Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/146/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXXX/X, D. a 2/ E. F. de G. G. B. E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXXX/X, D., obidvoch právne zastúpených: Lukáč & comp., s. r. o., so sídlom Železničná 89/10, Považská Bystrica, IČO: 54 343 224, proti žalovanému: TATRA SPC8, s. r. o., so sídlom Moyzesova 6, Bratislava, IČO: 44 544 863, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -357 zo 14.8.2023, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcom v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcov 1/a 2/ záložné právo k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský Mikuláš, pre obec H. A. a pre katastrálne územie E., a to k nebytovému priestoru číslo XX; druh iný nebytový priestor, na 2. poschodí vo vchode číslo X I. E. A. s prideleným súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcela registra C-KN č. 390/61, k nemu prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 7883/81979 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na jeho príslušenstve a k pozemku zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre okres Liptovský Mikuláš, pre obec H. A. a pre katastrálne územie E., ako parcela registra C-KN č. 390/61, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 329 m2, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 7883/81979 (výrok I.). Záložné právo žalobcov 1/ a 2/ sa zriadilo na zabezpečenie ich pohľadávky na zaplatenie sumy 136.078,10 eur voči žalovanému, nároku na jej zaplatenie sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú aktuálne na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na ich náhrada v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Z listinných dokladov predložených žalobcami mal osvedčené, že na upomínacom súde – Okresný súd Banská Bystrica sa pod sp. zn. viedlo konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky 136.078,10 eur, predstavujúcej nárok na náhradu škody, ušlý zisk a zmluvnú pokutu pre porušenie povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu na základe Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru číslo C. zo dňa 29.01.2020. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a vec sa aktuálne vedie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.

. Podľa výpisu z LV č. XXXX I. XXXX, k. ú. E. žalovaný vlastní nehnuteľnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto uznesenia. Mal osvedčené, že pohľadávka žalobcov, ktorej existenciu (resp. dielčích nárokov) žalovaný popiera, je predmetom sporu vo veci samej, a doposiaľ zo strany žalovaného nebola jednoznačným spôsobom spochybnená. Ako konštatoval Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení pod sp. zn. , k neuzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami primárne došlo v dôsledku dôvodov na strane žalovaného, čo zakladá zodpovednostné nároky na strane žalobcov. Taktiež mal osvedčený prevod nehnuteľností žalovaným, ktorý predmet Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi stranami sporu previedol na tretiu osobu (J. J. J.). Z pripojeného spisu sp. zn. a z listinných dokladov predložených žalobcami vyplynulo, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti prevádza apartmány vo vlastníctva iných osôb, čím mal osvedčenú obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie, ktorá by mala nasledovať po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa má posilniť okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky veriteľov v exekučnom konaní. Vzhľadom na výšku pohľadávky a hodnotu predmetu zálohu konštatoval aj primeranosť zásahu s tým, že je rešpektovaná aj požiadavka proporcionality. S poukazom na konštatovanie odvolacieho súdu v tejto veci, dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného o svojej finančnej kondícii v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.04.2023, č. k. -288, ho nariadené zabezpečovacie opatrenie zásadne neobmedzí.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Nárok žalobcov, pozostávajúci z rôznych parciálnych nárokov, považoval za neopodstatnený a nepreukázaný, nakoľko žalobcovia si ho voči nemu uplatnili bez existencie akéhokoľvek právneho titulu. V rámci procesnej obrany poprel nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 6.321,20 Eur ako i úroku z omeškania, ktorý žalobcovia z uvedenej sumy uplatňujú. Jeho omeškanie s výstavbou apartmánovaného domu je tak potrebné vykladať s ohľadom na vis maior a z tohto dôvodu ho sankcionovať zmluvnou pokutou.

