Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-206-2018.pdf
PDF · 121.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/206/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: F. O. a R. republika, s.r.o., so sídlom O. armády XXX/X, XXX XX P. F., O. republika, A.: XXX XX XXX, , právne zastúpený Y. advokátní kancelář s.r.o., so sídlom U. nábřeží XXX/XX, P. F., A.: XXX XX XXX, prostredníctvom Y. advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom ul. R. XX, L., A.: XX XXX XXX proti žalovanému: H. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom , sudkyňou E.. Y. Y. takto
rozhodol:
I. B. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanému sa voči žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica požadoval zaplatenie sumy 341,10 eura s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere . Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 807 731, uzatvorila so žalovaným dňa 26.06.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 540,00 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 12,05 eura po dobu 60 týždňov. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky riadne a včas, uhradil splátky len vo výške 198,90 eur, celkový dlh žalovaného je 801,83 eura, z ktorej si žalobca uplatňuje istinu vo výške 341,10 eura.
2. Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní č. k. 25Up/498/2018 zo dňa 22.08.2018, ktorý bol však podľa § 10 ods. 3 zákona č, 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUK“) zrušený a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie podľa § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Dňa 15.01.2019 bol Okresným súdom Nitra ( ďalej len „súd“ ) vydaný platobný rozkaz č.k. 16Csp/206/2018-67 , ktorý bol doručený žalovanému vo vlastných rúk dňa 29.1.2019 spolu so žalobou a jej prílohami.
4. Žalovaný podal proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že má za to, že zmluva nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, obsahuje neprijateľné podmienky, preto by mal byť úver vyhlásený za bezúročný a bezpoplatkov, resp. zmluva určená ako neplatná. Poprel tvrdenie žalobcu, že výška dlhu je 341,10 eura. Žalobca postupoval proti žalovanému bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi . V zmluvách použil početné neprijateľné podmienky. Poukázal na absenciu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k ) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na nemožnosť aplikácie eurokonformného výkladu v otázke členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny , úrokov a poplatkov, s odôvodnením, že smernici nie je možné priznať nepriamy účinok a poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov Slovenskej republiky. Poukázal aj na absenciu náležitosti - doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti .Vzniesol aj námietku premlčania. Uviedol, že právny predchodca mu poskytol úver vo výške 540,00 eur, ktorý sa zaviazal splácať v týždenných splátkach v celkovom pošte 60 splátok, vo výške 16,68 eura, pričom posledná bola splatná dňa 09.09.2015. Právnemu predchodcovi žalobcu zaplatil 1,5,6,9,11,12,13,14,15 a 17 splátku. Žalobca žalobu podal dňa 31.12.2018, čiže tri roky po konečnom termíne splatnosti úveru. Má za to, že všetky nezaplatené splátky sú premlčané. Namietol, že spotrebiteľská zmluva nie je riadne podpísaná, keďže podľa výpisu z Obchodného registra v mene spoločnosti konajú dvaja konatelia spoločne, a na predmetnej zmluve je podpísaný len jeden zástupca, preto je zmluva neplatná od počiatku. Pri absolútnej neplatnosti sú si strany povinné navzájom vrátiť, čo si plnili. Keďže neplatnosť právneho úkonu a plnenie nastalo dňa 26.06.2014, nárok na vrátenie plnenia sa premlčal 27.06.2017.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že skutočnosti uvedené žalovaný nie sú relevantne odôvodnené a nie sú spôsobilé spochybniť platnosť zmluvy a spochybniť uplatnený nárok. Námietky ktoré sa týkajú bezúročnosti a bezpoplatkovosti nie sú dôvodné s ohľadom na to, že žalobca si v žalobe uplatňuje iba nesplatnú istinu poníženú o platby žalovaného, bez nároku na príslušenstvo predmetnej zmluvy. Samotná zmluva o zabezpečení splátok úveru, aj v prípade, že by bola absolútne neplatnou, nemá za následok neplatnosť úverovej zmluvy. Nárok zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je predmetom konania. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový úver na obdobie 60 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov , čiže 20, kalendárny deň po podpísaní zmluvy a posledná splátka bola splatná dňa 09.09.2015, Konečná splatnosť nastala 09.09.2015. Žalobca si nárok uplatnil na súde dňa 27.07.2018, t.j. pred uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty.
