Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/42/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 745 843, zastúpeného JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom, Grösslingova 6-8, Bratislava, proti žalovanému: PRO UNITED s.r.o. so sídlom Kpt. Nálepku 20, Michalovce, IČO: 36 644 366, o zaplatenie 22.300,96 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. -166 zo dňa 3.2.2016 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odpor.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný po podaní odvolania proti predmetnému uzneseniu požiadal súd aj o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podaný odpor, čo odôvodnil tým, že je v zlej finančnej situácii a je platobne neschopný. Zároveň predložil vyplnené a potvrdené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka, daňové priznanie pre daň z príjmov za rok 2014 a účtovnú závierku k 31.12.2014. Uviedol tiež, že rozhodnutie súdu o žiadosti o priznanie oslobodenia musí zodpovedať tomu, aby sa účastníkovi len pre jeho majetkové alebo sociálne pomery neznemožnilo uplatňovať alebo brániť jeho právo.

3. Súd prvej inštancie z predloženého tlačiva zistil, že žalovaný má peňažné záväzky, plnením ktorých bol v deň podania žiadosti 30 dní v omeškaní v celkovej výške 1.100.000,00 eur, peňažné pohľadávky voči tretím osobám vo výške 800.000,00 eur a má spotrebný úver vo výške 16.600,00 eur s mesačnou splátkou vo výške 610,00 eur. Z predloženého daňového priznania zistil, že žalovaný vykázal za rok 2014 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 2.582,58 eur. Z predloženej účtovnej závierky vyplýva, že žalovaný mal k 31.12.2014 majetok v celkovej hodnote 1.335.766,00 eur, z toho dlhodobý hmotný majetok v hodnote 251.470,00 eur, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v hodnote 171.250,00 eur, podielové cenné papiere a podiely v prepojených účtovných jednotkách v hodnote 7.000,00 eur, tovar v hodnote 528.326,00 eur a krátkodobé pohľadávky v hodnote 544.184,00 eur. Čo sa týka záväzkov, žalovaný má krátkodobé záväzky v hodnote 1.177.018,00 eur, výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti vo výške 10.080,00 eur a výsledok hospodárenia z finančnej činnosti - 7.498,00 eur.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. uviedol, že pri vyhovení návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to že sa nejedná o zrejmé bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva a pomery účastníka. Uviedol, že pokiaľ ide o prvú podmienku, v tomto štádiu nemožno uzavrieť, že sa jedná o zrejmé neúspešné uplatnenie práva, a preto mal za to, že táto podmienka je splnená. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že rozhodnutie súdu o žiadosti o priznaní oslobodenia musí zodpovedať tomu, aby sa účastníkovi len pre jeho majetkové alebo sociálne pomery neznemožnilo uplatňovať alebo brániť jeho právo, súd v tejto súvislosti uviedol, že nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému neznamená, že v súdnom konaní nemôže pokračovať a brániť svoje právo, keďže podaním odporu súd bude vo veci veci konať bez ohľadu na to, kedy žalovaný súdny poplatok za podaný odpor zaplatí.