Poprel aj nárok žalobcov na zaplatenie ušlého zisku v sume 115.445,54 Eur predstavujúceho rozdiel medzi kúpnou cenou za nebytový priestor v sume 126.424,- Eur a odhadovanou trhovou cenou v sume 242.540,88 Eur, za ktorú by bolo možné obdobný nebytový priestor nadobudnúť v projekte E. K. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalobcovia sa pri preukazovaní výpočtu ušlého zisku opierajú o absolútne nepodložené a vo vzťahu k danému nebytovému priestoru nepodstatné informácie a výpočty, o ktoré nie je možné ich nárok oprieť. Kúpna cena nebytového priestoru v januári 2023, za ktorú predal nebytový priestor, ktorý mali nadobudnúť žalobcovia, J. J. J., predstavovala sumu 126.424,-Eur, a teda bola totožná s kúpnou cenou, ktorú zaplatili za nebytový priestor žalobcovia. Predložil znalecký posudok č. 015/2023 zo dňa 06.02.2023 vypracovaný znalcom Ing. Borošom týkajúci sa stanovenia všeobecnej hodnoty predmetného nebytového priestoru, v zmysle ktorého bola všeobecná hodnota nebytového priestoru spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku stanovená na sumu 134.000,- Eur. Tento parciálny nárok žalobcov (nebytového priestoru, ktorý mali nadobudnúť žalobcovia) prestavuje takmer 85% celkového nároku žalobcov, ktorý má byť zabezpečený prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Aj z tohto dôvodu považuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky žalobcov. Poukázal na to, že žalobcom vrátil v plnej výške zaplatenú zálohu na kúpnu cenu za nebytový priestor C. v sume 126.424,- Eur, čím považuje nároky žalobcov vyplývajúce z neuzatvorenia kúpnej zmluvy v plnom rozsahu za uspokojené. Mal za to, že neboli preukázané základné predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu. Žalobcovia svoj nárok relevantnými dokladmi nepreukázali, ani neuviedli, na základe akej právnej skutočnosti by im mal byť povinný tento nárok uhradiť. Predmetný nebytový priestor č. XX, ku ktorému bolo zriadené záložné právo, bol predmetom zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru uzatvorenej medzi ním ako predávajúcim a treťou osobou, pričom kupujúci mu uhradil v plnej výške kúpnu cenu tohto nebytového priestoru. Na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru má záväzok previesť vlastnícke právo k nebytovému priestoru, pričom tretia osoba splnenie záväzku z jeho strany legitímne očakáva. V prípade, ak neprevedie vlastnícke právo k nebytovému priestoru z dôvodu súdom zriadeného zabezpečovacieho opatrenia na tretiu osobu, ktorá prevod vlastníckeho práva na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy legitímne očakáva, vznikne tretej osobe škoda, ktorú si bude od neho

