Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/1216/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PATRIOT GROUP, s. r. o., Kpt. Jaroša 29, 91101 Trenčín, IČO: 45407657, zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 29, 91101 Trenčín, IČO: 47256907, proti povinnému: MALCOM, spol. s.r.o., Pri potoku 53/17, 90638 Rohožník, IČO: 36360244, zast.: Advokátska kancelária DEDÁK & Partners, s. r. o. , Suché mýto 1, 811 03 Bratislava IČO: 50 735 764, o vymoženie 62.980,- Eur s prísl., v exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ján Kostka, Šustekova 51, 85104 Bratislava, IČO: 30847303 pod sp. zn. 268EX 211/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na nárok na náhradu trov, ako výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške: 342,65 Eur (vrátane DPH), ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 02.05.2023 domáhal od povinného vymoženia 62.980,- Eur s prísl. na základe exekučného titulu: Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Rozhodca JUDr. Milan Vojtek, LL.M., Jilemnického 30, 036 01 Martin, sp.zn. R 5/2023, zo dňa: 11.02.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27.02.2023.

2. Súd poveril dňa 19.05.2023 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ján Kostka, Šustekova 51, 85104 Bratislava, IČO: 30847303, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 268EX 211/23.

3. Povinný podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 17.07.2023 v ktorom navrhuje zastavenie exekúcie. Poukázal na § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, teda pre iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný popiera oprávnenosť a zákonnosť začatia exekučného konania. Má za to, že nie sú splnené podmienky pre vedenie exekučného konania, keďže predmetný exekučný titul, rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní povinnému nebolo nikdy doručené, preto sa nikdy nestalo vykonateľným. Ohľadom uplatneného nároku zaslala JUDr. Koncová, právna zástupkyňa oprávneného, povinnému výzvu na plnenie záväzku zo dňa 20.12.2022, na základe ktorej požadovala v mene oprávneného zaplatenie škody, ktorá mala oprávnenému vzniknúť z titulu údajných skrytých vád na nehnuteľnosti, bytu č. 1 na 1. + 2. poschodí vo vchode A. XX rodinného domu s 2 bytovými jednotkami súp. č. XX, na pozemkoch, parc. č. CKN 72/3, 72/5, 72/23, 72/24, všetko v k.ú. B., okres C. (ďalej „nehnuteľnosť"), ktorú oprávnený nadobudol od povinného na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2021 (ďalej „kúpna zmluva"); dôkaz: Výzva na plnenie záväzku zo dňa 20.12.2022. Oprávnený v predmetnej výzve tvrdil, že po niekoľkých mesiacoch sa na vyššie uvedenej nehnuteľnosti začali prejavovať vady v podobe plesni na stenách a tiež, že deliaca priečka medzi bytmi v rodinnom dome v ktorom sa nachádzajú, je len zo sadrokartónu; čo malo viesť k tomu, že nehnuteľnosť