6. Žalovaný v duplike opätovne neuznal nárok žalobcu. Uviedol, že jeho tvrdenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru majú význam, pretože , pri takomto tvrdení splatenie dlhu pri splátke určenej právnym predchodcom žalobcu nastane skôr ako je termín konečnej splatnosti. Pri výške splátky 16,68 eur by takto splatil istinu 33-ťou splátkou splatnou dňa 04.03.2015, a preto je celý nárok premlčaný. Poukázal na to, že keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná 27.07.2018 a zároveň posledná splátka bola splatená 09.09.2015, dalo by sa uvažovať jedine o splátkach č . 54,55,56,57,58,59,60, dokopy vo výške 116,76 eura ako nepremlčanej za predpokladu, že zmluva o úvere by obsahovala všetky náležitosti. Žalobca nijako nepreukázal, že zmluva bola podpísaná oprávnenou osobou. Tiež poukázal na to, že zmluva neobsahuje miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu, iba názov obce, čo je nepostačujúci údaj podľa § 89 ods. (2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že zmluvu uzatvoril v tiesni, a má za to, že ho právny predchodca žalobcu zámerne uviedol do omylu, keď mu predložil vopred prepravenú zmluvu s dojednaniami, ktoré odporujú zákonu. Tiež uviedol, že obsahuje početné neprijateľné podmienky pre ktoré je ako celok neplatná.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na ktoré boli riadne predvolaný právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný elektronickým podaním oznámil súdu, že na pojednávanie sa nevie dostaviť, o pojednávaní nevedel. Doručená pošta nebola prevzatá, nakoľko bol odcestovaný. Súčasťou elektronického podania bolo aj podanie, v ktorom žalovaný uviedol, že žiada o ospravedlnenie neúčasti na vytýčenom pojdanávaní z dôvodu služobného odcestovania, nevedel že bude pojednávanie a nevedel si zabezpečiť voľno. Žiadal buď o odročenie , ale ak to nebude možné, súhlasil s konaním a rozhodnutím v neprítomnosti.
8. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že žalovanému bol termín pojednávania doručený na adresu z registra obyvateľov, pričom zásielka sa súdu vrátila s oznámením pošty, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že sa v čase doručovania na adrese doručovania nenachádzal. Vzhľadom na uvedené považoval predvolanie súd za doručené v zmysle § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) . Keďže žalovaný nepreukázal ani tvrdenia, že je služobne odcestovaný, súd pojednával vec podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalobcu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, potvrdením o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok, predžalobnou výzvou s podacím hárkom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX B. o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX ďalej len zmluva o úvere), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 540,00 eur. Podľa zmluvy celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,50 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 77,35 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumu 105,28 eura. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 68,79 %. V zmluve je ďalej uvedené, že celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy, a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 722,63 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 49,67 %. Žalovaný sa v zmluve zaviazal, že právnemu predchodcovi žalobcu splatí dlžnú sumu v 60. týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 12,05 eura a výška poslednej splátky je 11,68 eura. Podľa zmluvy úver za podmienok podľa tejto zmluvy sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
11. V ten istý deň právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanému bude poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy č.XXXXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť, pričom prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočniť v mieste jeho trvalého pobytu. V zmluve bolo dojednané, že za poskytnutie služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu 278,10 eura, a to v pravidelných 60 týždenných splátkach , z toho 59. vo výške 3,43 eura a poslednú splátku vo výške 4,93 eura, počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Podľa zmluvy bola splatnosť prvej splátky. 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
12. Z potvrdenia o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalovanému boli poukázané finančné prostriedky vo výške 540,00 eur.
13. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 198,90 eur, posledná splátka bola zaplatená dňa 10.11.2014..
14. Listom zo dňa 16.12.2016 oznámil právny predchodca žalobcu ako postupca žalovanému postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 9579 eur a zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 223,00 eur. Oznámenie bolo žalovanému zaslané dňa 30.12.2016.
15. Predžalobnou výzvou zo dňa 22.06.2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 834,87 eura. Výzva bola žalovanému zaslaná dňa 22.06.2018.
16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) , b), d) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) , a y) ; d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „OZ“ ), ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 12 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
28. Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
29. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 540,00 eur, ktorý mal splatiť v 60. týždenných splátkach do celkovej sumy 722,63 eura. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú oznámením postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému a predloženou zmluvou o postúpení. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie pôžičiek a úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd posúdil ako vzťah podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a záväzok žalovaného, ako spotrebiteľa ich vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa.
31. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu v zmluve o úvere absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), nakoľko konečnú splatnosť úveru nemožno určiť počítaním dohodnutých splátok v takej forme, ako bolo dohodnuté v zmluve (7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č.16Co 315/2012). Spotrebiteľ by mal mať presne určené, dokedy má úver splácať. Ponechať to na počítaní mnohých týždňov nie je naplnením účelu ustanovení zákona. Zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, prípadne inou formou, ktorá je zrozumiteľná a neprenáša na spotrebiteľa povinnosť si dátum konečnej splatnosti právne vypočítať (formulácia „7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy“ nespĺňa tieto kritériá).
32. Žalovaným namietané nesplnenie si náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vyložil súd eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad tohto ustanovenia v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bez pochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).