uplatňovať titulom nesplnenia zmluvnej povinnosti. Uplatnená náhrada škody zo strany tretej osoby ako kupujúceho bude mať negatívny vplyv na jeho finančnú situáciu, hoci vznik škody nijakým spôsobom nezavinil, a táto bude spôsobená výlučne žalobcami, ktorí si musia byť plne vedomí, čo bude následkom takéhoto ich nerozvážneho konania a zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nebytovom priestore č. XX, prípadne na akomkoľvek inom nebytovom priestore v jeho vlastníctve, ktorý je predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, resp. následnej kúpnej zmluvy s tretími osobami. Čo sa týka jeho spoločností, tieto majú aktíva, vlastnia nehnuteľnosti, čo je možné si overiť vo verejne dostupných zdrojoch buď www.finstat.sk alebo kataster nehnuteľností. S ohľadom na zabezpečenie funkčnosti a prevádzkyschopnosti areálu E. K. je potrebné, aby aspoň časť nebytových priestorov v apartmánových domoch bola v jeho výlučnom vlastníctve (napr. kotolňa, lyžiareň, technická miestnosť a pod.), z čoho je zrejmé, že bude aj v priebehu ďalšieho obdobia disponovať vlastníckym právom k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v tomto areáli. Nebytové priestory vlastní aj v iných stavbách v tomto areáli, pričom ich do dnešného dňa nijakým spôsobom nescudzil, nezaťažil, ani neurobil žiaden iný úkon, ktorým by sa podľa domnienky žalobcov „zbavoval“ vlastníctva. Mal za to, že súd sám prejudikoval budúce rozhodnutie súdu vo veci samej, keď dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mala byť aj obava z prípadnej exekúcie, ktorá by mala podľa názoru súdu nasledovať po právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci samej. Podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil domnelý nárok žalobcov na náhradu škody ako nezaplatenú kúpnu cenu. Odmietol tvrdenia žalobcov o tom, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy s nimi postupoval klamlivo, zavádzajúco, dokonca až podvodne. V čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. C. so žalobcami bol dobromyseľný a mal záujem na riadnom uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcami. Uviedol, že až na základe vyjadrenia žalobkyne v rade 1/, ktorého predmetom bola deklarovaná vôľa žalobcov neuzatvoriť kúpnu zmluvu na nebytový priestor č. C., ponúkol predmetný nebytový priestor na predaj tretej osobe, čo má podľa jeho názoru vyplývať z e-mailu právneho zástupcu žalobcov zo dňa 20.01.2023, tvrdiac, že priamo právny zástupca žalobcov citoval stanovisko žalobkyne v rade 1/, ktorá uviedla, že „o tento projekt záujem nemá, s developerom si nerozumie a nebráni sa ukončeniu spolupráce“. Žalobcovia sami svojím konaním dali podnet na ukončenie zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru číslo C., pričom následne prebiehala medzi žalobcami, resp. právnym zástupcom žalobcov a žalovaným komunikácia o spôsobe ukončenia spolupráce. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval za neprimerané z dôvodu výšky uplatnenej pohľadávky žalobcov vo vzťahu k výške tržieb, ktoré žalovaný dosiahol v roku 2021 (5,27 milióna Eur), pričom výška zabezpečenej pohľadávky má predstavovať v porovnaní s tržbami 0,26 %. Za rok 2022 boli jeho výnosy v sume 7,25 milióna eur, aktíva vo výške 29 milióna Eur a tržby vo výške 7,28 milióna Eur, čo je nárastom, a nie poklesom, v dôsledku čoho tvrdenia o možnom ohrození exekúcie nie sú pravdivé. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli E. K. vlastní od roku 2019, pričom ich do dnešného dňa nijakým spôsobom nescudzil, nezaťažil, ani neurobil žiaden iný úkon, ktorým by sa podľa žalovaných „zbavoval“ vlastníctva. Za daných okolností tak podľa jeho mienky absentuje základný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

4. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení namietali a popierali tvrdenia žalovaného, v rámci ktorých klamlivo a účelovo interpretuje význam e-mailu právneho zástupcu žalobcov zo dňa 20.01.2023 a ním citovanú časť vety vytrháva z kontextu celého e-mailu, resp. dotknutej e-mailovej komunikácie. S ohľadom na časové a vecné okolnosti spojené s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2023 uzatvorenej s J. J. J. sa domnievajú, že uzatvorenie predmetnej zmluvy bolo výsostne účelové s cieľom zmarenia ich práv na podanie žaloby na nahradenie prejavu vôle žalovaného zo Zmluvy o budúcej zmluve a tomuto účelu bola primerane prispôsobená aj kúpna cena. Na základe verejne dostupných informácií o. i. domnievajú, že kupujúci J. J. J. je osobou, ktorá sa pozná a má určitý spoločensky vzťah s osobou konateľa žalovaného. Tieto domnienky sú naviac umocnené skutočnosťou, že k podpisu zmluvy J. J. J. došlo dňa 05.01.2023, teda len 2 dni potom, ako právna zástupkyňa žalovaného e-mailom zo dňa 03.01.2023 deklarovala záujem na ukončení Zmluvy o budúcej zmluve, s ktorým však prostredníctvom svojho právneho zástupcu okamžite vyjadrili svoj nesúhlas a pre prípad nedosiahnutia dohody deklarovali záujem na podaní žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaného. Negociácia kúpnej zmluvy s J. J. J. prebiehala už počas negociácie podmienok s nimi (čakali až do 03.01.2023 na stanovisko žalovaného k ich pripomienkam k Zmluve) alebo musela byť uskutočnená vo veľmi zrýchlenom režime (počas 2 dní) a v období bezprostredne nasledujúcom po období vianočných sviatkov a nového roka. Poukázali na znenie bodu 4.2 dotknutej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého mal kupujúci (J. J. J.) zaplatiť celú kúpnu cenu ešte pred podpisom zmluvy, čo bez primeraného