sa podarilo speňažiť len za 107.000,- Eur, aj keď trhová cena sa údajne pohybovala vo výške 169.980,- Eur. Povinný na predmetnú výzvu reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 09.01.2023, kde uplatnený nárok na náhradu škody (v podobe ušlého zisku) vo výške 62.980,- Eur + 1.224,- Eur v celom rozsahu poprel, nakoľko uplatnený nárok bol absurdný a nezákonný. Dôkaz: Vyjadrenie k výzve na plnenie záväzku zo dňa 09.01.2023. Povinný v predmetnom liste upozorňoval oprávneného, že tvrdené domnelé vady nie sú vôbec vadami, a už vôbec nie skrytými vadami, a teda nemôže sa jednať o faktické a ani právne vady, ktoré by znemožňovali, resp. bránili riadnemu a obvyklému užívaniu nehnuteľnosti. Navyše oprávnený v kúpnej zmluve prehlásil, že pred uzatvorením tejto zmluvy sa oboznámil s technickým aj právnym stavom predmetu kúpy, takže jej bol známy technický stav nehnuteľnosti, s ktorým sa oboznámil obhliadkou na mieste samom. Nehnuteľnosť bola oprávnenému odovzdaná v stave, v akom sa nachádzala pri podpise tejto zmluvy a oprávnený ich v tomto stave od povinného prebral. O vykonaní obhliadky nehnuteľnosti oprávneným svedčí aj Protokol o ohliadke nehnuteľnosti zo dňa 26.08.2021. V predmetnom protokole neboli vytýkané „vady" uvedené. Sadrokartónovú priečku nemožno považovať za vadu, už vôbec nie za skrytú, nakoľko na posúdenie toho, či sa jedná o murovanú alebo sadrokartónovú priečku, nie sú potrebné žiadne odborné znalosti, ale je možné posúdiť toto pri samotnej obhliadke nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola riadne skolaudovaná, pričom spĺňala (aj so sadrokartónovou deliacou priečkou, ktorá je zakreslená v dodanej projektovej dokumentácii, pričom táto deliaca priečka je vyhotovená z dvojitého akustického sadrokartónu z každej strany s akustickou izoláciou v strede priečky) potrebné technické štandardy na jej riadne užívanie a bývanie. Oprávnený si v kúpnej zmluve nevymienil, že deliaca priečka má byť murovaná a preto sa nemôže jednať o vadu. Uvedená skutočnosť preto nemôže mať vplyv na výšku kúpnej ceny, nakoľko táto priečka bola zakreslená v technických podkladoch prislúchajúcich k nehnuteľnosti, s ktorými sa oprávnený pri kúpe oboznámil. Čo sa týka údajnej prítomnosti plesní, ich existenciu oprávnený nielen že nepreukázal, ale nepreukázal ani to, že ak sa v nehnuteľnosti skutočne nejaké plesne nachádzajú (nie je zrejmé kde, ani aký je ich rozsah), vznikli v príčinnej súvislosti s tvrdenou absenciou technicky spôsobilej hydroizolácie a ďalších potrebných stavebných úprav, ktorú rovnako žiadnym spôsobom oprávnený nepreukázal, keďže k výzve nebolo pripojené žiadne odborné stanovisko. Údajné plesne vznikli až po niekoľkých mesiacoch od nadobudnutia nehnuteľnosti a nie je vylúčené, že vznikli napr. nesprávnym vetraním a pod. Je významné, že pri odovzdaní nehnuteľnosti neboli prítomné žiadne plesne a bola informácia, že obvodové steny sú podrezané a zaizolované po celom obvode a v celom byte sú nové omietky a je potrebné priestory vetrať, aby nedošlo k zapareniu priestorov. Ak mala nehnuteľnosť akékoľvek právne či faktické vady (čo povinný popiera), bol oprávnený povinný tieto uplatniť u povinného v zmysle . Nikto nenútil oprávneného túto nehnuteľnosť predať v stave, v akom oprávnený tvrdí, že sa nachádzala. Povinný mohol prípadné vady odstrániť (ak by boli opodstatnené a preukázané) a vzniku tvrdenej škody predísť, ak by si ich oprávnený riadne uplatnil, čo sa však nestalo. Bol to práve oprávnený, ktorý konal v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou a predchádzať vzniku škody. Zo strany oprávneného nedošlo ani k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi konaním povinného a vznikom tvrdeného ušlého zisku. Zo strany oprávneného nedošlo k preukázaniu toho, že výška kúpnej ceny, za ktorú oprávnený predmetnú nehnuteľnosť predal, súvisela s vytýkanými vadami. Rovnako nedošlo k preukázaniu, že predmetná nehnuteľnosť mala v nejakom čase skutočne hodnotu 169.980,- Eur, ani to, že za túto cenu by ju skutočne niekto kúpil. Nie je pravdou, že ceny nehnuteľností boli v roku 2022 nadpriemerne vysoko, nakoľko od polovice roku 2022 začali ceny nehnuteľnosti značne klesať, pričom k predaju nehnuteľnosti došlo v novembri 2022, kedy už boli ceny diametrálne odlišné od začiatku roka 2022, resp. augusta 2021, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Povinný nemôže zodpovedať za výkyvy na realitnom trhu. Na predmetnú odpoveď povinného, oprávnený už viac nereagoval. Povinný mal teda za to, že vec je vyriešená a oprávnený upustil od ďalšieho špekulatívneho správania sa voči povinnému. Povinný neobdržal ani žiadne upovedomenie o začatí rozhodcovského konania v tejto veci, čím by mu bolo umožnené brániť sa voči uplatnenému nároku. Ani následne mu nebol doručený rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého by bolo o uplatnenom nároku právoplatne rozhodnuté. Povinný sa len s ohľadom na rovnakú výšku uplatneného nároku domnieva, že práve táto škoda bola predmetom rozhodnutia R 5/2023, jeho obsah mu však nie je známy. Oprávnený si pritom na adrese svojho sídla preberá zásielky, o čom svedčí aj skutočnosť, že na danej adrese si prebral aj iné uznesenie od rozhodcu JUDr. Vojteka v konaní R 204/2022 a riadne s ním celú dobu komunikoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu. (Dôkaz: Uznesenie R 204/2022 o začatí rozhodcovského konania). V danej veci prevzala právne zastupovanie povinného advokátska kancelária DEDAK & Partners, s. r. o., o čom informovala právnu zástupkyňu JUDr. Koncovú spolu s listom zo dňa 09.01.2023. Z priloženej plnej moci, prevzatie ktorej JUDr. Koncová potvrdila vyplýva, že oprávnený udelil advokátskej kancelárii

