočítané ku dňu 7.11.2018, t. j. ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu vo výške 137,81 eur), po odčítaní neúspechu žalobcu v rozsahu 13,40 % z uplatneného práva, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu 73,20 % (86,60 % úspech žalobcu - 13,40 % neúspech žalobcu). O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to včas. Uviedol, že nesúhlasí so zmluvnou pokutou fakturovanou pod č. 776247348, a to vo výške 190,- eur, pretože je v rozpore s EÚ zákonmi a dobrými mravmi, ďalej poukázal na premlčanú dobu vo faktúrach, ktoré bližšie aj špecifikoval a nesúhlasil s náhradou trov konania v rozsahu 73,20 % pre žalobcu.
10. Podaním doručeným súdu dňa 10.12.2018 doplnil odvolanie, avšak po zákonnej lehote na podanie odvolania.
11. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
15. Odvolací súd poznamenáva, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z 29.4.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie v odvolaní, zostali sporné alebo sú už nevyhnutné na doplnene dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
16. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejme všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
17. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce odôvodnenie, skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd preto len dopĺňa, že sa stotožňuje v plnom rozsahu okrem iného aj s konštatáciou súdu prvej inštancie, že v danom prípade nejde o vzťah spotrebiteľský, ale o obchodnoprávny vzťah. Má za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva na súde prvej inštancie, že táto otázka nebola medzi stranami sporu sporná, pretože sám žalovaný potvrdil, že zmluvu o pripojení a aj jej dodatky uzatváral ako podnikateľ fyzická osoba s právnym predchodcom žalobcu. V konečnom dôsledku to potom znamená, že na preskúmavanú vec nemožno aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa používajú v prípade spotrebiteľských vzťahov, a na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo.
19. Ďalej odvolací súd poukazuje, že v zmysle ustanovení § 379 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a v zmysle § 380 CSP je viazaný aj odvolacími dôvodmi, ktoré sú vymedzené v odvolaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní prihliadol len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Keďže žalovaný doplnil svoje odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd nemohol prihliadnuť na ním takto doplnené odvolanie v rozsahu, ktorý namietal.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.
21. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia a rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP a odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
22. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôže privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
23. Súčasne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca ani žalovaný nepodali odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a preto odvolací súd sa touto zamietavou časťou rozsudku ani nezaoberal.
24. Čo sa týka trov konania uplatnených žalobcom, súd považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku za vecne správne a zákonné, nakoľko neúspech žalobcu v konaní bol len v nepatrnej časti.
25. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol s prihliadnutím , že v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, pričom žalovaný ako odvolateľ úspech nemal. Žalobca si však trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania , čo je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).