5. Pokiaľ ide o majetkové pomery účastníka a teda ďalšie podmienky na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, poukázal súd prvej inštancie na to, že žalovaný nepreukázal to, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný v konaní predložil doklady, z ktorých vyplýva, že vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a za účtovné obdobie roku 2014 vykazuje zisk. Podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti podstupuje riziko, ktoré na jednej strane môže byť zavŕšené dosiahnutím zisku, na druhej strane môže skončiť stratou. Okolnosť, že podnikateľ nie je úspešný pri svojej podnikateľskej činnosti, nie je dôvod na oslobodenie od súdnych poplatkov. Každý podnikateľský subjekt bez ohľadu na svoje postavenie, organizačnú formu alebo na to, s akým majetkom podniká vstupuje do oblasti vzťahov, ktoré nutne so sebou nesú riziko neúspechu, strát a ďalších neprijateľných dôsledkov. Preto u všetkých podnikateľských subjektov je nutné pri posudzovaní predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, pričom nie je dôležité či postupoval pri svojej činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolnosti, alebo postupoval nesprávne a sám si svoju situáciu zavinil lebo všetko je nutné zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika. Dôsledky tohto rizika nemôže prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát a takto neúspešných podnikateľov zvýhodňovať voči úspešným podnikateľom. Zdôraznil súd prvej inštancie, že bez ohľadu na vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní o oslobodení resp. nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov prihliadal aj na ďalšie skutočnosti ako sú majetkové pomery a tiež najmä na výšku súdneho poplatku, povahu uplatňovaného nároku a pod. Súd prvej inštancie zastával názor, že požadovať od žalovaného zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.338,00 eur nie je neprimerané jeho pomerom. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný má samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v hodnote 171.250,00 eur, resp. podielové cenné papiere a podiely v prepojených účtovných jednotkách v hodnote 7.000,00 eur, ktoré by mohol predať resp. previesť a získať tak finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, a preto súd nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podaný odpor.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Zastával názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na dôvody napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na to citujúc ust. , uviedol, že Najvyšší súd SR vyslovil v rozhodnutí zo dňa 31.7.2013 sp.zn. právny názor, v zmysle ktorého „účelom ustanovenia je aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky a to nepriaznivá finančná resp. majetková situácia a skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa)“. S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že nie je relevantný argument, že žalovaný je podnikateľským subjektom. Takýto prístup vedie k porušeniu základného princípu občianskeho súdneho konania a to rovnosti účastníkov konania. Mal za to, že v danom prípade sú naplnené podmienky pre oslobodenie žalovaného od zaplatenia súdneho poplatku za odpor, nakoľko nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva a zároveň žalovaný splnil povinnosť preukázať svoje majetkové pomery predložením predpísaného tlačiva, z ktorého vyplýva, že finančná situácia žalovaného mu znemožňuje zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.338,00 eur.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa a bez nariadenia pojednávania, s poukazom na ust. a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 CPS, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 prvá veta citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V posudzovanej veci bolo odvolanie podané pred 1.7.2016, a preto podmienky prípustnosti odvolania ako aj dôvody odvolania posudzoval odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení

10. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodom uvedeným v ust. , t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným tvrdený odvolací dôvod nie je daný.

11. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaciemu dôvodu žalovaného odvolací súd uvádza:

12. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému neznamená, že v súdnom konaní nemôže pokračovať a brániť svoje práva, pretože podaním odporu bude súd vo veci konať bez ohľadu nato, kedy žalovaný súdny poplatok za podaný odpor zaplatí.

13. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o oslobodení resp. nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov prihliadol aj na ďalšie skutočnosti, ako sú majetkové pomery a najmä aj na výšku súdneho poplatku, povahu uplatneného nároku a správne aj vyvodil záver, že požadovať od žalovaného zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.338,00 eur nie je neprimerané jeho pomerom, tak ako na to poukázal súd prvej inštancie aj v odôvodnení napadnutého uznesenia.

14. Podľa ust. (účinného do 30.6.2016), na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

15. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná resp. majetková situácia a skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

16. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade, vychádzajúc z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie už rozhodol vo veci samej rozsudkom tak, že konanie čo do úroku z omeškania vo výške 1,5% za každý mesiac omeškania počnúc mesiacom november 2014 do zaplatenia, zo sumy 10,33 eur zastavil; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 21.306,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 1,5% za každý mesiac omeškania z jednotlivých fakturovaných súm od ich splatnosti do zaplatenia, ktoré sú špecifikované v rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie bol na základe odvolania podaného žalovaným potvrdený v napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a to rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 284 z 31.10.2017.

17. Z uvedeného možno vyvodiť, že v tomto štádiu konania nemožno ani uzavrieť, že sa nejedná o zrejmé neúspešné uplatnenie práva, a preto je potrebné mať za to, že ani táto podmienka nie je splnená.

18. Za takejto situácie je rozhodnutie súdu prvej inštancie plne v súlade s predtým platným ustanovením a teraz platným ustanovením .

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) / /.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).