DEDAK & Partners, s. r. o., plnú moc na zastupovanie splnomocniteľa vo veci uplatnenej náhrady škody spoločnosťou PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 29,91101 Trenčín, ktorá škoda mala vzniknúť porušením povinností z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.08.2021 medzi splnomocniteľom a spoločnosťou PATRIOT GROUP, s. r. o., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti v k. ú. B., obec B., okres C., ako aj na všetky právne úkony s tým súvisiace, vrátane zastupovania splnomocnenca v prípadnom súdnom konaní. Povinný v ďalšom poukázal na rozsah splnomocnenia, a to aj v odvolacom konaní pred odvolacím súdom, odvolacím orgánom a v exekučnom konaní. Dôkaz: Plná moc na zastupovanie oprávneného vrátane emailovej komunikácie s JUDr. Koncovou. Ak mala JUDr. Koncová vedomosť o tom, že povinný má v danej veci právne zastúpenie, bola povinná označiť ho aj v návrhu na začatie rozhodcovského konania, tak aby mohli byť všetky písomnosti doručované právnemu zástupcovi, ktorého si povinný zvolil. Obzvlášť za situácie, ak by si povinný neprevzal už prvé upovedomenie o začatí rozhodcovského konania (čo povinný popiera a trvá na tom, že upovedomenie nebolo povinnému vôbec doručované). Právnemu zástupcovi povinného nebolo doručené žiadne upovedomenie o začatí rozhodcovského konania v tejto veci, ani následne mu nebol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul v predmetnej exekúcii. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej „“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Podľa , ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. Podľa , zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu za doručenú aj doručením do elektronickej schránky, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok nebol riadne doručený povinnému, je dôvodom pre ktorý nie je možné vykonať exekúciu. Rozhodovacia prax súdov je jednotná v názore, že v každom štádiu konania je exekučný súd povinný zaoberať sa aj tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pritom nie je viazaný účinkami rozhodnutia v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko zo spomínaného ustanovenia je zrejmé, že účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov konania a teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodnutia, nakoľko akýkoľvek rozhodcovský rozsudok, resp. uznesenie, nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci (odkaz na Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo dňa 29.10.2012). Povinný nemá vedomosť o tom, že by v danej veci uzatváral akúkoľvek rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovskú zmluvu. Zákon o rozhodcovskom konaní ako základný predpoklad vzniku právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu prejednávať spor medzi stranami, vyžaduje splnenie podmienky platného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto však medzi povinným a oprávneným nebola nikdy platne dojednaná, respektíve rozhodcovská zmluva, ktorá by zakladala právomoc rozhodcu rozhodovať akýkoľvek spor medzi povinným a oprávneným, nebola medzi nimi nikdy uzatvorená, a teda reálne ani neexistuje. Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardne by sa mala doložka použiť priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. Iba takým spôsobom sa totiž odstránia akékoľvek pochybnosti o slobodnom, vážnom, určitom a zrozumiteľnom právnom úkone zmluvných strán. Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať ex offo. Aj Najvyšší súd k otázke preskúmania rozhodcovského konania exekučným súdom, či rozhodcovské rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený, teda na podklade platnej rozhodcovskej zmluvy, zaujal nasledovné právne stanovisko: "Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Aj pokiaľ by bola medzi účastníkmi konania platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, návrh na vykonanie exekúcie by bol nedôvodný. Dôvodom je, že rozhodcovský súd riadne nedoručil povinnému rozhodcovský rozsudok