zabezpečenia (napr. formou notárskej úschovy alebo vinkulácie) nie je pri prevodoch nehnuteľností obvyklé. S prihliadnutím na termín podpisu kúpnej zmluvy (t. j. dňa 07.01.2023) a povolenia jej vkladu do katastra nehnuteľností (t. j. 19.01.2023) sa dá tiež rozumne usudzovať, že vkladové konanie bolo realizované v zrýchlenom konaní v lehote 15 dní od podania návrhu. V celkovom kontexte správania žalovaného zakladajú dôvodné pochybnosti o skutočnej vôli zmluvných strán pri uzatváraní dotknutej kúpnej zmluvy. Namietali závery žalovaným predloženého znaleckého posudku vo vzťahu k preukázaniu reálnej trhovej ceny nebytového priestoru, nakoľko podľa ich názoru znaleckým posudkom uvádzaná všeobecná hodnota nebytového priestoru nezodpovedá skutočnému vývoju cien na trhu s nehnuteľnosťami, v súvislosti s čím poukázali na to, že žalovaný, keďže v rámci rovnakého projektu „E. K.“ uzatvoril s treťou osobou Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. F5 Luxury zo dňa 22.02.2022 na obdobný nebytový priestor vo výmere 41,5 m2, ktorého kúpnu cenu stanovil na sumu 237.000,- EUR (t.j. za jednotkovú cenu 5.710,84 EUR/m2). Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.12.2007 sp. zn. -189, v ktorom bola zo strany súdu v obdobnom prípade jednoznačne konštatovaná dôvodnosť nároku na náhradu škody vrátane ušlého v dôsledku neuzatvorenia kúpnej zmluvy. Nebytový priestor, na ktorom zriadilo záložné právo, je stále predmetom vlastníctva žalovaného, preto akékoľvek tvrdenia žalovaného o tom, že tento dotknutý nebytový priestor č.XX bol predmetom zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru uzatvorenej medzi žalovaným a treťou osobou sú pre dané konanie o vydaní zabezpečovacieho opatrenie irelevantné. Taktiež namietali, že samotná skutočnosť, že určitá spoločnosť má vo zverejnenej účtovnej závierke na L. uvedené nejaké aktíva bez zohľadnenia jej pasív/záväzkov (napr. aj z prípadných úverov alebo iných záväzkov z obchodnej činnosti) nepreukazuje jej „dobrú finančnú kondíciu“, resp. platobnú schopnosť alebo jej aktívnu podnikateľskú činnosť (napr. TATRA SPC5, s. r. o. a TATRA SPC14, s. r. o.). Poukázali na účtovnú závierku žalovaného za rok 2021 zverejnenú na L., pričom v tejto sú na strane pasív na riadku B uvedené záväzky žalovaného vo výške 28 mil. Eur a výsledok hospodárenia žalovaného po zdanení predstavuje len 54.791,-Eur, z čoho vyplýva, že žalovaný má pomerne vysoké záväzky z obchodnej činnosti, preto žalobcovia dôvodne pochybujú o tom, že žalovaný financuje svoju podnikateľskú činnosť výhradne so svojich vlastných prostriedkov, ako tvrdí. Uviedli, že nepovažujú za primerané a dostatočné, aby ich pohľadávka vo výške istiny 136.078,10 Eur (nehoriac o prípadných budúcich úrokoch z omeškania a súdnych trovách za obdobie trvania konania vo veci samej) bola zabezpečená len potencionálnym vlastníctvom prevádzkových priestorov. Samotné vrátenie finančných prostriedkov v sume 126.424,-Eur (predtým uhradených žalovanému ako zálohu na kúpnu cenu) nepovažujú za nahradenie celej škody, ktorá im bola spôsobená konaním žalovaného. Suma 126.424,- Eur uhradená na základe Zmluvy o budúcej zmluve predstavovala len zálohu na kúpnu cenu, pričom až uzatvorením realizačnej zmluvy (k čomu nedošlo) by bolo možné tieto plnenia považovať za kúpnu cenu. Považovali za zarážajúce, že žalovaný sa za daných okolností snaží postaviť do roly poškodeného, keď tvrdí, že ich konaním a napadnutým uznesením mu má byť spôsobovaná škoda, ktorej vznik nijakým spôsobom nezavinil. Bol to výlučné žalovaný, ktorý hrubým spôsobom porušil svoju esenciálnu povinnosť zo Zmluvy o budúcej zmluve a predal nebytový priestor tretej osobe. Dôvodnosť ich obavy o ohrozenie prípadnej exekúcie je naviac umocnená aj tým, že žalovaný takýmto zavádzajúcim konaním postupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti okrem nich aj voči ďalším osobám, v dôsledku čoho sú na nehnuteľnostiach žalovaného sú už toho času zriadené zabezpečovacie opatrenia alebo neodkladné opatrenia ako to vyplýva z LV č. XXXX a LV č. XXXX k.u. E..

