Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/298/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava proti žalovanej: P. O. (F. U.), A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/X, O., o zaplatenie 471,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -80 z 10.4.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 182,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 182,42 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 471,42 eur titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telefónne služby vo výške 182,42 eur a titulom zmluvnej pokuty vo výške 289,- eur.

3. Právne vec posúdil podľa , , , , , ,,, ,,, ,, , , , s prihliadnutím na ust. a nar. vl. č. . V konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili zmluvu o pripojení č. Y. spolu s dodatkom k zmluve na základe ktorých žalobca žalovanej poskytol SIM kartu, ktorej bolo pridelené účastnícke číslo, odpredal jej mobilný telefón, zároveň sa zaviazal poskytnúť účastníci program - Kengura 30 s osobitným roamingovým balíkom a tak isto aj zmluvu o pripojení č. Y. spolu s dodatkom k zmluve, na základe ktorej žalovanej poskytol žalobca SIM kartu, s prideleným účastníckym číslom, odpredal mobilné zariadenie a zaviazal sa poskytnúť účastnícky program - Mobilný internet Klasik. Na základe týchto zmlúv žalobca žalovanej faktúrou s dátumom splatnosti dňa 30.1.2016 vyúčtoval sumu 64,88 eur a faktúrou s dátumom splatnosti dňa 30.12.2015 vyúčtoval sumu 15,98 eur, faktúrou s dátumom splatnosti k 30.01.2016 vyúčtoval sumu 16,78 eur, faktúrou s dátumom splatnosti dňa 30.11.2015 vyúčtoval 48,82 eur, faktúrou splatnou 30.12.2015 vyúčtoval 38,57 eur a faktúrou splatnou k 30.11.2015 vyúčtoval sumu 20,52 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 21.3.2016 vyzval žalovanú na úhradu nákladov za poskytnuté služby vo výške 182,42 eur a zároveň ju vyzval na úhradu zmluvných pokút v celkovej výške 289,- eur. Vychádzajúc zo záveru, že nespornou skutočnosťou bolo, že žalovaná doposiaľ neuhradila na poskytnutých službách 182,42 eur napriek tomu, že využívala služby poskytované žalobcom na základe uzavretých zmlúv a dodatkov, nárok žalobcu na úhradu čiastky 182,42 eur považoval za dôvodný. Keďže žalovaná je v omeškaní s platením dlžnej sumy za dôvodnú považoval žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% za obdobie od 1.5.2016 až do zaplatenia.

4. Za nedôvodnú považoval žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty (zmluvných pokút) majúc za to, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Keďže žalobca nepreukázal opak v zmysle platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku. Navyše dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ako dospel k sume predstavujúcej výšku zmluvnej pokuty, pričom v pokuse o pokonávku uvádzal, že jedná o zmluvnú pokutu/náhradu škody, čo sú dva rozdielne inštitúty, preto nepovažoval nárok v tejto časti za dôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa . Žalobca bol úspešný iba čiastočne, čiastočne bola úspešná aj žalovaná, pričom úspech žalovanej prevyšoval úspech žalobcu.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá z dôvodu podľa a . Navrhol zmeniť rozhodnutie v napadnutej zamietavej časti tak, aby žalobe o zaplatenie 289,- eur s prísl. bolo vyhovené a bola mu priznaná náhrada trov konania. Záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval žalobca za nesprávny. Namietal, že znenie dohody o zmluvnej pokute uvedené v dodatkoch uzavretých medzi stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na výhody, ktoré žalovaná na základe uzavretia dodatkov k zmluve získala je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. Dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie NS SR, sp. zn. , ako aj na rozsudok KS Trenčín sp. zn. a v tejto súvislosti aj na princíp právnej istoty.

7. Žalovanej bolo odvolanie žalobcu v zmysle doručené 26.7.2018. Žalovaná bola v dovolacom konaní nečinná.

8. Výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatným, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá a výrok o trovách konania (ďalej len rozsudok).

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. júna 2019 o 9.50 hod., v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 29.5.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

12. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

14. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

18. K zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty (zmluvných pokút) došlo z dôvodu, že neboli individuálne dojednaná, ale aj z dôvodu, že bola formulovaná ako zmluvná pokuta/náhrada škody, čo sú rozdielne inštitúty, teda z dôvodu ich neurčitosti. Vzhľadom na to, že žalobca v dodatkoch k zmluvám (čl. 2 bod 2.5) aj v pokuse o pokonávku zo dňa XX.X.XXXX kvalifikoval nárok na zaplatenie sumy 289,- eur ako úhradu zmluvnej pokuty/ náhradu škody, záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní uplatneného nároku je správny.