a tento teda ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. V každom štádiu konania súd na návrh, alebo aj bez návrhu skúma, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk. Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti. Rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého si oprávnený uplatnil u exekútora svoju pohľadávku, je aj z tohto dôvodu nevykonateľný. Uplatnený nárok je absolútne nedôvodný a teda okrem toho, že rozhodca JUDr. Vojtek nebol oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok z dôvodu absencie rozhodcovskej doložky, nebol oprávnený tento vydať ani z dôvodu absencie vecnej opodstatnenosti predmetného nároku (o ktorej sa povinný domnieva, nakoľko mu tento nebol nikdy doručený). Povinný má za to, že v exekúcii nemožno pokračovať pre absenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, navrhuje exekúciu zastaviť (ďalej „návrh na zastavenie exekúcie“).

4. Súd disponuje v rámci návrhu na zastavenie exekúcie nasledovnými prílohami: Výzva na plnenie záväzku zo dňa 20.12.2022, Plnomocenstvo na zastupovanie oprávneného zo dňa 20.12.2022, Vyjadrenie k výzve na plnenie záväzku zo dňa 09.01.2023, Rozhodcovské uznesenie sp. zn. R 204/2022, zo dňa 06.12.2022 s prílohami: Žaloba o zaplatenie 50.000,- Eur a Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 06.12.2022 smerom k rozhodcovi JUDr. Milan Vojtek, Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach, uznanie záväzku, Dohoda o urovnaní medzi PATRIOT GROUP, s.r.o. a MALCOM, spol. s r.o., Kúpna zmluva, prvá strana Protokolu o odovzdatí a prevzatí stavby – RD s dvomi bytovými jednotkami – byt č. 1, B. XX, emailová komunikácia, výpis z LV č. XX, k.ú. B., email zo dňa 09.01.2023, elektronická doručenka s dátumom doručovania: 01.07.2023.

5. K návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený podal vyjadrenie zo dňa 07.08.2023. Poukázal na to, že návrh na zastavenie exekúcie je datovaný ku dňu 17.07.2023, pričom povinný uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 01.07.2023. Ustanovenie § 61k ods. 2 EP hovorí, že povinný môže namietať dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) až písm. e) EP len v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný zmeškal zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 písm. a) až písm. e) EP, nakoľko táto mu uplynula dňa 16.07.2023. Povinný sa môže domáhať zastavenia exekúcie len pre tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 EP a to s poukazom na § 61 ods. 3 EP. Návrh povinného na zastavenie s odôvodnením podľa § 61 ods. 1 písm. d) EP) je preto nedôvodný. Povinný obšírne popisuje skutkové okolnosti základného (rozhodcovského) konania, avšak tieto nemajú v rámci exekučného konania žiadnu relevanciu, keďže hmotnoprávny prieskum exekučného titulu je v exekučnom konaní v zásade vylúčený. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného o tom, že mu nikdy nebolo doručené uznesenie o začatí rozhodcovského konania a ani samotný rozhodcovský rozsudok oprávnený uvádza, že tieto mu boli zo strany rozhodcu riadne doručované na adresu jeho sídla, čo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Skutočnosť, že si povinný riadne doručované zásielky neprevzal, nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Tieto doručované zásielky boli z dôvodu pasivity povinného doručené fikciou doručenia. Medzi oprávneným a povinným prebiehalo aj iné rozhodcovské konanie (uvádza aj povinný), pričom v danom prípade si povinný zásielky zo strany rozhodcu riadne na adrese svojho sídla preberal. Nemožno teda tvrdiť, že by si rozhodca nesplnil svoju povinnosť vynaložiť primeranú snahu na zistenie doručovacej adresy, pokiaľ z predchádzajúcej svojej činnosti mal vedomosť o tom, že adresa sídla povinného je jeho doručovacia adresa, na ktorej si fakticky povinný doručované zásielky preberá. K tvrdeniam o neexistencii rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej by bola daná právomoc rozhodcu vec prejednať a rozhodnúť, oprávnený uvádza, že táto bola medzi oprávneným a povinným riadne uzatvorená. Pokiaľ má povinný za to, že táto nie je platná alebo účinná, má k dispozícii iný zákonný prostriedok na ochranu svojich práv, a to podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo však podľa vedomosti oprávneného povinný doposiaľ nespravil. Oprávnený navrhuje aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený má nárok na náhradu trov konania za úkon: vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 342,65 eur (á = 273,02 eur + 12,52 eur režijný paušál + 57,11 eur DPH), ďalej: „vyjadrenie oprávneného“.

6. Súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie na rozhodnutie podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

13. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

14. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

15. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) – s odkazom na o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov – túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

16. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste rozhodcovského konania, nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.

17. Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.

18. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že

1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

19. Podľa § 42 Zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania vylúčiť.

20. Súd v rámci posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné pre vysvetlenie dôvodov prijatého rozhodnutia. Nie je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale len tými, ktoré majú pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Súd v uvedených intenciách posúdil návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnym exekútorom a návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, pričom zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

21. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, len takýto návrh má odkladný účinok. Z predložených dokumentov je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas, do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

povinnému (upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.07.2023, návrh na zastavenie exekúcie bol elektronicky doručený súdnemu exekútorovi v posledný deň lehoty, t.j. dňa 17.07.2023 v pondelok, ako deň nasledujúci po dni pracovného pokoja), čím súd odpovedá aj na námietku oprávneného v tom smere, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný včas, do 15 dní ako je vyššie uvedené.

22. Ako je zrejmé z argumentácie povinného, návrh na zastavenie exekúcie obsahuje skutkové okolnosti, ktoré nastali v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy medzi oprávneným a povinným zo dňa 26.08.2021 na predaj nehnuteľnosti v k.ú. B. (zmluva spomenutá aj v rozhodcovskom rozsudku – exekučnom titule). Na nehnuteľnostiach sa následne prejavili skryté vady, v dôsledku ktorých oprávnený bol nútený tieto predať za cenu nižšiu, než v tom čase a mieste trhovú kúpnu cenu, k čomu povinný namieta - popiera, že tento stav nezavinil. Súd konštatuje, že uvedené okolnosti nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd však v rámci návrhu na zastavenie exekúcie nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. K tomuto je napr. aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.06.2010 uvedené: „...Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je záväzné, nezmeniteľné (v rámci riadneho opravného konania) a vynútiteľné. Priamym dôsledkom vymenovaných účinkov rozhodnutia, ktoré je súčasne exekučným titulom, je, že ho v rámci prebiehajúceho exekučného konania už nie je možné exekučným súdom preskúmavať z hľadiska jeho vecnej správnosti a nemožno ho meniť ani zrušovať, nakoľko tieto úkony prislúchajú len súdu, ktorý rozhoduje o opravných (či už riadnych alebo mimoriadnych) prostriedkoch proti nemu. Rozsah preskúmania rozhodnutia exekučného titulu exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností, čo exekučný súd robí už v štádiu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré je predpokladom pre začatie vykonávania exekúcie (§ 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku). Rovnako v prípade podania námietok zo strany povinného môže exekučný súd preskúmať len okolnosti predpokladané zákonom (§ 50 Exekučného poriadku), ktorými sú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace jeho vymáhateľnosti, iné dôvody neprípustnosti exekúcie a legitímnosť právneho nástupníctva účastníkov exekučného konania, ak právne nástupníctvo pripadá do úvahy. Na to, aby zánik vymáhaného nároku bol relevantným dôvodom pre zastavenie exekučného konania, je potrebné, aby nastal až po vzniku exekučného titulu, t.j. po jeho vydaní, v opačnom prípade by takúto skutočnosť mohol povinný namietať len v základnom konaní....“

23. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je riadne vykonateľné, (formálna a materiálna vykonateľnosť - napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR , zo dňa 15.11.2011): „Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 46 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené“.