5. Žalovaný vo svojej replike zdôraznil, že od januára 2023 už uplynulo takmer 10 mesiacov a žiadne nelegitímne kroky neuskutočnil. Práve naopak, za účelom realizácie ďalšej výstavby apartmánových domov má podané žiadosti o vydanie stavebného povolenia na ďalšiu výstavbu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že klamlivým spôsobom interpretoval vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov týkajúce sa nezáujmu žalobkyne v rade 1/ o projekt, ktorej vyjadrenie v tejto veci malo byť právnym zástupcom žalobcov v danom e-maili popreté, uviedol, že sama žalobkyňa v rade 1/ mu osobne svoj postoj tlmočila s tým, že „nemá záujem o projekt, s developerom si nerozumie a nebráni sa ukončeniu spolupráce.“ Pokiaľ omylom tento postoj žalobkyne v rade 1/ vyvodil z e-mailovej komunikácie zo dňa 20.01.2023, nejednalo sa z jeho strany o úmysel, ale predmetná interpretácia e-mailu sa odvíjala od jeho vtedajšej vedomosti týkajúcej sa postoja žalobkyne v rade 1/ k celému projektu žalovaného a jej nevôle zotrvať v tomto projekte.

Uviedol, že dôvodom prevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru na J. J. nemalo byť a ani nebolo zmarenie snahy žalobcov domáhať sa prípadného nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetný nebytový priestor, a to najmä s ohľadom na už vyššie uvedené vyjadrenie žalobkyne v rade 1/. Čo sa týka znaleckého posudku č. 015/2023 zo dňa 06.02.2023 vypracovaný J. D., z ktorého vyplýva všeobecná hodnota nebytového priestoru spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku v sume 134.000,- Eur, tento považuje za relevantný dôkaz v súdnom konaní, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že nárok na náhradu škody a ušlý zisk uplatnený žalobcami v súdnom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. , je nielenže neprimeraný, ale aj absolútne prehnaný. Namietal, že nariadené zabezpečovacie opatrenie je vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalobcov, ktorá je navyše maximálne sporná s ohľadom na jej existenciu, ako aj právny titul, neprimeraným zásahom do jeho práv. Mal za to, že žalobcovia nelogicky porovnávajú vývoj ceny bytov za obdobie od januára roku 2020 do januára 2023, čo má predstavovať nárast cien bytov až o 47,6 %, pričom absolútne opomínajú skutočnosť a absolútne nerozlišujú, že v danom prípade sa jedná o nebytový priestor (nie o byt), na ktorý tento vývoj cien v takomto rozsahu nie je možné aplikovať. Odhliadnuc od charakteru nehnuteľnosti ako nebytového priestoru, ktorý už sám o sebe neguje vyššie uvedenú argumentáciu žalobcov o vývoji cien na trhu, žalobcovia súdu vôbec nepreukázali, že by v období od januára 2020 do januára 2023 mal mať nebytový priestor, ktorý mali pôvodne žalobcovia nadobudnúť, hodnotu o 115.445,54 Eur vyššiu, ako bola pôvodne dojednaná záloha na kúpnu cenu.

