Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/86/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, B., zastúpeným Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., IČO: 47 238 526, so sídlom Ivanská cesta 32B, 821 04 Bratislava, voči žalovaným: 1.) Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a 2.) DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovaným 1.) a 2.) nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2023, sa žalobca voči žalovaným 1.) a 2.) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1.) a 2.) uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ako aj zdržať sa predaja, nájmu, zriadenia záložného práva, darovania ako aj zriadenia vecného bremena podľa v znení neskorších predpisov, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz.: V., obec: B. - V., okres: B. III:

- zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 432 m2

- zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2 a parc. č. XXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 507 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXX. Žalobca zároveň žiadal zaviazať žalovaných povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX ako záložca so žalovaným 1.) ako záložným veriteľom uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, ktorej obsahom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Predmetná pohľadávka vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným 1.) a Ladislavom Orossom ako dlžníkom, na základe ktorej žalovaný 1.) poskytol dlžníkovi úver v sume 137.200 eur. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný 1.) s dlžníkom E. H. dohodu o spôsobe úhrady záväzok a uznanie dlhu, v zmysle ktorého E. H. uznal svoj dlh v celkovom rozsahu vo výške 148.133,66 eur (teda navýšený oproti pôvodnej zmluve o splátkovom úvere) a zaviazal sa žalovanému 1.) svoj záväzok riadne a včas uhradiť, na ktorom základe žalovaný 1.) ako banka poskytujúca úver dlžníkovi poskytla dodatočnú lehotu na zaplatenie peňažného záväzku a vystavila nový splátkový kalendár. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1.) zosplatnil pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere ku dňu XX.XX.XXXX z dôvodu omeškania dlžníka E. H. so splácaním pohľadávky žalovaného 1.) o viac ako 3 mesiace vo výške 139.198,70 eur. Žalovaný 1.) zároveň vyzval dlžníka na uhradenie pohľadávky v sume 138.198,70 eur, pričom ten v stanovenom termíne pohľadávku žalovaného 1.) neuhradil.

V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má žalobca za to, že záložné právo tak ako pohľadávka sú premlčané. Žalobca uviedol, že v zmysle v spojení s (ďalej len „“) platí, že premlčacia doba záložného práva je 3-ročna a plynie odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, t.j. realizovať. Záložné práva sa nepremlčia skôr ako zabezpečená pohľadávka. Splatnosť pohľadávky bola vyhlásená ku dňu XX.XX.XXXX, t.j. od XX.XX.XXXX mohol žalovaný 1.) svoje právo vykonať po prvý raz, teda mohol realizovať výkon svojho záložného práva. Žalovaný 1.) síce začal s výkonom záložného práva dňa XX.XX.XXXX, avšak k samotnému výkonu, teda realizácii záložného práva nedošlo. K samotnej realizácii založeného práva došlo zo strany žalovaného 1.) až zverejnením oznámenia o dobrovoľnej dražbe v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalobcu, ak je záložné právo premlčané (čo znamená, že je premlčaná aj samotná pohľadávka), môže záložca vzniesť námietku premlčania a odvrátiť tak výkon záložného práva. Záložca sa môže dovolať premlčania nielen v prípade, ak záložný veriteľ voči nemu vedie súdne konanie alebo exekúciu, ale aj mimosúdneho výkonu záložného práva. Ak sa záložca dovoláva premlčania, záložný veriteľ je povinný upustiť od dobrovoľnej dražby alebo iného výkonu záložného práva. Žalobca v podanom návrhu ďalej tvrdil, že aj procesné kroky smerujúce k výkonu záložného práva a následne k výkonu dobrovoľnej dražby sú nezákonné. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný 1.) oznámil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu XX.XX.XXXX bola pohľadávka zosplatnená ako celok, pričom nebola žiadnym spôsobom špecifikovaná. Podľa žalobcu musí zo zákona obsahovať výšku istiny, riadne úroky, sankčné úroky, doterajšie náklady na vymáhanie pohľadávky príp. iné pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti záväzkov rozhodujúce a zásadné náklady. Na záver svojho podania žalobca uviedol, že potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu je naliehavá, pretože byty sú predmetom dobrovoľnej dražby, ktorá sa má uskutočniť XX.XX.XXXX.

2. Súd sa oboznámil s podaným návrhom ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa XX.XX.XXXX, uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. s E. H., v postavení dlžníka, Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti v celkovej výške 137.200 Eur.

Obdobne dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca ako záložca so žalovaným 1.) ako záložným veriteľom, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ako sú súdom opísané v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia, v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Návrh na vklad záložného práva podal žalovaný 1) ako záložný veriteľ Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, dňa XX.XX.XXXX. V návrhu žalovaný 1) požadoval, aby správa katastra rozhodla o vklade záložného práva v prospech záložného veriteľa, za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vo výške 137.200 Eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

Dňa XX.XX.XXXX vydala Správa katastra rozhodnutie č. V XXXXX/XX, ktorým povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1.) oznámil dlžníkovi E. H. mimoriadnu splatnosť pohľadávky z dôvodu omeškania dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Zároveň dlžníka vyzval, aby do 15 dní uhradil dlžnú čiastku v sume 139.198,70 eur.

Z výpisu LV č. XXXX, kat. odbor, pre okres B. III, obec B. - V., kat. územie V., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. V časti „C“ ťarchy je zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 00 151 653 na pozemok parc. č. 619, 621/1 a stavbu súpis. Č. XXXX na pozemku parc. č. XXX, podľa V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. V časti „B“ je zapísané Oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX o začatí výkonu záložného práva a to predajom na dražbe v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, P-XXXX/XXXX.

Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe, zverejnenej v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na deň XX.XX.XXXX bolo naplánované prvé kolo dražby k predmetným

nehnuteľnostiam, ktorú navrhla Slovenská sporiteľňa, a.s. prostredníctvom dražobníka DUPOS dražobná, spol. s r.o.

Žalobca predložil aj listinný dôkaz - Uznanie dlhu a Dohoda o spôsobe úhrady záväzku, ktorý bol predložený v nečitateľnej forme a súd preto nemal možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť.

3. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa , a , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Podľa , záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa a , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo . Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

Podľa , predať spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

Podľa 100 ods. 2 , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

4. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ, teda v danom prípade žalobca.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebne považovať za osvedčený v prípade, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, bude tým na jeho právach a oprávnených záujmoch spôsobená ujma, prípadne, že k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda aj s preukázaním práv alebo oprávnených záujmov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, je teda na strane navrhovateľa .

6. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

7. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripustil, že žalovaný 1.) začal s výkonom záložného práva už dňa XX.XX.XXXX, avšak k samotnému výkonu (realizácii) záložného práva podľa jeho názoru nedošlo. Žalobca má za to, že k samotnej realizácii záložného práva došlo až zverejnením oznámenia o dobrovoľnej dražbe v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedených skutočností sú podľa názoru žalobcu tak záložné právo ako aj pohľadávka premlčané, pričom ak je záložné právo premlčané (čo znamená, že je premlčaná aj samotná pohľadávka), môže záložca vzniesť námietku premlčania a odvrátiť tak výkon záložného práva. Súd konštatuje, že záložné právo je právom majetkovým, ktoré podlieha premlčaniu, pričom premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo prvýkrát vykonať. Podľa názoru súdu premlčacia doba pri výkone záložného práva začína plynúť oznámením o začatí výkonu záložného práva. Ak záložný veriteľ začne v súlade s viesť výkon záložného práva a v takomto výkone záložného práva riadne pokračuje, premlčacia lehota po dobu výkonu záložného práva neplynie. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný 1) zaregistroval v katastri nehnuteľnosti oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 24.08.2020. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jasne vyplýva, že záložné právo možno vykonať (predajom na dražbe) najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Ak následne záložný veriteľ vykonal prvú dobrovoľnú dražbu dňa 11.04.2023, je zrejmé, že trojročná premlčacia doba do momentu, kedy začal záložný veriteľ s predajom na dražbe, neuplynula. Keďže ako žalobca poukazuje, ďalšie kolo dražby je naplánované na 24.01.2024, z uvedeného vyplýva, že žalovaný 1) naďalej pokračuje vo výkone svojho záložného práva a toto tak nemohlo podľahnúť premlčaniu.

Zároveň je však potrebné v tejto súvislosti uviesť aj to, že hoci žalobca v návrhu argumentoval, že dočasná úprava pomerov medzi stranami je naliehavá, keďže ďalšia dražba sa má uskutočniť už dňa 24.01.2024 (v návrhu žalobca zrejme omylom uviedol dátum 24.01.2023, preto súd pre účely opodstatnenosti žalobcovej argumentácie vychádzal z dátumu 24.01.2024), tak žalobca tieto svoje tvrdenia nijako neosvedčil. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by sa ďalšia dražba mala uskutočniť v uvedenom termíne. Ak preto žalobca touto skutočnosťou poukazuje na naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, tak je potrebné konštatovať, že táto naliehavosť osvedčená nijako nebola.

8. Pokiaľ ide o otázku premlčania a jej posúdenie v konaní o neodkladnom opatrení, súd považuje za potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého námietku premlčania je možné účinne uplatniť pred súdom spravidla len v konaní vo veci samej. Komplexné posúdenie, či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu (výkonu záložného) práva a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona, je spojené so zistením časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky (na súde alebo inom orgáne), premlčateľnosti práva (kvalifikovaný predmet premlčania). S uvedenými predpokladmi premlčania sú spojené aj ďalšie právne otázky ako prerušenie, spočívanie, neskončenie alebo nezačatie plynutia premlčacej doby, ktoré si obvykle vyžadujú viac ako len osvedčenie rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom opatrení (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 23. júna 2020).

9. V podanom návrhu mal žalobca ďalej za to, že záložný veriteľ nepostupoval zákonným spôsobom pri zosplatnení celého úveru, keď v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.03.2020 žiadnym spôsobom nešpecifikoval svoju pohľadávku. Podľa žalobcu musí oznámenie obsahovať výšku istiny, riadnych úrokov, sankčných úrokov, doterajších nákladov na vymáhanie pohľadávky, príp. iné pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti záväzkov rozhodujúce a zásadné náklady. Súdu nie je zrejmé, z akých zákonných ustanovení žalobca vychádzal pri definovaní uvedených podmienok oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z ustanovení v spojení s totiž takéto zákonné predpoklady nevyplývajú. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.03.2020, ktoré predložil žalobca je jasne identifikované aká pohľadávka, z akej úverovej zmluvy sa stáva splatnou v celom rozsahu a v akej výške a v akej dodatočne poskytnutej lehote bol dlžník povinný túto pohľadávku uhradiť. Uvedené oznámenie nemožno považovať ako rozporné so zákonom ako sa domnieva žalobca a takisto nenasvedčuje, že by malo byť nezákonným procesným postupom pri výkone záložného práva. Keďže žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nezákonnému postupu záložného veriteľa za účelom jeho uspokojenia sa zo pri výkone záložného práva žalobca neuviedol, súd ani uvedené nemohol posúdiť ako opodstatnené pre potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

10. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaní 1.) a 2.) mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech, keď súd návrh žalobcu zamietol, preto by mali mať proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovaným 1.) a 2.) v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.