24. Každý exekučný titul sa teda vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovské rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok) vydaný v spotrebiteľskom spore. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

25. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : ,,Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods.1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V tých ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) ,,vigilantibus iura scripta sunt“ (,,práva patria bdelým“ alebo ,,nech si každý stráži svoje práva“ alebo ,,zákony sú spísané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali zmysel.“ Teda v zmysle vyššie uvedeného, exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru.

26. Exekučný súd, vzhľadom na argumentáciu povinného o nedoručení rozhodcovského rozsudku a ani upovedomenia o začatí rozhodcovského rozhodnutia, zadovážil doklad o doručení tohto rozsudku povinnému, a to ako doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk k sp.zn. „R 5/23 – rozhodcovský rozsudok“ adresátovi: spoločnosť MALCOM, s r.o. , Pri potoku 53/17, 906 38 Rohožník, ktorá zásielka bola uložená na pošte dňa 15.02.2023, s vyznačením úložnej lehoty 5 dní. Zásielka pritom bola odoslaná na v tom čase známe sídlo spoločnosti povinného, ako právnickej osoby, ktorá je rovnaká aj v súčasnosti. Súd disponuje aj doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk rovnako vyššie uvedenému adresátovi – povinnému s vyznačením úložnej lehoty 5 dní, s uvedením údajov: „R 5/23, Uzn.o zač. RK + žaloba + dôkazy“, ktorá bola uložená na pošte dňa 12.01.2023. Obidve uvedené zásielky sa vrátili konajúcemu rozhodcovi ako neprevzaté v odbernej lehote s dátumom vrátenia: 21.02.2023 a 19.01.2023. Na základe požiadavky súdu, sa k doručovaniu zásielok v rozhodcovskom konaní vyjadril dňa 21.12.2023 aj rozhodca JUDr. Milan Vojtek, LL.M. rovnako v tom zmysle, že: „doručovanie bolo realizované na adresu žalovaného (povinného) uvedenú v obchodnom registri, odkiaľ sa však zásielky vracali s poznámkou doručovateľa „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Doručované listiny teda boli žalovanému doručené fikciou postupom upraveným v s odkazom na ustanovenie čl. 6 bod 5 RP dňa 18.9.2023. Napriek tomu. že to v znení novely účinný od 1.1.2015 v s odkazom na čl. 6 bod 5 RP nevyžaduje, rozhodca vykonal overenie doručovacej adresy cez príslušné registre a databázy elektronicky verejne dostupné prostredníctvom internetu (napr. Obchodný register, Živnostenský register a pod.). ... Z dôvodu, že rozhodca nemal vedomosť o právnom zastúpení žalovaného (povinného) v rozhodcovskom konaní nie je uvedený právny zástupca žalovaného v záhlaví rozhodcovského rozsudku. Vo vzťahu k ostatnej argumentácii uvedenej v Návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodca poznamenáva, že v obdobnej veci rozhodoval spor pod sp. zn. R 244/2023 medzi rovnakými účastníkmi ako sú v exekučnom titule z tohto konania. Spor rozhodol v neprospech žalovaného (povinného). Rozhodcovský rozsudok napadol žalovaný (povinný) žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom použil z veľkej časti identickú argumentáciu ako je uvedená v Návrhu povinného na zastavenie exekúcie, najmä v súvislosti s právomocou rozhodcu. OS Banská Bystrica vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.12.2023, ktorým žalobu zamietol.“

27. S poukazom na uvedené sa exekučný súd nestotožnil s argumentom povinného o nedoručení exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku a ani upovedomenia o začatí rozhodcovského konania. Tieto písomnosti boli povinnému riadne doručované na známe sídlo jeho spoločnosti, ako právnickej osoby. V dôsledku neprevzatia zásielok v odbernej lehote nastali účinky doručenia písomnosti v zmysle platnej právnej úpravy.