6. Krajský súd v Žilina ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. v spojení s , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

8. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že všetky skutočnosti opísané žalobcami v rade 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v ich súhrne odôvodňuje naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu z dôvodu ohrozenia možnej exekúcie na základe exekučného titulu, u ktorého je reálny predpoklad, že bude vydaný.

9. Odvolací súd opätovne poukazuje na závery prezentované v predchádzajúcom uznesení tunajšieho odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 27.06.2023 a v celom rozsahu na nich zotrváva. Podľa týchto záverov hoci žalovaný v celom rozsahu poprel existenciu pohľadávky (resp. dielčích nárokov ju tvoriacich), ktorej sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom predmetného inštitútu, za procesnej situácie danej v aktuálnom štádiu konania nie je možné (bez akéhokoľvek prejudikovania rozhodnutia to veci samej) dospieť s kvalifikovanou mierou istoty k záveru o tom, že žalobcami uplatnená pohľadávka (vôbec) neexistuje.

10. Z vymedzenia skutkového deja (a tým daného určujúceho právneho stavu) totiž vyplýva, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými/zmluvnými stranami došlo primárne v dôsledku dôvodov na strane žalovaného, čo zakladá ( ) zodpovednostné nároky na strane žalobcov (vrátane dominantnej položky uplatneného nároku na náhradu škody – ušlého zisku, ktorým vo všeobecnosti je zmarený majetkový prospech), pričom práve tieto (nároky) sú predmetom sporu vo veci samej a na ich zabezpečenie má slúžiť nariadené zabezpečovacie opatrenie.

11. Z určujúceho hľadiska možno preto uzavrieť, že opodstatnenosť jednotlivých položiek tvoriacich žalobcami vo veci samej uplatnený nárok bude (musí byť) predmetom posúdenia vo veci samej a/pričom v miere nevyhnutnej pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia pohľadávky osvedčená

(resp. nie je jednoznačným/nepochybným spôsobom vyvrátená). Zároveň odvolací súd podotýka, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej okrem iného aj preto, že vo veci samej rozhoduje iný miestne príslušný súd rovnakej inštancie.

12. Obdobne, hoci scudzovanie nehnuteľností žalovaným nemožno vnímať výlučne negatívne (ako zbavovanie sa majetku žalovaným, eventuálne v úmysle ukrátiť veriteľov), keď predaj nehnuteľností môže byť realizovaný v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného a uvedenou činnosťou by žalovaný mohol získať prostriedky i na úhradu jeho záväzkov, v okolnostiach posudzovanej veci platí, že prevod nehnuteľností žalovaným osvedčený je a finančná situácia žalovaného je zo strany sporových strán opisovaná/tvrdená úplne protichodne, za ktorej procesnej situácie nie je možné za neosvedčenú, resp. relevantne spochybnenú hodnotiť ani podmienku existencie obavy žalobcov z ohrozenia exekúcie o to viac, že ak skutočnosti zodpovedajú tvrdenia žalovaného o jeho finančnej „kondícii“, nariadené zabezpečovacie opatrenia ho zásadne neobmedzí.

13. Na týchto už raz vyslovených záveroch nedokáže nič zmeniť ani odvolacia argumentácia žalovaného, ktorú odvolací úd vyhodnotil ako nedôvodnú.

14. Ďalšiu odvolaciu námietku (na ktorú nebolo zo strany odvolacieho súdu doposiaľ reagované) spočívajúcej v tvrdení, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami malo dôjsť na základe postoja žalobkyne v rade 1/, ktorý si žalovaný vyvodil z e-mailovej komunikácie zo dňa 20.01.2023, považuje odvolací súd za tendenčnú a zavádzajúcu. Je potrebné uviesť, že predmetný e-mail bol žalovanému zaslaný až deň nasledujúci potom ako bol povolený vklad kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný previedol predmetnú nehnuteľnosť na tretiu osobu, teda tento e-mail rozhodne nemohol byť podnetom na ukončenie zmluvného vzťahu založeného predmetnou zmluvou o budúcej zmluve, ako naznačuje žalovaný.