33. Ďalej súd pri preskúmaní zmluvy dospel k závetu, že vyčíslenie RPMN uvedené v zmluve je nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Na účely jej výpočtu, sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 psím. g/ zák. č. 129/2010 Z. z., celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akékoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere, je akcesorickou zmluvou vo vzťahu k zmluve o úvere. V tejto zmluve sa žalovaný zaviazal za poskytnutú službu (inkasovanie splátok priamo veriteľovi v mieste jej bydliska) zaplatiť sumu 278,10 eura, čo predstavuje 51,5 % zo sumy poskytnutého úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru tak súd považoval za doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom - opak v konaní nebol dokázaný, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru (vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru) mala byť podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
34. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že predmetná zmluva nebola platne podpísaná, keďže ju nepodpísali obaja konatelia spoločnosti a k zmluve nebola priložená platná plná moc pre zástupcu. Je bežnou obchodnou praxou, že zmluvy podpisujú len splnomocnený zástupcovia, pričom ich konanie zaväzuje samotného veriteľa. Ak teda na základe predmetnej zmluvy, ktorú podpísal za veriteľa zástupca, spoločnosť žalovanému finančné prostriedky vyplatila v zmysle zmluvy , má súd za to, že zmluva bola podpísaná subjektom, ktorý bol na to oprávnený. Ďalej sa súd nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy pre početné neprijateľné podmienky v zmluvy, ktoré žalovaný jednak nešpecifikoval a ak by to aj bol urobil nespôsobilo by to podľa názoru súdu neplatnosť zmluvy ako celku, nakoľko súd zastáva výklad smerujúci k platnosti zmluvy, a to v súlade s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené závery považuje súd posudzovanú zmluvu o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov.
36. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Žalovanému bola poskytnutá suma 540,00 eur, pričom z tejto sumy žalovaný uhradil sumu 198,90 eura žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia právo na zaplatenie rozdielu medzi sumou výšky poskytnutého úveru a žalovaným zaplatených splátok, t.j. na sumu 341,10 eura ( 540 - 198,90), ktorú si žalobou uplatnil.
37. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
38. Podľa § 100 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania, preto súd posudzoval, či žalobca uplatnil svoj nárok v premlčacej dobe. Je nesporné, že v danom prípade k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nedošlo preto je potrebné plynutie premlčacej doby posudzovať vo vzťahu ku každej splátke osobitne. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má na plynutie premlčacej doby význam , no nestotožnil sa s dôsledkami tak ako si ich vyložil žalovaný, a to že k splateniu dlhu v takomto prípade dôjde skôr. Podľa názor súdu, aj v prípade ak je konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy , tak ako je tomu v tomto prípade, je potrebné rešpektovať počet zmluvnými stranami dohodnutých splátok uvedených v zmluve o úvere, a teda uvedená skutočnosť nemôže ovplyvniť končenú splatnosť úveru. V takomto prípade, podľa názoru súdu , dochádza k „ zmene „ vo výške každej jednotlivej splátky, ktorá sa v tomto prípade znižuje o sumu úrokov a prípadných poplatkov, ktoré sú v nej zahrnuté. Ak teda bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 540,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, a tento úver je vzhľadom na vyššie uvedené závery bezúročný a bezpoplatkov, výška každej zo 60tich splátok predstavuje 9,00 eur ( 540/60 ). Vo zvyšnej časti nebol žalovaný povinný splátky platiť, a ak tak urobil došlo na strane žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu k bezdôvodnému obohateniu. Keďže z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil na upomínacom súde dňa 27.07.2018 ( čl. 9) a konečná splatnosť úveru nastala dňa 09.09.2015, žalobca si splátky splatné od 27.07.2015 uplatnil v premlčacej lehote. Ide o splátky č.54 splatnú dňa 29.7.2015, č. 55 splatnú dňa 5.8.2015, č. 56 splatnú dňa 12.8.2015, č. 57 splatnú dňa 19.8.2015, č. 58 splatnú dňa 26.8.2019, č .59 splatnú dňa 2.9.2015 a č. 60 splatnú dňa 09.09.2015 , t.j. celkom 7 splátok po 9,00 eur, čo predstavuje sumu 63,00 eur, ktorú súd žalobcovi priznal a to spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania , ktoré si žalobca uplatnil vo výške súladnej s právnymi predpismi ( ku dňu 17.12.2016 predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00%) , odo dňa 17.12.2016 (odo dňa postúpenia pohľadávky), kedy bol žalovaný so zaplatením priznaného peňažného dlhu už preukázateľne v omeškaní .
43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z . Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „CSP“ ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 341,10 eura priznaná suma 63,00 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 18,47 % a úspech žalovaného 81,53 % a teda miera úspechu žalovaného predstavuje 63,06 % (81,53 - 18,47 ), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného proti žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Zo spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému v uvedenom konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov ( čl. 4 ods. 2 CSP ) rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.