19. Z obsahu a formy zmlúv a dodatkov k nim je zrejmé, že ide o tzv. formulárové zmluvy, ktorých predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený, dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá nemala možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnila. V tomto smere, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa; a teda ak rozdiel medzi akciovou a skutočnou cenou telefónneho zariadenia posúdil ako výsledok zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy a Dodatky k zmluvám, ktoré sa týkali odkúpenia telekomunikačných zariadení, je možné považovať za kúpnu zmluvu. Účastníci sa dohodli na kúpnej cene telekomunikačného zariadenia, ktorá predstavuje obligatórnu náležitosť kúpnej zmluvy a jej zaplatením došlo k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej k telekomunikačnému zariadeniu, ktoré prevzala. Cena telekomunikačného zariadenia bola určená dohodou účastníkov o výške kúpnej ceny a predmet kúpy sa stal vlastníctvom žalovanej bez akejkoľvek podmienky ( a ). Preto časť zmluvy o predaji telekomunikačného zariadenia nemôže v ničom podmieňovať záväzky účastníkov vyplývajúce z ostatných častí zmluvy a ani spôsobiť vznik škody.

20. Navyše dojednania o zmluvných pokutách sú neplatné v dôsledku ich neurčitosti.

21. Oba dodatky k zmluvám uzavreté medzi stranami sporu boli obsahove, okrem výšky zmluvnej pokuty, totožné.

22. Podľa článku 2 bod 2.3 písm. a/ Dodatku k Zmluve účastník (žalovaná) sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom (so žalobcom)...

23. Z čl. 2 bod 2.5 písm. a/ Dodatku vyplýva, že účastník (žalovaná) si je vedomá, že MT (mobilný telefón) je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou ) cenou MT a v zmysle dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 bod 2.2; 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha) by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu nasledovne: a) ak počas doby viazanosti uvedenej v č.l. 2 od 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť riadne a včas zaplatiť cenu za služby alebo povinnosť riadne a včas uhradiť iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť riadne a včas Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 189,50 eur, resp. 99,50 eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov na ktorý bola stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol...

24. Aj keď odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, nie je možné opomenúť, že takéto dojednanie musí spĺňať všeobecné požiadavky kladené na všetky právne úkony, ako podmienky ich platnosti, vrátane požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti.

25. V predmetnom prípade však dojednanie zmluvnej pokuty v dodatkoch nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny ako aj sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako aj zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Obdo V 4/2003).

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter preskúmavaných zmlúv a Dodatkov k zmluvám, je nevyhnutné podrobiť prieskumu aj spotrebiteľskú ne/prijateľnosť dohody strán o zmluvnej pokute ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Takýmto dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vždy značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa podmienka zakladá. Ťažisko posudzovania spotrebiteľskej prípustnosti zmluvnej pokuty musí spočívať predovšetkým na porovnaní jej výšky s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti a to v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo.

27. K tomu však môže dôjsť iba ak je vyjadrená jasne a zrozumiteľne na jednej strane výška zmluvnej pokuty alebo jej výpočet a na strane druhej zabezpečovaná povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej má byť zmluvná pokuta uplatnená.

28. V danom prípade spôsob, ktorým je v Dodatku upravený postup stanovenia zmluvnej pokuty (jej výpočet) je podľa názoru odvolacieho súdu pre bežného, či priemerného spotrebiteľa nejasný a nie je náležite vysvetlený. Takto nejednoznačne vyjadrený spôsob výpočtu zmluvnej pokuty umožňuje rôzny výklad a v konečnom dôsledku neumožňuje preskúmať jeho správnosť (nielen spotrebiteľovi, ale ani súdu).

29. Rovnako nie je jasne stanovená zabezpečovaná povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej má byť zmluvná pokuta uplatnená. Dojednania o zmluvnej pokute v Dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných služieb spôsobom, na základe ktorého žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je neurčité aj preto, že zmluvná pokuta je dohodnutá ako následok porušenia povinnosti riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb zvoleného programu a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou, Dodatkom a Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, bez určenia akejkoľvek hranice výšky nedoplatku. Vychádzajúc z takéhoto znenia aj nedoplatok za poskytnuté služby v sume 1,- eur (resp. aj v nižšej sume) bude mať za následok vznik nároku na zmluvnú pokutu.

30. Zmluvná pokuta je teda koncipovaná tak široko (všeobecne), že pre neurčitosť neumožňuje posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

31. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v Dodatkoch k Zmluvám žalobca uvádza, že Účastník je povinný (v prípade porušenia Zmluvných povinností) zaplatiť zmluvnú pokutu, avšak na druhej strane uvádza škodu spôsobenú rovnakým porušením povinností Účastníka. Rovnako tak v Pokuse o pokonávku žalobca žiada úhradu pohľadávky z neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby a aj úhradu zmluvnej pokuty / náhradu škody. Je preto nejasné a neurčité znenie uvedené v Dodatku k Zmluve, či žalobca žiada náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu. Je tiež nejasné v akom podiele z neuhradenej sumy za zmluvne dojednanú cenu mobilného zariadenia si žalobca, pre prípad porušenia zmluvných dojednaní, žiada zaplatiť zmluvnú pokutu, či náhradu škody.

32. Odvolací súd pripomína, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich, v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (v danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute).

33. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. -57, odvolací súd uvádza, že stanovisko v uvedenom rozhodnutí nie je záväzné a zároveň zdôrazňuje, že v danom rozhodnutí súd neriešil otázku ne/určitosti dojednania o zmluvnej pokute, vyjadroval sa iba k otázke či takto dohodnutá zmluvná pokuta medzi stranami zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).