28. Navyše, exekučný súd ešte v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie disponoval aj rozhodcovskou doložkou na prejednanie sporu pred rozhodcovským súdom (rozhodcom), ktorá je súčasťou písomne uzavretej osobitnej Dohody o zaplatení dlhu v splátkach, č. 0172/2017, zo dňa 18.07.2017, podpísanou aj oprávneným a povinným, oboma ako právnickými osobami, ku ktorej povinný nepreukázal nijaké námietky na príslušnom súde v rozsahu podľa § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní (dohoda sa uvádza v odôvodnení rozhodcovského rozsudku). Z povahy všetkých písomností, ako aj zo samotnej argumentácie povinného je nepochybné, že sa v danej veci nejedná o spotrebiteľský spor (vzťah osoby - podnikateľa voči fyzickej osobe nepodnikateľovi), nakoľko obe strany vystupujú vo

veci ako podnikateľské subjekty, právnické osoby, ktoré medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, na ktorej sa prejavili skryté vady, čo malo vplyv na ich kúpnu cenu pri ďalšom predaji.

29. Súd tiež dáva do pozornosti vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý zákon v prípade námietok účastníka konania ohľadom právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) a námietok neplatnosti rozhodcovskej doložky, priamo poskytuje účastníkovi takéhoto konania možnosť podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím je vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní (klasická rímska zásada ,,práva patria bdelým“). Zvýšenú ochranu poskytujú ustanovenia Exekučného poriadku pri spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch spotrebiteľom a to nielen v základnom konaní, ale aj vo vykonávacom konaní (exekučnom konaní), ktoré však možno uplatniť iba pri spotrebiteľoch (§ 53 ods. 3 písm. d), e), f) Exekučného poriadku), čo sa na daný prípad nevzťahuje. Keby zákonodarca chcel zvýšiť ochranu aj pri „nespotrebiteľoch“, tak by to v Exekučnom poriadku priamo (výslovne) zakotvil.

30. Správnosť skutkových zistení alebo právneho posúdenia je vylúčená zo súdneho skúmania v exekučnom konaní. V rozsahu nespotrebiteľskej arbitráže bol vypustený § 45, pričom podľa dôvodovej správy sa ,,posilňuje úloha strán na úkor súdnej ingerencie“ a ,,účastníci konania sa musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku“ (dôvodová správa k zákonu o rozhodcovskom konaní). Súd v tejto súvislosti poukazuje taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. ktorý vyslovil, že: „....Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.

31. Súd v danej veci nezistil dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené nijaké okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné – nejde o cudzí exekučný titul, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu) a najmä nie je preukázaná úhrada vymáhanej pohľadávky, čím sú dané základné predpoklady na jej vymáhanie.

32. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, tak ako je vo výroku I. tohto uznesenia.

33. Oprávnený bol v rámci návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu úspešný (100%). Uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon: vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie celkom 342,65 eur (á = 273,02 eur + 12,52 eur režijný paušál + 57,11 eur DPH).

34. Podľa § 199a ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. Súd priznal oprávnenému odmenu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (, , , ) za jeden úkon právnej služby: vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie - výdavky na právne zastupovanie z výpočtového základu: 62.980,- Eur, pozostávajúce: polovičná odmena: 273,02 Eur + 1x režijný paušál (r. 2023):

12,52 Eur, + DPH 20% (zo sumy 285,54 Eur): 57,11 Eur. Odmena za uvedený jeden úkon činí celkom: 342,65,- Eur (vrátane DPH).

37. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá osobitný dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, na základe ktorého možno vymáhať aj sumu 342,65 Eur (vrátane DPH).

38. Povinný podaním návrhu na zastavenie exekúcie úspešný nebol, trovy s týmto spojené nepožadoval, súd preto o týchto trovách nerozhodoval. Vzhľadom na to, že súd exekúciu nezastavil, nerozhodoval ani o trovách exekúcie v rozsahu podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.