Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Co-35-2019.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/35/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. arch. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ Ing. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX I., 3/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX I., žalobcovia v rade 1/ až 3/ zastúpení Mgr. Z. D., advokátom, so sídlom A. E. XX/X, XXX XX Y., proti žalovaným: 1/ JUDr. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX Y., zastúpený spoločnosťou TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, 2/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX Y., zastúpená Mgr. A. M., advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX Y., v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovanej v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 42C/5/2017-132 zo dňa 23. februára 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 42C/5/2017-132 zo dňa 23. februára 2018 vo výroku o trovách konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti (výrok I.) z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 42C/5/2017-132 zo dňa 23. februára 2018 n e d o t k n u t ý .
Žalobcom v rade 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že záložná zmluva uzatvorená dňa 03.05.2010 medzi žalovaným v rade 1/ a žalovanou v rade 2/ v znení jej dodatku zo dňa 03.06.2010, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod V 5182/2010 a ktorej predmetom bol byt č. XX na X. poschodí, vchod č. XX v obytnom dome súp. č. XXXX postavenom na KNC parc. č. 6540/3, ďalej podiel vo výške 1724/100000-ín na spoločných častiach a zariadeniach domu a podiel vo výške 1724/100000-ín na pozemku a to KNC parc. č. 6540/3
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, ktoré sa nachádzajú v k.ú. Y. a sú zapísané na LV č. XXXX je neplatná (výrok I.). Žalobcom v rade 1/ až 3/ priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že žalobcom v rade 1/ až 3/ (ďalej aj „žalobcovia“) ako úspešnej procesnej strane priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči neúspešným žalovaným v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) nárok na náhradu trov konania pred prvoinštančným súdom v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v rade 2/, ktorá sa domáhala jeho zmeny vo výroku o trovách konania (výrok II.) tak, že žalobcom v rade 1/ až 3/ prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom v rade 1/ až 3/ a žalovanému; alternatívne sa domáhala jeho zmeny v znení: „Žalobcovia v rade 1/ až 3/ majú voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania.“ Žalovaná v rade 2/ mala úmysel uzatvoriť mimosúdnu dohodu so žalobcami ešte v čase pred podaním žaloby vo veci samej a tento jej úmysel pretrvával až do vydania rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, čo vyplýva napr. z písomného podania žalovanej v rade 2/ zo dňa 01.08.2017 či z písomného záznamu vypracovaného právnym zástupcom žalobcov v rade 1/ až 3/, ktoré listiny tvoria súčasť spisu. Žalovaná v rade 2/ nemôže za konanie žalovaného v rade 1/, ktorý maril prípadné uzatvorenie mimosúdnej dohody a ani za následnú pasivitu žalobcov. Ako subjekt na žalovanej sporovej strane nedisponovala odvolateľka akýmkoľvek prostriedkom, ktorým by mohla primäť ostatné subjekty v konaní k mimosúdnemu urovnaniu veci. Za popísanej situácie videla v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 257 CSP, alternatívne dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 256 ods. 2 CSP.
4. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ v reakcii na odvolanie žalovanej v rade 2/ uviedli, že podané odvolanie je účelové, pričom k tvrdeniam v ňom uvedeným sa už vyjadrili v konaní pred prvoinštančným súdom. Žalovaná v rade 2/ formálne súhlasila s uzatvorením mimosúdnej dohody, návrh znenia dohody jej bol zaslaný dňa 06.04.2017 a žalovaná naň reagovala, nevyjadrila sa však konkrétne k navrhovanému zneniu zaslanej dohody. Žalovaná v rade 2/ následne žalobcov so žiadosťou, resp. návrhom na uzatvorenie dohody v znení, ktoré jej bolo zaslané mailom, nekontaktovala. Na strane žalovanej v rade 2/ sa jednalo len o formálny záujem o uzatvorenie mimosúdnej dohody, čo vyplýva z jej konania vo veciach vedených na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C/34/2007 a sp. zn. 13C/74/2017. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/175/2017 zo dňa 28.06.2017 bola žalobcom uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, pričom porušenie uvedenej povinnosti by bolo sankcionované zánikom neodkladného opatrenia s následkom ohrozenia vlastníckych práv žalobcov. Za účelové považujú žalobcovi tvrdenie žalovanej v rade 2/ o tom, že počas súdneho konania (konkrétne na pojednávaní konanom dňa 19.01.2018) bola pripravená pristúpiť k mimosúdnej dohode - ani po predmetnom pojednávaní žalovaná v rade 2/ žalobcov vo veci mimosúdnej dohody neoslovila, nevyjadrila sa k návrhu dohody, ktorý jej bol už predtým zaslaný, nedoručila podpísanú dohodu žalobcom a neučinila ani iné kroky, ktoré by preukazovali jej skutočnú snahu o uzatvorenie mimosúdnej dohody. Odvolaním napadnutý výrok súdu prvej inštancie o trovách konania považovali za správny.
5. Ďalšie podania v rámci tohto odvolacieho konania, po doručení vyjadrenia žalobcov k podanému odvolaniu protistrane (žalovaným v rade 1/ a 2/), súdu predložené neboli.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. V nenapadnutej časti (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP).
9. Zároveň odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov žalobe vyhovel a rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie pritom zákonu zodpovedajúcim spôsobom i presvedčivo odôvodnil.
10. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď na rozhodnutie o nároku sporových strán na náhradu trov konania aplikoval zásadu úspechu v sporovom konaní, upravenú v § 255 CSP. S prihliadnutím na plný úspech žalujúcej sporovej strany vo veci samej, priznal súd nárok na náhradu trov konania úspešným žalobcom v celom rozsahu voči žalovaným, ktorí v konaní úspech nemali.
11. Ako dôvodná neobstojí odvolacia argumentácia žalovanej v rade 2/ o tom, že ňou popísané skutočnosti (bližšie odsek 3. tohto uznesenia) zakladajú možnosť súdu rozhodnúť o trovách konania v zmysle § 257 CSP.
12. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
13. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP.
14. Žiadne osobitné okolnosti vzťahujúce sa k vecnému posúdeniu prípadu, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako dôvody hodné osobitného zreteľa na účely rozhodnutia o trovách konania, odvolateľka neprodukovala. Pokiaľ poukazovala na svoj záujem na uzatvorení mimosúdnej dohody, záujem žalovanej v rade 2/ na mimosúdnom vyriešení spornej otázky, pre ktorú je aktuálne sporové konanie vedené, nemožno s prihliadnutím na jej aktivitu pred podaním žaloby ako aj počas celého konania považovať za tak intenzívny a iniciatívny, následkom ktorého by mohol súd modifikovať rozhodnutie o trovách konania na základe úspechu sporových strán vo veci samej.
15. Neobstojí ani žiadosť odvolateľky o aplikáciu § 256 ods. 2 CSP - z obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, na aké trovy, ktoré by inak neboli v konaní vznikli, odvolateľka naráža, a rovnako tak nie je zrejmé, akým spôsobom malo konanie žalovaného v rade 1/ a žalobcov v rámci prebiehajúceho súdneho konania za následok vznik trov, ktoré by v konaní inak neboli vznikli. Žalovaná v rade 2/ len poukázala na neaktivitu ostatných subjektov v konaní pri uzatváraní mimosúdnej dohody, čo v sporovom konaní bez ďalšieho nezakladá možnosť súdu rozhodnúť o určitých výdavkoch spojených s vedeným konaním v zmysle § 256 ods. 2 CSP.
16. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v rade 2/ v celosti ako nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (výrok II.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom v rade 1/ až 3/ ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej v rade 2/ (odvolateľke), ktorá v tomto štádiu konania nemala úspech. Žalovanému v rade 1/ odvolací súd nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s konaním na odvolacom súde žiadne nevznikli. O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)