Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40P-60-2023.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Subarea
40P/60/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. X., nar. XX.XX.XXXX, X. C. nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka - G. trvale bytom N. v konaní právne zastúpená: doc. JUDr. Hana Kováčiková, PhD., advokátka, so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32, Bratislava, otec - P. trvale bytom N., na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi: X., nasledovne:
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 13,30 hod. do nedele do 17,00 hod.,
- každú nepárnu stredu v kalendárnom roku od 13,30 hod. do štvrtka 08,00 hod.; Otec si maloleté deti prevezme zo školského zariadenia alebo z miesta bydliska matky podľa toho, kde sa budú deti nachádzať a v stanovený čas ich odovzdá matke v mieste jej bydliska alebo do školského zariadenia.
II. Matka je povinná podať návrh na súd vo veci samej - zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.12.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka/matka maloletých detí domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi nasledovne: každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 13,30 hod. do nedele do 17,00 hod., každú nepárnu stredu v kalendárnom roku od 13,30 hod. do štvrtka 08,00 hod.; otec si maloleté deti prevezme zo školského zariadenia alebo z miesta bydliska matky podľa toho, kde sa budú deti nachádzať a v stanovený čas ich odovzdá matke v mieste jej bydliska alebo do školského zariadenia.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy boli práva a povinnosti rodičov upravené Rozsudkom Okresného Súdu Bratislava III, sp. zn. 37P/59/2021-56 zo dňa 01.06.2021 tak, že obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého X. v sume 500,- Eur a na maloletého C. v sume 500,- Eur, rodičia sa dohodli, styk otca s deťmi sa neupravuje. Otec od novembra 2022 dlhuje na výživnom sumu 3.150,- Eur, od začiatku o deti prejavoval záujem len sporadicky a nepravidelne. V priebehu leta 2023 otec postavil matku pred voľbu, že jej bude na deti prispievať nižšou sumou, na každé dieťa v sume 300,- Eur, ale podstatným spôsobom zintenzívni starostlivosť o maloleté deti, bude si ich preberať v dohodnutých termínoch, obstará ich potreby v danom čase a pomôže tak matke so starostlivosťou a výchovou. Dohoda sa napokon nezrealizovala a celá starostlivosť o maloleté deti zostala na matke. Tento stav eskaloval do súčasnej konfliktnej situácie, keď otcov spôsob fungovania je taký, že matke pošle zoznam dátumov, kedy si chce zobrať deti, matka mu termíny odsúhlasí, ale otec opakovane na poslednú chvíľu termíny zmení alebo nevyužije, prípadne
odmieta odsúhlasený zoznam záväzne potvrdiť. V novembri bol otec s deťmi počas víkendu 10.11.2023
- 12.11.2023 a potom si deti požadoval až cez víkend 01.12.2023 - 03.12.2023. S matkou komunikuje agresívne, vulgárne, o čom matka predložila súdu výpis z ich komunikácie. V utorok 28.11.2023 otec neohlásene prišiel do materskej škôlky a deti prevzal bez toho, aby o tom matka mala vedomosť, matku si zablokoval až do nasledujúceho rána, kedy deti priviedol do škôlky. Otec sa bráni konštruktívnemu riešeniu a dohode s matkou, neustále mení ním navrhované dátumy, matku uráža, dožaduje sa iných vecí, ktoré so stykom nesúvisia. Vôbec sa netají tým, že jeho zámerom je zníženie, prípadne zbavenie sa vyživovacej povinnosti. Otec sa o deti skutočne nezaujíma, nepozná denný režim detí, nevie, na aké krúžky ani kam chodia, nechodí na ich besiedky, nemá záujem tráviť s nimi čas ani počas Vianoc. Stále tvrdí, že matka mu bráni v styku s deťmi, so zámerom dosiahnuť striedavú osobnú starostlivosť. Matka si uvedomuje dôležitosť otca v živote synov a má záujem na tom, aby s ním mali deti pravidelný kontakt.
3. V danom prípade, vychádzajúc z opisu skutkových okolností, je matka presvedčená, že situáciu v rodine je potrebné čo najrýchlejšie stabilizovať, čomu by prospela neodkladná úprava styku otca s deťmi. Keďže doposiaľ otec trávil čas s deťmi najmä počas víkendov, matka navrhuje zachovať tento režim počas párnych týždňov. S cieľom znížiť aktuálne napätie matka navrhla, aby súd určil styk otca s deťmi aj v nepárnom týždni, a to od stredy do štvrtka, čo mu umožní podieľať sa aj na príprave maloletého X. do školy.
4. Ako dôkazy navrhovateľka predložila súdu: Rozsudok Okresného Súdu Bratislava III, sp. zn. 37P/59/2021-56 zo dňa 01.06.2021, rodné listy maloletých detí, rozpis platieb výživného plateného otcom, komunikáciu rodičov.
5. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súď môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane okrem iného uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (ods. 2 písm. d) CSP).
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa ods. 3, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok účinný od 01.07.2016 (CMP) zaradeného do časti Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu; neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa § 367 ods. 3, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
19. Podľa § 365 ods. 1 CMP, predmetné ustanovenie sa vzťahuje výlučne k neodkladnému opatreniu vo veciach ochrany maloletého, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. O návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 365 ods. 2 CMP). Pri ostatných neodkladným opatreniach týkajúcich sa maloletých detí, pokiaľ nie je v zákone výslovne uvedené inak, platí všeobecná lehota na rozhodnutie o návrhu na neodkladnú úpravu 30 dní (§ 328 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP).
20. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 234 CSP ods. 1, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Podľa ods. 2, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
22. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené neodkladné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
23. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).
24. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní o starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou takýchto opatrení v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladného opatrenia nariadeného v prebiehajúcom konaní. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením jeho navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štát, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
27. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
28. Podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
29. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05.12.2013, sp. zn. 21CoP/12/2013 súd uvádza, že rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je okrem iného povinný, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk, a to vedením dieťaťa k tomu, aby sa chcelo stretávať s rodičom a malo k nemu správny vzťah. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery.
30. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.03.2014, sp. zn. 5Co/305/2013, súd uvádza, že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to
najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súď vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti.
31. Z Rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR z 30.05.1967, sp. zn. 5 Cz 57/1967, R96/1967, súd uvádza, že v prípade bránenia styku rodiča s dieťaťom je povinnosťou súdu, aby najprv skúmal podrobným spôsobom motívy odporu rodiča, ktorý vychováva dieťa, k styku dieťaťa s druhým rodičom. Ak je konanie rodiča, ktorý vychováva dieťa, v rozpore so záujmom dieťaťa (a to je tomu aj vtedy, ak je uvedený odpor prejavom svojvôle a prehliadania významnej čiastočnej spoluúčasti druhého rodiča), uváži súď vždy, či nie sú splnené podmienky pre prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. V tej súvislosti nie je bez významu, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do výchovy, je pokladané za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ohrozujúci vývoj osobnosti dieťaťa menovite v citovej a charakterovej oblasti.
32. V danom prípade súd po oboznámení s návrhom dospel k záveru, že boli splnené podmienky na to, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci bolo neodkladnou úpravou potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť pomery účastníkov, keďže boli splnené základné predpoklady naliehavosti takejto dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému dieťaťu. Matka sama navrhla, za účelom zlepšenia vzťahov rodine, ktoré sa zhoršili poslednými konfliktmi rodičov, aby súd dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi.
33. Návrh matky sa súdu javil ako odôvodnený, kopíroval doterajší spôsob stretávania sa otca s deťmi každý druhý víkend a navyše obsahoval aj rozšírenie styku otca s maloletými deťmi každú nepárnu stredu s prespatím do štvrtka rána, kedy otec deti odvedie do školského/predškolského zariadenia. Súd sa stotožňuje s postrehom matky, že takto sa otec bude môcť aktívne zapojiť do prípravy maloletého Samuela do školy.
34. Súd pri rozhodovaní postupoval v zmysle ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Preto súd upravil styk otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu matky tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 13,30 hod. do nedele do 17,00 hod., každú nepárnu stredu v kalendárnom roku od 13,30 hod. do štvrtka 08,00 hod.; tak, že otec si maloleté deti prevezme zo školského zariadenia alebo z miesta bydliska matky podľa toho, kde sa budú deti nachádzať a v stanovený čas ich odovzdá matke v mieste jej bydliska alebo do školského zariadenia. Neodkladným opatrením sa dosiahne účel právnej istoty, stability vzťahov a predíde sa tak možným zmenám v časoch stretávania sa otca s deťmi. V tejto súvislosti súd apeluje na otca detí, aby sa snažil čas určený týmto rozhodnutím dodržiavať, pretože ak sa deti na stretnutie s otcom tešia a sú na to nachystané, každá zmena/zrušenie stretnutia je pre nich veľkým sklamaním a zostáva im nepríjemná skúsenosť a poznanie, že sa na otca a jeho sľuby nemožno spoliehať, čo je veľmi negatívnym signálom poznačujúcim nielen ich vzájomný vzťah, ale aj ďalší psychický vývin detí.
35. Súd zároveň vo výroku uznesenia zaviazal navrhovateľku/matku maloletých detí, aby si podala návrh vo veci samej na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, v rámci ktorého bude vykonané riadne dokazovanie.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d) C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Uznesenie je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (§ 367 ods. 3 C.m.p.).