15. Obsah predmetného e-mailu zo dňa 20.01.2023 zaslaného právnym zástupcom žalobcov v rade 1/ a 2/ právnej zástupkyni žalovaného znie: „S ohľadom na výslovnú žiadosť mojich klientov považujem za nevyhnutné reagovať na niektoré Vami uvádzané skutočnosti, resp. skutočnosti tvrdené Vašim klientom, nakoľko tieto sa nezakladajú na pravde a sú v rozpore s konaním/vyjadreniami mojich klientov. Moja klientka komunikovala po doručení návrhu realizačnej zmluvy so p. M. na priamo len raz a v rámci tejto komunikácie sa nikdy priamo a ani nepriamo ústne alebo písomne nevyjadrila, že „je ochotná tento obchodný vzťah ukončiť, že potrebuje peniaze na iný projekt, resp. na byt. Vyjadrila sa tak, že o tento projekt záujem nemá, s developerom si nerozumie a nebráni sa ukončeniu spolupráce“. Uvedené vyjadrenia Vášho klienta sa nezakladajú na pravde a klientka dôrazne žiada, aby sa Váš klient zdržal produkovania takýchto nepravdivých tvrdení. Až do dnešného dňa kedy klienti na základe vlastnej iniciatívy zistili, že Váš klient bez ich vedomia predal byt tretej osobe, mali klienti záujem nadobudnúť predmetný apartmán v súlade s dohodnutými podmienkami, čo opakovane deklarovali a rovnako tak aj v rámci e-mailovej komunikácie......atď“

16. Z takto koncipovaného e-mailu nemožno pri použití nijakého výkladu vyvodiť vôľu žalobkyne v rade 1/ nezotrvať v zmluvnom vzťahu so žalovaným, práveže jeho obsah nasvedčuje presnému opaku. Naviac spôsob ukončenia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami odstúpením od Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru č. C. bol pokiaľ ide o formu (tohto odstúpenia) jednoznačne dohodnutý tak, že akékoľvek odstúpenie musí byť urobené písomne a doručené druhej zmluvnej strane v podobe doporučenej zásielky s návratkou (bod 5.6 označenej zmluvy). Označená zmluva o budúcej zmluve v nijakom svojom ustanovení neumožňuje ukončiť zmluvný vzťah na základe verbálnych vyjadrení zmluvnej strany, existencia ktorých je naviac sporná.

17. Za paradoxné odvolací súd považuje aj to, že žalovaný vo vzťahu k nebytovému priestoru, ku ktorému bolo napadnutým uznesením zriadené sudcovské záložné právo, poukazuje na svoj zmluvný záväzok previesť vlastnícke právo k tomuto nebytovému priestoru na iné osoby s tým, že v prípade porušenia tejto povinnosti bude tretia osoba oprávnená od neho oprávnene požadovať náhradu škody, ktorá by jej (nesplnením jeho povinnosti) mohla vzniknúť, hoci vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ a 2/ identický nárok na náhradu škody kategoricky neuznáva. Inak povedané žalovaný vznik škody, ktorý popiera pri žalobcoch v rade 1/ a 2/, pripúšťa pri tretej osobe. Žalovaný teda poukazuje na legitímne očakávania tretej strany, hoci doterajšie skutkové zistenia nasvedčujú tomu, že rovnaké legitímne očakávania žalobcov v rade 1/ a 2/ žalovaného nezaujímali.

18. Pokiaľ ide o rozsah zriadenia záložného práva súd prvej inštancie správne v racionálnej miere zohľadnil aj princíp proporcionality, v zmysle ktorého by výška zálohu by nemala neúmerne prevyšovať výšku zabezpečovanej pohľadávky.

19. Odvolací súd uzatvára, že odvolacia argumentácia žalovaného nie je spôsobilá „preklenúť“ (v podobe zamietnutia návrhu) opísané úvahy konštatovaním o nenaplnení základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že priznal žalobcom v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )